Staré krimi: Chlapec, ktorý sa stratil pri hre pred panelákom

0 2 791

Každý rok nečakane zmizne na svete nespočetné množstvo ľudí. Najčastejšie sa jedná o smutné prípady s krutým koncom. Inokedy sa ľudia nájdu, no už sa nechcú vrátiť do svojej minulosti a pokračujú vo svojom novom živote.

Často sa tiež stane, že ľudia, po ktorých sa vyhlási pátranie, sa o niekoľko dní vrátia s vysvetlením, že si len potrebovali oddýchnuť. Niektoré prípady nezvestných detí, ale aj dospelých ľudí, sa nedarí objasniť ani po mnohých rokoch. Toto je jeden z najznámejších príbehov stratených slovenských duší, ktoré svojho času otriasli širokou verejnosťou.

V histórii československej kriminalistiky ide o jeden z najstarších a ojedinelých prípadov, keď nebola objasnená nezvestnosť maloletej osoby.

Ľuboš Bednár mal v čase svojho zmiznutia len päť rokov. Bolo to bezstarostné malé chlapča, blonďák s modrými očami, ktoré letné dni trávilo, ako väčšina ostatných detí, vonku v prírode. Rovnako tomu bolo aj v nedeľu 27. augusta 1988. Ľuboš sa aj so svojim súrodencom hral na pieskovisku pred rodným panelákom v Púchove. V pravé poludnie sa z okna bytu vyklonila ich matka a zavolala ich, nech idú domov, že je hotový obed. Učiteľka z púchovskej materskej škôlky neskôr policajtom povedala, že keď na svoje deti volala, videla ich ešte všetky. Domov sa však malý Ľuboš nevrátil, zmizol bez stopy.

Okamžite sa po ňom rozbehlo veľké pátranie v meste a okolí, avšak bezvýsledne.

Doterajším pátraním v mieste bydliska a celom obvode mesta Púchov bolo zistené, že nezvestný maloletý Ľuboš Bednár sa v dopoludňajších hodinách hral so starším bratom v blízkosti obytného domu v Púchove. O 12:00 matka nezvestného z bytu z okna volala obidvoch svojich synov, aby išli do bytu na obed. Starší syn aj prišiel, ale mladší Ľuboš zostal vonku, pričom svojmu bratovi uviedol, že on ide ešte niekde za obytný dom, pri ktorom sa hrali. Keď tento neprišiel spolu s bratom do bytu rodičov, otec sa ihneď odobral von, kde zistil, že jeho syn sa už pred obytným domom nenachádza. Nezvestného syna najskôr hľadal sám v blízkom okolí, potom s viacerými susedmi a nakoniec keď ho nenašiel, oznámil prípad na OO VB Púchov. Na OO VB boli vykonané prvotné úkony pátrania po nezvestnom chlapcovi bez kladného výsledku. Bola vykonaná pátracia akcia za účasti občanov mesta, príslušníkov VB a pomocných síl,píše sa v prvom zázname prijatom v súvislosti s nezvestným Ľubošom Bednárom.

Pravdepodobná podoba dospelého Ľuboša Bednára.

Jeden zo susedov, ktorý chlapca poznal, tvrdil, že ho asi hodinu predtým, keď zmizol, videl vo vchode, iní zas tvrdili, že ho videli s niekým prechádzať po moste, ale aj samého vo vlaku, dokonca aj v Nemecku. Všetko je to nepravdepodobné. Po chlapcovi nezostala ani stopa,“ vyjadril sa pre denník Sme v roku 2003 policajt Miroslav Jurči.

Prípad otriasol širokou verejnosťou. Zmiznutie tak malého dieťaťa priamo spred domu, navyše za bieleho dňa, nebolo vo vtedajšom Československu bežné. Rodičia neskôr oslovili o pomoc aj ministerstvo vnútra ČSSR.

Verzií, čo sa s malým Ľubošom vlastne stalo bolo mnoho. Keďže policajný pes stratil chlapcovu stopu pri ceste, pozornosť polície sa sústredila aj na únos. Jeden svedok nahlásil na polícii, že podobne oblečené dieťa videl v reštaurácii v Uherskom Hradišti v sprievode 50-ročnej ženy a o niečo mladšieho muža.

Prípad zostal záhadou, keďže neexistovali priami svedkovia Ľubošovho pohybu alebo prípadného únosu od inkriminovanej doby. Pátranie však pokračovalo. Z času na čas sa jeho fotografia objavila v zozname nezvestných detí. Postupom času príbeh z leta 1988 zapadol prachom.

Všetky spomienky však nečakane ožili pätnásť rokov po nešťastnom zmiznutí. Televízie na celom svete v máji 2003 odvysielali šokujúcu výpoveď mladíka menom Happy Sindane, ktorý sa prihlásil na polícii neďaľeko Pretórie v Južnej Afrike. Tvrdil, že bol viac než 12 rokov otrokom v černošskej rodine. Spomínal si, že ako malý chlapec žil v bielej rodine, od ktorých ho uniesla slúžka.

Happy Sindane

Reportáž s chlapcovými vyjadreniami odvysielala aj televízia Joj. Adriana Koláriková zo slovenskej sekcie Interpolu, si pri jej sledovaní spomenula na Ľubošov prípad. Následne kontaktovala Ľubošových rodičov, ktorí vyjadrili presvedčenie, že skutočne môže ísť o ich dávno strateného syna.

Keď som ho uvidela, zostala som šokovaná. Je to prenesmierna podoba, prenesmierna podoba. Ale nič ešte nevieme, nič nie je isté. Nechcem hovoriť nič, kým sa nepotvrdí, že je to on.“ vyjadrila sa v tom období pani Bednárová pre denník Sme. Miatli ju len chlapcove oči, ktoré boli hnedé a Ľuboš ich mal modré.

Medializovanie týchto informácií vyvolalo na Slovensku senzáciu. Príbeh sa stal na niekoľko dní titulnou témou, ktorú rozoberali všetci a všade. Dávno stratený syn sa zrazu objavil na úplne inom mieste planéty. Všetci čakali na výsledky DNA testov, ktoré však boli negatívne. Policajné zdroje v Juhoafrickej republike vydali vyhlásenie, že Happy Sindane s určitosťou nie je Ľuboš Bednár z Púchova.

Následným vyšetrovaním sa zistilo, že Happy s veľkou pravdepodobnosťou klame. Jeho verzia o otrokovi sa ukázala ako nepravdivá, súd ho označil za polovičného belocha, ktorého rodné meno je Abbey Mziyaye a jeho mamou je černoška Rina Mzayiyaová, otcom je beloch. Juhoafričania označili postup slovenskej pobočky Interpolu za laxný.

V pondelok 1. apríla 2013 bol Happy Sindane nájdený zavraždený vo veku 28 rokov na poli v blízkosti mestečka Tweefontein. Niekto ho ukameňoval. Polícia v tejto súvislosti zadržala Sindaneovho 58-ročného priateľa a následne ho tiež z tohto zločinu obvinila.

Pátranie po Ľubošovi Bednárovi bolo v súlade so stanovenými predpismi zastavené po uplynutí 20-ročnej lehoty v roku 2008. No hľadanie odpovedí na nezodpovedané otázky a snahy o rozlúštenie starej záhady pokračuje aj viac ako 30 rokov po jeho zmiznutí.

Váš email nebude zverejnený...

Odoslaním Vášho príspevku súhlasíte s Pravidlami diskusie.