Divadlo Makyta je po jedenástich rokoch späť

SÚBOR, KTORÝ SA NA DLHÉ DESAŤROČIA ZAPÍSAL ZLATÝMI PÍSMENAMI DO KRONIKY SLOVENSKÉHO OCHOTNÍCKEHO DIVADLA, PO DLHŠEJ TVORIVEJ PAUZE OPÄŤ ROZTLIESKAL DOMÁCE PUBLIKUM.

Od jeho vzniku minulo už sedemdesiatjeden sezón, ale odkaz prvých zanietených členov je očividne stále živý. Za svoje aktívne obdobie vdýchli na divadelných doskách život viac ako stovke titulov a ako prví slovenskí ochotníci sa dostali na divadelný festival do Monaka. „Pamätám si, že v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa rok čo rok uvádzalo aj niekoľko nových predstavení. Ťažko sa mi vyberajú najreprezentatívnejšie tituly, určite však za spomenutie stojí Revízor, Lakomec, Osem žien, Zlatý koč, Ženský zákon či Chytráctvo majstra Pathelina. Najúspešnejšou hrou však boli podľa mňa Fyzici,“ spomína na časy slávy aktuálny vedúci súboru Stanislav Kozáčik, ktorý medzi členov DS Makyta zapadol v roku 1970.

Na staré divadelné časy spomínali Miriam Gajdošíková a traja Petrovia – Bednár, Pantúček a Ondrašík.

Práve dráma z pera Durrenmatta patrila k tým inscenáciám, pre ktoré si púchovský súbor u kritiky vyslúžil prirovnávanie k profesionálom. Dobré meno divadla Makyta šírili jednak nezabudnuteľné púchov- ské osobnosti s veľkým hereckým talentom, ale samozrejme aj renomovaní režiséri, ktorí súbor posúvali k umeleckým hodnotám.

Začiatkom deväťdesiatych rokov bol DS Makyta vtedajším vedením DK rozpustený. „Už vtedy
som si povedal, že tento súbor ešte raz musí hrať,“  hovorí Stano Kozáčik, ktorý sa po zániku DS Makyta divadla nevzdal a poskytol technické zázemie vždy tomu, kto ho potreboval. So smutným koncom veselej divadelnej rodiny sa nechcela zmieriť ani jej dlhoročná členka a režisérka Emília Čibenková, a tak v roku, kedy by súbor oslavoval šesťdesiate narodeniny, zinscenovala hru Alexandra Galina Retro.

Helenine kamarátky z Nižnej Vyšnej – Katka Bizoňová a Mária Semizorová.

Premiéra sa však stala zároveň aj derniérou, a teda pokus vrátiť „Makyťákov“ do hry nevyšiel. Našťastie čas nezastal a na oslavách ďalších okrúhlych narodenín súboru objavili gratulanti tlejúcu iskru opäť.

Ako som tak minulý rok na stretnutí chodil pomedzi starších aj mladších bývalých členov, započul som, že chuť robiť divadlo stále majú. Navzájom sa povzbudzovali, že by sme mohli niečo skúsiť, a vtedy som si povedal, že správny čas zrejme nastal,“ objasňuje impulz k naštudovaniu aktuálnej hry Stanislav Kozáčik.

Náhoda chcela, že o niekoľko mesiacov stretol na nákupoch pri pulte so zeleninou ďalšieho bývalého člena, ktorý pre súbor skladal scénickú hudbu a s Divadlom mladých, ktoré fungovalo práve pri DS Makyta, mal za sebou úspešné predstavenia aj z režisérskej stoličky.

Jarka Botošová a Peter Pantúček v jednej z manželských scén.

Peter Mešo, ktorý z Púchova odišiel pred mnohými rokmi, sa nenechal dlho prehovárať a dialóg z obchodu čoskoro pokračoval v divadelnom zákulisí. „Som Púchovčan a k tomuto mestu mám stále vzťah. Tu som začínal  s kumštom, mám tu veľa ľudí rád a mám rád púchovské podhubie a kultúru, ktorá tu je,“ prezrádza Peter Mešo dôvody, pre ktoré kývol na spoluprácu.

Spolu s Jaroslavou Botošovou dali na papier scenár, ktorý je životným príbehom divadelného súboru a koncom augusta začali skúšať Svet podľa Helen alebo Maľovanie kvapiek. Poslednú novembrovú sobotu svoje predstavy, sny a túžby vymaľovali domácemu publiku. Svet čerstvej dôchodkyne Helen  zmenili bývalí divadelní spolupútnici a vyčistili hodnotovú optiku každému, kto sa snažil byť  vnímavým divákom.

Hlavnú postavu čerstvej dôchodkyne Helen stvárnila Jarka Botošová.

V zákulisí sa okrem vzrušenia z premiéry vo vzduchu vznášal aj entuziazmus z ďalších plánov. „Už keď som sa odhodlal a obetoval tie hodiny a dni cestovaniu medzi Prahou, Bratislavou, Trnavou a Púchovom, tak mám v sebe ideu, že by sa malo pokračovať ďalej. Ale nedávam si ružové okuliare, pretože viem, že súbor je postavený väčšinou na dôchodcoch a niektorí už majú aj zdravotné problémy a následné, napríklad aj pohybové obmedzenia. Takže potrebovali by sme prílev nových nadšených ochotníkov,“ kriticky hodnotí plány do budúcnosti režisér Peter Mešo.

Zároveň tajomne hovorí aj o ďalších, náročnejších tituloch, ktorými by chcel udržiavať zapálených divadelníkov v prevádzkovej teplote.

Mirka Frankovská

Púchovské listy

Mohlo by Vás zaujímať Podobné novinky

Pridať odpoveď

Váš email nebude zverejnený...

Odoslaním Vášho príspevku súhlasíte s Pravidlami diskusie.