Ako dnes, tak aj v roku 2017 to bolo veľa slov o ničom, a to aj z úst vtedajšieho viceprimátora Hvizdáka!

Vedeli ste, že náš starý kultúrny dom sa radí k najvýznamnejším stavbám, ktoré navrhla významná slovenská architektka Viera Mecková? Je autorkou  desiatok architektonických stavieb a interiérov po celom Slovensku a laureátkou prestížnej Ceny Emila Belluša za rok 2003 za celoživotné architektonické dielo. A to čo malo byť naším mestským architektonickým skvostom, sa pre nesprávne rozhodovanie bývalého a súčasného vedenia mesta, zmenilo na chátrajúcu budovu. A tak dom kultúry od výnimočnej architektky doslova prehráva svoj boj o prežitie. https://mypovazska.sme.sk/c/22854812/dom-kultury-od-vynimocnej-architektky-prehrava-svoj-boj-o-prezitie.html

Pripomeňme si čo sa stalo? V roku 2003 sme prišli o kus našej kultúrnej identity, o mestotvorný prvok, ktorý majú mnohí Púchovčania dodnes v srdci. Pôvodný majiteľ predal kultúrny dom, z čoho boli Púchovčania sklamaní. Mnohí pomáhali pri jeho stavbe, chodili doň na rôzne predstavenia. Kultúrny dom, ktorý  bol vo vlastníctve Makyty sa predal trenčianskej firme. Mestský Dom kultúry v ňom ešte chvíľu sídlil, potom sa presťahoval do provizórnych priestorov na Námestie slobody, lebo jeho nový majiteľ sa dostal do sporu s mestom, ktoré mu odmietlo platiť náklady spojené s prevádzkou mestskej kultúry. Namiesto zaplatenia dlhu 16 000 EUR sa vtedajšie vedenie rozhodlo postaviť novú budovu v tesnej blízkosti pôvodného domu kultúry.

Vtedajšie vedenie mesta spolu aj s niektorými poslancami, ktorí do dnešných dní okupujú poslanecké lavice, odôvodňovali výstavbu nového domu kultúry potrebou vytvoriť vhodné priestory pre naše deti a ich záujmové krúžky. Bola to len zámienka, ako začať stavať. Podľa projektovej dokumentácie museli vedieť, že miesto pre naše deti sa v novom dome kultúry nenájde. Časť priestorov sa rozpredala súkromným záujemcom, však čo tam po našich deťoch!  Už vtedy som ako občiansky aktivista bojoval proti výstavbe nového kultúrneho stánku, nakoľko po rokovaniach s majiteľom starého domu kultúry mi bolo jasné, že problém nie je v ňom, ale vo vedení nášho mesta  a v ľuďoch, ktorí chceli za každú cenu si niečo dokazovať. Podarilo sa mi vyjednať s majiteľom starého domu kultúry podmienky, podľa ktorých bol ochotný prenajať viac ako 1500 m2 plochy pre potreby nášho mesta a to všetko za cenu prenájmu 1 EUR mesačne.

Vlastník domu kultúry chcel zvyšné plochy (napr. reštauráciu Kukačku) využívať pre svoje komerčné účely. Nič viac, nič menej. Mal spracovaný projekt celkovej rekonštrukcie tejto budovy, no dlhodobo chýbala vôľa na strane nášho mesta. Kto si na tie časy pamätá, vie ako to dopadlo. Celá moja iniciatíva prenájmu starého domu kultúry pre potreby nášho mesta bola v miestnych  púchovských  novinách zahmlievaná a zosmiešňovaná. Aj priestory, ktoré naše mesto roky využívalo pre svoje potreby, po ukončení zmluvného vzťahu odovzdalo vlastníkovi starého kultúrneho domu  naozaj spôsobom nehodným kultúrnych ľudí.

Kinosála a malá bábková sála zostali ako stavenisko. Kreslá boli vytrhané, všetko čo nebolo doslova pribetónované k stavbe bolo vyvezené na skládku odpadu. O tejto kapitole našich „kultúrnych ľudí“ vo vedení mesta sa do dnešného dňa v našich miestnych médiách nedočítate. Zato fotografie zdevastovaného interiéru používa aj súčasný kandidát na primátora p. Hvizdák, ale bez dôvetku, že do tohto stavu sa starý dom kultúry dostal najmä vinou aj jeho vedenia. Veď bol dlhé roky viceprimátorom mesta a dlhý čas zastupujúci primátor mesta.

Stavba Divadla trvala niekoľko rokov a stála nás takmer 6 miliónov EUR (tak „hospodárne“ stavali, že za tieto peniaze nevyšlo ani na klimatizáciu). A spory neutíchali. Čo sa dialo ďalšie roky? Ani Henek ako aj jeho predchodca nedokázal nájsť rozumné riešenie. A tak namiesto rokovania o urovnaní sporov, či o nájdení kompromisu, ktorý by bol v záujme všetkých Púchovčanov sa zo strany vedenia mesta robili len „proforma vyhlásenia“ a starý kulturák ďalej chátral. Dokonca v roku 2017 majiteľ objektu Miroslav Dokupil vyjadril ochotu rokovať o predaji stavby s majiteľom pozemku pod stavbou, teda mestom Púchov. A to bol ten čas, kedy sa všetko mohlo zvrátiť a starý kulturák ožiť a slúžiť opäť občanom. Avšak ako Henek, tak aj Hvizdák v roli viceprimátora, ktorý celé mesiace mal právomoci zastupujúceho primátora, okrem mediálneho humbuku a fotiek v ruinách starého kulturáku neurobili nič. Henek sa ako vždy nezabudol verejne vyjadriť, ako mu na riešení tejto situácie záleží.  https://www.puchovskenoviny.sk/wp-content/uploads/2016/04/PN_7_final.pdf

Škoda len, že na rozdiel od Heneka a Hvizdáka, ktorý vždy rád vystupoval v roli kultúrneho atašé Púchova, ochotu riešiť tento spor mal len Dokupil. A dôkazom toho, že vedenie mesta sa k celej veci postavilo neseriózne, je aj vyhlásenie Dokupila po jednaní v roku 2017, že s „podvodníkmi“ vo vedení mesta nechce mať nič spoločné.

Uvedomme si, že viceprimátor nie je malá funkcia. Hneď po primátorovi je to pozícia s mocou riešiť správu vecí verejných. A preto vnímam ako  mimoriadne zavádzajúce vyhlásenie kandidáta na primátora Hvizdáka, že on je schopný pripraviť prijateľné podmienky pre majiteľa starého domu kultúry. Prečo  tak už neurobil v čase, keď bol viceprimátor a hlavne zastupujúci primátor so všetkými právomocami? Veď to bol aj  on, čo ako člen vedenia mesta v roku 2017 nemal záujem dotiahnuť kauzu starého kulturáku do úspešného konca.

Faktom je, že Heneková ako aj Henek s Hvizdákom  pre starý kulturák urobili veľké  NIČ. A tak, aj  počas ďalšieho  Henekovského obdobia objekt bývalého domu kultúry viditeľne chátral a stal sa tak nedôstojným objektom pre priľahlé okolie. A bolo by načase, aby p. Hvizdák prestal rozdávať falošné sľuby. Už viedol naše mesto a nie krátku dobu a ukázal čo v ňom je. Minimálne pri dome kultúry sa vôbec neosvedčil. Nastávajúce ťažké časy potrebujú skutky a reálne činy, falošné sľuby , či „slniečkárske“  vyhlásenia nám toto obdobie nezľahčia, skôr naopak.

A čo ďalej? Dnes máme v meste vedľa seba dva kultúrne stánky, ktoré k sebe architektonicky nepatria, prišli sme o pekný park v centre mesta a hlavne sme prišli o dobré medziľudské vzťahy.  Existuje vôbec nejaké riešenie? Určite áno. Ale nie s už recyklovanými kandidátmi na primátora, ktorí už ukázali ako (ne) vedia problémy mesta riešiť.

Ja na rozdiel od nich nedisponujem prázdnymi sľubmi, ale serióznym vyhlásením zmluvných strán o prenájme viac ako 1500 m2 plochy už z roku 2010, ktoré nič na svojej aktuálnosti nestratilo. A záujem riešiť túto kauzu v prospech mesta mi nedávno potvrdil aj samotný p. Dokupil. Podľa jeho vyjadrenia čaká len na zmenu vo vedení nášho mesta.

Vrátiť Púchovčanom starý kulturák  považujem za spôsob, ako napraviť historické krivdy a zlé rozhodnutia predchádzajúceho aj doterajšieho vedenia mesta. Keď som dokázal vyjednať podmienky prenájmu ako občiansky aktivista, návrat starého domu kultúry do rúk nášho mesta z pozície primátora, by som určite,  na rozdiel od predchodcov, dotiahol do úspešného konca.

Po tom, ako sa mesto Považská Bystrica stalo novým majiteľom Domu kultúry, okamžite pristúpilo k jeho záchrane. Prioritne prišla na rad strecha, aktuálne sa pracuje v bábkovej sále a posledný aprílový týždeň sa začnú vymieňať okná na čelnej strane budovy.

– Postupne sa nám darí realizovať záchranné práce, ktoré boli nevyhnutné po prebratí Domu kultúry od OZ KOVO. Prioritou bola strecha, cez ktorú do budovy zatekalo a voda ničila interiér. Taktiež sa nám podarilo postupne obnoviť zdroj tepla a elektrickej energie, – uviedol primátor Karol Janas. Následne začala radnica súťažiť zhotoviteľa vonkajšej a bočnej fasády. – Týždeň po Veľkej noci začnú s vyberaním okien z čelnej strany od stanice, zároveň s tým sa bude robiť fasáda spredu a zboku od Ulice Odborov. Potom príde k zatepleniu objektu a osadeniu nových okien s tým, že chceme zachovať pôvodný vzhľad Domu kultúry. V žiadnom prípade ho nechceme meniť, bol postavený úplne nadčasovo, takže by sme boli veľmi radi, keby sme jeho vznešenosť a majestátnosť dokázali vrátiť, – zdôraznil.

Bábková sála
V interiéri sa pracuje na obnovení bábkovej sály. – Celé hľadisko bolo v minulosti zakryté podlahou. Tú sme nakomplet vytrhali, pôvodné sedačky, ktoré boli pod ňou už neexistujú. Oslovili sme odbornú firmu, ktorá nám vypracováva nový návrh ich osadenia. Ešte nás tu čakajú nejaké stavebné vysprávky, obnova podlahy na pódiu…, veríme, že čoskoro však bábková sála bude slúžiť nielen malým javiskovým formám, ale aj na rôzne malé koncerty a podobne, – skonštatoval primátor.

Chcú pokračovať
Vedeniu mesta záleží na tom, aby čo najskôr vrátilo domu kultúry jeho zašlú slávu. – Čakajú nás revízie, lebo od tých sa bude odvíjať každá naša ďalšia investícia. Avšak už máme za sebou stretnutia s odborníkmi na obnovu estrádnej sály, lebo tá v Považskej Bystrici veľmi chýba. V nej bude treba obnoviť nanovo všetky tapisérie, podlahu, drevené stropné podhľady, všetko to zničila zatekajúca voda. Je nám jasné, že to nebude malá investícia, no radi by sme všetko zrealizovali ešte tento rok, aby sme mohli estrádnu sálu sprevádzkovať, – doplnil K. Janas.

Vážená púchovská verejnosť, počas zasadnutia Mestského zastupiteľstva dňa 5. decembra 2018 som nesúhlasne reagoval na presadzovanú zmenu úpravy rozpočtu mesta Púchov a zmenu čerpania fondu bežných výdavkov mesta Púchov. Inými slovami, bol som proti presunu našich daní vo výške 42 000 eur v prospech mestskej spoločnosti Púchovská kultúra, s.r.o..

Napriek mojim pripomienkam zastupiteľstvo presun schválilo na úkor týchto položiek rozpočtu:

• správa bytového fondu – 25 000 eur
• dotácie bežné občanom – 10 000 eur
• príspevok na stravu dôchodcom – 7 000 eur
• celkom – 42 000 eur

Treba uviesť, že Mesto Púchov dotovalo – či už prostredníctvom Domu kultúry alebo spoločnosti Púchovská kultúra, s. r. o. – počas štyroch rokov (2015 – 2018) straty Mestských bálov vo výške 43 000 eur, ktoré sme zaplatili priamo my, občania z našich daní a prispeli tak na plesanie uzavretej spoločnosti – 199 účastníkov.

Preto nepovažujem vyššie uvedené presuny financií do tejto mestskej spoločnosti za správne z dôvodu nie efektívneho a hospodárneho nakladania s verejnými financiami.

Úlohou mesta je zabezpečovať verejnoprospešné funkcie v prospech všetkých občanov a rovnako aj uplatňovanie princípu solidarity. Mestské bály a aj ostatné akcie usporiadané v našom meste by mali byť príťažlivé, lukratívne podujatia pre sponzorov a nie ekonomickou ťarchou pre všetkých Púchovčanov.

Som presvedčený, že Púchov je mesto, ktoré môže povýšiť spoločenské akcie na prestížne spoločenské udalosti, ktorých významnou črtou budú finančné prebytky zo vstupného na charitu a pomoc ľuďom v núdzi. Budú to pekné a solidárne gestá od všetkých, ktorí sa budú akokoľvek a kedykoľvek podieľať na myšlienke pomoci druhým.

Vopred ďakujem za pochopenie všetkými účastníkmi mestských spoločenských podujatí. Ešte raz, úprimná vďaka.

Michal Bizoň

Víťazi školských kôl spomedzi prvákov a prváčok zo všetkých základných škôl mesta Púchov sa stretli v utorok, 13. júna 2017 v priestoroch DK, aby ukázali svoju šikovnosť, talent a porozprávali nám niečo o sebe, o záľubách a svojej rodine. Deväť dievčat a deväť chlapcov bolo naozaj super.

Porota mala možnosť vidieť tanec, hranie pexesa so škrečkom,  gymnastiku, jazdu na kolobežke, hokej a počuť spev, hru na akordeón, na klavír, ale i recitáciu a rapovanie. Naozaj široká škála talentov našich prváčeniec. Bolo zreteľné, že sa tu už stretli víťazi, pretože všetky vystúpenia boli veľmi pekné. Nakoniec  sa porota dohodla a určila prvé tri miesta a tri špeciálne ceny.

Dievčatá:
1. miesto:  Klárka Ladecká,
2. miesto: Gabika Kubiritová
3. miesto obsadila Elianka Šerá.

Chlapci: 
1. miesto si vysúťažil Palko Repka,
2. miesto patrilo Tomáškovi Matochovi
3. miesto Adriánko Rusňák

Cenu vedúcej oddelenia školstva a sociálnych vecí si získal Jakubko Vavrek, Cenu komisie kultúry, školstva a sociálnych vecí si odniesol Samko Turza a Cena riaditeľky CVČ Včielka patrí Emke Ďurišovej.

Tento rok sa konal už 22. ročník súťaže Správny chlapec a správne dievča v prvej triede. Je to naozaj veľmi milé a pekné podujatie. Už teraz sa tešíme na ďalší rok, kde sa opäť stretneme s našimi prváčkami a prváčikmi.

-dilly-

Púchovský dom kultúry vlani po niekoľkých rokoch oprášil myšlienku svojho času priekopníckeho podujatia „Talent roka v Púchove“ a rozhodol sa dať šancu výtvarníkom najrôznejšieho veku v talentovej súťaži na tému „Keby stromy, potoky, lúky rozprávali…“. Vlaňajší prvý ročník skončil úspechom, a tak nečudo, že v tomto roku sa súťaž dočkala pokračovania. Tentoraz sa tvorilo na tému „Bolo…je…bude…“.

Do 28. novembra sa mohli záujemcovia o účasť prihlásiť do súťaže a odovzdať svoje diela. Súťaž bola určená pre obyvateľov celého Púchovského okresu v dvoch kategóriach: deti a mládež od 10 do 17 rokov a dospelí od 18 do 99 rokov. Motiváciou pre nich boli zaujímavé ceny – v detskej kategórii bol hlavnou cenou fotoaparát a v kategórii pre dospelých, podobne ako minulý rok, víkendový pobyt pre dve osoby v Tatranskej Lomnici.

Od 1. decembra boli súťažné práce vystavené v galérii Divadla na prvom poschodí, pretože možnosť hlasovať dostali aj návštevníci kultúrnych podujatí a prostredníctvom kupónov v Púchovských novinách aj široká púchovská verejnosť. O víťazoch výtvarnej súťaže rozhodovala štvorčlenná porota výtvarníkov, ktorú tentoraz tvorili Mária Dorčíková, Jana Michalíková, Elena Joachymstálová a Anna Crkoňová.

Do II. ročníka výtvarnej súťaže bolo prihlásených 87 diel. Sponzorskými cenami bolo ocenených 25 autorov, o ďalších troch cenách rozhodovali diváci. Hlavné ceny získali v detskej kategórii Ema Ižvoltová z Dolných Kočkoviec za obraz „Matka príroda“ a v kategórii dospelých Martina Bulková z Lednických Rovní za obraz „Premena“. Udelené boli aj špeciálne ceny, okrem iných aj ceny pre najstarších účastníkov súťaže, ktorými boli Emília Filová a tiež kolektívy klientov zariadenia pre seniorov Hubertus a Centra sociálnych služieb Chmelinec.

Kategória deti a mládež:

Hlavná cena – značkový fotoaparát: Ema Ižvoltová – Matka príroda (Dolné Kočkovce)

1. Mobilný telefón: Lukáš Kovář – Okno času (Nimnica)

2. Retro rádio: Lujza Pagáčová – Farebné mesto (Púchov)

3. MP 3/4 prehrávač: Matej Justus – Život a smrť (Nimnica)

4. Balíček výtvarných potrieb: Barbora Jurovčíková – Púchovskou uličkou (Púchov)

5. Balíček kozmetiky: Zuzana Hudáková – Variácie na štyri ročné obdobia (Púchov)

6. Balíček kníh: Timea Zigová – Selfie (Dohňany)

Cena CVČ Včielka: Michaela Ďurišová – Prameň života a lásky (Púchov)

Cena Zvončeka: Lea Stehelová – Knihy a písmo (Púchov)

Cena DK Púchov: Ema Kevická – Albert Einstein (Púchov)

Cena ZUŠ Púchov: Matej Justus – Život a smrť (Nimnica)

Kategória dospelí:

1. Víkendový pobyt pre dve osoby v Tatranskej Lomnici: Martina Bulková – Premena (Lednické Rovne)

2. Sada umeleckých fotiek: Pavlína Prekopová – Svetové problémy (Púchov)

3. Sada šperkov: Anna Hachlincová – Štyri ročné obdobia (Púchov)

4. Sada šperkov: Blanka Bieliková – Pokoj (Púchov)

5. Farbenie a strih vlasov: Marianna Pajtášová – Múdrosť (Púchov)

6. Večerné líčenie: Anna Jakubíková – Zrodenie hviezdy (Púchov)

7. Sada skla: Stanislav Krško – Pohľad srdcom (Púchov)

8. Séria obrazov: Mária Gorelková – Sny (Lednické Rovne)

9. Balíček zdravých dobrôt: Mária Kučíková – Ako ten čas letí (Púchov)

Cena ZUŠ Púchov: Pavol Kušnír – Krajinomaľba (Lednické Rovne)

Cena Zvončeka: Michaela Janíková – Farby folklóru (Púchov)

Cena CVČ Včielka: Lenka Pechová – Žena (Nimnica)

Cena DK Púchov a Anny Jakubíkovej: Eva Gabčová – Ticho a krása hôr (Púchov)

Cena Komisie kultúry: Daniela Valachová – Domkin sen (Púchov)

Cena pre najstarších účastníkov súťaže: Emília Filová – Vianoce (Púchov), kolektív ZPS Hubertus a kolektív ZPS Chmelinec.

Pripravil Rado Varga