Posilnite počas chrípkovej sezóny obranyschopnosť svojho organizmu dopĺňaním vitamínov, pravidelným pohybom i dôkladným umývaním rúk. Dodržiavajte zásady prevencie na verejných priestranstvách, na pracoviskách, vo výchovno-vzdelávacích zariadeniach a doma. Predovšetkým pre rizikové skupiny ľudí ako sú seniori, osoby so závažnými chronickými ochoreniami, s oslabenou imunitou, tehotné ženy a zdravotnícki pracovníci, je najúčinnejším spôsobom prevencie očkovanie proti chrípke.

Dopĺňajte vitamín C, čistotu rúk zdôrazňujte najmä deťom

Obranyschopnosť organizmu, vrátane detského, možno počas chrípkovej sezóny podporiť zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B – komplexu. Získate ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín. Najvhodnejšie je vyberať si z nej druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu. Na posilnenie celkovej  odolnosti organizmu sa odporúča udržiavať sa v dobrej fyzickej kondícii v podobe cvičenia a každodenného pobytu na čerstvom vzduchu. Pomôže tiež dostatok spánku a otužovanie. Obliekajte sa primerane počasiu.

Vstupnou bránou pre pôvodcov chrípky a prechladnutia šíriacich sa vzduchom, sú horné dýchacie cesty a spojovky. Ľudia by v čase chrípkovej sezóny, s dôrazom na ochranu zdravia ľudí v bezprostrednej blízkosti, mali kýchať a kašľať do jednorazových vreckoviek, ktoré po použití zahodia do koša. V miestnostiach na pracovisku, vo výchovno-vzdelávacích zariadeniach a doma treba dbať na pravidelné nárazové vetranie. V čase narastajúceho počtu chorých je vhodné vyhýbať sa uzavretým priestorom s vyššou koncentráciou ľudí. V predškolských zariadeniach je potrebné zo zákona vykonávať takzvaný ranný filter, vďaka ktorému by mala  poverená osoba (zväčša pedagóg) v zmysle ochrany zdravia zamedziť, aby sa do kolektívu dostalo choré či nedoliečené dieťa.

K prenosu ochorenia môže dôjsť i kontaminovanými predmetmi (držiaky v MHD, nákupné košíky, kľučky) a rukami. Počas chrípkovej sezóny je preto mimoriadne dôležité dbať na čistotu rúk, pripomínajte to neustále aj deťom. Ruky si umývajte čo najčastejšie, aj po použití jednorazovej vreckovky, a to teplou vodou a mydlom. V prípade núdze účinne pomôžu aj dezinfekčné gély na alkoholovej báze. Pri mydlení rúk nevynechajte žiadnu časť dlane, chrbát rúk, priestor medzi prstami aj za nechtami. Po dôkladnom opláchnutí použite jednorazovú utierku alebo čistý uterák.

„Dôkladným umývaním rúk zabraňujeme riziku prenosu rôznych chorôb, vrátane chrípky a jej podobných ochorení. Umývanie rúk je najjednoduchší spôsob, ako vo veľkej miere predísť rozšíreniu respiračných infekcií, rovnako ako hnačkových ochorení a žltačky typu A. Vírus chrípky prežíva na odeve, papieri, vreckovkách 8 až 12 hodín, na hladkých (neporéznych) povrchoch je to dokonca 24 až 48 hodín. Vzhľadom na tieto fakty patrí umývanie rúk medzi základné formy prevencie chrípky,“ povedal Ján Mikas, hlavný hygienik Slovenskej republiky.

Hlavný hygienik ďalej zdôraznil, že vírus chrípky prežije v prachu a v izbovej teplote i niekoľko dní. V domácnosti sa preto počas chrípkovej sezóny odporúča upratovanie „navlhko“, teda s použitím dezinfekčných prostriedkov s obsahom chlóru, glutaraldehydu, peroxozlúčeniny, chlóhexidínu či jódu.

Dajte sa včas zaočkovať

Proti chrípke sa môžete chrániť aj očkovaním. Ide o najúčinnejšou prevenciu proti tomuto ochoreniu. Očkovanie proti chrípke zabezpečí tvorbu ochranných protilátok proti vírusu chrípky ešte do času jej zvýšenej aktivity, ktorá sa predpokladá v decembri. Dostatočná hladina ochranných protilátok sa v tele vytvorí asi po 10 až 14 dňoch po očkovaní, odporúčame ho podstúpiť v októbri alebo novembri s tým, že pred očkovaním by ste nemali pociťovať príznaky chrípky a prechladnutia. Vakcína vás chráni približne šesť mesiacov. Vzhľadom na to, že zloženie očkovacích látok proti chrípke sa každoročne mení, očkovanie proti tomuto ochoreniu je potrebné absolvovať každý rok.

„Očkovanie proti chrípke odporúčame najmä rizikovým skupinám ľudí ako sú seniori, osoby so závažnými chronickými ochoreniami, tehotné ženy, osoby s oslabenou imunitou a zdravotnícki pracovníci. Priebeh ochorenia môže u nich totiž prebiehať s komplikáciami (zápal priedušiek, zápal pľúc, zápal stredného ucha), pričom chrípka môže spôsobiť nielen ohrozenie zdravia, ale aj úmrtie,“ zdôraznil hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Chrípku treba vyležať, nie prechodiť

Pre bežných ľudí je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií. Viacerí si ju mýlia so silným prechladnutím, následkom čoho liečbu i návštevu lekára podcenia v domnienke, že im postačí samoliečba bez odborného dohľadu.

„Neraz sme svedkami, že mnohí s kašľom, bolesťami hrdla a častokrát aj so zvýšenou teplotou či horúčkou sa pohybujú po vonku, v obchodoch, cestujú v dopravných prostriedkoch, chodia do práce či školy a navštevujú rôzne spoločenské podujatia. Škodia tým nielen okoliu v podobe rizika ohrozenia zdravia, ale aj sebe. Chorobu je potrebné vyležať doma na lôžku a je dôležité riadiť sa v liečbe pokynmi ošetrujúceho lekára. Klinický stav ochorenia sa bez liečby pod dohľadom odborníka môže skomplikovať,“ uviedol hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Chrípka má náhly nástup príznakov z plného zdravia, je sprevádzaná vysokou teplotou. Typickým úvodným príznakom je bolesť kĺbov a svalov, silná bolesť hlavy. Chrípka sa prejavuje suchým a dráždivým kašľom, často sa objavuje zimnica a triaška. Po 48 hodinách sa môže prejaviť nádcha a bolesť hrdla. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do 2 až 4 týždňov od prvých príznakov. Chrípka je vírusové ochorenie, a preto sa nelieči antibiotikami. Jej liečba spočíva v zmierňovaní príznakov podávaním liekov na zníženie telesnej teploty, proti kašľu, bolesti hlavy a proti zápalu dýchacích ciest. Treba si dopriať veľa spánku a teplého čaju.

Prechladnutie nevzniká náhle z plného zdravia a triaškou a nie je sprevádzané vysokou teplotou, bolesťami kĺbov a svalov. Typickými úvodnými príznakmi sú nádcha, kýchanie, slziace oči a podráždené hrdlo. K úplnému uzdraveniu môže dôjsť aj po niekoľkých dňoch od prvých príznakov prechladnutia. Pri ľahkých príznakoch ochorenia sa stačí zdržiavať doma pár dní v domácom prostredí a piť veľa teplého čaju a užívať voľne dostupné lieky, ktoré odporučí lekárnik. Pokiaľ ochorenie trvá dlhšie ako 3 dni a klinický stav sa zhoršuje, je potrebné navštíviť ošetrujúceho lekára. Pri respiračných ochoreniach spôsobených baktériami, lekár rozhodne o potrebe podávať antibiotiká.

Chrípková sezóna potrvá do konca apríla

Chrípková sezóna trvá na severnej pologuli od októbra daného roka do konca apríla nasledujúceho roka (od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roka do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka). Ide o obdobie, kedy odborníci predpokladajú väčší výskyt chrípky a chrípke podobných ochorení. Počas chrípkovej sezóny môže dôjsť k chrípkovej epidémii. Podľa geografického šírenia sa rozlišuje lokálna, okresná, krajská a celoštátna epidémia. Vo všeobecnosti hovoríme o epidémii chrípky (okresnej, krajskej, celoštátnej) vtedy, ak dôjde k dvojnásobnému vzostupu chorobnosti na území okresu, kraja či celej republiky v priebehu dvoch po sebe idúcich týždňov, alebo tieto epidémie postihnú viac ako 50% populácie okresu, kraja, republiky pričom musí byť laboratórne potvrdená cirkulácia chrípkových vírusov.

Na webovej stránke ÚVZ SR – www.uvzsr.sk – bude počas chrípkovej sezóny každý týždeň v piatok zverejnená aktualizovaná „Informácia o výskyte akútnych respiračných ochorení a chrípky a chrípke podobných ochorení v Slovenskej republike“ za daný kalendárny týždeň. Všetky potrebné informácie nájdete na webe ÚVZ SR na hlavnej stránke v priečinku „Chrípka“.

Počas chrípkovej sezóny 2018/2019, ktorá trvala od začiatku októbra 2018 do konca apríla 2019, nedošlo na Slovensku k vypuknutiu celoštátnej chrípkovej epidémie. Okolité krajiny pritom celoplošná chrípková epidémia sužovala – napríklad Českú republiku, Maďarsko, Rakúsko alebo Nemecko.

„Na Slovensku na úrovni krajov pretrvávali len lokálne chrípkové epidémie. Mnohé výchovno-vzdelávacie zariadenia po konzultáciách s príslušnými regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva (RÚVZ) rýchlo zareagovali na šírenie chrípky a stúpajúci počet chorých detí a žiakov prerušením vyučovania. Tým zabránili, aby sa ochorenie v kolektívoch ďalej rozširovalo,“ povedal hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas s tým, že aktuálnu situáciu v regióne konzultovali s príslušnými RÚVZ aj zdravotnícke zariadenia, ktoré v prípade vysokého výskytu akútnych respiračných ochorení (ARO) vydávali zákaz návštev pre verejnosť.

V európskom regióne, vrátane Slovenska, dominoval v populácii výskyt chrípkových vírusov typu A, ktoré boli obsiahnuté vo vakcínach proti chrípke na chrípkovú sezónu 2018/2019. Vírus chrípky B Phuket, ktorý na Slovensku koncom predchádzajúcej chrípkovej sezóny dominantne cirkuloval v populácii, nebol v SR počas chrípkovej sezóny 2018/2019 potvrdený.

Chrípku netreba podceňovať
Počas chrípkovej sezóny 2018/2019 nahlásili všeobecní lekári v SR 1.470.680 ARO, z toho chrípku a chrípke podobné ochorenia (CHPO) v 157.644 prípadoch. Ťažké akútne respiračné ochorenie (SARI), ktoré si vyžaduje hospitalizáciu, bolo potvrdené v 123 prípadoch, pričom u 57 osôb došlo k úmrtiu. Vírus chrípky bol potvrdený u 40 zosnulých – v prevažnej časti prípadov boli laboratórne potvrdené tie vírusy chrípky A, ktoré boli obsiahnuté vo vakcíne proti chrípke. Žiadna z osôb nebola očkovaná proti chrípke a väčšina z nich mala pridružené chronické ochorenia, čiže patrili do rizikovej skupiny ľudí.

„Komplikácie spojené s chrípkou si často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb môžu spôsobiť nielen ohrozenie zdravia, ale môžu byť aj príčinou úmrtia. Žiaľ, stále sa stretávame s tým, že veľa osôb chrípku podceňuje, ba dokonca si myslia, že pokiaľ netrpia chronickými ochoreniami alebo poruchou imunity, chrípku ľahko prekonajú. Ide však o mylnú predstavu. Závažné problémy súvisiace s chrípkou sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku, no medzi vysoko rizikové osoby patria najmä zdravotnícki pracovníci, tehotné ženy, ľudia s chronickými ochoreniami a osoby s oslabenou imunitou,“ uviedol hlavný hygienik SR s tým, že práve týmto ľuďom odporúča očkovanie proti chrípke ako najúčinnejší spôsob prevencie.

Nízka zaočkovanosť proti chrípke
Slovensko dosahuje veľmi nízku mieru zaočkovanosti proti chrípke v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Minimálne posledných 5 chrípkových sezón je podiel zaočkovanej populácie pod 5 percent. Okrem vnímania chrípky ako banálneho ochorenia, je jedným z dôvodov nízkej zaočkovanosti aj možný strach z vedľajších účinkov po očkovaní proti chrípke. Tu však môžeme hovoriť o tzv. očakávaných reakciách, ktoré odznejú po pár dňoch. Najčastejšie ide o bolestivosť, začervenanie a zatvrdnutie miesta vpichu. Môže sa vyskytnúť aj zvýšená teplota, únava a bolesti svalov.

„Frekvencia výskytu vedľajších reakcií po očkovaní je mnohonásobne nižšia v porovnaní s komplikáciami, ktoré môže chrípka spôsobiť najmä v rizikovej skupine ľudí. Je dôležité si uvedomiť, že vakcína proti chrípke dokáže vyvolať tvorbu ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku chrípky, prípadne zmierňujú priebeh tohto ochorenia, znižujú cirkuláciu vírusu v populácii a redukujú počet chorých na chrípku, hospitalizovaných osôb či úmrtí zapríčinených komplikáciami po prekonaní ochorenia,“ povedal hlavný hygienik SR s dôvetkom, že je na to potrebné opäť myslieť pri nadchádzajúcej chrípkovej sezóne 2019/2020, ktorá sa začne v októbri tohto roka.

Dôležité je očkovanie proti chrípke vykonať v jesenných mesiacoch. Očkovaná osoba by nemala pociťovať žiadne príznaky začínajúcej virózy, alebo prechladnutia (bez teploty, bez bolestí hrdla a nádchy). Očkovanie proti chrípke je hradené z verejného zdravotného poistenia.

Rozdiel medzi chrípkovou sezónou a chrípkovou epidémiou
Chrípková sezóna trvá na severnej pologuli od októbra daného roka do konca apríla nasledujúceho roka (od 40. kalendárneho týždňa daného roka do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka). Ide o obdobie, kedy odborníci predpokladajú väčší výskyt chrípky a jej podobných ochorení.

Počas chrípkovej sezóny môže dôjsť k chrípkovej epidémii. Vo všeobecnosti hovoríme o epidémii vtedy, ak ide o nahromadenie viacerých alebo mnohých ochorení vyvolaných v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste tým istým pôvodcom nákazy.

Podľa geografického šírenia sa rozlišuje lokálna, okresná, krajská a celoštátna epidémia.

Na Slovensku v súčasnosti naďalej pretrvávajú na úrovni krajov lokálne chrípkové epidémie. Aj keď v ostatných týždňoch chorobnosť na chrípku a chrípke podobné ochorenia narastala, v 8. kalendárnom týždni bol zaznamenaný jej pokles. Aktuálny pokles chorobnosti na chrípku môže byť zapríčinený aj prebiehajúcimi školskými prázdninami.

Okolité krajiny, napríklad Českú republiku, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko sužujú celoplošné epidémie chrípky. Vysokú aktivitu chrípky vykazuje aj Poľsko, Srbsko, Rumunsko, alebo Albánsko. Celoplošné epidémie chrípky sú v európskom regióne v tomto období očakávaným javom, aktivita chrípky a jej podobných ochorení počas chrípkovej sezóny zväčša narastá práve počas prvých mesiacov v roku.

Lokálne epidémie v SR a chrípkové prázdniny

Na chýbajúci počet detí a žiakov z dôvodu ochorení na chrípku a chrípke podobných ochorení reagujú na Slovensku v rámci prevencie aj mnohé výchovno-vzdelávacie zariadenia prerušením vyučovania (tzv. chrípkové prázdniny). Riaditelia týchto zariadení môžu výchovno-vzdelávací proces prerušiť na základe odporúčania príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva v prípade, ak počet neprítomných detí a žiakov z dôvodu ochorenia chrípkou prekročí 20 % z celkového počtu detí alebo žiakov.

Aktuálnu situáciu v regióne v rámci akútnych respiračných ochorení vrátane chrípky konzultujú s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva aj zdravotnícke zariadenia, ktoré v prípade vysokého výskytu ochorení vydávajú zákaz návštev pre verejnosť.

Dominuje vírus chrípky typu A

V európskom regióne, vrátane Slovenska, dominujú z chrípkových vírusov aktuálne vírusy chrípky typu A, ktoré sú obsiahnuté v očkovacej látke proti chrípke pre sezónu 2018/2019.

Vírus chrípky B Phuket, ktorý predchádzajúcu chrípkovú sezónu začiatkom roka dominantne cirkuloval v populácii na Slovensku, bol od začiatku tohto roka ojedinele potvrdený v štátoch ako Francúzsko, Nórsko a Veľká Británia.

„Pôvodcom ochorenia na chrípku je vírus chrípky. Rozlišujú sa 3 typy vírusov označované  ako A, B, C. Chrípkové epidémie spôsobené vírusmi chrípky typu A sa vyznačujú prudkým vzostupom chorobnosti, s rýchlym rozšírením sa na veľké územie a obvykle aj rýchlym poklesom,“ vysvetlil hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Dôležitá je účinná prevencia

V čase stúpajúceho počtu chorých na chrípku je v rámci prevencie vhodné vyhýbať sa uzavretým priestorom s vysokou koncentráciou ľudí. Chorí na chrípku by nemali chodiť do práce či školy, ochorenie treba vyležať a v liečbe sa riadiť podľa pokynov ošetrujúceho lekára.

V prípade predškolských zariadení je potrebné zo zákona vykonávať takzvaný „ranný filter“, vďaka ktorému by mala zodpovedná osoba v zmysle ochrany zdravia zamedziť, aby sa do kolektívu dostalo choré či nedoliečené dieťa. Dôležité je takisto dbať na pravidelné vetranie miestností, mimoriadne potrebné je dbať na časté umývanie rúk, vďaka čomu sa výrazne znižuje riziko prenosu respiračných ochorení. Člen rodiny s chrípkou by mal mať vyčlenený príbor, taniere, poháre. U chorej osoby má význam používanie rúšok. Povrchy a kľučky možno dezinfikovať dezinfekčnými prostriedkami s obsahom chlóru, glutaraldehydu, peroxozlúčeniny, chlóhexidínu či jódu.

Obranyschopnosť organizmu možno podporiť zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B – komplexu. Získame ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín.

Chrípková sezóna a chrípková epidémia

Chrípková sezóna trvá na severnej pologuli od októbra daného roka do konca apríla nasledujúceho roka (od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roka do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka). Ide o obdobie, kedy odborníci predpokladajú väčší výskyt chrípky a jej podobných ochorení.

Počas chrípkovej sezóny môže dôjsť k chrípkovej epidémii. Podľa geografického šírenia sa rozlišuje lokálna, okresná, krajská a celoštátna epidémia. Vo všeobecnosti hovoríme o epidémii vtedy, ak ide o nahromadenie viacerých alebo mnohých ochorení vyvolaných v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste tým istým pôvodcom nákazy.

Novorodenci ešte nemajú vyvinutú správnu termoreguláciu, ich pokožka a sliznice sú na nízke teploty veľmi citlivé, preto nie je vhodné chodiť s nimi počas mrazov na prechádzky. Osobitnú starostlivosť pred nízkymi teplotami potrebujú aj dojčatá a batoľatá.

Zdravé dieťa by malo stráviť vonku každý deň minimálne dve hodiny počas celého roka.
,,V mrazivom počasí obmedzte dĺžku pobytu batoľaťa vonku maximálne na hodinu dopoludnia a hodinu popoludní. Dôležité je, aby bolo dostatočne oblečené, do viacerých vrstiev odevov. Ak sa k mrazu pridá aj silný vietor, s batoľaťom radšej von nechoďte,“ hovorí docentka MUDr. Jana Hamade, PhD., vedúca odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Pripomína, že rodičia by nemali zabúdať na vhodné nepremokavé oblečenie, obuv a na ošetrenie pokožky tváre a rúk ochranným krémom ani pri starších deťoch. ,,Holomráz pod mínus 10 stupňov Celzia, resp. kombinácia mrazu a silného vetra môže deťom spôsobiť omrzliny, alebo podráždiť sliznice dýchacích ciest a spôsobiť tak respiračné ochorenie,“ dodáva odborníčka.

Vrstvite oblečenie a chráňte pokožku

Či dieťaťu v kočíku nie je zima zistíte podľa studených rúk, líc alebo chladnej pokožky na záhlaví. ,,Pri obliekaní dodržiavajte jednoduchú zásadu – vrstvenie. Priamo na telo je najvhodnejšie obliecť jemnú bavlnenú bielizeň, potom odev z flísu, najvrchnejšia vrstva by mala byť vlnená. Na ňu dieťaťu oblečte bundu. Nezabudnite na čiapku primeranej hrúbky a teplé rukavice. Do kočíka vložte ako izolačnú vrstvu teplú deku, na ňu fusak so zapínaním na zips. Najvrchnejšiu vrstvu má tvoriť nepremokavá prikrývka,“ vraví docentka Jana Hamade.

V mrazivom počasí dostáva zabrať aj pokožka dieťaťa. ,,Väčšmi stráca vodu, vysychanie pokožky môže urýchliť aj prechod medzi vykúrenými miestnosťami do vonkajšieho prostredia. Dieťa preto potrebuje mastnejšie krémy, ktoré pomáhajú dopĺňať lipidy. Tvár natrite dieťaťu pätnásť až tridsať minút pred odchodom z domu, aby sa krém dostatočne vstrebal. Na pery použite kvalitné, špeciálne balzamy pre deti.“

Pozor na inverziu

Najvhodnejší čas pre pobyt dieťaťa vonku je napoludnie, kedy teplota dosahuje najvyššie hodnoty. ,,Najmä vo väčších mestách môže byť problémom aj inverzia, rodičia by mali sledovať informácie o rozptylových podmienkach. Ak sa smogová situácia zhorší, je lepšie nechodiť s malým dieťaťom von a výrazne obmedziť či upraviť aj vetranie,“ pripomína docentka Jana Hamade.

Sledujte stupne!

Pri holomraze je teplotná hranica pre pobyt dojčaťa vonku -3 stupne Celzia, ak je nasnežené -5 stupňov Celzia.

Chrípkové vírusy mrazy milujú

Deti patria počas chrípkovej sezóny k najcitlivejším skupinám. ,,Sú náchylnejšie na ochorenia, pretože imunita sa u nich ešte len vyvíja, majú inú bakteriálnu flóru ako dospelí,“ prízvukuje docentka Jana Hamade. Vírusy chrípky dobre prežívajú práve v mrazoch, v suchom vzduchu sa rozbíjajú na menšie časti a zostávajú v ňom dlhšie. V zime sa okrem toho cievy na sliznici dýchacích ciest sťahujú a vírusy do organizmu preniknú ľahšie.

Rozdelenie veku detí

Novorodenec: 0 – 28 dní
Dojča: 1 mesiac – 1 rok
Batoľa: 1 – 3 roky

Ambulancie praktických lekárov v tomto období čoraz častejšie navštevujú pacienti s akútnymi respiračnými ochoreniami vrátane chrípky. Ide o očakávaný vývoj situácie počas prebiehajúcej chrípkovej sezóny, kedy aktivita ochorení horných a dolných dýchacích ciest postupne narastá. Treba dbať na prevenciu najmä u malých detí. Počas chrípkovej sezóny sú práve deti tou citlivou skupinou, ktorá ochorie zväčša najčastejšie.

Dieťa je náchylnejšie na ochorenia, pretože imunita sa u neho ešte len vyvíja a má inú bakteriálnu flóru ako dospelý človek. Preto sú, pokiaľ ide o infekčné ochorenia, najrizikovejšou skupinou. V škôlkach je okrem dodržiavania hygienických návykov mimoriadne dôležité dbať na takzvaný „ranný filter“. Vďaka nemu by sa malo zamedziť, aby sa do kolektívu dostalo choré či nedoliečené dieťa.

Choré dieťa do škôlky do nepatrí

Ranný filter musia cez zodpovedné osoby (zväčša pedagógov) zo zákona zabezpečiť prevádzkovatelia predškolských zariadení v zmysle ochrany zdravia detí v rámci ich pobytu v materskej škole. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia totiž uvádza, že v predškolskom zariadení môže byť umiestnené iba dieťa, ktoré neprejavuje príznaky prenosného ochorenia.

„Fyzické osoby – podnikatelia i právnické osoby, ktoré prevádzkujú predškolské zariadenie, musia zabezpečiť, aby každý deň zodpovedná osoba zisťovala, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie. Rovnako musia zabezpečiť, aby zodpovedná osoba prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu príslušným ošetrujúcim lekárom. Ak sa počas dňa u dieťaťa prejavia príznaky akútneho prenosného ochorenia, je povinná ho od ostatných izolovať, zabezpečiť nad ním dočasný dohľad a okamžite informovať zákonného zástupcu,“ hovorí doc. MUDr. Jana Hamade, PhD., vedúca Odboru hygieny detí a mládeže ÚVZ SR.

Aké ochorenia trápia deti najčastejšie

U škôlkarov sa pomerne často vyskytujú zápaly slizníc horných dýchacích ciest. Väčšinou ide o banálne ochorenie nosohltana, ktoré sa však v detskom veku môže skomplikovať rozšírením infekcie do stredného ucha, prínosových dutín, hrtanu a priedušiek, prípadne do pľúc. Pôvodcami ochorení bývajú vírusy alebo baktérie, nákaza sa obvykle šíri kvapôčkovou infekciou. O spôsobe liečby rozhoduje vždy pediater, ktorý rozlíši, o aké ochorenie ide. V prípade vírusových ochorení ide o symptomatickú liečbu – podávanie liekov proti horúčke, vitamínov a čajov. Pri bakteriálnych ochoreniach je nevyhnutná antibiotická liečba.

„V oboch prípadoch však dieťa musí odpočívať na lôžku a do kolektívu sa vrátiť až po úplnom vyliečení. Príliš skorý návrat nedoliečeného dieťaťa do materskej školy predlžuje jeho rekonvalescenciu a zároveň zvyšuje riziko nakazenia ostatných detí,“ uviedla doc. Jana Hamade.

Umývanie rúk je základ

Deťom treba neustále pripomínať dôležitosť dôkladného umývania rúk s upozornením, že iba opláchnutie pod tečúcou teplou vodou nestačí a potrebná je aj poriadna dávka mydla. Umývaním rúk totiž možno čo najjednoduchšie predísť šíreniu veľkej časti infekčných chorôb vrátane respiračných. K čisteniu rúk treba pristupovať zodpovedne a nevynechať žiadnu časť dlane, chrbát rúk, priestor medzi prstami aj pod nechtami. Najlepšie je po dôkladnom opláchnutí použiť jednorazovú utierku alebo čistý uterák. Dieťaťu treba zdôrazniť, že ruky si má umývať po príchode do školy i návrate domov, pred a po jedle, po každom použití toalety, po kašlaní, kýchaní a pri akomkoľvek pocite nečistých rúk.

„Takisto je dôležité dbať u detí v zimnom období na posilnenie imunity formou prísunu vitamínov a minerálnych látok, najmä vitamínu C a to dostatočným množstvom ovocia a zeleniny. Najdôležitejšie je naučiť deti pravidelnej dennej konzumácii ovocia a zeleniny, počas celého roka, teda nielen v čase zvýšeného výskytu respiračných infekcií,“ vysvetlila doc. Jana Hamade.

Chrípková sezóna potrvá do apríla budúceho roka

Chrípková sezóna trvá na severnej pologuli od októbra do konca apríla nasledujúceho roka (od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roka do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka).

K zvýšenej aktivite chrípky dochádza približne v priebehu decembra, chrípka má tendenciu prerásť do epidémie na prelome januára a februára.

Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) kontinuálne monitoruje a vyhodnocuje epidemiologickú situáciu vo výskyte akútnych respiračných ochorení a chrípky a chrípke podobných ochorení. Na webovej stránke www.uvzsr.sk je počas chrípkovej sezóny každý týždeň v piatok zverejnená aktualizovaná „Informácia o výskyte akútnych respiračných ochorení a chrípky a chrípke podobných ochorení v Slovenskej republike“ za daný kalendárny týždeň.

ÚVZ SR zároveň prostredníctvom webu, sociálnej siete či médií zverejňuje odporúčania, ako chrípke a akútnym respiračným ochoreniam predísť.

Chrípka je častokrát mylne považovaná za banálne ochorenie. Viacerí jej neprikladajú dôležitosť, ba dokonca si myslia, že pokiaľ netrpia chronickými ochoreniami alebo poruchou imunity, chrípku ľahko prekonajú. Ide však o mylnú predstavu.

Chrípka môže postihnúť kohokoľvek a závažné problémy s ňou súvisiace (zápal priedušiek, zápal stredného ucha, zápal prínosových dutín, zápal pľúc) sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku. Upozorňuje na to Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR). Komplikácie spojené s chrípkou často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb môžu spôsobiť až ohrozenie zdravia. Medzi vysoko rizikové osoby patria zdravotnícki pracovníci, tehotné ženy, ľudia s chronickými ochoreniami (srdcovo-cievne, pľúcne, metabolické) a osoby s oslabenou imunitou.

Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je očkovanie

Počas prebiehajúcej chrípkovej sezóny, ktorá začala od 1. októbra 2018, je dôležité nepodceňovať preventívne opatrenia. Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je očkovanie.

Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie podstúpiť v priebehu októbra a novembra – a to z dôvodu, aby sa v organizme stihla vytvoriť dostatočná hladina ochranných protilátok proti tomuto ochoreniu ešte do začiatku zvýšenej aktivity chrípky. Organizmus si začína vytvárať ochranné protilátky proti vírusu chrípky asi po desiatich až štrnástich dňoch po očkovaní, ochrana trvá približne šesť mesiacov. Očkovanie proti chrípke je hradené z verejného zdravotného poistenia.

 „Ľudia neochorejú na chrípku ani na infekciu dýchacích ciest z dôvodu podania vakcíny proti chrípke. Očkovacie látky proti chrípke totiž obsahujú časti vírusov chrípky, ktoré samotné nie sú schopné vyvolať ochorenie. Dokážu však vyvolať tvorbu ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku chrípky, prípadne zmierňujú priebeh tohto ochorenia a znižujú jeho nepriaznivé dôsledky. Ide o neživú vakcínu. Očkovanie proti chrípke je najúčinnejší spôsob, ako znížiť cirkuláciu vírusu v populácii a ako redukovať počet chorých na chrípku, hospitalizovaných osôb a úmrtí zapríčinených komplikáciami po prekonaní ochorenia,“ vysvetľuje hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas.

Prečo máme nízku zaočkovanosť

Slovensko dosahuje veľmi nízku mieru zaočkovanosti proti chrípke v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. V chrípkovej sezóne 2017/2018 bolo očkovaním proti chrípke chránených iba 4,4 % populácie Slovenska. Podiel zaočkovanej populácie je na približne rovnakej úrovni ako v predchádzajúcich piatich chrípkových sezónach. Okrem vnímania chrípky ako banálneho ochorenia, či nedôvery v účinok očkovania proti chrípke, je jedným z dôvodov nízkej zaočkovanosti aj možný strach z vedľajších účinkov po očkovaní proti chrípke.

„Čo sa týka možných vedľajších účinkov po očkovaní proti chrípke, môžeme hovoriť o tzv. očakávaných reakciách, ktoré sa v súvislosti s podaním očkovacej látky už vyskytli a sú uvedené v príbalovom letáku pre užívateľa. Pri očkovaní proti chrípke to býva najčastejšie bolestivosť, začervenanie a zatvrdnutie miesta vpichu. Môže sa vyskytnúť aj zvýšená teplota, únava a bolesti svalov. Tieto reakcie spravidla odznejú do dvoch až troch dní. Ich frekvencia výskytu je rôzna, závisí to od individuálnej predispozície jednotlivca,“ uvádza hlavný hygienik SR.

Očkovacia látka proti chrípke chráni len proti chrípke a nie proti chrípke podobným ochoreniam vyvolaným inými ako vírusmi chrípky (virózy). Pokiaľ človek dostane po očkovaní chrípku, je to možné v prípade, ak sa nakazil pred tým, ako si jeho organizmus stihol vytvoriť dostatočnú hladinu ochranných protilátok alebo ochorel na iné vírusové ochorenie (podobnosť klinických príznakov medzi chrípkou a prechladnutím súvisí s tým, že pôvodcovia ochorení z prechladnutia, rovnako ako chrípka, napádajú respiračný systém, či už horné alebo dolné dýchacie cesty. Na rozdiel od chrípky sa však príznaky akútnych respiračných ochorení rozvíjajú postupne.) Je takisto možné, že sa mohol nakaziť kmeňom vírusu chrípky, ktorý nebol súčasťou očkovacej látky. Vtedy očkovacia látka účinkuje čiastočne, no treba zdôrazniť, že nezanedbateľne zmierňuje priebeh ochorenia a znižuje jeho nepriaznivé dôsledky.

„Medzi verejnosťou je známy mýtus, že práve po očkovaní proti chrípke, osoba následne na chrípku ochorie. Treba zdôrazniť, že očkovanie proti chrípke je potrebné absolvovať v jesenných mesiacoch a osoba by nemala pociťovať žiadne príznaky začínajúcej virózy, alebo prechladnutia, t.j. bez teploty, bez bolestí hrdla a nádchy. V prípade, ak sa dá zaočkovať proti chrípke osoba s príznakmi prechladnutia alebo nádchy, je zrejmé, že toto ochorenie sa u nej rozvinie a teda hrozí, že očkovaná osoba ochorie skôr, než sa v organizme vytvoria ochranné protilátky.“ vysvetľuje Ján Mikas.

Nezabúdajte na vitamín C a dôkladné umývanie rúk

Obranyschopnosť organizmu počas chrípkovej sezóny možno podporiť zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B – komplexu. Získame ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín. Najvhodnejšie je vyberať si z nej druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu. Najmä v zimnom období je vhodné dopĺňať vitamín C.

Počas chrípkovej sezóny je mimoriadne dôležité dbať na čistotu rúk, treba si ich umývať čo najčastejšie (vrátane každého kýchnutia či zakašľania), a to teplou vodou a mydlom, v prípade núdze pomôžu aj dezinfekčné gély na alkoholovej báze. Umývanie rúk je najjednoduchší spôsob, ako vo veľkej miere predísť rozšíreniu respiračných (rovnako ako hnačkových ochorení i žltačky typu A) infekcií. Netreba zabúdať na niekoľkominútové nárazové vetranie v miestnostiach. Počas chrípkovej sezóny odporúčame upratovanie „navlhko“ – vírus chrípky prežije v prachu v izbovej teplote i niekoľko dní.

Zaujímavé fakty, ktoré by ste nemali prehliadnuť

• Očkovanie proti chrípke je potrebné každý rok, pretože chrípkový vírus podlieha genetickým zmenám – mutáciám. Očkovacia látka proti chrípke sa tomu svojím zložením prispôsobuje pred začatím každej chrípkovej sezóny. Pozostáva z častí tých vírusov chrípky, ktoré najčastejšie cirkulovali v populácii v priebehu predchádzajúcej chrípkovej sezóny.
• Zloženie očkovacej látky proti chrípke odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Cirkulácia vírusov chrípky sa sleduje počas celého roka. Jednotlivé krajiny, vrátane Slovenska (Národné referenčné centrum pre chrípku so sídlom v ÚVZ SR) zasielajú izolované vírusy chrípky na ďalšiu špecifikáciu a sledovanie do londýnskeho centra pre výskum chrípky spolupracujúceho so Svetovou zdravotníckou organizáciou. Okrem toho krajiny svoje laboratórne výsledky, ktoré špecifikujú presný typ izolovaných vírusov chrípky v domácej populácii, zasielajú do celosvetových sietí, ktoré následne môžu analyzovať najčastejšie vyskytujúce sa typy vírusov chrípky v jednotlivých regiónoch sveta. Na základe týchto zistení potom WHO odporúča zloženie očkovacích látok proti chrípke pre nadchádzajúcu chrípkovú sezónu. Zvlášť pre severnú pologuľu a zvlášť pre južnú pologuľu. 
• Na Slovensku monitoruje výskyt cirkulujúcich kmeňov vírusu chrípky Národné referenčné centrum pre chrípku so sídlom v ÚVZ SR (NRC) – identifikuje ich na úroveň typov, subtypov a variantov. Tiež zabezpečuje diagnostiku špecifických protilátok proti vírusu chrípky typu A, vírusu chrípky typu B, respiračnému syncyciálnemu vírusu, vírusu parachrípky sérotypov 1, 2 a 3, adenovírusu a vírusu lymfocytárnej choriomeningitídy. NRC pre chrípku spolupracuje s referenčným centrom WHO v Londýne a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu infekčných chorôb (ECDC) (týždenné hlásenie virologických výsledkov, vedie databázu laboratórnych údajov), je stálym členom európskej pracovnej skupiny pre chrípku EISN pri ECDC a aktívne s ňou spolupracuje, takisto spolupracuje s WHO na celosvetovom programe surveillance chrípky.

Čo počas chrípkovej sezóny môžu spôsobiť chrípke podobné ochorenia, ktoré nie sú vyvolané vírusmi chrípky?

Rinovírusy

• sú najčastejšou príčinou nádchy, ktorá obvykle trvá sedem až desať dní
• pri oslabenej imunite, u astmatikov, alebo pri ochoreniach pľúc a dýchacích ciest
• môžu vyvolať aj závažné ochorenia, napríklad zápal pľúc

Adenovírusy

• môžu spôsobiť nádchu, bolesť hrdla, zápal priedušiek, pľúc, spojiviek, močového mechúra, žalúdka, čriev, hnačku, horúčku, ale i neurologické ochorenia.

Respiračný syncyciálny vírus – RSV

• napáda pľúca a dýchacie cesty, prejaví sa miernymi príznakmi pripomínajúcimi nádchu, prechladnutie, alebo chrípku, závažné ťažkosti môže spôsobiť novorodencom, dojčatám a starším ľuďom.

Mycoplasma pneumoniae

• najmenší samostatne žijúci organizmus, ktorý spôsobuje ochorenia horných a dolných dýchacích ciest u detí i dospelých
• prejavuje sa horúčkou, bolesťou hlavy, kašľom, u detí mladších ako päť rokov i nádchou, chrčaním, alebo sipotom
• môže spôsobiť zápal pľúc a komplikácie postihujúce nervový systém

Všeobecné zásady prevencie vzduchom prenosných ochorení: umývanie rúk, vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami, časté vetranie

Dôkladné umývanie rúk treba budovať ako pravidelný návyk už v ranom detstve. Iba ich opláchnutie pod teplou vodou nestačí, potrebná je aj poriadna dávka mydla. Umývaním rúk možno čo najjednoduchšie predísť šíreniu veľkej časti infekčných chorôb.

Šíreniu a vzniku prenosných infekcií možno účinne a najjednoduchšie zabrániť dôkladným umývaním rúk. Treba na to myslieť najmä počas prebiehajúcej chrípkovej sezóny. Umývaním rúk totiž možno predchádzať rôznym respiračným ochoreniam, ale i hnačkovým ochoreniam a vírusovej hepatitíde typu A (choroba špinavých rúk). Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) to pripomína pri príležitosti Svetového dňa umývania rúk (15.október).

„Pravidelný návyk pre umývanie rúk je dôležité budovať už v ranom veku dieťaťa, pretože je náchylnejšie na ochorenia, imunita sa u neho ešte len vyvíja. V jesennom období hrozí v detských kolektívoch vyššie riziko nákazy infekčnými respiračnými ochoreniami, dieťa by malo vedieť, že ruky si nestačí opláchnuť len teplou vodou, musí použiť aj primeranú dávku mydla. Prvý predpoklad zabráneniu vzniku infekčných ochorení je dôkladná hygiena rúk,“ upozornil hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Aké sú pravidlá umývania rúk

Pravidlá umývania rúk sú jednoduché. Dôležité je použiť mydlo, najlepšie tekuté v chránenej dávkovacej nádobe. Ruky je dôležité navlhčiť teplou vodou, poriadne ich mydliť a nakoniec dôkladne opláchnuť. Celá procedúra by mala trvať 40 až 60 sekúnd.

K mechanickému čisteniu rúk treba pristupovať zodpovedne a nevynechať žiadnu časť dlane, chrbát rúk, priestor medzi prstami aj pod nechtami. Najlepšie je po umytí použiť jednorazovú utierku alebo čistý uterák.

Ruky je vhodné umývať bez prsteňov, náramkov či hodiniek. Ak nie je dostupná čistá tečúca voda a mydlo, treba použiť dezinfekčný prostriedok na alkoholovej báze. Celá procedúra by mala trvať 20 až 30 sekúnd.

Kedy je potrebné umývať si ruky

• po každom  návrate domov (do práce…) z vonkajšieho prostredia
• pred a po návšteve nemocnice, lekára
• po ceste v prostriedkoch hromadnej dopravy
• pred, počas a po príprave jedla
• pred konzumáciou jedla
• po každom použití toalety
• pred manipuláciou s bábätkom a po výmene znečistenej plienky
• po manipulácii so zvieratami a ich krmivom
• po manipulácii s odpadom a odpadovým košom
• po vyčistení nosa, kašlaní a kýchaní – pri kašli a kýchaní si ústa nemožno zakrývať dlaňou, dôležité je použiť vreckovku, ktorú treba ihneď po použití zahodiť do koša
• počas choroby
• pri akomkoľvek pocite nečistých rúk

Ako si správne umývať ruky pod tečúcou vodou

• navlhčíme si ruky teplou vodou a naberieme si dostatočné množstvo mydla
• ruky si potierame spôsobom dlaň o dlaň, potom pokračujeme preložením dlane pravej ruky na chrbát ľavej ruky s čistením vnútorných strán prstov a potom opačne
• trením si čistíme spojené prsty pravej ruky proti ľavej ruke a potom opačne, následne si uzavrieme prsty jednej ruky do dlane a potierame si ich oproti druhej dlani
• nasleduje čistenie ľavého palca krúživým pohybom pravou rukou a potom opačne
• ľavú dlaň si čistíme krúživým pohybom spojenými prstami pravej ruky a potom opačne
• ruky si opláchneme vodou, dôkladne si ich utrieme jednorazovou utierkou alebo čistým uterákom
• utierkou či uterákom potom zastavíme tok vody.

Ako si správne dezinfikovať ruky s použitím dezinfekčného prostriedku na báze alkoholu

• naberte plnú dlaň dezinfekčného prostriedku a naneste na celý povrch rúk
• pokračujte preložením dlane pravej ruky na chrbát ľavej ruky s čistením vnútorných strán prstov a potom opačne
• ďalej si čistite trením spojené prsty pravej ruky proti ľavej ruke a potom opačne
• prsty jednej ruky uzavrite do druhej dlane a potierajte oproti druhej dlani
• krúživým pohybom si čistite ľavý palec pravou rukou a potom opačne
• spojenými prstami pravej ruky čistite krúživým pohybom ľavú dlaň a potom opačne
• akonáhle ruky vyschnú, sú vydezinfikované

Chrípková sezóna na severnej pologuli trvá od októbra do konca apríla nasledujúceho roku (od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roka do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka).

 1. Chrípka nie je banálne ochorenie

Chrípka je vysoko nákazlivé a rýchlo sa šíriace infekčné ochorenie dýchacích ciest. Patrí medzi najčastejšie ľudské infekčné ochorenia. Nákaza sa prenáša kvapôčkovou infekciou. V niektorých prípadoch môže mať chrípka vážny priebeh s komplikáciami. Vírus  chrípky naruší a oslabí sliznicu dýchacích  ciest, čo uľahčuje jej bakteriálnu  infekciu,  takže  súčasne s vírusovou  infekciou, alebo v nadväznosti na ňu, vznikajú aj bakteriálne zápaly ucha, prínosových a čelových dutín, nosa, priedušiek a zápal pľúc.

Vo vysokom riziku vzniku závažných komplikácií chrípky sú staršie osoby, ľudia s chronickými ochoreniami (srdcovo-cievne, pľúcne, metabolické), osoby s oslabenou imunitou, tehotné ženy a malé deti. Komplikácie často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb môžu spôsobiť až ohrozenie života.

2. Ako sa šíri chrípka?

Prameňom pôvodcu chrípky je chorý človek v akútnom štádiu ochorenia. Chrípka sa rýchlo šíri vzduchom (kvapôčkovou infekciou) a infekčným aerosólom vznikajúcim pri kašli a kýchaní. Zriedkavo dochádza k prenosu aj nepriamo – predmetmi a rukami kontaminovaným výlučkami horných dýchacích ciest alebo spojovky. Vstupnou bránou sú horné dýchacie cesty a spojovky.

Obdobie nákazlivosti, teda obdobie, kedy sa od chorého na chrípku môžu nakaziť ľudia v jeho okolí, je 3 – 5 dní od vzniku príznakov u dospelých a do 7 dní u malých detí. Najvyššia nákazlivosť je na začiatku ochorenia.

Treba mať na pamäti, že chrípka môže postihnúť kohokoľvek a závažné problémy súvisiace s chrípkou sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku. Na imunitu voči chrípke vplýva vek a zdravotný stav.

3. Vírus chrípky je premenlivý

Pôvodcom ochorenia na chrípku je vírus chrípky. Rozlišujú sa tri  typy vírusov  chrípky označované A, B, C. Kým vírusy chrípky  typu B a C vyvolávajú  infekcie len u človeka, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat, najmä vtákov, prasiat a koní.

Vírus chrípky, najmä typu A, ktorý má niekoľko typov a subtypov  sa vyznačuje  veľkou premenlivosťou. Izolovaný kmeň vírusu chrípky sa označuje názvom, ktorý obsahuje typ, subtyp, miesto, poradie a rok izolácie. Vírus chrípky B je oveľa  stabilnejší. Vírusy chrípky B sa označujú bez subtypového kódu. Cirkulácia vírusov chrípky sa sleduje na celom svete počas celého roka a podľa toho Svetová zdravotnícka organizácia určuje, ktoré vírusy budú v očkovacích látkach v nasledujúcej chrípkovej sezóne obsiahnuté. Vírus často mení svoje vlastnosti, a takmer každú sezónu kolujú v populácii iné typy vírusov.

4. Ako sa chrípka diagnostikuje

Lekár zvyčajne určuje diagnózu na základe klinických príznakov. Je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií. Počas epidémie 60 – 70 % pacientov s jasnými príznakmi chrípke podobného ochorenia má vlastne chrípku, zostatok môže trpieť na inú vírusovú infekciu. Potvrdiť vírus chrípky umožňujú laboratórne testy z výterov hrdla alebo nosa. Taktiež je možné dokázať vzostup protilátok v krvi. Laboratórne testy sa však nerobia u každého ochorenia.

5. Medzi chrípkou a prechladnutím je rozdiel

Je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií a mnoho ľudí si ju mýli  so silným prechladnutím.

Chrípka má náhly nástup príznakov z plného zdravia, je sprevádzaná vysokou teplotou (38°C). Typickým úvodným príznakom je bolesť kĺbov, silná bolesť hlavy – často za očami, bolesť svalov. Prejavuje sa suchým a dráždivým kašľom, často sa objaví zimnica a triaška, po 48 hodinách sa môže prejaviť nádcha a bolesť hrdla. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3-5 dňoch odznejú, hoci únava a slabosť môžu pretrvávať dlhšie. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do dvoch až štyroch týždňov od prvých príznakov.

Prechladnutie. Príznaky prechladnutia sú nádcha, kýchanie, slziace oči a podráždené hrdlo. Toto ochorenie je obmedzené na horné dýchacie cesty, nevzniká náhle z plného zdravia triaškou. Prechladnutie nie je sprevádzané vysokou teplotou, bolesťami kĺbov a svalov. Príznaky bežného prechladnutia trvajú kratšie a komplikácie ako zápal pľúc sa vyskytujú zriedka.

6. Chrípku treba vyležať, príznaky prechladnutia ustúpia za pár dní

Liečba chrípky je v kompetencii klinických lekárov. Ochorenie by sa v žiadnom prípade nemalo prechodiť, je potrebné ho vyležať. Liečba chrípky je symptomatická. Spočíva v zmierňovaní príznakov podávaním liekov na zníženie telesnej teploty, proti kašľu, bolesti hlavy, proti zápalu dýchacích ciest. Ide o vírusové ochorenie, preto sa nelieči antibiotikami. Antibiotiká sa pri nekomplikovanom priebehu bežne nepoužívajú, pretože na vírus chrípky neúčinkujú. Používajú sa iba ak je chrípka komplikovaná sekundárne bakteriálnou infekciou. Za dôležitý sa považuje zvýšený príjem tekutín, vitamínov a pokoj na lôžku. Únavu a malátnosť je však možné pociťovať ešte niekoľko dní, či týždňov po ústupe chrípky.

Z  hľadiska  ďalšieho šírenia  infekcie  je veľmi dôležité, aby choré osoby obmedzili  na  najnižšiu  mieru  kontakt  s  ostatnými ľuďmi počas  trvania príznakov ochorenia, aj keď sú tieto príznaky ľahké. Chorí  by mali  používať papierové vreckovky jednorazovo, po použití ich  zahodiť a umyť si ruky.

Liečba prechladnutia je podobná ako u chrípky. Pokiaľ má prechladnutá osoba ľahké príznaky ochorenia, stačí zdržiavať sa pár dní v domácom prostredí, piť veľa teplého čaju, minerálky, príp. užívať voľne dostupné lieky, ktoré odporučí lekárnik (nosové kvapky, lieky na zmiernenie kašľa, prípadne aj na zníženie horúčky). Pokiaľ ochorenie trvá dlhšie ako tri dni, telesná teplota sa zvyšuje a klinický stav sa zhoršuje, odporúča sa kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára, ktorý zabezpečí ďalší postup na základe klinického stavu a podľa toho, či sa jedná o vírusovú alebo o bakteriálnu infekciu a rozhodne o vhodnej liečbe. Príznaky prechladnutia zvyknú ustúpiť do dvoch až piatich dní. Pri respiračných ochoreniach spôsobených baktériami, lekár rozhodne o potrebe podávať antibiotiká.

7. Chrípkou sa môžeme nakaziť viackrát za sezónu

Príčinou je premenlivosť vírusu chrípky a existencia viacerých typov chrípkových vírusov. Preto sa nedá vylúčiť, že chrípkou sa možno nakaziť viackrát za sezónu, nakoľko medzi ľuďmi počas sezóny cirkulujú viaceré typy vírusov chrípky a imunita voči jednému vírusu nemusí chrániť pred druhým. Z toho dôvodu sa nová chrípková vakcína pripravuje na každú sezónu, jej zloženie je navrhnuté odborníkmi Svetovej zdravotníckej organizácie. Očkovanie sa odporúča najmä ľudom vo vysokom riziku vzniku závažných komplikácií chrípky, je potrebné ho absolvovať v priebehu októbra a novembra, aby sa dostatočne včas vytvorili protilátky. Prvý nárast chrípkových ochorení sa totiž očakáva na základe dlhoročných sledovaní v decembri. Očkovanie hradia všetky zdravotné poisťovne, stačí navštíviť svojho všeobecného lekára.

8. Vírus chrípky prežije na niektorých povrchoch aj dva dni

Vírus chrípky prežíva na odeve, papieri, vreckovkách 8 až 12 hodín. Na hladkých (neporéznych) povrchoch je to dokonca 24 až 48 hodín. Vzhľadom na tieto fakty je umývanie rúk jednou zo základných foriem prevencie chrípky.

9. Chrípku nezastaví ani mráz

Vírusy chrípky dobre prežívajú práve v mrazivom zimnom počasí. Ide o kvapôčkovú infekciu prenášanú kontaminovaným vzduchom. V suchom vzduchu kvapôčky majú tendenciu sa rozbíjať na menšie. Tým zostávajú vo vzduchu dlhšie. Naopak v teple sú väčšie, ťažšie a hneď spadnú na zem. Okrem toho v zime sa nám v snahe šetriť teplo sťahujú cievy najmä na sliznici dýchacích ciest, čo prispieva k ľahšiemu prieniku vírusov do organizmu.

10. Kedy hovoríme o chrípkovej epidémii

Vo všeobecnosti hovoríme o epidémii vtedy, ak ide o nahromadenie viacerých alebo mnohých ochorení vyvolaných v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste tým istým pôvodcom nákazy. Podľa geografického šírenia sa rozoznávajú lokálne, okresné, krajské či celoštátne epidémie. Chrípka má tendenciu prerásť do epidémie zväčša na prelome januára a februára.

Posilňujte si imunitu každý deň, vyhnete sa tak chrípke a iným nepríjemným respiračným ochoreniam. Začať môžete s otužovaním, dbajte na dostatok spánku, pravidelné dávky ovocia, zeleniny a nezabúdajte na pitný režim. Zdatným protivníkom vírusov a baktérií je tiež pravidelný pohyb a časté umývanie rúk.

Prechod z horúceho leta do premenlivého jesenného počasia s prudkými teplotnými výkyvmi môže imunitu oslabiť, no ak dodržiavate zásady prevencie, akútnym respiračným ochoreniam vrátane chrípky, sa môžete vyhnúť.

Ideálny prostriedok na zvýšenie odolnosti organizmu je otužovanie. Prekrví celé telo a pomôže i zbaviť sa stresu. Otužovať sa môžete viacerými spôsobmi, nielen pri sprchovaní. Pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu počas celého roka a spánok v neprekúrenej miestnosti sú spôsoby, ako telo naučíte prispôsobiť sa nižším teplotám a byť odolnejšie voči chladu.

Pri otužovaní v sprche je dôležité dodržať dve zásady. Prvá je postupnosť – začnite teplejšou vodou, pokračujte vlažnou a očistu ukončite studenou. Počas sprchovania je dobré hýbať sa – prešľapovať. Druhá zásada je pravidelnosť. Aj keď to niekedy nemusí byť príjemné, otužovanie nevynechajte ani jeden deň, disciplína sa oplatí.

Bez čistých rúk to nejde

Počas chrípkovej sezóny je mimoriadne dôležité dbať na čistotu rúk. Umývajte si ich čo najčastejšie, po príchode domov by mala vaša prvá cesta viesť k umývadlu. Ak nemáte k dispozícii vodu a mydlo, noste so sebou dezinfekčné gély na alkoholovej báze a ruky si čistite nimi. Umývanie rúk pripomínajte neustále aj deťom.

V jesennom období hrozí v detských kolektívoch vyššie riziko nákazy infekčnými respiračnými ochoreniami. Dieťa by malo vedieť, že ruky si nestačí opláchnuť len teplou vodou, musí použiť aj mydlo. Ruky si treba umyť po príchode do školy, po návrate domov, pred a po jedle, po každom použití toalety, po kašľaní, kýchaní a pri akomkoľvek pocite znečistených rúk.

Umývanie rúk je najjednoduchší spôsob, ako predísť rozšíreniu viacerých ochorení – respiračných, hnačkových i žltačky typu A.

Umývajte si ruky správne:

Po dôkladnom opláchnutí naneste na ruky mydlo a pod prúdom vody nevynechajte žiadnu časť dlane, chrbát rúk i miesta medzi prstami a pod nechtami. Umyté ruky si utrite jednorazovou utierkou alebo čistým uterákom.

Vírus chrípky môže prežívať na odeve, papieri či vreckovke 8-12 hodín, na hladkých povrchoch dokonca 24-28  hodín.

Vitamíny, zdravé nápoje a pohyb

Imunitu voči chorobám výdatne posilní zdravé zloženie stravy, v chrípkovom období dbajte na to, aby vám nechýbali vitamíny, najmä céčko, ale i minerály a stopové prvky. Ich zásobárňou sú jablká, kyslá kapusta, citrusy, chren, cesnak, paprika, citróny, banány, limetka, pomaranče, para orechy, kešu orechy, ale i rukola, cícer, tekvicové semienka, či morčacie a kuracie mäso. Hoci v jesennom období nebýva pocit smädu taký výrazný ako v horúčavách, nezabúdajte na pitie vody, nesladených nápojov a čajov, pravidelné pitie zdravých nápojov pomáha zvlhčovať sliznice.

Pozitívny vplyv na odolnosť organizmu voči chorobám má pohyb, venujte mu každý deň aspoň pol hodiny: Ľudia, ktorí pravidelne športujú, bývajú zriedkavejšie chorí.

Dajte sa včas zaočkovať

Proti chrípke sa môžete chrániť aj očkovaním, ktoré zabezpečí tvorbu protilátok proti vírusu chrípky. Dostatočná hladina protilátok proti vírusu chrípky sa v tele vytvorí o desať až štrnásť dní po očkovaní, zájdite preto k svojmu praktickému lekárovi čo najskôr, ideálne v októbri alebo v novembri. Rozšíreniu ochorenia zabraňuje i počet zaočkovaných osôb – čím viac osôb sa dá zaočkovať, tým vyššia kolektívna ochrana sa vytvorí.

Znížiť riziko epidémií pomáha tiež zaočkovanie rizikových skupín obyvateľstva. Patria k nim seniori, ľudia so závažnými chronickými ochoreniami, deti od šiestich mesiacov do päť rokov, tehotné ženy a tí, ktorí prichádzajú neustále do kontaktu s veľkým množstvom osôb.

Chrípka typu A/H1pdm09 je spôsobená vírusom, ktorý koluje v populácii ako bežná sezónna chrípka (v minulosti sa nazývala pandemická/prasacia, pretože v roku 2009 spôsobila pandémiu chrípky na celom svete a bola novým typom vírusu- dnes už však existuje efektívne očkovanie proti nej).

Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je očkovanie. Vakcíny proti chrípke určené pre aktuálnu chrípkovú sezónu 2017/2018 obsahujú nasledujúce typy a subtypy chrípkových kmeňov: A/Michigan/45/2015 (H1N1)pdm09 – like virus, A/Hong Kong/4801/2014 (H3N2) – like virus, B/Brisbane/60/2008 – like virus). Trivalentná vakcína proti chrípke používaná v Slovenskej republike obsahuje antigén tohto bývalého pandemického vírusu.

Od začiatku chrípkovej sezóny 2017/2018 bolo laboratórne potvrdených 22 prípadov chrípky typu A/H1pdm09. V 7. kalendárnom týždni 2018 sa tento vírus potvrdil v 4 vzorkách. Keďže ide o celkom bežný chrípkový vírus, preventívne opatrenia sú identické ako v prípade iných chrípkových vírusov.

Ako znížiť riziko nákazy chrípkou:
Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., hlavný hygienik Slovenskej republiky v súvislosti s preventívnymi opatreniami pripomína:

• vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami,
• obmedzenie návštev priestorov s vysokou koncentráciou ľudí (divadlá, kiná, hromadné akcie a pod.)
• časté a účinne vetranie (doma, na školách, pracoviskách)
• dodržiavanie pravidiel zdravého životného štýlu: konzumácia pestrej stravy s dostatkom zeleniny a ovocia, pobyt na čerstvom vzduchu v primeranom oblečení, otužovanie, dostatok spánku a odpočinku.

Umývanie rúk je základ
Medzi najdôležitejšie preventívne opatrenia patrí dodržiavanie zásad osobnej hygieny, konkrétne časté umývanie rúk (po každom kýchnutí, kašľaní a vyfúkaní nosa) vrátane používania jednorazových vreckoviek a ich bezpečného likvidovania.

Očkovať sa dá aj počas chrípkovej epidémie
Očkovať sa možno aj v čase zvýšenej aktivity chrípky, existuje tu však riziko, že očkovaná osoba môže ochorieť skôr, ako si stihne vytvoriť dostatočné množstvo ochranných protilátok. Ochranné protilátky si organizmus vytvára postupne, približne v priebehu 10 až 14 dní po očkovaní.

Chráňte seba aj ostatných
Pre chrípku aj akútne respiračné ochorenia platí, že ich treba vyliečiť doma a nechodiť medzi ľudí a ďalej šíriť nákazu.

V prípade, že chorá osoba ide k lekárovi, je vhodné, aby si dala na tvár hygienické rúško, aby tak chránila ostatných pacientov.

odbor epidemiológie a referát komunikačný ÚVZ SR