Od 8. do 16. septembra 2019 sa v ruskom meste Saratov konali IX. majstrovstvá sveta v hasičskom športe dorastencov a dorasteniek a zároveň XV. majstrovstvá sveta žien a mužov v hasičskom športe.

Slovenská republika mala svoje zastúpenie v každej kategórií a Dobrovoľný hasičský zbor Nosice je hrdý, že práve naša najmladšia členka Terezka Srogončíková (na snímke) nás reprezentovala v kategórií stredné dorastenky. Pretekári súťažili v štyroch disciplínach – výstup do hasičskej veže, beh na 100 metrov cez prekážky, požiarna štafeta a napokon kráľovská disciplína požiarny útok. Časy z výstupu na hasičskú vežu a z behu na 100 metrov cez prekážky sa započítavajú jednotlivcom, ale zároveň aj do celkového hodnotenia družstva.

Počas prvého súťažného dňa sa konal výstup do hasičskej veže, kde Terezka dosiahla čas v prvom pokuse 8,85 sekundy a v druhom pokuse 8,83 sekundy. V celkovom poradí sa umiestnila na 10. mieste, keď za víťazkou Vasilinou Komutovou z Ruskej federácie zaostala o 1,49 sekundy. Vo výstupe na hasičskú vežu v kategórií žien slovenská reprezentantka Lívia Jankaninová zabehla slovenský rekord s časom 8,02 sekundy.

Druhý deň šampionátu patril behu na 100 metrov cez prekážky. Krásne slnečné, i keď zrána chladné počasie pretekárom prialo a Terezka v prvom pokuse dosiahla čas 19,43 sekundy, ktorý si v druhom pokuse vylepšila a dosiahla čas 18,81 sekundy, ktorý ju v tejto kategórií dievčatá 15 – 16 rokov zaradil na 11. miesto. Terezka vekom patrí do kategórie mladších dorasteniek 13 – 14 rokov, ale keďže v požiarnej štafete mala bežať úsek – hasičský domček, musela všetky disciplíny absolvovať v kategórií stredných dorasteniek.

Zároveň však môžeme povedať, že je to škoda, pretože vo svojej kategórii by obsadila 3. miesto a bežala by finálový rozbeh štyroch najlepších a mohla by skončiť najhoršie na 4. mieste vo svete. Terezka si túto cestu v stredných dorastenkách vybrala dobrovoľne po dohode s reprezentačným trénerom a bola pyšná a spokojná, že v nasledujúci deň zabehla práve tento svoj úsek bez chybičky. Dievčatá obsadili v štafete 5. miesto s výsledným časom 68,96 sekundy.

Posledný súťažný deň bol venovaný požiarnym útokom, kde je Slovenská republika známa vo svete svojou šikovnosťou a výbornými časmi, čo sa napokon aj potvrdilo, pretože Slovensko získalo dve strieborné a jednu bronzovú medailu. Dorastenky obsadili v tejto disciplíne 2. miesto s výsledným časom 23,28 sekundy, dorastenci 3. miesto s výsledným časom 20,66 sekundy a muži 2. miesto s výsledným časom 26,34 sekundy. V celkovom hodnotení všetkých disciplín obsadili dorastenky 4. miesto a dorastenci 5. miesto.

Peter Rosina, veliteľ DHZ Nosice

V dňoch 16. – 18. júna sa na dvorcoch Tenisového klubu Púchov uskutočnili celoštátne turnaje v dorasteneckých kategóriach. Do Púchova zavítalo 21 dorastencov a 16 dorasteniek z rôznych kútov Slovenska a predovšetkým v chlapčenskej kategórii sa zišla slušná konkurencia, keď kvarteto najvyššie nasadených má svoje miesto v päťdesiatke najlepších hráčov na Slovensku v tejto vekovej kategórii.

Medzi 21 dorastencami sa predstavili aj dvaja hráči TK Púchov, ale obaja stroskotali hneď v úvodnom kole – Jakub Schulcz podľahol Martinovi Závodskému (TK Ružomberok) 4:6, 4:6 a Marek Šuba nestačil na Daniela Jergiča (TK Bojnice), s ktorým prehral 5:7, 5:7. Finálový súboj obstarali najvyššie nasadený Lukáš Bielik (TC Empire Trnava) a štvorka turnaja Filip Urbánek (TK Piešťany). Úspešnejší bol druhý menovaný, ktorý sa po výsledku 6:3, 6:7, 6:4 stal víťazom turnaja.

V dievčenskej kategórii bola štvrtou nasadenou Ema Pleváková z STC Tennis Academy Púchov. Hneď v prvom zápase však prehrala so Sabínou Kaňovskou (TC Topoľčany) 2:6, 3:6. Topoľčianska hráčka nakoniec dokráčala až do finále, kde si poradila s turnajovou trojkou Luciou Krivosudskou (TK Sereď) 7:5, 4:6, 6:3 a stala sa víťazkou turnaja.

Rado Varga

O prvý z troch výrazných úspechov púchovského mládežníckeho hokeja v sezóne 2016/2017 sa postaral kolektív dorastencov, ktorý po víťaznej finálovej sérii s Dubnicou nad Váhom vyhral I. ligu a postúpil do extraligovej súťaže. Nespornú zásluhu na úspechu dorastencov má hlavný tréner Michal Kobezda, ktorého po záverečnom zápase vyspovedal Jakub Homoľa z internetového portálu slovakprospects.com. My vám tento rozhovor so súhlasom autora prinášame v dnešnom vydaní Púchovských listov.

⬤ Pán Kobezda, najmä posledné mesiace, počnúc nadstavbovou časťou až po finále play-off, boli z vašej strany suverénne. Dá sa povedať, že bola uplynulá sezóna pre váš tím priam ideálna?

Ideálna určite nebola. V základnej časti, ktorá bola rozdelená na tri skupiny – západ, stred a východ – sme hrali v jasne najťažšej skupine, na strede s Dubnicou, Topoľčanmi, Partizánskym a Považskou Bystricou. V nadstavbe sa však už súťaž rozdelila na východ a západ, my sme chodili na zápasy na východ, kde to bolo oproti základnej časti omnoho ľahšie, nezriedka aj viac-menej bez odporu súperov. V priebehu sezóny sme sa tiež potýkali aj so zraneniami či chorobami, niekedy boli problémy vôbec poskladať mužstvo. Nakoniec to však vyšlo takto a sme za to nesmierne radi.

⬤ Bol postup do extraligy vaším cieľom okamžite po tom, čo bolo oznámené, že víťaz 1. ligy postúpi priamo?

Každý, kto športuje, chce víťaziť. A my sme neboli výnimkou. Tým, že sa tento rok odbúrala baráž o extraligu, tak to bolo o to jednoduchšie pre prvoligové mužstvá. Vedeli sme, že máme mužstvo, ktoré je schopné víťaziť a tajne sme dúfali, že by nám postup mohol vyjsť.

⬤ Ako ste spomínali, tak z vašej strany bola najhoršia základná časť, čo bolo jednak odôvodnené tým, že ste hrali v objektívne najťažšej skupine. Aké ďalšie príčiny ešte hrali úlohu, že v základnej časti ste zo šestnástich zápasov vyhrali „len“ desať. 

Zásadným rozdielom určite bolo, že sme mali hráčov, ktorí hrali v juniorskej súťaži, či už to bol brankár Hrušík, obranca Pišoja alebo útočník Gálik. Základnú časť sme hrali často len s desiatimi hráčmi, a sám som bol prekvapený, ako sme navzdory tomu dokázali hrať. Od prvého kola play-off s Hobou sa nám vrátili títo hráči, popritom sme získali zo Skalice Čederleho, ktorý priniesol do tímu veľkú silu, čo nám v play-off pomohlo.

⬤  Bolo to už vopred naplánované na začiatku sezóny, že základnú časť odohráte s nízkym počtom hráčom a postupom času si do tímu budete sťahovať hráčov či už z vlastnej juniorky alebo na základe dohody s inými tímami?

Keď zájdem ešte do histórie, tak Púchov bol síce vždy malé hokejové mesto, no aj tak dokázal vychovať nejaký talent, ktorý sme potom posunuli do Trenčína alebo do iných hokejových „bášt“. Za to sa však vždy čaká nejaká recipročná pomoc naspäť, a tak k nám chodili na hosťovanie napríklad hráči z Trenčína. Popritom sme vedeli, že pre našich najlepších hráčov by bolo úplne zbytočné, aby hrali 1. ligu dorastu, tak sme ich posúvali do juniorskej súťaže, Pišoja s Gálikom navyše z času na čas chodili vypomáhať aj Skalici do Extraligy dorastu. Ak by toto nebolo, tak by sme týchto hráčov v klube len ťažko udržali. Manažment odviedol výbornú prácu, chlapcom to tiež veľmi pomohlo a v konečnom dôsledku z toho ťažil aj náš dorast. 

⬤ V ktorej časti súťaže ste začali veriť, že by sa vám postup do extraligy mohol podariť? 

My sme verili celú sezónu, keďže sme vedeli, že môžeme mať silu na to, aby sme to uhrali. Ale klamal by som, ak by som povedal, že sme nemali už pred štvrťfinále play-off obavy. Čakala nás tam Hoba a my sme v tom čase nevedeli na čom sme. Nevedeli sme ani, v akej sile bude Hoba, keďže sme s ňou v živote nehrali. Nakoniec sme cez Hobu prešli celkom suverénne a prišli na rad Topoľčany, podľa môjho názoru asi najlepší tím v 1. lige z hľadiska systémovej hry a korčuliarských schopností. Aj ich sme však dokázali poraziť 3:0 na zápasy, z čoho som bol z toho milo prekvapený.

⬤ Pred play-off ste suverénne bez straty jediného bodu prešli nadstavbovou časťou na východe. Ako ste však spomínali, na východe ste predsa len hrali so súpermi trochu nižšej kvality. Bolo potrebné v priebehu dvojtýždňovej prestávky medzi nadstavbovou časťou a play-off hráčov zraziť na zem, aby nelietali v oblakoch po vydarenej nadstavbovej časti? 

To sme neriešili. My sme stále verili v svoju silu, neustále sme sa upierali na náš systém hry, ktorý sme chceli hrať s úmyslom poraziť ktoréhokoľvek súpera, ktorý na nás čakal. Zvyknem hovoriť, že tréner môže síce nakresliť milión čiar na tabuľu, ale v konečnom dôsledku je to už na hráčoch, pretože práve oni rozhodujú na ľade. My sme mali silný kolektív navonok a aj vo vnútri, ktorý ťahal za jeden povraz, šiel tvrdo za svojím cieľom a práve to, podľa mňa, rozhodlo.

⬤ Jedinú prehru v play-off vám pripravila hneď v prvom zápase finále Dubnica. Bol to váš najhorší zápas v play-off?

Tesne pred finále sme stratili Čederleho zo Skalice, ktorý bol ťahúň tímu či už vo štvrťfinále, alebo v semifinále. Súčasne sme hrali veľmi nervózne, bolo to z našej strany ustráchané, neboli sme vôbec na puku, stále sme len naháňali súpera. Skrátka nemali sme hru pod kontrolou, čo bolo rozhodujúce.

⬤ Všeobecne pred finále sa na vás lepila smola. Nielenže ste prišli o Čederleho, ale ochoreli Domanický s Kašlíkom, so zranením a sebazaprením nastúpil Samuel Krajč. Nemohla však aj táto nepriazeň osudu zoceliť váš tím? 

Určite. Povedali sme si, nech zabudneme na to, o koho sme prišli. Skrátka teraz sme tu my a práve my musíme urobiť nejaký výsledok. Bolo to ťažké zaobísť sa bez takýchto hráčov, ale nič iné nám neostávalo, než sa s tým vyrovnať a zabojovať aj bez nich. Prízvukovali sme chalanom, nech každý z nich vydá všetko, čo môže a aj po nevydarenom prvom zápase finále som veril, že to zvládneme. Myslím si, že pokiaľ ide o skladbu družstva, tak sme mali vyrovnanejšie mužstvo než Dubnica, čo sa nakoniec aj ukázalo.

⬤ Čo sa ukázalo ako rozhodujúce v sérii s Dubnicou? 

Keď môžem vyzdvihnúť, tak spomeniem vyrovnanú dvojicu brankárov, ktorým chcem dať veľký „kredit“. Či už to bol Hrušík alebo Katreniak z Trenčína. Ako som sa ráno zobudil, tak som ich postavil do brány. Obaja chalani boli kvalitou a výkonnosťou takí vyrovnaní, že sme nemali žiadny problém v bráne. Myslím si, že aj v tom bol rozdiel oproti Dubnici. Ďalším dôležitým faktorom boli chalani z juniorky. Či Gálik, či Pišoja, obaja priniesli skúsenosti, pohodu a ďalšie atribúty k tomu, aby družstvo šlo ako dobre namazaný stroj. Obaja si zaslúžia veľké plus za to, ako dokázali družstvo stmeliť.

⬤ V priebehu celej sezóny ste hrali s viacerými hráčmi, ktorí patria do kategórie kadetov. Vaše kadetské družstvo vo svojej základnej regionálnej časti bojovalo do poslednej chvíle s Trnavou o postup do play-out. Nakoniec úspešne. Súčasne však v play-out pribudli kadetom zápasy aj v soboty, čiže došlo k ešte väčšej termínovej kolízii so zápasmi dorastu. S kolegom Sivým, ktorý trénuje kadetov, ste tak určite museli neustále komunikovať o tom, ktorí hráči pôjdu za aké družstvo. Ako tá komunikácia prebiehala? Bolo niekedy ťažké nájsť konsenzus? 

Nikdy sme nemali takýto problém. Vždy sme si určili prioritu, ktorý zápas je dôležitejší a práve tam sa posielali hráči, ktorí by mohli zápasy rozhodovať. Napríklad, keď sme cestovali na východ, tak sme boli ochotní obetovať niektorých hráčov, aby šli hrať kadetskú súťaž. Celé to však bolo postavené na dobrom manažmente klubu, nikdy nebol problém s nájdením dohody, vždy sme si vysvetlili a vyjasnili naše úmysly.

⬤ Tým, že už v tejto sezóne ste využívali viacerých kadetov, tak logicky vystáva otázka o kontinuite pre ďalšiu sezónu. Myslíte si, že tento váš tím nepovedal posledné slovo a jeho
vrchol ešte len príde? 

Práve o tomto sme sa tiež bavili. Nám odíde pár hráčov, ale väčšina družstva ostane. Chlapci získali bohaté skúsenosti s dorasteneckým hokejom, či už po systémovej, alebo fyzickej stránke. Ja len dúfam, že to chalanom prospeje a v budúcej sezóne budeme viac než vyrovnaným súperom pre extraligové mužstvá. Samozrejme, potrebujete mať v družstve aj starších a skúsenejších hráčov, ktorí nám momentálne odchádzajú, ale verím tomu, že ich dokážeme nahradiť.

⬤ Extraliga nie je iba privilégium, ale súčasne aj záväzok. Rozmýšľate už teraz, bezprostredne po postupe, nad tým, ako sa pripraviť na extraligu? 

Chceme sa venovať hlavne herným činnostiam jednotlivca. Mužstvo sa bude pomaly skladať, uvidíme, koho budeme schopní získať a koho budeme schopní udržať. A podľa toho sa bude aj odvíjať, čo bude ďalej v extralige.

⬤ Celá sezóna 2016/2017 vyzerá pre púchovský hokejový klub ako z rozprávky. Dorast postúpil do extraligy, ôsma hokejová trieda zasa na Majstrovstvá Slovenska starších žiakov do Trenčína a kadeti bojujú o to, aby v budúcej sezóne začínali v nasadenej dvanástke Ligy kadetov. Čím si to vysvetliť, že Púchov, mesto, ktoré nikdy nebolo považované za hokejové, dokázal v ostatných rokoch jednak vychovať viaceré silné individuality, ale súčasne už poskladať aj družstvá, ktoré sú konkurencischopné s typickými slovenskými hokejovými „baštami“? 

Je za tým skvelá práca od tých najnižších ročníkov. Môžem povedať, že v Púchove sa odvádza výborná robota, z ktorej ťažia staršie kategórie. Keď to poviem na rovinu, tak my sme možno len zlízli smotánku s kvalitnými hráčmi, ktorých tu vychovali v nižších ročníkoch. Robí sa tu poctivá robota, od mesta máme dobré materiálne aj finančné podmienky. S týmto teda nie je u nás žiadny problém.

⬤ Už ste menovali niektorých hráčov, ale spýtam sa to priamo. Postup do extraligy je síce tímový úspech, ale nechceli by ste menovať aj niektorých hráčov, ktorí si zaslúžia zmienku? 

(Smiech) To mi asi ani neprislúcha. Pracovali sme ako tím, chalani, ktorí sa o to pričinili najviac, o tom vedia, ja som im to povedal a nebudem to dávať von. Sme jeden tím, takže by som nechcel dávať do popredia jednotlivcov. Napokon každý z hráčov vie, ako a o čo sa zaslúžil.

Pripravil Jakub Homoľa