Palec naozaj súvisí s krčnou chrbticou

ŽALOSTNE VEĽA ĽUDÍ NEPOZNÁ SVOJE TELO A JEHO ZÁKLADNÉ FUNKCIE A POTREBY. VŠETKY PROBLÉMY VZNIKAJÚ NAJSKÔR Z NEVEDOMOSTI A NÁSLEDNE Z ĽAHOSTAJNOSTI. V NAŠOM TELE A V CELOM VESMÍRE VŠETKO OVPLYVŇUJE VŠETKO. PALEC NAOZAJ SÚVISÍ S KRČNOU CHRBTICOU.

Určite každý z nás niekedy staval ako dieťa vežu z kociek. Kládli sme jednu kocku na druhú. A napríklad, tretiu sme trochu vychýlili doprava. Bolo úplne jasné, že kocky nad ňou budeme musieť vychýliť zasa trochu doľava, lebo inak nám veža spadne. Je pritom úplne jedno, či príliš vychýlime štvrtú odspodu a ďalšiu budeme stavať zasa rovno, alebo vychýlime tri po sebe o kúsok. Každopádne je však jasné, že potrebujeme znovu nastoliť ROVNOVÁHU, ak nechceme, aby sa veža zrútila.

Teraz sa pozrime na svoje telo rovnako ako na vežu z kociek. Každá kostička ľudského tela je článkom dômyselného biomechanického robota. Fyzické telo je vlastne zložitá veža z kociek. Možno by sme ho skôr mohli prirovnať k veľmi prepracovanému žeriavu.

Naše nohy napríklad fungujú ako ukotvenie tohto žeriavu. Potrebujeme, aby nám fungovali všetky prsty na nohách, sú to naše oporné body. Taktiež potrebujeme, aby sme mali správne nastavenú a vzpriamenú pätnú kosť, pretože tá tvorí ďalší dôležitý pilier nášho ukotvenia.

Všetko, čo je nad našimi nohami, je už samotným telom tohto pomyselného žeriavu. Členky, predkolenia, kolená, stehná, panva, chrbtica a hlava tvoria hlavný stožiar žeriavu. Ruky sú jeho ramená. Teraz si predstavte, že na tom žeriave sú natiahnuté oceľové laná. Prebiehajú v nejakých pevných okách, aby sa držali na svojich miestach. Ďalej sú pre ne pripravené drážky, kadiaľ vedú a všetko je týmito lankami funkčne prepojené. Keď je potrebné napríklad zdvihnúť rameno hore, skráti sa lano, ktoré je vedené vrchom ramena a nadvihne ho. Keď chceme, aby sa rameno pohlo doprava, skráti sa lano, ktoré vedie vpravo a rameno sa pohne doprava. Kovová konštrukcia že- riavu pomyselne predstavuje naše kosti. Laná predstavujú naše svaly a upevňovacie oká predstavujú väzy, ktoré držia pohybové štruk- túry tam, kde majú byť.

Čo sa stane, keď prestane fungovať pravý palec na nohe? Alebo, čo sa stane, keď sa na pravej strane podlomí ukotvenie žeriavu? Celý systém začne napadať napravo. To, čo ho tam odrážalo a držalo hore, sa podsunie. Všetko, čo je nad tým, sa teda začne nakláňať napravo. Zmení sa nastavenie hlavného piliera (pravej nohy). A pretože je tento pilier cez kĺb spojený s ľavým pilierom (ľavou nohou), zmení sa aj jeho nastavenie a posunie sa poloha celého ich spojovacieho článku (panvy). Tento spojovací článok sa začne nakláňať šikmo doprava dole. No a čo hlavná časť žeriavu nad tým? Celá bude napadať doprava a bude mať tendenciu sa zrútiť. A čo laná, čiže naše svaly a šľachy? Budú inak nastavené a naviac prekrútené. Kotvenie, ktoré sa narušilo, bolo vpravo a zároveň vpredu, takže sa táto dysbalancia nebude prenášať iba čo sa strán týka, ale aj čo sa roviny týka. „Kocky“ žeriavu budú vychýlené doprava a taktiež dopredu. Preto budú všetky laná vychýlené zo svojich drážok, cez ktoré mali pôvodne prechádzať. Keď sa za ne zatiahne, aby vykonávali svoju funkciu, budú tlačiť na očká, cez ktoré predtým voľne prechádzali. Pri takom používaní sa žeriav veľmi skoro pokazí alebo zrúti.

Naše telo je však oproti žeriavu inteligentná „biomašina“. Má obrovské množstvo živých „kociek“, ktoré môže prestavovať a množstvo laniek, ktoré môže pritiahnuť či povoliť. Taktiež si je vedomé samé seba, svojej polohy a svojich úloh.

To znamená, že keď nášmu telu z akéhokoľvek dôvodu vypadne z funkcie pravý palec a nebude nás dobre podopierať, nespadneme doprava dole. Telo zapojí všetko čo má k dispozícii, aby zaistilo to najdôležitejšie, čo od neho potrebujeme – vzpriamené držanie hlavy. To je hlavný cieľ, na ktorý sa zameria. Udrží našu hlavu rovno. Človek totiž potrebuje vzpriamené držanie hlavy, aby sa mohol dobre orientovať v priestore. Aby mohol existovať. Evolúcia o tom vie svoje.

Takto si naše telo samo pomôže. Na svojom narušenom „žeriave“ zapojí veľa laniek, ktoré mali byť pôvodne povolené, aby udržalo hlavnú časť vzpriamenú. Tam, kde „žeriav“ prepadáva dopredu, tam veľmi zapracuje. Zaberie na laná, aj keď sú vychýlené zo správnych ciest a hlavnú časť zasa narovná. Krivku úpadku doprava vyladí opačnou krivkou doprava. Na kompenzáciu nefunkčného ukotvenia má celú chrbticu až po spojenie s lebkou, a tak ich využije. Vyhralo, svoju úlohu splnilo. Telo svoje „kocky“ prestavilo, systém je vzpriamený, hlava pozerá rovno. Je tu však malý háčik. Nič už nie je tak, ako bolo pôvodne. Veľa laniek je napnutých nadmieru a mnoho ich zasa voľne visí. Veľa ich je vyosených zo svojich žliabkov a odiera železný materiál žeriavu, ako aj samých seba. Veľa z nich taktiež ťahá za očká, ktoré boli pôvodne ideálne umiestnené, a tie držia z posledných síl, aby ich lanká nevytrhli. Naše telo je zázračné a dokonalé. V zdravom tele nič ničomu nezavadzia, nič sa neodiera, nič nebolí. Ak ho však svojou nevedomosťou a ľahostajnosťou k nemu „pokazíme“, musí sa začať prestavovať. A to už bolí…

Je tu ešte jedna stránka veci. Pre náš pomyselný žeriav je všetko toto veľmi nebezpečné. Napríklad veľa stavebných železných blokov hlavnej časti (stavcov a medzistavcových platničiek) je zaťažených nerovnomerne. V zdravom tele sú zaťažené z obidvoch strán rovno- merne. Po prestavení je to však inak. Niektoré sú viac zaťažené doprava, iné doľava. Mnohé z nich sú zaťažené asymetricky a ešte aj vyrotované. Toto naše medzistavcové platničky postupne devastuje.

Naše telo je dokonalým biomechanickým zázrakom. V svojej celistvosti dokáže a taktiež musí všeličo vykompenzovať. Často je to však sprevádzané poškodením zdravia. Keby mohlo rozprávať, asi by sme sa mnohí veľmi hanbili.

Dobrá správa je, že ako sa zobudím a pochopíme, že naše telo je zázrak a bez reptania nám slúži až do poslednej chvíle, môžeme veľa problémov napraviť. Ako na to?

  1. Cvičme, pokiaľ možno komplexne. Sústreďme sa na každý detail, na každú časť svojho tela. Nahadzujme si do funkcie prsty na nohách aj rukách. Zapojme svoje sedacie, brušné či chrbtové svaly. Myslime na každú bunku nášho tela. Každá je dôležitá. Vylaďme si svoj „žeriav“ do plnej funkcie. Je jedno, či budeme cvičiť podľa východných či západných techník. Hlavne sa hýbme. Vráti sa nám to dokonalým zdravím. Všetko je možné.
  2. Začnime naše telo obdivovať a denne mu ďakovať. Za všetko, čo dokáže a aké je inteligentné. Vnímajme ho ako jednotný zmysluplný celok. A neľakajme sa, keď nám masér či terapeut povie, že aby nás prestal bolieť krk, je potrebné premasírovať či precvičovať prsty na nohách, pretože je narušené ukotvenie na nohách a následne sú pretiahnuté „lanká“ až na krku.

Žijeme v dobe, kedy nie je núdza o informácie. Horšia je však skutočnosť, že aj vieme, ale sme príliš pohodlní, prípadne neohľaduplní k svojmu vlastnému telu. Pre náš život nie je dôležité, koľko toho vieme, ale koľko toho zavedieme do života. Je nám nanič, ak vieme, že je správne denne piť čerstvé ovocné a zeleninové šťavy. Pokiaľ ich však nezačneme vyrábať a piť, nič sa nezmení. A tak je to so všetkým. Ani videá o cvičení nám nepomôžu, pokiaľ sa budeme na ne pozerať. Až prax na žinenke a denná meditácia vďaky voči telu nám vylieči boľavý chrbát či iný problém.

Tomuto rozhodujúcemu kroku, uvedeniu informácii do praxe, často predchádza naozajstné a hlboké uvedomenie. Také to AHA, konečne mi to došlo. Niečo v nás doklapne na správne miesto a my to začneme vidieť úplne inak. Pochopíme.

Nepodceňujte a neignorujte varovné bolesti a signály svojho tela. Navštívte nás a nájdeme pre vás vhodné masáže, terapie na eliminovanie stresu a emočných záťaží, poradíme pri úprave stravy a navrhneme vhodné cvičenie.

Jarmila Rosinová

ŠTÚDIO ZDRAVIA, Royova 772, Púchov profesionálne masáže, liečebné terapie 0907 518 826 – len na objednávku www.klub-zdravia-krasy.sk
Púchovské listy

Mohlo by Vás zaujímať Podobné novinky

Pridať odpoveď

Váš email nebude zverejnený...