Miroslav Kubičár: Zamyslenie sa nad výrubom lužného lesíka

Vzťah človeka k prírode sa v histórii ľudstva dramaticky menil. Od obdobia, kedy bol človek svojím bytím a činnosťou úplnou súčasťou prírody a žil výlučne podľa jej pravidiel, po obdobie, neslávne známe vetou „rozkážeme vetru, dažďu“, kedy človek žil v presvedčení, že príroda je len priestor, ktorý treba vyťažiť a upraviť podľa vlastnej predstavy.

Dnes a denne sa objavujú polemiky o príčinách klimatických zmien. Politici, pseudopolitici, odborníci i pseudoodborníci sa sporia  o to, čo je prirodzený vývoj Zeme a čo výsledok činnosti človeka. V tomto spore je pre mňa len jedno východisko. Zdravý rozum mi našepkáva, že pokora a úcta k prírode je jediný postoj, ktorý mi umožní pozrieť sa raz do očí mojich detí a vnukov bez výčitiek svedomia. Pestrá príroda, zdravé životné prostredie okolo ľudských sídiel a zelený, zdravý mestský priestor…to je cieľ, o ktorý by sme sa mali všetci usilovať.

Len nedávno som na stránkach Púchovských listov vítal bobra, nového obyvateľa Púchova. Pozdravom „bobrý deň, rybičku“ som ohlasoval prítomnosť tvora, ktorý sa po desiatkach rokov opäť usadil vo vodách Bielej vody. Keď som prechádzal brehy, aby som nafotil nezvratné dôkazy jeho prítomnosti, nemohol  som tušiť, že z hustého vzrastlého lužného lesa na sútoku Váhu a Bielej vody, raja množstva vtákov, teraz už aj bobrov a obľúbeného miesta vždy a všade prítomných rybárov, môže niekto vytvoriť v priebehu  len málo dní mesačnú krajinu!

Neviem, či bol dodržaný úradný postup, či každý, kto sa k veci mal zodpovedne vyjadriť, zohľadnil všetko, čo pri tomto rozhodovaní mal… Čo však investor i schvaľovateľ určite neurobil, je prejav elementárneho rešpektu k prírode, k zvieracím obyvateľom tohto vzácne divokého miesta a k obyvateľom nášho mesta, krásneho kraja, údolia na sútoku Váhu a Bielej vody.

Nemali nás o svojom zámere vopred informovať, presvedčiť nás o opodstatnenosti a zmysluplnosti svojho zámeru, ktorý chcú realizovať na verejnom priestranstve, pokúsiť sa získať si nás pre svoju ideu? Pokora a úcta k človeku a k prírode, to je to, na čo úplne zabudli!

Miroslav Kubičár

Púchovské listy

Mohlo by Vás zaujímať Podobné novinky

Diskusia: 3

  1. Vladimír hovorí

    Pán Kubičár, pri všetkej úcte k vám. Ten lesík bol v medzihrádznom záplavovom území a nemal tam vôbec byť. Len majiteľ to zanedbal a vyrástol tam z náletov. Sme zhruba rovesníci a ja som tam ešte ako škôlkar chodil na vychádzky z makytáckej škôlky. Boli tam už stromy, tak možno desať, neviem, a mali výšku, – no boli vyššie od škôlkara. Ale z násypu (kypy) ste videli Bielu vodu aj Váh. Treba dudrať na projektantov vodných diel a nie na drevorubačov. To že tam chce nikto niečo stavať je iná káva. To bude riadna poistka čo bude musieť platiť. Inak príde o všetko ked´ mu to vytopí. A môže sa v tom priestore vôbec stavať, ked´ tam nič nemá brániť odtoku vody?
    A ešte k stromom. Aj Krásnu Hôrku nechali zarásť náletovými drevinami a doteraz sa z toho nespamätala. A čo Púchovská skala, pamätáte si ju iste z našich detských rokov. Teraz ju v náletovej burine ani nenájdete – archeologické nálezisko! Dvetisíc rokov to bola planina predtým osídlená potom obhospodarovaná a teraz? Rapídna zmena biotopu behom 30 -tich rokov! Viete koľko flóry a fauny prišlo o životný priestor?

  2. Kajo hovorí

    …poistenie v záplavovom území nie je vo výlukách poistných podmienok? Zdravý rozum hovorí, stavaj tam kde je to vhodné.

  3. Michal hovorí

    Ako dieťa som zažil veľké povodne na Váhu, kedy bolo inkriminované územie tzv. „Vŕbia“ zaplavené. Naposledy to bolo pred viac ako 50-timi rokmi. Po ukončení Vážskej kaskády už takéto veľké povodne neboli, takže sa netreba až tak báť.

Pridať odpoveď

Váš email nebude zverejnený...