Posilnite počas chrípkovej sezóny obranyschopnosť svojho organizmu dopĺňaním vitamínov, pravidelným pohybom i dôkladným umývaním rúk. Dodržiavajte zásady prevencie na verejných priestranstvách, na pracoviskách, vo výchovno-vzdelávacích zariadeniach a doma. Predovšetkým pre rizikové skupiny ľudí ako sú seniori, osoby so závažnými chronickými ochoreniami, s oslabenou imunitou, tehotné ženy a zdravotnícki pracovníci, je najúčinnejším spôsobom prevencie očkovanie proti chrípke.

Dopĺňajte vitamín C, čistotu rúk zdôrazňujte najmä deťom

Obranyschopnosť organizmu, vrátane detského, možno počas chrípkovej sezóny podporiť zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B – komplexu. Získate ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín. Najvhodnejšie je vyberať si z nej druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu. Na posilnenie celkovej  odolnosti organizmu sa odporúča udržiavať sa v dobrej fyzickej kondícii v podobe cvičenia a každodenného pobytu na čerstvom vzduchu. Pomôže tiež dostatok spánku a otužovanie. Obliekajte sa primerane počasiu.

Vstupnou bránou pre pôvodcov chrípky a prechladnutia šíriacich sa vzduchom, sú horné dýchacie cesty a spojovky. Ľudia by v čase chrípkovej sezóny, s dôrazom na ochranu zdravia ľudí v bezprostrednej blízkosti, mali kýchať a kašľať do jednorazových vreckoviek, ktoré po použití zahodia do koša. V miestnostiach na pracovisku, vo výchovno-vzdelávacích zariadeniach a doma treba dbať na pravidelné nárazové vetranie. V čase narastajúceho počtu chorých je vhodné vyhýbať sa uzavretým priestorom s vyššou koncentráciou ľudí. V predškolských zariadeniach je potrebné zo zákona vykonávať takzvaný ranný filter, vďaka ktorému by mala  poverená osoba (zväčša pedagóg) v zmysle ochrany zdravia zamedziť, aby sa do kolektívu dostalo choré či nedoliečené dieťa.

K prenosu ochorenia môže dôjsť i kontaminovanými predmetmi (držiaky v MHD, nákupné košíky, kľučky) a rukami. Počas chrípkovej sezóny je preto mimoriadne dôležité dbať na čistotu rúk, pripomínajte to neustále aj deťom. Ruky si umývajte čo najčastejšie, aj po použití jednorazovej vreckovky, a to teplou vodou a mydlom. V prípade núdze účinne pomôžu aj dezinfekčné gély na alkoholovej báze. Pri mydlení rúk nevynechajte žiadnu časť dlane, chrbát rúk, priestor medzi prstami aj za nechtami. Po dôkladnom opláchnutí použite jednorazovú utierku alebo čistý uterák.

„Dôkladným umývaním rúk zabraňujeme riziku prenosu rôznych chorôb, vrátane chrípky a jej podobných ochorení. Umývanie rúk je najjednoduchší spôsob, ako vo veľkej miere predísť rozšíreniu respiračných infekcií, rovnako ako hnačkových ochorení a žltačky typu A. Vírus chrípky prežíva na odeve, papieri, vreckovkách 8 až 12 hodín, na hladkých (neporéznych) povrchoch je to dokonca 24 až 48 hodín. Vzhľadom na tieto fakty patrí umývanie rúk medzi základné formy prevencie chrípky,“ povedal Ján Mikas, hlavný hygienik Slovenskej republiky.

Hlavný hygienik ďalej zdôraznil, že vírus chrípky prežije v prachu a v izbovej teplote i niekoľko dní. V domácnosti sa preto počas chrípkovej sezóny odporúča upratovanie „navlhko“, teda s použitím dezinfekčných prostriedkov s obsahom chlóru, glutaraldehydu, peroxozlúčeniny, chlóhexidínu či jódu.

Dajte sa včas zaočkovať

Proti chrípke sa môžete chrániť aj očkovaním. Ide o najúčinnejšou prevenciu proti tomuto ochoreniu. Očkovanie proti chrípke zabezpečí tvorbu ochranných protilátok proti vírusu chrípky ešte do času jej zvýšenej aktivity, ktorá sa predpokladá v decembri. Dostatočná hladina ochranných protilátok sa v tele vytvorí asi po 10 až 14 dňoch po očkovaní, odporúčame ho podstúpiť v októbri alebo novembri s tým, že pred očkovaním by ste nemali pociťovať príznaky chrípky a prechladnutia. Vakcína vás chráni približne šesť mesiacov. Vzhľadom na to, že zloženie očkovacích látok proti chrípke sa každoročne mení, očkovanie proti tomuto ochoreniu je potrebné absolvovať každý rok.

„Očkovanie proti chrípke odporúčame najmä rizikovým skupinám ľudí ako sú seniori, osoby so závažnými chronickými ochoreniami, tehotné ženy, osoby s oslabenou imunitou a zdravotnícki pracovníci. Priebeh ochorenia môže u nich totiž prebiehať s komplikáciami (zápal priedušiek, zápal pľúc, zápal stredného ucha), pričom chrípka môže spôsobiť nielen ohrozenie zdravia, ale aj úmrtie,“ zdôraznil hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Chrípku treba vyležať, nie prechodiť

Pre bežných ľudí je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií. Viacerí si ju mýlia so silným prechladnutím, následkom čoho liečbu i návštevu lekára podcenia v domnienke, že im postačí samoliečba bez odborného dohľadu.

„Neraz sme svedkami, že mnohí s kašľom, bolesťami hrdla a častokrát aj so zvýšenou teplotou či horúčkou sa pohybujú po vonku, v obchodoch, cestujú v dopravných prostriedkoch, chodia do práce či školy a navštevujú rôzne spoločenské podujatia. Škodia tým nielen okoliu v podobe rizika ohrozenia zdravia, ale aj sebe. Chorobu je potrebné vyležať doma na lôžku a je dôležité riadiť sa v liečbe pokynmi ošetrujúceho lekára. Klinický stav ochorenia sa bez liečby pod dohľadom odborníka môže skomplikovať,“ uviedol hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Chrípka má náhly nástup príznakov z plného zdravia, je sprevádzaná vysokou teplotou. Typickým úvodným príznakom je bolesť kĺbov a svalov, silná bolesť hlavy. Chrípka sa prejavuje suchým a dráždivým kašľom, často sa objavuje zimnica a triaška. Po 48 hodinách sa môže prejaviť nádcha a bolesť hrdla. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do 2 až 4 týždňov od prvých príznakov. Chrípka je vírusové ochorenie, a preto sa nelieči antibiotikami. Jej liečba spočíva v zmierňovaní príznakov podávaním liekov na zníženie telesnej teploty, proti kašľu, bolesti hlavy a proti zápalu dýchacích ciest. Treba si dopriať veľa spánku a teplého čaju.

Prechladnutie nevzniká náhle z plného zdravia a triaškou a nie je sprevádzané vysokou teplotou, bolesťami kĺbov a svalov. Typickými úvodnými príznakmi sú nádcha, kýchanie, slziace oči a podráždené hrdlo. K úplnému uzdraveniu môže dôjsť aj po niekoľkých dňoch od prvých príznakov prechladnutia. Pri ľahkých príznakoch ochorenia sa stačí zdržiavať doma pár dní v domácom prostredí a piť veľa teplého čaju a užívať voľne dostupné lieky, ktoré odporučí lekárnik. Pokiaľ ochorenie trvá dlhšie ako 3 dni a klinický stav sa zhoršuje, je potrebné navštíviť ošetrujúceho lekára. Pri respiračných ochoreniach spôsobených baktériami, lekár rozhodne o potrebe podávať antibiotiká.

Chrípková sezóna potrvá do konca apríla

Chrípková sezóna trvá na severnej pologuli od októbra daného roka do konca apríla nasledujúceho roka (od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roka do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka). Ide o obdobie, kedy odborníci predpokladajú väčší výskyt chrípky a chrípke podobných ochorení. Počas chrípkovej sezóny môže dôjsť k chrípkovej epidémii. Podľa geografického šírenia sa rozlišuje lokálna, okresná, krajská a celoštátna epidémia. Vo všeobecnosti hovoríme o epidémii chrípky (okresnej, krajskej, celoštátnej) vtedy, ak dôjde k dvojnásobnému vzostupu chorobnosti na území okresu, kraja či celej republiky v priebehu dvoch po sebe idúcich týždňov, alebo tieto epidémie postihnú viac ako 50% populácie okresu, kraja, republiky pričom musí byť laboratórne potvrdená cirkulácia chrípkových vírusov.

Na webovej stránke ÚVZ SR – www.uvzsr.sk – bude počas chrípkovej sezóny každý týždeň v piatok zverejnená aktualizovaná „Informácia o výskyte akútnych respiračných ochorení a chrípky a chrípke podobných ochorení v Slovenskej republike“ za daný kalendárny týždeň. Všetky potrebné informácie nájdete na webe ÚVZ SR na hlavnej stránke v priečinku „Chrípka“.

Počas chrípkovej sezóny 2018/2019, ktorá trvala od začiatku októbra 2018 do konca apríla 2019, nedošlo na Slovensku k vypuknutiu celoštátnej chrípkovej epidémie. Okolité krajiny pritom celoplošná chrípková epidémia sužovala – napríklad Českú republiku, Maďarsko, Rakúsko alebo Nemecko.

„Na Slovensku na úrovni krajov pretrvávali len lokálne chrípkové epidémie. Mnohé výchovno-vzdelávacie zariadenia po konzultáciách s príslušnými regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva (RÚVZ) rýchlo zareagovali na šírenie chrípky a stúpajúci počet chorých detí a žiakov prerušením vyučovania. Tým zabránili, aby sa ochorenie v kolektívoch ďalej rozširovalo,“ povedal hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas s tým, že aktuálnu situáciu v regióne konzultovali s príslušnými RÚVZ aj zdravotnícke zariadenia, ktoré v prípade vysokého výskytu akútnych respiračných ochorení (ARO) vydávali zákaz návštev pre verejnosť.

V európskom regióne, vrátane Slovenska, dominoval v populácii výskyt chrípkových vírusov typu A, ktoré boli obsiahnuté vo vakcínach proti chrípke na chrípkovú sezónu 2018/2019. Vírus chrípky B Phuket, ktorý na Slovensku koncom predchádzajúcej chrípkovej sezóny dominantne cirkuloval v populácii, nebol v SR počas chrípkovej sezóny 2018/2019 potvrdený.

Chrípku netreba podceňovať
Počas chrípkovej sezóny 2018/2019 nahlásili všeobecní lekári v SR 1.470.680 ARO, z toho chrípku a chrípke podobné ochorenia (CHPO) v 157.644 prípadoch. Ťažké akútne respiračné ochorenie (SARI), ktoré si vyžaduje hospitalizáciu, bolo potvrdené v 123 prípadoch, pričom u 57 osôb došlo k úmrtiu. Vírus chrípky bol potvrdený u 40 zosnulých – v prevažnej časti prípadov boli laboratórne potvrdené tie vírusy chrípky A, ktoré boli obsiahnuté vo vakcíne proti chrípke. Žiadna z osôb nebola očkovaná proti chrípke a väčšina z nich mala pridružené chronické ochorenia, čiže patrili do rizikovej skupiny ľudí.

„Komplikácie spojené s chrípkou si často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb môžu spôsobiť nielen ohrozenie zdravia, ale môžu byť aj príčinou úmrtia. Žiaľ, stále sa stretávame s tým, že veľa osôb chrípku podceňuje, ba dokonca si myslia, že pokiaľ netrpia chronickými ochoreniami alebo poruchou imunity, chrípku ľahko prekonajú. Ide však o mylnú predstavu. Závažné problémy súvisiace s chrípkou sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku, no medzi vysoko rizikové osoby patria najmä zdravotnícki pracovníci, tehotné ženy, ľudia s chronickými ochoreniami a osoby s oslabenou imunitou,“ uviedol hlavný hygienik SR s tým, že práve týmto ľuďom odporúča očkovanie proti chrípke ako najúčinnejší spôsob prevencie.

Nízka zaočkovanosť proti chrípke
Slovensko dosahuje veľmi nízku mieru zaočkovanosti proti chrípke v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Minimálne posledných 5 chrípkových sezón je podiel zaočkovanej populácie pod 5 percent. Okrem vnímania chrípky ako banálneho ochorenia, je jedným z dôvodov nízkej zaočkovanosti aj možný strach z vedľajších účinkov po očkovaní proti chrípke. Tu však môžeme hovoriť o tzv. očakávaných reakciách, ktoré odznejú po pár dňoch. Najčastejšie ide o bolestivosť, začervenanie a zatvrdnutie miesta vpichu. Môže sa vyskytnúť aj zvýšená teplota, únava a bolesti svalov.

„Frekvencia výskytu vedľajších reakcií po očkovaní je mnohonásobne nižšia v porovnaní s komplikáciami, ktoré môže chrípka spôsobiť najmä v rizikovej skupine ľudí. Je dôležité si uvedomiť, že vakcína proti chrípke dokáže vyvolať tvorbu ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku chrípky, prípadne zmierňujú priebeh tohto ochorenia, znižujú cirkuláciu vírusu v populácii a redukujú počet chorých na chrípku, hospitalizovaných osôb či úmrtí zapríčinených komplikáciami po prekonaní ochorenia,“ povedal hlavný hygienik SR s dôvetkom, že je na to potrebné opäť myslieť pri nadchádzajúcej chrípkovej sezóne 2019/2020, ktorá sa začne v októbri tohto roka.

Dôležité je očkovanie proti chrípke vykonať v jesenných mesiacoch. Očkovaná osoba by nemala pociťovať žiadne príznaky začínajúcej virózy, alebo prechladnutia (bez teploty, bez bolestí hrdla a nádchy). Očkovanie proti chrípke je hradené z verejného zdravotného poistenia.

Rozdiel medzi chrípkovou sezónou a chrípkovou epidémiou
Chrípková sezóna trvá na severnej pologuli od októbra daného roka do konca apríla nasledujúceho roka (od 40. kalendárneho týždňa daného roka do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka). Ide o obdobie, kedy odborníci predpokladajú väčší výskyt chrípky a jej podobných ochorení.

Počas chrípkovej sezóny môže dôjsť k chrípkovej epidémii. Vo všeobecnosti hovoríme o epidémii vtedy, ak ide o nahromadenie viacerých alebo mnohých ochorení vyvolaných v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste tým istým pôvodcom nákazy.

Podľa geografického šírenia sa rozlišuje lokálna, okresná, krajská a celoštátna epidémia.

Výskyt viróz sa častokrát mylne pripisuje iba chladnému počasiu, avšak ich šíreniu sa darí aj v príliš prekúrených miestnostiach. Ochorieť možno ľahko aj pri vystavení sa prudkým zmenám teplôt, ktoré pôsobia na organizmus pri prechode z exteriéru do interiéru a opačne. V teplých priestoroch sa všeobecne sústreďuje viac vírusov a baktérií.

„Počas zimných mesiacov je z hľadiska prevencie pred ochorením potrebné v každej obývanej miestnosti udržiavať určitú optimálnu teplotu,“ radí RNDr. Oľga Miklánková z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR).

V priestoroch, kde človek dlhšie sedí, je optimálne zvolenou teplotou okolo 22 – 26 °C. Odporúčané teploty pre kúpeľne sú 22 – 24 °C, vstupné haly 18 až 20 °C, chodby a schodiská 15 – 18 °C. V spálni by sa teplota mala pohybovať na úrovni 16 – 20 °C, pričom pri novorodencoch by to malo byť 20 °C a pri menších deťoch 18 až 20°C.

„Takto zvolené teploty v miestnostiach sú vhodné pre regeneráciu organizmu. Urýchlia sa procesy v tele, posilňuje sa imunitný systém a napomôže to ku kvalitnému spánku. Teplota v spálni by ale nemala klesnúť pod 16 °C pre zníženú obranyschopnosť organizmu voči respiračným ochoreniam,“ uviedla RNDr. Oľga Miklánková.

Miestnosti je dôležité pravidelne vetrať

Pokojnému spánku pomáha i vyvetraná izba. Počas zimných mesiacov treba dbať na pravidelné vetranie miestností, a to takzvane nárazovo, s oknom dokorán na niekoľko minút a niekoľkokrát denne, aby sa vzduch v miestnosti „vymenil“. Príliš vysoká teplota v miestnosti totiž spôsobuje väčšie vyčerpanie, únavu, bolesti hlavy a znižuje vlhkosť vzduchu. Suchý vzduch vysušuje sliznice očí a dýchacie cesty a narúša ich prirodzenú vlhkosť.

„Dôsledkom suchého vzduchu môže byť zvýšená chorobnosť, opakované zápaly spojiviek, nosovej sliznice, hrdla a dráždivý kašeľ. Suchý vzduch má vplyv aj na vysušovanie pokožky tváre, čo sa prejavuje jej predčasným starnutím a vznikom vrások,“ hovorí Oľga Miklánková.
Optimálna vlhkosť vzduchu by sa mala počas chladného počasia pohybovať od 30 – 50%. Vhodná úprava vlhkosti vzduchu v miestnostiach sa dá dosiahnuť vetraním, vzduch sa v byte zvlhčuje aj v dôsledku varenia, prania, sušenia mokrej bielizne v byte.

Pokiaľ je v priestoroch bytu veľmi suchý vzduch, na zvlhčovanie je možné použiť rôzne druhy zvlhčovačov, na radiátory možno umiestniť odparovače – treba ich však udržiavať v čistote a pravidelne v nich vymieňať vodu, aby sme predišli tvorbe baktérií.

Vykurovacia sezóna a zimný smog

Smog v zime býva výraznejší najmä z dôvodu, že ide o vykurovaciu sezónu so zvýšeným prísunom emisií z vykurovania do ovzdušia. Smogové situácie sú spôsobené zhoršením rozptylových podmienok v ovzduší v dôsledku nepriaznivého počasia. Najčastejšie ide o inverzné situácie, kedy vrstva ovzdušia nad terénom, najčastejšie v dolinách, je prakticky nepohyblivá a všetky znečisťujúce látky vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, vykurovania a výfukových plynov áut, zostávajú v dýchacej zóne človeka, čím dochádza k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok.

Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice pod 10 µg (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú do dolných dýchacích ciest. „K najcitlivejším skupinám patria alergici – astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a tehotné ženy,“ povedala Oľga Miklánková.

U ľudí môže zimný smog spôsobiť akútne účinky vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla, vyvolať kašeľ a pocit tlaku na hrudi. U alergikov to môže viesť aj k vyvolaniu astmatického záchvatu, u osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu.

Upozornenia na smogovú situáciu pre PM10 vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). O vzniknutej smogovej situácii musí bezodkladne svojich obyvateľov informovať aj obec cez dostupné komunikačné prostriedky. Cez smogový varovný systém sú informované i príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike, ktoré spolupracujú s dotknutými obcami a môžu poskytnúť podrobnejšie informácie o dopadoch znečistenia ovzdušia na zdravie a možnostiach ochrany.

Ako by sa mali obyvatelia chrániť pred zbytočným/nadmerným vdychovaním takto znečisteného ovzdušia:

• obmedziť športovanie a nadmerné aktivity vonku,
• obmedziť vetranie v interiéroch,
• skrátiť celkovú doby pobytu vonku,
• vyvarovať sa iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne (fajčenie, voľné spaľovanie, lepenie, prášenie a pod.).

Dôkladné umývanie rúk treba budovať ako pravidelný návyk už v ranom detstve. Iba ich opláchnutie pod teplou vodou nestačí, potrebná je aj poriadna dávka mydla. Umývaním rúk možno čo najjednoduchšie predísť šíreniu veľkej časti infekčných chorôb.

Šíreniu a vzniku prenosných infekcií možno účinne a najjednoduchšie zabrániť dôkladným umývaním rúk. Treba na to myslieť najmä počas prebiehajúcej chrípkovej sezóny. Umývaním rúk totiž možno predchádzať rôznym respiračným ochoreniam, ale i hnačkovým ochoreniam a vírusovej hepatitíde typu A (choroba špinavých rúk). Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) to pripomína pri príležitosti Svetového dňa umývania rúk (15.október).

„Pravidelný návyk pre umývanie rúk je dôležité budovať už v ranom veku dieťaťa, pretože je náchylnejšie na ochorenia, imunita sa u neho ešte len vyvíja. V jesennom období hrozí v detských kolektívoch vyššie riziko nákazy infekčnými respiračnými ochoreniami, dieťa by malo vedieť, že ruky si nestačí opláchnuť len teplou vodou, musí použiť aj primeranú dávku mydla. Prvý predpoklad zabráneniu vzniku infekčných ochorení je dôkladná hygiena rúk,“ upozornil hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Aké sú pravidlá umývania rúk

Pravidlá umývania rúk sú jednoduché. Dôležité je použiť mydlo, najlepšie tekuté v chránenej dávkovacej nádobe. Ruky je dôležité navlhčiť teplou vodou, poriadne ich mydliť a nakoniec dôkladne opláchnuť. Celá procedúra by mala trvať 40 až 60 sekúnd.

K mechanickému čisteniu rúk treba pristupovať zodpovedne a nevynechať žiadnu časť dlane, chrbát rúk, priestor medzi prstami aj pod nechtami. Najlepšie je po umytí použiť jednorazovú utierku alebo čistý uterák.

Ruky je vhodné umývať bez prsteňov, náramkov či hodiniek. Ak nie je dostupná čistá tečúca voda a mydlo, treba použiť dezinfekčný prostriedok na alkoholovej báze. Celá procedúra by mala trvať 20 až 30 sekúnd.

Kedy je potrebné umývať si ruky

• po každom  návrate domov (do práce…) z vonkajšieho prostredia
• pred a po návšteve nemocnice, lekára
• po ceste v prostriedkoch hromadnej dopravy
• pred, počas a po príprave jedla
• pred konzumáciou jedla
• po každom použití toalety
• pred manipuláciou s bábätkom a po výmene znečistenej plienky
• po manipulácii so zvieratami a ich krmivom
• po manipulácii s odpadom a odpadovým košom
• po vyčistení nosa, kašlaní a kýchaní – pri kašli a kýchaní si ústa nemožno zakrývať dlaňou, dôležité je použiť vreckovku, ktorú treba ihneď po použití zahodiť do koša
• počas choroby
• pri akomkoľvek pocite nečistých rúk

Ako si správne umývať ruky pod tečúcou vodou

• navlhčíme si ruky teplou vodou a naberieme si dostatočné množstvo mydla
• ruky si potierame spôsobom dlaň o dlaň, potom pokračujeme preložením dlane pravej ruky na chrbát ľavej ruky s čistením vnútorných strán prstov a potom opačne
• trením si čistíme spojené prsty pravej ruky proti ľavej ruke a potom opačne, následne si uzavrieme prsty jednej ruky do dlane a potierame si ich oproti druhej dlani
• nasleduje čistenie ľavého palca krúživým pohybom pravou rukou a potom opačne
• ľavú dlaň si čistíme krúživým pohybom spojenými prstami pravej ruky a potom opačne
• ruky si opláchneme vodou, dôkladne si ich utrieme jednorazovou utierkou alebo čistým uterákom
• utierkou či uterákom potom zastavíme tok vody.

Ako si správne dezinfikovať ruky s použitím dezinfekčného prostriedku na báze alkoholu

• naberte plnú dlaň dezinfekčného prostriedku a naneste na celý povrch rúk
• pokračujte preložením dlane pravej ruky na chrbát ľavej ruky s čistením vnútorných strán prstov a potom opačne
• ďalej si čistite trením spojené prsty pravej ruky proti ľavej ruke a potom opačne
• prsty jednej ruky uzavrite do druhej dlane a potierajte oproti druhej dlani
• krúživým pohybom si čistite ľavý palec pravou rukou a potom opačne
• spojenými prstami pravej ruky čistite krúživým pohybom ľavú dlaň a potom opačne
• akonáhle ruky vyschnú, sú vydezinfikované

Chrípková sezóna na severnej pologuli trvá od októbra do konca apríla nasledujúceho roku (od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roka do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka).

 1. Chrípka nie je banálne ochorenie

Chrípka je vysoko nákazlivé a rýchlo sa šíriace infekčné ochorenie dýchacích ciest. Patrí medzi najčastejšie ľudské infekčné ochorenia. Nákaza sa prenáša kvapôčkovou infekciou. V niektorých prípadoch môže mať chrípka vážny priebeh s komplikáciami. Vírus  chrípky naruší a oslabí sliznicu dýchacích  ciest, čo uľahčuje jej bakteriálnu  infekciu,  takže  súčasne s vírusovou  infekciou, alebo v nadväznosti na ňu, vznikajú aj bakteriálne zápaly ucha, prínosových a čelových dutín, nosa, priedušiek a zápal pľúc.

Vo vysokom riziku vzniku závažných komplikácií chrípky sú staršie osoby, ľudia s chronickými ochoreniami (srdcovo-cievne, pľúcne, metabolické), osoby s oslabenou imunitou, tehotné ženy a malé deti. Komplikácie často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb môžu spôsobiť až ohrozenie života.

2. Ako sa šíri chrípka?

Prameňom pôvodcu chrípky je chorý človek v akútnom štádiu ochorenia. Chrípka sa rýchlo šíri vzduchom (kvapôčkovou infekciou) a infekčným aerosólom vznikajúcim pri kašli a kýchaní. Zriedkavo dochádza k prenosu aj nepriamo – predmetmi a rukami kontaminovaným výlučkami horných dýchacích ciest alebo spojovky. Vstupnou bránou sú horné dýchacie cesty a spojovky.

Obdobie nákazlivosti, teda obdobie, kedy sa od chorého na chrípku môžu nakaziť ľudia v jeho okolí, je 3 – 5 dní od vzniku príznakov u dospelých a do 7 dní u malých detí. Najvyššia nákazlivosť je na začiatku ochorenia.

Treba mať na pamäti, že chrípka môže postihnúť kohokoľvek a závažné problémy súvisiace s chrípkou sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku. Na imunitu voči chrípke vplýva vek a zdravotný stav.

3. Vírus chrípky je premenlivý

Pôvodcom ochorenia na chrípku je vírus chrípky. Rozlišujú sa tri  typy vírusov  chrípky označované A, B, C. Kým vírusy chrípky  typu B a C vyvolávajú  infekcie len u človeka, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat, najmä vtákov, prasiat a koní.

Vírus chrípky, najmä typu A, ktorý má niekoľko typov a subtypov  sa vyznačuje  veľkou premenlivosťou. Izolovaný kmeň vírusu chrípky sa označuje názvom, ktorý obsahuje typ, subtyp, miesto, poradie a rok izolácie. Vírus chrípky B je oveľa  stabilnejší. Vírusy chrípky B sa označujú bez subtypového kódu. Cirkulácia vírusov chrípky sa sleduje na celom svete počas celého roka a podľa toho Svetová zdravotnícka organizácia určuje, ktoré vírusy budú v očkovacích látkach v nasledujúcej chrípkovej sezóne obsiahnuté. Vírus často mení svoje vlastnosti, a takmer každú sezónu kolujú v populácii iné typy vírusov.

4. Ako sa chrípka diagnostikuje

Lekár zvyčajne určuje diagnózu na základe klinických príznakov. Je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií. Počas epidémie 60 – 70 % pacientov s jasnými príznakmi chrípke podobného ochorenia má vlastne chrípku, zostatok môže trpieť na inú vírusovú infekciu. Potvrdiť vírus chrípky umožňujú laboratórne testy z výterov hrdla alebo nosa. Taktiež je možné dokázať vzostup protilátok v krvi. Laboratórne testy sa však nerobia u každého ochorenia.

5. Medzi chrípkou a prechladnutím je rozdiel

Je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií a mnoho ľudí si ju mýli  so silným prechladnutím.

Chrípka má náhly nástup príznakov z plného zdravia, je sprevádzaná vysokou teplotou (38°C). Typickým úvodným príznakom je bolesť kĺbov, silná bolesť hlavy – často za očami, bolesť svalov. Prejavuje sa suchým a dráždivým kašľom, často sa objaví zimnica a triaška, po 48 hodinách sa môže prejaviť nádcha a bolesť hrdla. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3-5 dňoch odznejú, hoci únava a slabosť môžu pretrvávať dlhšie. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do dvoch až štyroch týždňov od prvých príznakov.

Prechladnutie. Príznaky prechladnutia sú nádcha, kýchanie, slziace oči a podráždené hrdlo. Toto ochorenie je obmedzené na horné dýchacie cesty, nevzniká náhle z plného zdravia triaškou. Prechladnutie nie je sprevádzané vysokou teplotou, bolesťami kĺbov a svalov. Príznaky bežného prechladnutia trvajú kratšie a komplikácie ako zápal pľúc sa vyskytujú zriedka.

6. Chrípku treba vyležať, príznaky prechladnutia ustúpia za pár dní

Liečba chrípky je v kompetencii klinických lekárov. Ochorenie by sa v žiadnom prípade nemalo prechodiť, je potrebné ho vyležať. Liečba chrípky je symptomatická. Spočíva v zmierňovaní príznakov podávaním liekov na zníženie telesnej teploty, proti kašľu, bolesti hlavy, proti zápalu dýchacích ciest. Ide o vírusové ochorenie, preto sa nelieči antibiotikami. Antibiotiká sa pri nekomplikovanom priebehu bežne nepoužívajú, pretože na vírus chrípky neúčinkujú. Používajú sa iba ak je chrípka komplikovaná sekundárne bakteriálnou infekciou. Za dôležitý sa považuje zvýšený príjem tekutín, vitamínov a pokoj na lôžku. Únavu a malátnosť je však možné pociťovať ešte niekoľko dní, či týždňov po ústupe chrípky.

Z  hľadiska  ďalšieho šírenia  infekcie  je veľmi dôležité, aby choré osoby obmedzili  na  najnižšiu  mieru  kontakt  s  ostatnými ľuďmi počas  trvania príznakov ochorenia, aj keď sú tieto príznaky ľahké. Chorí  by mali  používať papierové vreckovky jednorazovo, po použití ich  zahodiť a umyť si ruky.

Liečba prechladnutia je podobná ako u chrípky. Pokiaľ má prechladnutá osoba ľahké príznaky ochorenia, stačí zdržiavať sa pár dní v domácom prostredí, piť veľa teplého čaju, minerálky, príp. užívať voľne dostupné lieky, ktoré odporučí lekárnik (nosové kvapky, lieky na zmiernenie kašľa, prípadne aj na zníženie horúčky). Pokiaľ ochorenie trvá dlhšie ako tri dni, telesná teplota sa zvyšuje a klinický stav sa zhoršuje, odporúča sa kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára, ktorý zabezpečí ďalší postup na základe klinického stavu a podľa toho, či sa jedná o vírusovú alebo o bakteriálnu infekciu a rozhodne o vhodnej liečbe. Príznaky prechladnutia zvyknú ustúpiť do dvoch až piatich dní. Pri respiračných ochoreniach spôsobených baktériami, lekár rozhodne o potrebe podávať antibiotiká.

7. Chrípkou sa môžeme nakaziť viackrát za sezónu

Príčinou je premenlivosť vírusu chrípky a existencia viacerých typov chrípkových vírusov. Preto sa nedá vylúčiť, že chrípkou sa možno nakaziť viackrát za sezónu, nakoľko medzi ľuďmi počas sezóny cirkulujú viaceré typy vírusov chrípky a imunita voči jednému vírusu nemusí chrániť pred druhým. Z toho dôvodu sa nová chrípková vakcína pripravuje na každú sezónu, jej zloženie je navrhnuté odborníkmi Svetovej zdravotníckej organizácie. Očkovanie sa odporúča najmä ľudom vo vysokom riziku vzniku závažných komplikácií chrípky, je potrebné ho absolvovať v priebehu októbra a novembra, aby sa dostatočne včas vytvorili protilátky. Prvý nárast chrípkových ochorení sa totiž očakáva na základe dlhoročných sledovaní v decembri. Očkovanie hradia všetky zdravotné poisťovne, stačí navštíviť svojho všeobecného lekára.

8. Vírus chrípky prežije na niektorých povrchoch aj dva dni

Vírus chrípky prežíva na odeve, papieri, vreckovkách 8 až 12 hodín. Na hladkých (neporéznych) povrchoch je to dokonca 24 až 48 hodín. Vzhľadom na tieto fakty je umývanie rúk jednou zo základných foriem prevencie chrípky.

9. Chrípku nezastaví ani mráz

Vírusy chrípky dobre prežívajú práve v mrazivom zimnom počasí. Ide o kvapôčkovú infekciu prenášanú kontaminovaným vzduchom. V suchom vzduchu kvapôčky majú tendenciu sa rozbíjať na menšie. Tým zostávajú vo vzduchu dlhšie. Naopak v teple sú väčšie, ťažšie a hneď spadnú na zem. Okrem toho v zime sa nám v snahe šetriť teplo sťahujú cievy najmä na sliznici dýchacích ciest, čo prispieva k ľahšiemu prieniku vírusov do organizmu.

10. Kedy hovoríme o chrípkovej epidémii

Vo všeobecnosti hovoríme o epidémii vtedy, ak ide o nahromadenie viacerých alebo mnohých ochorení vyvolaných v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste tým istým pôvodcom nákazy. Podľa geografického šírenia sa rozoznávajú lokálne, okresné, krajské či celoštátne epidémie. Chrípka má tendenciu prerásť do epidémie zväčša na prelome januára a februára.

Prečo chrániť osobitne malé deti?

Vzhľadom na to, že malé deti ešte nemajú vyvinutú správnu termoreguláciu, ich pokožka je veľmi citlivá na nízke teploty a mráz. Ak chceme stráviť s dieťaťom určitý čas vonku pri mrazivom počasí, je potrebné vykonať niekoľko opatrení. Detskú pokožku je potrebné chrániť pred omrznutím pomocou krémov, ktoré nie sú na báze vody a nanášať ich aspoň pol hodiny pred odchodom z domu, aby sa krém stihol vstrebať.

Vhodné obliekanie

Čo sa týka detského obliekania, platí jednoduchá zásada – vrstvenie oblečenia. Vhodné je priamo na telo obliecť jemnú bavlnenú bielizeň, druhou vrstvou by mal byť fleece a najvrchnejšia vrstva by mala byť vlnená, na ktorú dieťaťu oblečieme bundu. Nezabudnúť na čiapku primeranej hrúbky a teplé nepremokavé rukavice. Radí doc. Mgr. MUDr. Jana Hamade, PhD., vedúca odboru hygieny detí a mládeže ÚVZ SR: „V prípade holomrazu je teplotná hranica pre pobyt vonku s dojčaťom mínus tri stupne Celzia, ak je nasnežené, mínus 5 stupňov Celzia. S batoľaťom nie je vhodné zostávať vonku dlhšie ako hodinu. Optimálne sú prechádzky okolo poludnia, kedy sú teploty najvyššie.„

Brať malé deti von pri nízkych teplotách?

Všeobecne platí, že počas celého roka by zdravé dieťa malo byť vonku minimálne dve hodiny denne a najvhodnejší je čas okolo poludnia, kedy teploty dosahujú vyšších hodnôt.
Batoľa by malo byť vonku dostatočne oblečené a rovnako ako u malých detí vrstevnato. Hrúbka oblečenia závisí od pohybovej aktivity dieťaťa a vonkajšej teploty. Potrebné je myslieť na teplú nepremokavú obuv, čiapku a rukavice a použiť na tvár mastnejší krém bez pridanej vody. Pobyt batoliat vonku nie je vhodný, ak je teplota vzduchu nižšia ako mínus 10 stupňov Celzia.

V pondelok 6. februára 2017 boli púchovskí hasiči privolaní na technický zásah ku korytu rieky Váh. O pomoc ich požiadala Regionálna veterinárna a potravinová správa Púchov, ktorej bol ohlásený nález dvoch uhynutých labutí.

Hasiči s člnom pomáhali pri vytiahnutí dvoch uhynutých labutí, ktoré sa nachádzali približne 15 metrov od brehu v ľadových kryhách rieky Váh. Z uhynutej labute boli odobrané vzorky, ktoré boli v utorok 7. februára odoslané na vyšetrenie do národného referenčného laboratória pre aviárnu influenzu.

V stredu 8. februára bola v poobedňajších hodinách potvrdená prítomnosť vírusu vtáčej chrípky.

Vo štvrtok 9. februára  bol typizáciou potvrdený subtyp H5N8.

Regionálna veterinárna a potravinová správa nariadila monitorovať oblasť s polomerom 3 km od miesta nálezu: katastrálne územie mesta Púchov a mestských častí Horné Kočkovce, Nosice a Vieska-Bezdedov, obce Dolné Kočkovce a Streženice.

V tejto oblasti je nariadený zákaz premiestňovať hydinu alebo iné vtáky chované v zajatí z monitorovacej oblasti bez povolenia RVPS Púchov.

Je zakázané zhromažďovanie hydiny alebo iných vtákov chovaných v zajatí na veľtrhoch, trhoch, výstavách alebo iných podujatiach.

Zákaz vstupu cudzím osobám do chovov v monitorovacej oblasti bez povolenia RVPS Púchov.

Zákaz lovu voľne žijúceho vtáctva ako aj zákaz ho iným spôsobom odoberať z voľnej prírody okrem prípadu, že je to povolené príslušným organom na osobité účely.

Zákaz vypúšťať pernatú zver zo zajatia do voľnej prírody.