Technológie zasahujú do nášho života stále viac a viac. Sústavne žijeme v kolobehu stresu – musíš. Musíš zarábať peniaze, aby si ich mohol míňať. Míňaš peniaze na kúpu zábavy, aby si bol IN.

Strácame sami seba, vzťahy v rodine, vzťahy s priateľmi, s ľuďmi vôbec, každý máme svoj osobný smartfón, ktorý nám slúži a robí, čo chceme. Ak neposlúcha, reštartujeme ho, vymeníme alebo reklamujeme. Vždy a na všetko sa nájde vinník, čo môže za naše nezdary. Čím ďalej je každý z nás viac a viac sám, potrebujeme psychológov, psychiatrov, zvyšuje sa počet civilizačných chorôb zo stresu.

Strácame vzťah k prírode, myslíme si, že my, ľudia, môžeme všetko. Sme k sebe aj svojmu telu a duši bezohľadní, bojíme sa priznať si, že sme omylní, že každého z nás niečo trápi, že sme ľudia a potrebujeme proste ľudské spoločenstvo, objatie, jednoducho ľudskú radosť – užiť si slnko, vodu, vzduch, oheň, hudbu medzi chápajúcimi dušami.

Otcovia prestávajú byť hrdinovia pre svoju rodinu, treba poslúchať, podriadiť sa, fungovať podľa smerníc, príkazov, len neprejaviť vlastné ja. Mamy musia zvládnuť všetko, byť emancipované, len nie prejaviť jednoduchú radosť a potrebu byť chránené.

Mladí chalani sa nemajú kde predviesť, ukázať, čo v nich je, skúsiť, koľko vydržia, kedy sa treba stiahnuť, kedy ukázať svoje ja a kedy naopak priznať, že mám toho dosť.

Vymýšľame teambuildingy, aby sme sa naučili spolupracovať. Každý sa naučil bojovať a presadzovať sám seba, ale nenaučil sa spolupracovať. Prestali sme si dôverovať, veríme systému, ale nie sami sebe a iným ľuďom.

Bojíme sa vlastných spontánnych rozhodnutí, vlastnej zodpovednosti, ochoty riskovať a prevziať zodpovednosť, priznať chyby, poučiť sa z nich a ísť ďalej. Bojíme sa rozprávať o svojich problémoch, že sa nám vysmejú, využijú našu slabosť, bojíme sa dôverovať sami sebe, rodine, tobôž iným ľuďom.

Každou chorobou, zlyhaním sa cítime vyčlenení z úspešnej spoločnosti a skrývame sa, uzatvárame sami do seba, kde trpíme ešte viac. Pritom každého z nás postihne nešťastie a choroba a vtedy zistíme, čo je opora, priatelia. Nenadarmo sa hovorí: V núdzi poznáš priateľa. Ale byť priateľom sa treba učiť. Vedieť sa postarať o seba a potom o iných. Závislosť od iných v detstve alebo pri nových činnostiach vymeniť za nezávislosť a sebadôveru a po ovládnutí samého seba pochopiť, že sám človek málo zmôže a viac dokáže iba spolu s ostatnými, pochopiť vzájomnú závislosť nie využívanie iných alebo strach z ľudí, uzatváraním sa sám do seba.

Zložitý úvod? Trápi vás niečo z hore vymenovaných ľudských trápení? Poďte sa s nami člnkovať. Poďte na Váh. Užite si leto pri Váhu.

Užite si slnko, prajných ľudí, vodu, bez ktorej naše telo dlho nevydrží. Ukážte, čo vo vás je. Ukážte to samému sebe, partnerke, synovi. Čo je vo vás, bez technológie. Čo k tomu treba? Je Váh bezpečný? Staré tenisky, tričko, nohavice a šiltovku a slnečné okuliare. Vestu, nafukovacie a bezpečné lode pre vás máme.

Váh ako každá rieka má svoje záludnosti, ale kto ho pozná, pre toho je bezpečný. Je z neho úplne iný pohľad na svet. Voda je v podstate čistá, čo vám dosvedčia púchovskí rybári.

Ak sa vám bude páčiť a chcieť, užijeme si aj iné radosti vody, leta. Zahráme volejbal alebo futbal či karty, vyskúšame slackline, trampolínu, streľbu z luku, praku, resp. čo koho napadne a prinesie. Zahráme na gitare. Pokecáme o cestovaní, ďalekých krajoch, dobrodružstvách, pozrieme filmy o ďalekých krajoch, splavoch dravých riek, ale aj pralesa Amazonky, či tajomnej rieky v Afrike Omo. Všade tam slovenskí člnkári boli.

Možno príde aj niektorý úspešný olympionik. Vodáctvo ich má veľa. Kaliská, Hoschornerovci, Martikán, Beňuš. V ďalekých krajoch rieky Omo, Amazonky a Patagónie Becko, na divých riekach sveta bratia Andrašyovci a Evina Lásko Filová. Svetové jednotky.

Pre odvážnejších máme pripravený splav Váhu – staré koryto do Ilavy na deň, alebo až do Trenčína, kde v noci prespíme v stanoch, spravíme oheň, skrátka, užijeme si slobodu.

Ak sa bude páčiť, môžeme sa vybrať za kamarátmi na iné slovenské rieky – Dunajec, Ondavu, Hornád, Hron alebo do okolia Bratislavy na Malý Dunaj, Mošonský Dunaj, Moravu, alebo z Rakúska sa plaviť do Bratislavy.

Kto bude chcieť viac adrenalínu a užiť si let nad kameňmi v okolí prekrásnej prírody na rieku Salzu do Rakúska, alebo Soču do Slovinska – točil sa tam film Narnija, alebo do tajomného Balkánu na rieky Neretva, Tara a po Morači sa plaviť až do Skadarského jazera a po najkratšej rieke Európy Bojane do Jadranského mora.

Prekrásne nezabudnuteľné leto plné slobody pri Váhu sľubuje

Lodenica Púchov