Približne 12 mesiacov rekonštrukčných prác bolo potrebných k tomu, aby sa z niekdajšieho sídla ZUŠ stal moderný bytový dom. Prvých 21 nájomníkov však v ňom našlo niečo omnoho podstatnejšie – svoj domov.

Záujem o nájomné bývanie bol z pohľadu samosprávy v tomto prípade výrazný, preto o prvých nájomníkoch rozhodlo ešte v júni verejné losovanie. Kľúče od jedno- a dvojizbových bytov im dnes prišiel odovzdať primátor mesta Peter Wolf. „Verím, že sa tu všetci budete cítiť príjemne a že spoločne vytvoríte priateľskú susedskú komunitu,“ poprial obyvateľom nového bytového domu primátor. Prehliadka jeho priestorov odhalila aj vybavenosť bytových jednotiek a viacero benefitov. „Každému bytu prináleží tiež novovybudované parkovacie miesto a pivnica. Všetky jednotky disponujú diaľkovo ovládanou rekuperáciou, kúpeľňou s toaletou a kuchynským kútom,“ vymenoval primátor.

Bytový dom na ulici Obrancov mieru je však len začiatok. Mesto Dubnica nad Váhom plánuje v rozširovaní fondu nájomných bytov pokračovať. V nasledujúcich rokoch by malo v meste pribudnúť viac ako 70 ďalších bytov. Pomôcť by mal opäť Štátny fond rozvoja bývania. „Pevne verím, že takýmto spôsobom uspokojíme čo najviac žiadateľov o nájomné bývanie v Dubnici a zároveň tak vytvoríme podmienky mladým rodinám, ktoré si vyberú naše mesto za svoj domov,“ doplnil primátor. V budúcnosti by podľa neho mesto malo pristúpiť aj k asanácii stavby bývalého stredného odborného učilišťa v blízkosti areálu ZVS a k vybudovaniu nového sídliska s niekoľkými desiatkami ďalších nájomných bytov. Jedným z cieľov samosprávy je zvrátiť negatívny trend v súvislosti s poklesom počtu obyvateľov a systematickými krokmi zabezpečiť ich opätovný nárast.

Mená prvých nájomníkov sedemnástich jednoizbových bytov a troch dvojizbových bytov spoznali obyvatelia vo štvrtok 29. júna 2023 na verejnom losovaní v prezentačnej miestnosti domu kultúry.

Okrem všetkých žiadateľov, ktorí splnili podmienky, sa mohla verejného losovania zúčastniť aj široká verejnosť. „Uvedený spôsob verejného losovania za prítomnosti notára sme zvolili najmä z dôvodu transparentnosti. Verejného losovania sa mohol zúčastniť ktokoľvek. Každý sa mohol prísť presvedčiť na vlastné oči, aké mená sa do losovacej krabice vhadzujú a následne, aké mená boli vylosované,“ ozrejmila prístup mesta viceprimátorka Andrea Blajsková s tým, že meno prvého nájomníka vylosovala ona sama, následne vyťahovali z krabice ďalšie mená samotní vylosovaní nájomníci.

Na verejnom losovaní spoznala verejnosť mená dvadsiatky prvých nájomníkov, ktorí budú obývať zrekonštruovaný bytový dom na Ulici obrancov mieru 356. Záujem o nájomné bývanie prejavilo spolu 130 obyvateľov, z nich však splnila potrebné podmienky menej ako polovica. „Čo sa týka žiadateľov, ktorí splnili podmienky, avšak neboli vyžrebovaní, títo sú automaticky zaradení do poradovníka v takom poradí, v akom bola doručená ich žiadosť. Akonáhle sa niektorý z bytov uvoľní, na základe poradovníka oslovíme nasledujúceho čakateľa,“ vysvetlila Andrea Blajsková.

Ako dodala, dlhodobým zámerom mesta Dubnica nad Váhom je rozširovať bytový fond mesta o nové nájomné bývanie. V súvislosti s tým momentálne samospráva rozbieha aj procesy spojené s rekonštrukciou bytového domu na Ulici okružnej.

V jeho priestoroch vyrástlo 57 nových nájomných bytov, ktoré budú slúžiť obyvateľom Starej Turej. Ich výstavbou sa vytvorilo zázemie pre domácnosti, uspokojili sa požiadavky obyvateľov, skultivoval sa priestor a práve prostredníctvom bytovej politiky môže mesto prispieť k trvalému a udržateľnému rozvoju Starej Turej.  

Výstavba bola možná vďaka zámene majetku medzi Trenčianskou župou a mestom, ku ktorej prišlo ešte v roku 2018. „TSK vložil budovy bývalého internátu Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej a samotnej školy, mesto vložilo kruhový objazd, ktorý vybudovalo na vlastné náklady, no nachádza sa na ceste II. triedy, a tiež pozemky, ktoré vlastnilo pod cestami II. a III. triedy,“ uviedol trenčiansky župan Jaroslav Baška.

Byty boli vybudované prostredníctvom financií zo Štátneho fondu rozvoja bývania a z dotácie Ministerstva dopravy a výstavby SR, a to v celkovej sume približne 2,6 milióna eur. „Minulý rok sme odovzdali prvých 24 nájomných bytov v Starej Turej. Po tejto sérii 57 bytov ideme v máji odovzdať ďalších 32. Z pôvodného počtu 123 bytov v meste sme tento počet navýšili o 113,“ uviedol primátor mesta Leopold Barszcz. „Veľká vďaka patrí pánovi primátorovi, pani poslankyni Zastupiteľstva TSK Anne Halinárovej, ktorá ako bývalá primátorka stála pri zámene od začiatku, a všetkým, ktorí boli pri tejto premene,“ dodal predseda TSK a novým nájomcom poprial, aby si v bytoch našli druhý nový domov.

Žiadostí o pridelenie nájomného bytu bolo okolo 90, prideľované boli žrebovaním, aby sa zachoval najvyšší stupeň transparentnosti.
Vytvorených bolo tiež 80 parkovacích miest. Ľudia si byty začali preberať a sťahovať sa do nich.

V roku 2019 sa dokončilo v Trenčianskom kraji 1 664 bytov, čo bol najvyšší počet za posledných deväť rokov. Dominovali štvorizbové byty a to aj vplyvom toho, že prevládajú byty v rodinných domoch. Najčastejšie sa stavali štvorizbové byty, prevláda výstavba v rodinných domoch.

Spomedzi deviatich okresov kraja je dlhodobo najviac dokončených bytov v okrese Trenčín, najmenej v okrese Myjava. „Medziročný pokles skolaudovaných bytov nastal iba v dvoch okresoch kraja – a to v Ilavskom a Partizánskom. V ostatných siedmich okresoch počet medziročne narástol,“ doplnil Pavol Arpáš, riaditeľ pracoviska ŠÚSR Trenčín.

Rok 2019 priniesol medzníky v počte dokončených bytov, v okrese Ilava (113 bytov) sa počet dokončených bytov prepadol na rekordne najnižšiu hodnotu za posledné desaťročie a naopak v okresoch Bánovce nad Bebravou (167), Púchov (165) a Trenčín (477) zaznamenali ich maximá. Z pohľadu obcí a miest sa najviac, až 14,6 %, bytov dokončilo v meste Trenčín. Súčasne až v 64 obciach z celkovo 276 obcí kraja nebol dokončený ani jeden byt.

Dokončujú sa predovšetkým štvorizbové byty

Medzi dokončenými bytmi v roku 2019 prevládali štvorizbové byty, ich podiel tvoril 42,7 % (spolu 711 bytov). Tento fakt súvisí so skutočnosťou, že väčšina bytov v kraji sú štvorizbové bytové jednotky v rodinných domoch. Na druhej priečke boli trojizbové byty s 20 % podielom v kraji, nasledovali dvojizbové byty s 16,2 %. Päť a viacizbové byty tvorili 15,2 % podiel, najmenší podiel predstavovali jednoizbové byty a garsónky s 5,8 %.

Štvorizbové byty prevažovali medzi dokončenými bytmi vo všetkých okresoch kraja, na druhom mieste už badať rozdiely. V okrese Bánovce nad Bebravou to boli jednoizbové byty a garsónky, v okresoch Nové Mesto nad Váhom a Prievidza dvojizbové byty, v okrese Myjava zhodne dvojizbové a trojizbové byty, v okresoch Púchov a Trenčín trojizbové byty a v okresoch Partizánske a Považská Bystrica päť a viacizbové byty.

Dlhodobo medzi dokončenými bytmi prevládajú byty situované v rodinných domoch, v roku 2019 sa ich v kraji dokončilo 1 176, čo je najviac za posledných desať rokov. Okrem okresu Považská Bystrica, v ktorom sa už tretí rok dokončovali byty iba v rodinných domoch, sa na 70,7 % podiele dokončených bytov v rodinných domoch kraja podieľali aj okresy Ilava (95,6 % podiel v rodinných domoch), Partizánske (80,7 %) a Púchov (78,2 %). Vo zvyšných okresoch kraja bol podiel dokončených bytov v rodinných domoch nižší ako podiel za kraj.

Súčasťou stavby modernizácie železničnej infraštruktúry bolo aj poskytnutie náhradnej bytovej výstavby pre dotknutých obyvateľov bytoviek v Nimnici. Zámerom bolo poskytnúť adekvátnu náhradu v nových bytových domoch v katastrálnom území obce.

Už v úvode stavebných prác sme boli ako investor stavby vyzvaní k rokovaniam s dotknutými obyvateľmi, ktorí uplatňovali svoje námietky na zhoršenú kvalitu bývania z titulu nadmernej hlučnosti pochádzajúcej z prevádzky motorových vozidiel, strojov a technológií, ale aj z dôvodu prašnosti v letnom období.

Uskutočnilo sa niekoľko pracovných stretnutí za účasti zástupcov ŽSR, vedenia stavby a vlastníkov bytov, pričom niektorí z nich prejavili záujem riešiť náhradné bývanie okamžite, resp. v čo najkratšom termíne, to znamená, nečakať na vyhotovenie nových bytových domov, ale vyhľadať a obstarať byt podobnej rozlohy a vybavenia v blízkom okolí. Išlo predovšetkým o rodiny s deťmi, ktorých sa zmena štandardu bývania najviac dotkla.

S cieľom vyhovieť ich požiadavkám a eliminovať prípadne negatívne dôsledky na zdravie, bezpečnosť a v neposlednom rade aj komfort bývania bolo rozhodnuté, že im bude vyhovené a budú obstarané byty. Niektorí vlastníci napriek tejto ponuke odmietli možnosť opustiť obec Nimnica a písomne deklarovali požiadavku na vybudovanie bytového domu.

S odstupom času však rozhodnutie zmenili a napriek pokračujúcemu stavebnému konaniu pre realizáciu bytoviek, oslovili ŽSR s požiadavkou o obdobné majetkovo-právne vysporiadanie, to znamená, formou obstarania bytu v blízkom okolí.

Samozrejme v záujme zachovania transparentnosti a jednotného princípu prístupu k obyvateľom, aktuálne rokujeme s poslednými tromi vlastníkmi, s ktorými sme pripravení postupovať obdobne ako v predchádzajúcich prípadoch. Každopádne konštatujeme, že vývoj udalostí spočívajúci v prejavení vôle prijať ponuku na náhradný byt v blízkom okolí je pre ŽSR nielen akceptovateľný, ale aj ekonomicky výhodnejší, odhliadnuc od skutočnosti, že vlastníci bytov budú v pomere v kratšej dobe uspokojení z hľadiska kvality ich života a štandardu bývania.

Finančné prostriedky určené na vybudovanie pôvodne plánovaných bytových jednotiek sú už samozrejme odpočítané z celkového rozpočtu stavby a budú, resp. môžu byť použité na uskutočnenie iných, nepredvídaných situácii.

–žsr–

Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja v júli sprístupnilo stálu expozíciu tradičného bývania v Marikovej. Múzeum zareagovalo na dopyt turistov a do skanzenu pri miestnom amfiteátri nainštalovalo rôzne zbierkové predmety, ktoré sú ukážkou tradičného bývania marikovských predkov.

Marikovská dolina patrí svojou rozlohou medzi najrozsiahlejšie doliny na Slovensku. Ide o horskú pohraničnú oblasť, ktorá bola dlho neosídlená. Zmena nastala až počas tzv. valaskej kolonizácie.

Pôvodné obydlia marikovských predkov boli veľmi malé a vyznačovali sa jednoduchosťou prevedenia. Z materiálov používali kameň, drevo a hlinu. Zvonka boli chalúpky skromné, no uprostred krásnej prírody pôsobili naozaj malebne. V štítovej strane domu bývali zvyčajne dva obloky, v pozdĺžnej vchodové dvere. „Okolo okien a dverí sa ešte do polovice 20. storočia vápnom maľovali ornamentálne body, ktoré mali chrániť príbytok pred zlými silami. Za účelom ochrany sa aj do základov drevenice dávali kultové predmety ako mince, posvätný text alebo posvätené bylinky,“ prezradila riaditeľka Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Petronela Rágulová.

Skanzen, ktorý je ukážkou tradičného bývania v minulosti, pozostáva z troch hlavných častí – izby, pitvora a komory. V izbe zaujme piecka s dobovým riadom a príslušenstvom, stará posteľ s perinami, nad ktorou visí kolíska či prevesený marikovský kroj. Centrom života v izbe bola pec a stôl. Ten v minulosti predstavoval rešpektované miesto udržiavané v čistote a poriadku.

V priestore oproti piecke je tzv. svätý kút pozostávajúci z viacerých svätých obrazov. Pracovné predmety, ktoré boli súčasťou každodenného života a používali sa na mútenie mlieka, mletie obilia, šitie krpcov či pranie pomocou piestov a rumpľa, sú súčasťou expozície v pitvore. Komoru tvoria dve zásobnice na obilie a truhlica na šatstvo.

V priebehu 20. storočia došlo k postupnému zániku tradičného bývania. Spoločenské zmeny boli tak masívne, že kopanice začali vymierať a z dreveničiek ostali len torzá svojráznej ľudovej architektúry.

Projekt „Expozícia tradičného bývania v Marikovej“ realizovalo Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici v spolupráci s obcou Horná Mariková. Na projekt z verejných zdrojov finančne prispel Fond na podporu umenia a Trenčiansky samosprávny kraj. Trenčiansky župan Jaroslav Baška podporil novovzniknutý projekt aj osobne počas 25. ročníka Marikovských folklórnych slávností.

Expozícia bude pre návštevníkov sprístupnená na požiadanie, po predchádzajúcej dohode s Obecným úradom v Hornej Marikovej. Viac informácií na telefónnom čísle 042/435 21 82.

O výstavbe šiestich bytových domov za hypermarketom Tesco sa hovorí už od polovice minulého roka. Žilinský investor zoznámil so svojimi plánmi vlani začiatkom mája primátora mesta a v septembri aj komisiu výstavby. Nasledovalo však ešte niekoľko mesiacov legislatívnych príprav, ktoré aktuálne dospeli do snahy o získanie územného rozhodnutia.

To by malo byť prvým krokom k tomu, aby sa na hektárovej parcele ornej pôdy začali postupne budovať byty. Radnica zvolala dotknutých účastníkov na územné konanie v utorok 17. mája 2016.

Šesť bytových domov a dovedna 108 bytov plánuje na pozemku o výmere 10 580 m² postaviť žilinská spoločnosť Reinoo Apartments, s. r. o.. Prvý raz sa oficiálne o tomto zámere hovorilo na septembrovom rokovaní komisie výstavby a životného prostredia. Vedúca oddelenia výstavby Daniela Šicová vtedy skonštatovala, že takýto nápad sa so zámermi mesta “nebije”, pretože v územnom pláne sa s touto lokalitou ráta práve na rozvoj bývania: “Celá táto plocha až po Samoty je v územnom pláne vyčlenená pre výstavbu bytových domov. Páni zatiaľ nepožiadali o územné rozhodnutie, žiadali len o stanovisko k štúdii, ktorá sa v tom čase dopracovávala.”

Návrh nepočítal s podnikateľskými priestormi, prioritou je bývanie. Hovorilo sa aj o možnosti získania nájomných bytov prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. “ŠFRB zvažuje veľmi veľa faktorov, povolený počet bytov je vždy daný aj tým, koľko má mesto takýchto nájomných bytov vybudovaných za posledné roky a aký má počet obyvateľov. Investor by mestu predal počet bytov, na ktorý by sa podarilo získať taxu zo štátneho fondu, pravdepodobne to bude riešené priamym odpredajom až po ich výstavbe,” informovala vlani stavebnú komisiu Daniela Šicová.

Komisia sa zhodla aj na tom, že investora pozve na rokovanie mestského zastupiteľstva, aby sa so zámermi a podrobnosťami mohla zoznámiť aj verejnosť. Odvtedy mestské zastupiteľstvo zasadalo dovedna päťkrát, ale vedenie mesta pri príprave rokovania na takýto prísľub zakaždým pozabudlo.

Vlani na jeseň prešiel celý zámer schvaľovacím konaním podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žiadny zo štátnych orgánov nemal voči projektu šiestich bytových domov vážnejšie výhrady, detaily projektu sa však nakoniec zmenili a azda najvýraznejšia zmena sa dotkla počtu parkovacích miest v podzemí a na povrchu. Pôvodne malo byť vybudovaných dovedna 168 parkovacích miest, z toho 100 v podzemných garážach a 68 na povrchu.

Po novom sa pomer podzemných a povrchových miest dosť razantne zmenil – pod zemou bude iba 36 parkovacích miest a na povrchu 108 miest na parkovanie. Pôvodný zámer počítal s päťpodlažnými bytovými domami, v návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa však hovorí už o šesťpodlažných stavbách s polozapusteným suterénom s garážami, pivnicami a technickými miestnosťami.

Na druhom až piatom podlaží sa nachádzajú vždy po štyri bytové jednotky. Šieste podlažie je podkrovného charakteru a nachádzajú sa tu dva byty s terasami.

Investor v samotnom zámere odhadol náklady na kompletnú výstavbu na takmer 4 milióny eur. V štúdii posudzovania vplyvov na životné prostredie sa ako o jedinom negatíve hovorí o riziku hluku z chladiacich zariadení skladu potravín v neďalekom obchodnom centre Tesco. To je od najbližšieho bytového domu vzdialené cca 50 metrov.

Investorská spoločnosť Reinoo Apartments, s. r. o. nie je v Púchove príliš známa. Ešte donedávna však bola väčšinovým spoločníkom v realitnej kancelárii FUN REAL, ktorá má sídlo na Dvoroch. Pátranie po jej spoločníkoch končí až na Cypre. 51-percentný podiel vo firme má totiž spoločnosť Reinoo Limited so sídlom v Larnake.

Zvyšných 49 percent patrí Tomášovi Surovčákovi z Dohňan, ktorý je zároveň aj jedným z dvojice konateľov. Tým druhým je Peter Bodo z Martina. Obaja pritom figurujú aj v štruktúrach ďalších spoločností v komplexe Reinoo, napr. Reinoo Rent, a. s. či Reinoo Žilina, a. s..

Všetky majú sídlo v administratívnej budove na Murgašovej ulici v Žiline. A tu sídlili v minulosti aj firmy, kde Peter Bodo figuruje už len ako likvidátor. Ich názvy sú už na prvý pohľad veľmi zaujímavé: S&A1, a. s., T&B2, a. s. či U&C3, a. s.. Spoločnosť Reinoo Apartments, s. r. o., ktorá by mala stavať šesť bytových domov v Púchove, vznikla v roku 2012 a jej hospodárske výsledky v rokoch 2013 a 2014 vykázali stratu.

Rado Varga