V piatok 16. novembra 2018 sa v púchovskom Divadle uskutočnila vernisáž výstavy bábok s prezentáciou  činnosti bábkarského súboru D 121.

Bábkarský súbor D 121  v Púchove má za sebou viac ako 45 rokov úspešnej činnosti. Prvé bábkové predstavenie na púchovských doskách ochotníci uviedli už v roku 1970. Pod súčasným názvom  súbor funguje  od roku 1973. Bývalá domáca scéna súboru mala 121 miest pre divákov, z toho vznikol názov súboru   D 121.

Pod týmto názvom je súbor známy mnohým priaznivcom bábkového divadla, a to nielen v Púchove. Pravidelne sa zúčastňoval regionálnych, krajských súťaží,  na celoslovenských prehliadkach v Žiline, Loutkařské Chrudimi, Scénickej žatve v Martine.

Ako víťazi celoslovenskej súťaže boli pozvaní na festivaly Čechova Olomouc, Palárikova Raková, Belopotockého Mikuláš, Vsacký pohár. Reprezentoval slovenské ochotnícke bábkové divadlo v Maribore, Lublani a v Starej Pazove v Juhoslávii. Súbor získal ocenenia od Ministerstva kultúry SR, Matice slovenskej, ocenenie predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja, Považského osvetového strediska v Považskej Bystrici. Samozrejme, vďaka krásnym tridsiatim siedmym inscenáciám a niekoľkým sólo výstupom.

Už niekoľko rokov je najobľúbenejším táborom v ponuke Táborového leta púchovského Domu kultúry Muzikálový tábor. Prázdninové muzikály sa v Púchove nacvičujú od roku 2012 a ten tohtoročný bol teda siedmym v poradí.

Prvé dva tábory sa uskutočnili ešte v dočasných priestoroch DK na Námestí slobody. Ich účastníci nacvičili najprv Bátoryčku pre táborového hosťa, ktorým bola herečka Jana Lieskovská a o rok neskôr muzikál Neberte nám princeznú, ktorý si prišla pozrieť speváčka a herečka Nela Pocisková. Od roku 2014 sa už tábory organizujú v novej budove divadla a do muzikálovej rodiny postupne pribudli Ľadové kráľovstvo, Mamma Mia, Alenka v krajine zázrakov a Pomáda.

Od pondelkového rána až do nedeľňajšieho popoludnia nacvičovalo 21 detí pod vedením Ivany Huličiarovej a jej dvoch pomocníkov Simony Braciníkovej a Radovana Vargu hodinové pred- stavenie na motívy animovanej hudobnej rozprávky Sing (Spievaj).

Vlastnú muzikálovú verziu nazvali „To sme my“ a titulnú pieseň si požičali z romantického filmu „Najväčší showman“. S nacvičovaním tanečných kreácií prišli uprostred týždňa táborníkom pomôcť Ľudka Bučková – Kvaššayová s Veronikou Vozárikovou z púchovského Centra voľného času Včielka.

Pôvodný námet animovanej rozprávky Sing museli v tábore „poľudštiť“, lebo ide o zvieraciu
rozprávku. A keďže v tábore trpeli na nedostatok chlapcov, aj hlavnou hrdinkou bola namiesto Bustera Moona pani Moonová v podaní Adely Malenčíkovej. Tá bola síce v tábore nováčikom, ale keďže má skúsenosti z pôsobenia v detskom súbore Bebčina, zvládla svoju úlohu výborne.

No a navyše v tábore boli aj divadelné stálice ako Ema Ižvoltová, Eliška Panáčková či Barbora Jurovčíková, a tak nečudo, že výsledné predstavenie, ktoré predviedli predovšetkým pre svojich rodičov a blízkych, bolo vydarené. Či ho diváci uvidia aj o tri mesiace – na tradičnej Noci divadiel – zatiaľ nevedno, ale bola by škoda, ak by si ho decká nemohli minimálne ešte raz zreprízovať. Nadšenie, s ktorým prežívali jeho premiéru a hlavne záverečný potlesk, sa len tak na divadelných doskách nevidí.

Rado Varga

Do IV. ročníka celomestskej súťaže sa na našu radosť zapojili všetky základné školy pôsobiace v našom meste, teda: ZŠ Mládežnícka, Gorazdova, Komenského, Slovanská, CZŠ sv. Margity a Spojená (špeciálna) ZŠ. A tak nám priestor pred divadlom skrásnel blikajúcou a ozdobenou nádherou šiestich nových stromčekov.

Najskôr teda veľmi pekne ďakujeme, oceňujeme najmä všetky tie nápadité, vlastnoručne vyrobené ozdoby, sú prekrásne! A tento názor zdieľajú i všetci okoloidúci, ktorí obdivujú, fotia sa pri Vašich/našich stromčekoch.

Keby bolo v našich silách, odmeníme úplne všetky stromčeky rovnocenne, ale súťaž je súťaž a vždy z nej výjde niekto s bodíkom-dvomi naviac. Hodnotili: všetci tí, ktorí využili možnosť hlasovania vo vymedzenom čase dňa 13. decembra 2017 od 14:00 do 17:00 hod.

No a tu sú výsledky pre tento ročník súťaže:

1. miesto: ZŠ Gorazdova: Stromček 70.rokov (stromček č.3)
2. miesto: CZŠ sv. Margity: Stromček budúcnosti (stromček č.5)
3. miesto: ZŠ Komenského: Stromček budúcnosti (stromček č.1)

Ceny pre víťazov:

1. Sladkosti v počte 30 kusov pre každú školu žiakov a pani učiteľky zapojené do súťaže.
2. Pre školu na prvom mieste darček pod stromček v hodnote 100 € (na želanie)
3. Pre školu na druhom mieste darček pod stromček v hodnote 50 € (na želanie)
4. Pre školu na treťom mieste darček v hodnote 30 € (na želanie)

Vyžrebovanie víťaza z hlasujúcich divákov:
2x vstupenka na RND Besame mucho, 27.1.2017: Zuzana Šerá, Púchov

Srdečne blahoželáme a ďakujeme!

Mika Vargová a kolektív Púchovskej kultúry

TEXT: FB Divadlo Púchov

Len dva roky vydržali predsavzatia primátora Rastislava Heneka organizovať rokovania mestského zastupiteľstva v popoludňajších hodinách, aby sa ich mohla zúčastňovať čo najširšia verejnosť. Okrem zmeny času začiatku poslaneckých rokovaní sa mení aj ich dejisko. Poslanci sa po roku pôsobenia v stiesnených priestoroch Malého župného domu vracajú späť do hlavnej sály budovy Divadla.

Ešte v polovici roka bol púchovský primátor neoblomný a na poslanecké žiadosti o zmenu dejiska rokovaní mestského zastupiteľstva nereagoval. Pred júnovým rokovaním ho na návrat do priestorov Divadla vyzval poslanec Rudolf Marman s tým, že hlavne v letnom období sú v podkrovných priestoroch Malého župného domu nevyhovujúce podmienky. Pridala sa aj poslankyňa Irena Kováčiková, ale primátora Rastislava Heneka neobmäkčili. Ten však nakoniec v priebehu roka tlaku poslancov podľahol a v decembri ohlásil zmenu dejiska poslaneckých rokovaní.

Prekvapením je však časová zmena v organizácií rokovaní mestského zastupiteľstva. Presun do popoludňajších hodín bol totiž jedným z prvých rozhodnutí Rastislava Heneka po nástupe do funkcie. „Mám veľký záujem na tom, aby sa obyvatelia Púchova a jeho mestských častí mohli slobodne zúčastňovať a vyjadrovať na mestskom zastupiteľstve. Mám snahu zabezpečiť konanie mestských zastupiteľstiev v popoludňajších hodinách, aby aj pracujúci občania mohli prejaviť svoj názor priamo na mestskom zastupiteľstve a nemuseli si kvôli vysloveniu vlastného názoru čerpať dovolenku,“ ohlásil zásadnú zmenu v organizácii poslaneckých rokovaní Rastislav Henek vo svojom prvom novoročnom prejave na prahu roku 2015.

V podobnom duchu sa vyjadrovala aj prednostka Eva Kvocerová: „Teraz na rozdiel od toho minulého obdobia ľudia sem môžu prísť a tí, čo nemôžu, si pozrú celý záznam na televíznych obrazovkách alebo na internete. Vtedy sa zastupiteľstvá konali ráno o 9.00 hod., kto už by si bol bral dovolenku kvôli tomu…“ Prešli dva roky a všetko je zrazu inak – obaja vrcholní mestskí funkcionári s očividnou radosťou privítali návrh poslanca Lukáša Ranika na zmenu rokovacieho času. Pritom ešte pred rokom podobné poslanecké snahy primátor dôrazne odmietal.

Poslanec Roman Špaček vtedy nabádal primátora, aby zvážil hodinu začiatku rokovania: „Za seba osobne musím povedať, že je to pre mňa unavujúce, keď dopoludnia človek odučí v škole šesť hodín a potom príde o tretej na zastupiteľstvo a ja verím, že dnes tu budeme šesť – sedem hodín a neviem či to nie je aj nejakým tým porušením pracovnej disciplíny.“

Primátor Rastislav Henek v reakcii zdôraznil, že svoje pôvodné rozhodnutie meniť nehodlá: „Bol to môj návrh, v minulom volebnom období bývali zastupiteľstvá dopoludnia, čím boli ale vyblokovaní ľudia, ktorí možno chceli na tie zastupiteľstvá prísť. Viem, že to nemusí každému vyhovovať, ale to možno povedať o akejkoľvek hodine. Aby sme neboli takí unavení, tak sme to po novom posunuli zo štvrtku na utorok, keď je človek taký svieži, pevne verím aj po diváckej stránke, aj po vašej poslaneckej stránke.“

Do roka a do dňa sa situácia zopakovala – na decembrovom rokovaní tentoraz o zmenu rokovacieho času požiadal poslanec Lukáš Ranik, nuž a primátorský mikrofón na prekvapenie zostal nemý. „My sme to preberali na našom poslaneckom klube a myslím si, že občania si už zvykli na to, že nezostrihané záznamy mestského zastupiteľstva sú uverejnené na webovej stránke mesta. Myslím si, že keď trošku popracujeme, tak dokážeme veľmi jednoducho a bezplatne zabezpečiť aj online prenos. Myslím si, že už je zbytočné, aby štart zastupiteľstva bol o pätnástej a rokovali sme tu niekedy do polnoci. Takto to bude prospešné pre všetkých,“ odôvodnil svoj pozmeňovací návrh poslanec Lukáš Ranik.

Protireakcia prišla paradoxne od poslanca Rudolfa Marmana, ktorý ešte pred rokom patril k iniciátorom dopoludňajších rokovaní. „Kedysi sme tvrdili, že preto to presúvame na pätnástu hodinu, aby občania mohli na mestské zastupiteľstvá prísť, pretože sú doobeda v práci, aby sme boli otvorenejší a transparentní.“

Do diskusie sa prihlásil aj poslanec Daniel Lako, ale z jeho príspevku sa dá len hmlisto vydedukovať, čo chcel vlastne povedať: „Áno, zo začiatku tí občania chodili. Splnilo to účel, pozrite sa, koľko občanov tu je a koľko občanov môže prísť. Takže to len k tomu.“

Podstatne konkrétnejší bol Lukáš Ranik, ktorý trval na svojom návrhu: „Tí ľudia, keď to bolo o tretej, jednoducho prestali chodiť aj kvôli tomu, lebo si to môžu pozrieť z pohodlia domova. Keď zavedieme ten online prenos, čo je bežný štandard nielen v samospráve, ale aj v krajoch a v parlamente, takže budú môcť aj toto využiť. Ja si nemyslím, že to je nejaké porušenie transparentnosti, alebo že sa vraciame niekde späť. Prax ukázala, že jednoducho tí ľudia prestali chodiť a preto si myslím, že bude lepšie pre nás všetkých, aby sme začínali skôr. Budeme mať viac energie, viac síl, ako keď začíname o tretej a rokujeme do polnoci. Sami vidíme, že po takých troch-štyroch hodinách rokovania je to vyčerpávajúce a energia pominula. Preto sme sa tak rozhodli.“

Do diskusie sa prihlásil aj poslanec Miroslav Kubičár, ktorý podporil svojho kolegu Rudolfa Marmana s tým, že presunutie rokovaní do popoludňajších hodín dávalo predovšetkým pracujúcim obyvateľom Púchova možnosť zúčastniť sa rokovania a prihlásiť sa do diskusie.

„Ja sa prihováram k tomu pôvodnému času, lebo si myslím, že je to predovšetkým o možnosti sa rokovania zastupiteľstva zúčastniť a nevyhodnocujem, či príde jeden, dvaja alebo desiati občania. Podľa mňa to bol krok dopredu, keď toto zastupiteľstvo schválilo začiatky rokovaní v popoludňajších hodinách,“ vyslovil svoj názor Miroslav Kubičár.

Zvyšní poslanci sa už do diskusie nezapojili, ale svoj názor na túto tému jasne vyjadrili v hlasovaní. Z devätnástich prítomných poslancov presun rokovaní mestského zastupiteľstva do dopoludňajších hodín podporilo dvanásť poslancov, piati boli proti a dvaja sa hlasovania zdržali.

Rado Varga

Aby som vás zbytočne nenapínala, prezradím, že nejde o gastronomický festival, ale výtvarnú výstavu s takýmto názvom. Po niekoľkotýždňovej pauze vedenie Domu kultúry opäť prinieslo do vestibulu nášho Divadla pastvu pre oči. Na výtvarného hosťa z Bratislavy sme si počkali dva roky, spoločnosť mu robí púchovský sochár, ktorého dielo môžete zazrieť cestou okolo ZUŠ-ky alebo na potulkách Europarkom. Minulý týždeň vo štvrtok otvorili spoločnú výstavu akademický maliar Martin Augustín a sochár Jaroslav Martiš.

Odborným slovom vernisáž sprevádzal kurátor Ľudovít Petránsky. „Kombinácia týchto dvoch výtvarníkov sa mne osobne veľmi pozdáva. Pre mňa je veľmi dôležitá energia, ktorú autor pretaví do svojho diela a obom výtvarníkom sa toto darí. Jaro Martiš je, nazvime to, samorast, z ktorého v istom veku táto tvorivá energia vytryskla. Môžem povedať, že má, čo má dobrý sochár mať. Schopnosť dopredu vidieť, čo bude z materiálu, ktorý si vybral. Či už hovorím o dreve alebo o kameni. Martina Augustína sledujem od vysokej školy a sme už dvadsaťpäť rokov aj kamaráti. Jeho výtvarný prejav je jemný a poetický. Ale to je len prvý plán. Za tým sa skrýva veľký umelecký intelekt, premýšľavosť, ba až domýšľavosť a hľadanie ďalších vrstiev a plánov,“ odpovedá Petránsky na otázku, či je spokojný s celkovým vyznením výstavy.

Martin Augustín vyštudoval Vysokú školu umeleckého priemyslu v Prahe a absolvoval v odbore grafického dizajnu a plagátu, ale aj knižnej ilustrácie. Jeho umelecká cesta sa však postupne vyvíjala a vchádzala do ďalších a ďalších dverí. V Púchove Martin vystavuje obrazy z posledného tvorivého obdobia a jedným slovom by sa dal jeho štýl charakterizovať ako extrakt harmónie.

Snúbi sa v ňom nežnosť, krehkosť a poetika, ktorá sa k nám jemne prihovára z obrazov. Kreslí a maľuje na japonský papier a využíva jeho nerovnosť a drapľavosť. V poslednom období si začal tykať aj s plátnom. Keďže je autor v rodine i v živote obklopený silnými ženami, nehasnúcou témou jeho obrazov je práve žena. A to, ako vníma svoj model, nám ponúka kľúč, ako vníma krásu.

Jaroslav Martiš žije aj tvorí v Púchove. Absolvoval súkromné hodiny u českej akademickej maliarky a sochárky Elzbiety Grosseovej. Pravidelne sa zúčastňuje sympózií v Čechách, Poľsku a na Slovensku. Hlavným motívom jeho tvorby je zobrazovanie  figurálnych kompozícii. Plastiky tvorí z dreva a kameňa. „Jaro Martiš je pre mňa dôkazom toho, že človek nemusí mať akademické vzdelanie, aby nám mohol ponúknuť autentickú a originálnu tvorivú energiu, ktorá sa v tomto prípade pretavuje do jeho sôch. Vidím tam jeho múzy a túžby, záujem o pekný tvar, kompozíciu, ale aj remeselnú zručnosť a nebojí sa zájsť aj do experimentu,“ vyjadruje sa na adresu púchovského sochára kurátor výstavy.

Pozitívnu kritiku si Martiš vyslúžil aj od spoluvystavujúceho akademika: „Z môjho pohľadu, pri výtvarnom umení nie je najdôležitejším faktorom škola, ale osobnosť človeka. A ešte to, či má človek v sebe cit pre „jemnohmotu“. Či dokáže vnímať pekné veci okolo seba. Bez toho vám je každá škola nanič. A Jaro tieto veci cíti a idú z neho samospádom.“

Otváracia vernisáž prilákala úctyhodné množstvo návštevníkov a všetci nadmieru využívali aj možnosť porozprávať sa s prítomnými umelcami. „Kto by nebol rád a nechcel vystavovať pred svojou rodinou, priateľmi a ľuďmi, ktorých stretáva každý deň. Ja som nadšený, koľko ľudí dnes prišlo a je to pre mňa najväčšia odmena. Doteraz som mal pocit, že doma nikto nie je prorokom a vystavovateľské úspechy som si užíval všade inde, len nie doma,“  neskrýval nadšenie z priebehu akcie Jaroslav Martiš.

Ak chcete aj vy zažiť niečo medzi nebom a ženou, určite si nenechajte uniesť časom výstavu Všetko, čo máme radi, ktorá bude nainštalovaná až do 12. marca.

M. Frankovská