V auguste 2020 bola slávnostne otvorená prístavba Materskej školy (MŠ) Beluša, ktorá rozšírila kapacitu zariadenia o dve triedy a mohlo byť prijatých ďalších 50 detí.

Výstavba dvoch tried bola jednou z 20 podporených žiadostí z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) v Trenčianskom kraji. Hlavným dôvodom tejto investičnej akcie bola nepostačujúca kapacita zariadenia a veľký počet nevybavených žiadostí o prijatie dieťaťa do predprimárneho vzdelávania.

V školskom roku 2021/2022 navštevuje materskú školu viac ako 250 detí. Riaditeľka Materskej školy Beluša Mgr. Irena Gulišová uvádza: „Na základe májového zápisu detí bude vydaných 74 rozhodnutí o prijatí nových detí na školský rok 2022/2023 a zatiaľ som musela odmietnuť 31 žiadostí (počty platné k 08. júnu 2022). Počty sa môžu ešte meniť, ak si rodič podal žiadosti do viacerých materských škôl. Predpokladaný počet detí, ktoré budú navštevovať spolu 11 tried materskej školy je 259.“ Podobný scenár s nedostatkom voľných miest pre umiestnení všetkých detí podľa počtu prijatých žiadostí sa v najväčšej obci púchovského regiónu po dvoch rokoch opakuje, nakoľko nových obyvateľov v Beluši stále pribúda, neutícha ani výstavba rodinných domov, či bytov.

Opätovne sa preto obec uchádzala o dotáciu z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na základe výzvy vyhlásenej v júni 2021 s cieľom zvýšenia kapacít infraštruktúry materských škôl. Poslanci odsúhlasili jej podanie na druhýkrát v októbri 2021. Predmetom projektu s názvom „Materská škola Beluša (MŠ) – časť Hloža, zvýšenie kapacity a podpora inkluzívneho vzdelávania“ je zvýšenie kapacity MŠ v Hloži formou nadstavby hospodárskeho pavilónu s plochou strechou, čím sa vytvorí jedna nová trieda s kapacitou 25 detí. Súčasťou stavebného návrhu je aj prestavba bývalej kotolne na telocvičňu pre deti a zateplenie celej budovy. Okrem samotnej stavby je predmetom žiadosti aj vybavenie interiéru nábytkom.

„Teší ma fakt, že obec Beluša obdržala kladné rozhodnutie o poskytnutí nenávratnej finančnej dotácie, ktorá prišla po viac ako pol roku od podania žiadosti. Obci Beluša bola schválená suma 370 417,35 € a celkové oprávnené výdavky sú vo výške 389 913 €. Z tejto sumy prispeje 5 percentami obecný rozpočet. V obecnej kase sa ale budú musieť vyčleniť ďalšie státisíce naviac. Výsledná suma závisí od výsledku verejného obstarávania, nakoľko projektové ceny z jesene 2021 už nie sú aktuálne, vzhľadom k nárastu cien stavebných materiálov. Som ale názoru, že akákoľvek investícia do detí- do ich vzdelávania, tvorby možností aktívneho trávenia voľného času- je zmysluplná a potrebná. Obec Beluša sa rozrastá každým rokom, záujem rodičov nielen o umiestnenie do materskej školy, ale aj do základnej školy je výrazný a Beluša ako zodpovedná samospráva sa musí s týmto dopytom popasovať. V najbližších týždňoch nás čaká podpis zmluvy a fáza náročného verejného obstarávania na zhotoviteľa, ktoré bude riadiacim orgánom skontrolované. Samotnú realizáciu predpokladáme začiatkom roku 2023,“informuje Ján Prekop, starosta obce Beluša

Mesto Dubnica nad Váhom získala z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR viac ako pol milióna eur na využitie moderných technológií priamo v uliciach mesta.

Pripravený projekt má ambície pomôcť s riešením situácie v oblasti manažmentu statickej dopravy, ale aj riadenia parkovania na základe dopravnej situácie počas dňa či znižovania prašnosti a hlučnosti v meste v spojení s monitoringom dát. Nápomocný bude aj v odpadovom hospodárstve či v oblasti poskytovania informácií smerom k verejnosti.

„V praxi pôjde o umiestnenie moderných monitorovacích zariadení, kamier či senzorov na stĺpy verejného osvetlenia v rôznych častiach mesta, ktoré budú prepojené s mestskými informačnými systémami. Nové smart zariadenia umožnia získavať dôležité, no najmä praktické informácie priamo z ulíc nášho mesta. Motoristi nebudú musieť bezcieľnym vozením sa po sídlisku hľadať parkovacie státie, pretože moderný systém ich informuje, kde sa najbližšia voľná plocha na zaparkovanie nachádza. Podobne bude systém fungovať napr. aj v prípade verejného osvetlenia, ktoré bude efektívne reagovať na poveternostné podmienky, alebo sa napríklad v noci zvýši intenzita osvetlenia práve v tej lokalite, kde bude zaznamenaný vyšší pohyb osôb. Zvýši sa tak bezpečnosť v uliciach nášho mesta, zefektívni sa práca mestskej polície a výrazne sa zlepší manažment verejného osvetlenia,“ vysvetlila spracovateľka projektu Eva Granátová, vedúca oddelenia verejného obstarávania a strategického rozvoja mesta Dubnica nad Váhom.

Podľa Evy Granátovej by sa mal projekt začať realizovať na jeseň 2021 verejným obstarávaním služieb a začiatkom roka 2022 bude pokračovať nákupom vybavenia a implementáciou jednotlivých systémov. Jeho výstupom bude poskytovanie dôležitých informácií o doprave, parkovaní, meteorologickej situácii či kvalite životného prostredia. „Vďaka smart technológiám získame údaje o pohybe dopravných prostriedkov cez mesto, v okolí parkovísk znížime dopravné zápchy, vďaka senzorike sa zmiernia náklady na vývoz komunálneho odpadu a zvýši sa bezpečnosť na verejných priestranstvách vďaka použitiu analytických funkcií inteligentných kamier,“ dodala Granátová.

• Celkové náklady na projekt 618 738 eur
• Výška získaného grantu 587 801,10 eur
• Spolufinancovanie mesta 30 936,90 eur
• Počet senzorov 229 kusov
• Termín realizácie 2021/2022

Počet senzorov a ďalších prvkov internetu vecí implementovaných v meste slúžiacich na získavanie dát bude 229 kusov. Spolufinancovanie realizovaného projektu „Moderné technológie pre moderné mesto“ predstavuje zo strany samosprávy bezmála 31-tisíc eur.

Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok TU

Prakticky na každom rokovaní mestského zastupiteľstva dochádza k úprave rozpočtu. To júnové nebolo výnimkou a na rozdiel od tých predošlých sa k rozpočtovým zmenám viedla aj pomerne dlhá diskusia. „Rozbuškou“ poslaneckej debaty bolo navýšenie dotácie pre mestskú spoločnosť MŠK Púchov o 45 tisíc eur, z ktorých väčšia časť bude použitá pre novozaložené hokejové družstvo mužov. Viacerí poslanci upozorňovali, že o takomto kroku zo strany MŠK Púchov neboli vopred informovaní a sú postavení pred hotovú vec.

Diskusiu medzi poslancami inicioval Miroslav Kubičár, keď sa vo svojom príspevku vrátil o dva mesiace späť. Vtedy sa konateľa MŠK Púchov Štefana Ondričku pýtal na záporný hospodársky výsledok spoločnosti, ktorý presiahol 70 tisíc eur: „Keď som sa vás minule pýtal na hospodársky výsledok a vyjadroval sa k tomu aj pán Lako, ako úsporne budeme nakladať s rozpočtom a ako veľmi efektívne sa tie prostriedky budú vynakladať, tak ste tvrdili, že strata v tomto roku už nebude. Teraz potrebujete navýšenie rozpočtu o 45 tisíc eur. Je to naozaj nevyhnutné? Nedá sa z toho rozpočtu, ktorý je viac ako milión eur na športovú činnosť, vyjsť?“

Štefan Ondrička z pozície konateľa MŠK Púchov argumentoval, že navýšená dotácia bude použitá na činnosti, s ktorými sa pôvodne nepočítalo: „Určite sa z toho rozpočtu nedá vyjsť na vec, s ktorou sa nepočítalo. Tak ako hovoril pán Lako, je to živý organizmus a je to MŠK, to znamená, že rok 2017 nám priniesol niečo naviac, čo je postup do extraligy a logicky to znamená viac peňazí na prevádzku a viac peňazí na trénerov. A rozhodli sme sa, že prihlásime mužov, ktorí doteraz fungovali ako občianske združenie. Tomu ste doteraz dávali dotáciu, takže teraz to preskočí na MŠK, logicky na nich potrebujeme peniaze.“

Poslankyňa Jarmila Andreánska konateľa MŠK Púchov upozornila, že možno mal hľadať rezervy vo vnútri spoločnosti: „Možno keby si rozanalyzoval náklady na personálnu činnosť, možno keby preriedil manažérov, tak bez problémov by našiel aj tých 45 tisíc eur a nemuseli by manažéri vysedávať na kávičkách, čítať mestské noviny a tváriť sa, ako pracujú.“

Do poslaneckej diskusie hneď na úvod vstúpil aj primátor Rastislav Henek: „Keď som nastupoval do vedenia, prebrali sme MŠK s hokejistami a bez mužov. V rámci toho istého rozpočtu, ktorý sme každý rok schvaľovali. K dnešnému dňu máme komplet futbal, komplet hokej a okrem mužov komplet chlapčenský volejbal. Nerobíme nič iné len to, čo sme si povedali na začiatku, že budeme podporovať šport. Bohužiaľ, je to už v takom rozmachu, že tie peniaze tam treba. Šport sa podporuje, navyšuje sa tam počet členov, tento trend je nastavený výborne.“

Podľa poslanca Petra Žiačíka, ktorý je jedným zo skupiny manažérov MŠK Púchov, je rozpočet pre šport zo strany mesta už štyri roky rovnaký a pribudlo tam toľko činností, že sa to nedá utiahnuť. Protirečila mu poslankyňa Hedviga Šulcová, ktorá svojho času pôsobila v dozornej rade MŠK Púchov: „Ja plne chápem, že tam pribudli nové športy, ale MŠK Púchov zďaleka nemal taký rozpočet ako teraz. Čo si ja pamätám, tak tam bol rozpočet okolo 730 tisíc eur a teraz je cez milión eur.“

Pohľad na schvaľované dotácie pre MŠK Púchov v minulých rokoch hovorí, že pre rok 2015 bola schválená dotácia vo výške 810 tisíc eur, pre rok 2016 vo výške 1 050 000 eur a pre rok 2017 pôvodne 1 083 800 eur. Ani tá však nestačí a požadovaných je ďalších 45 000 eur. Dôvody sa snažil vysvetliť ďalší zo športových manažérov medzi poslancami Lukáš Ranik: „Ja som neprevzal MŠK, tak druhá hokejová liga v Púchove by nebola. My financujeme mládežnícke kategórie, čiže vychovávame mládež, potom by sa rozutekali do Trenčína, Žiliny, po celom Slovensku. Toto nemôžeme dopustiť, my musíme urobiť to, aby to nasledovalo do tej špičky pyramídy, aby hrali za mužov Púchova, kde ten hokej celkom slušne Púchovčania navštevujú. Čo sa týka dorastu a kadetov, hrali prvú ligu, teraz sa im podarilo postúpiť do extraligy, ale to prináša náklady, lebo nebudú hrať len v nejakej časti Slovenska, ale najvyššiu súťaž po celom Slovensku. Preto potrebujeme dofinancovať tento šport, aby tie decká túto extraligu hrali, aby si ten úspech, ktorý si vybojovali, patrične užili.“

Ranikovej kolegyni nielen v mestskom zastupiteľstve, ale aj v mestskej rade Irene Kováčikovej prekáža, že poslanci neboli vopred informovaní o rozhodnutí prihlásiť do súťaže družstvo mužov: „Je dôležité, aby muži hrali a mládež mala kde postúpiť. Ale kto rozhodol o tom, že muži prejdú pod MŠK? My poslanci sme o tom nerozhodovali, možno tak urobilo valné zhromaždenie spoločnosti. Už vtedy, keď sa rozhodlo, sa malo počítať aj s navýšením finančných prostriedkov a už vtedy sa mal upravovať rozpočet, resp. malo byť vypracované nejaké podrobnejšie finančné zdôvodnenie, čo nás tí muži budú stáť. Dnes sme postavení pred hotovú vec: muži potrebujú dofinancovanie a my v podstate nemáme nejakú analýzu, čo z toho bude na mzdy, čo na materiálne zabezpečenie. Takýto postup sa mi nepáči.“

Lukáš Ranik tvrdil, že po skončení uplynulej sezóny v MŠK Púchov nemohli vedieť, že občianske združenie ŠHK Púchov nebude v hokejovej činnosti pokračovať. „Len pripomínam, že predtým to občianske združenie neboli naši hráči, mali sme tam zopár hráčov na hosťovaní, ale družstvo, ktoré teraz otvárame, do neho už prechádzajú naši kmeňoví hráči. Občianske združenie jednoducho neotvára ligu, robíme tak my, aby hráči neskončili úplne s hokejom,“ doplnil svojho kolegu Peter Žiačík.

Poslanec Miroslav Bučko toho na mestských zastupiteľstvách veľa nenahovorí, k športu má však predsa len blízko a navyše je členom dozornej rady MŠK Púchov: „Museli sme s tým počítať, lebo vytvárajú sa podmienky pre to, aby sa šport v meste rozvíjal a vytvára sa automaticky emócia u hráča, rodiča, trénera a táto emócia sa prenáša v úspech. Na hokeji je to zásadne vidieť, vo futbale a volejbale sa tiež prejavujú tieto emócie. Myslím si, že keď podržíme a budeme rozvíjať veľmi efektívnym spôsobom jeden, druhý, tretí šport a ďalšie ostatné športy v meste, tak športoviská budú naplnené. Ja sa prikláňam za podporu navýšenia rozpočtu, lebo počty športujúcich nám s touto vnútornou emóciou môžu priniesť len efekt.“

Irena Kováčiková stále márne čakala na vysvetlenie, kto rozhodol o zaradení družstva mužov MŠK Púchov do II. hokejovej ligy: „Toto sa kreovalo už dávnejšie, takže myslím, že ste o tom vopred vedeli. Stále mi nikto neodpovedal, kto o tom rozhodol, že muži prešli pod MŠK. A ešte bude zaujímavé sledovať, akú sumu bude treba schváliť pre budúci rok.“

Opodiaľ sediaci Lukáš Ranik sa pustil do jednej zo svojich tradičných krkolomných odpovedí: „Tým, že to vlastne nebudú hráči, ktorí sú z iných klubov, kvázi profesionálne platení, ale budú to naši odchovanci, to znamená, že ja verím v to a dúfam v to, že to nebude stáť o to viac, lebo tá suma je dá sa povedať okolo posledné dva roky rovnaká, predtým to bolo tuším 11 tisíc a pýtali na dvadsať, takže je to taká suma, ako keby minulý rok žiadali. To znamená, že tým, že my budeme napĺňať to družstvo mužov našich odchovancov, našich kmeňových hráčov MŠK, tak by nemal byť ten finančný nárast nejaký markantný. Ja si myslím, že to bude na takej istej cifre. Dúfam.“

Na podporu stanoviska Ireny Kováčikovej vystúpil aj poslanec Pavel Melišík: „Pripadá mi to ako keď sme kedysi schvaľovali volejbal. Povedali nám to na zastupiteľstve, my sme to tu odkývali a o nejaký mesiac sme tento rozpočet navyšovali. Ak toto odsúhlasovala mestská rada, tak poslanci mali dostať minimálne ten rozbor sumy, ako to požadovala pani Andreánska.“

K analýze sa však poslanci dostanú až na septembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva, kedy by im ju podľa prísľubu mal predložiť konateľ MŠK Púchov Štefan Ondrička. Poslanecký zbor nakoniec zvýšenie dotácie o 45 tisíc eur pre MŠK Púchov schválil. Použil na to rezervný fond bežných výdavkov, v ktorom bolo pôvodne 220 tisíc eur. Časť z neho – 10 200 eur – bola už použitá aj na financovanie akcie „Čaj pre seniorov“. Uvoľnených bolo aj 3 200 eur na nákup materiálu a techniky pre Základnú umeleckú školu a 2 660 eur na nákup stoličiek do školskej jedálne ZŠ Mládežnícka.

Pripravil Rado Varga

Predseda vlády SR Robert Fico sa po týždni vrátil do Púchovského okresu. V pondelok 20. februára 2017 navštívil areál lyžiarskeho strediska Ski Čertov Javorníky v obci Lazy pod Makytou.

V lyžiarskom stredisku navštívil lyžiarsky kurz pre školy. Práve tieto sa realizujú aj s podporou štátu. Záujem o podporu je značný, aj vďaka tomuto príspevku sa v minulom roku na lyžiarskych kurzoch zúčastnilo takmer 75 000 žiakov. Štát tieto lyžiarske kurzy dotoval sumou takmer 11 miliónov eur

„Vláda Slovenskej republiky sa dotovaním lyžiarskych kurzov podieľala na zvýšení cestovného ruchu jednou tretinou. Ako ma informoval riaditeľ školy, ktorej žiaci boli na kurze v Lazoch pod Makytou, kým pred zavedením tohto opatrenia chodila na lyžiarske kurzy asi iba jedna tretina študentov, dnes sa prakticky blížime ku stopercentnej účasti na kurzoch“ – skonštatoval Robert Fico.

V roku 2017 má podľa odhadov suma použitá na dotácie presiahnuť 13 miliónov eur. Tú by malo využiť približne 88 500 študentov. Pritom sa predpokladá nárast tržieb lyžiarskych stredísk na úrovni 30 až 70 percent.

Po návšteve lyžiarskeho strediska, ktoré premiér započal o 11.00 hod., sa presunul do mesta Považská Bystrica. Tu navštívil dvojicu súkromných spoločností, kde sa stretol s vedením a oboznámil sa s výrobným programom.

V poobedňajších hodinách ešte absolvoval návštevu mestského úradu v Považskej Bystrici, ktorú zakončil tlačovou konferenciou a zhodnotením pracovného výjazdu.

Púchovskej radnici sa nevydaril ani druhý pokus o získanie dotácie z ministerstva vnútra na osadenie meračov rýchlosti motorových vozidiel na miestnych komunikáciach. Ešte v roku 2015 plánovalo mesto osadiť tri svetelné „retardéry“ na Okružnej, Novonosickej a Slovanskej ulici – žiadosť o grant sa však ocitla medzi tromi desiatkami neschválených projektov. Nádeje si vedenie mesta robilo v roku 2016, ale situácia sa zopakovala. Projekt za necelých 18 000 eur ministerstvo vnútra nepodporilo.

V auguste minulého roku vydalo Ministerstvo vnútra SR výzvu Prezídia Policajného zboru na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Základným cieľom dotačného projektu, na ktorý ministerstvo vyčlenilo 141 tisíc eur, bolo zvýšenie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky a ich povedomia pri dodržiavaní zásad a všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa cestnej premávky. Ministerstvo chcelo dotáciou podporiť napríklad nasvietenie existujúcich priechodov pre chodcov, prípadne ich optické zvýraznenie dopravnými gombíkmi, osadenie meračov rýchlosti motorových vozidiel či nákup mobilných detských dopravných ihrísk.

O dotáciu z grantovej výzvy Ministerstva vnútra SR sa usiloval aj Púchov a v predpísanej lehote predložila radnica projekt „Zníženie dopravnej nehodovosti na území mesta Púchov – nákup a montáž meračov rýchlosti“. Celková hodnota projektu bola 17 950 eur, pri- čom povinnú spoluúčasť vo výške piatich percent odobrili mestskí poslanci na svojom septembrovom rokovaní.

Mesto plánovalo zakúpiť a nainštalovať dovedna 5 meračov rýchlosti, ktoré mali byť umiestnené na rizikových miestnych komunikáciach na uliciach Okružná, Janka Kráľa, Štefánikova, Spojová a Novonosická.

„Sú to miestne komunikácie s vysokou intenzitou premávky, kde je už dlhodobo zaznamenávaná zvýšená nehodovosť a často dochádza ku kolíznym situáciám ako aj k nerešpektovaniu dopravného značenia. Preventívne merače rýchlosti vybavené štatistickým modulom budú poskytovať informácie aj o dopravnej zaťaženosti na uvedených úsekoch, údaje potrebné pre aktualizáciu koncepcie dopravy v meste, pre mestskú políciu a pre príslušné oddelenie PZ SR,“ uvádza sa v dôvodovej správe k projektu.

Preventívne merače rýchlosti nie sú na cestách nášho okresu žiadnou neznámou, už niekoľko rokov plnia preventívnu funkciu v Beluši, nedávno ich inštalovali v Dolných Kočkovciach a Lednických Rovniach.

V našom meste si však na ne budeme musieť ešte počkať, pretože púchovský projekt sa opäť ocitol medzi tými, ktorým ministerstvo dotáciu neposkytne. Tešili sa v dvoch slovenských obciach (Cabaj-Čápor a Nižná) a štyroch mestách (Topoľčany, Nitra, Skalica a Kežmarok).

Dotáciu v hodnote 22 782 eur získal aj Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý opatrenia na zvýšenie bezpečnosti na cestách realizoval už na sklonku minulého roku aj na cestách Púchovského okresu. Išlo o úpravu ôsmich priechodov pre chodcov, z ktorých šesť sa nachádzalo priamo v Púchove a po jednom v Streženiciach a Lednických Rovniach. Práce sa týkali osadenia LED bezpečnostných dopravných gombíkov a dopravných značiek označujúcich a zvýrazňujúcich priechod pre chodcov na fluorescenčnom podklade s doplnkovým výstražným LED svetlom oranžovej farby a zvýraznenia vodorovného dopravného značenia.

Aj keď ministerstvo vnútra o pridelení dotácií rozhodovalo ešte v závere novembra, vedenie mesta Púchov ponechalo projekt meračov rýchlosti v rozpočte na rok 2017. Zatiaľ nevedno, či ho odfinancuje z vlastných zdrojov alebo sa aj do tretice pokúsi zareagovať na grantovú výzvu ministerstva.

Rado Varga

V auguste vydalo Ministerstvo vnútra SR výzvu Prezídia Policajného zboru na prekladanie žiadostí o poskytnutie dotácie z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Dotácie majú poslúžiť žiadateľom na podporu zlepšenia dopravno-bezpečnostnej situácie.

Základným cieľom dotačného projektu, na ktorý ministerstvo vyčlenilo 141 tisíc eur, je zvýšenie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky a ich povedomia pri dodržiavaní zásad a všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa cestnej premávky.

Ministerstvo plánuje dotáciou podporiť napríklad nasvietenie existujúcich priechodov pre chodcov, prípadne ich optické zvýraznenie dopravnými gombíkmi, osadenie meračov rýchlosti motorových vozidiel či nákup mobilných detských dopravných ihrísk.

O dotáciu z grantovej výzvy Ministerstva vnútra SR sa usiluje aj Mesto Púchov a v predpísanej lehote do 22. septembra 2016 predložilo projekt “Zníženie dopravnej nehodovosti na území mesta Púchov – nákup a montáž meračov rýchlosti“. Celková hodnota projektu je 17 950 eur, pričom povinnú spoluúčasť vo výške piatich percent odobrili mestskí poslanci na svojom septembrovom rokovaní.

“Mesto plánuje zakúpiť a nainštalovať päť meračov rýchlosti, ktoré budú umiestnené na rizikových miestnych komunikáciach na uliciach Okružná, Janka Kráľa, Štefánikova, Spojová a Novonosická. Sú to miestne komunikácie s vysokou intenzitou premávky, kde je už dlhodobo zaznamenávaná zvýšená nehodovosť a často dochádza ku kolíznym situáciám ako aj k nerešpektovaniu dopravného značenia. Preventívne merače rýchlosti vybavené štatistickým modulom budú poskytovať informácie aj o dopravnej zaťaženosti na uvedených úsekoch, údaje potrebné pre aktualizáciu koncepcie dopravy v meste, pre mestskú políciu a pre príslušné oddelenie PZ SR,” uvádza sa v dôvodovej správe k projektu.

Z piatich vybraných lokalít sa javí najakútnejšie inštalácia merača rýchlosti na Ulici Janka Kráľa. Tu síce bola takto pred rokom znížená maximálna povolená rýchlosť na 30 km/hod., ale dodržiava ju len hŕstka vodičov a viacerí ju prekračujú aj dvojnásobne.

Naopak zbytočný sa zdá byť merač rýchlosti na Štefánikovej ulici, ktorá je síce frekventovanou ulicou, ale už samotná vysoká intenzita premávky plní spomaľovaciu funkciu, nehovoriac o rozpadávajúcej sa dlažbe pred budovou mestského divadla, ktorá nedovoľuje jazdiť príliš rýchlo. Zvážiť sa skôr mohlo Námestie slobody alebo Gorazdova ulica.

Preventívne merače rýchlosti nie sú na cestách nášho okresu žiadnou neznámou, už niekoľko rokov plnia preventívnu funkciu v Beluši, nedávno ich inštalovali v Dolných Kočkovciach a Lednických Rovniach. Vedenie mesta zatiaľ neoznámilo, či bude projekt realizovaný aj v prípade, že sa naň nepodarí získať dotáciu z ministerstva vnútra. Ako sme už spomenuli, ministerstvo má pre celé Slovensko vyčlenených 141 tisíc eur, pričom najvyššia maximálna výška dotácie je 24 tisíc eur a minimálna suma dotácie je 3 tisíc eur. Zoznam úspešných žiadateľov by mal byť známy už v najbližších týždňoch.

Vlani sa Mesto Púchov tiež pokúšalo získať grant z ministerstva vnútra s podobným projektom, keď plánovalo osadiť svetelné “retardéry” na Okružnej, Novonosickej a Slovanskej ulici. Jeho žiadosť sa však ocitla medzi tromi desiatkami neschválených projektov.

Rado Varga

Hokejový klub ŠHK Púchov, pôsobiaci už druhý rok v II. hokejovej lige, počítal v roku 2016 s finančnou podporou z mestského rozpočtu vo výške 25 000 eur. Tak to je totiž uvedené vo zverejnenom rozpočte, ktorý poslanci mestského zastupiteľstva prijali vlani v decembri. Prvých 40 percent z rezervovanej dotácie dostali ešte v prvom polroku, a tak pre druhý polrok si robili nárok na zvyšných 15 000 eur. Z nich však dostanú iba dve tretiny.

O dôvod krátenia vopred rezervovanej dotácie sa na septembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva zaujímal poslanec Rudolf Marman hneď po tom, čo bola predložená na schválenie dotácia pre ŠHK Púchov vo výške 10 000 eur: “Hokejisti požadovali 15 000 eur a ak ma pamäť neklame, tak komisia športu – hovoril som o tom aj s kolegom Bílikom – odporučila plnú sumu. Aj medzi poslancami sme sa rozprávali o tom, že hokejisti si takúto sumu zaslúžia.”

Predseda komisie športu Miroslav Bučko potvrdil, že na augustovom rokovaní komisie odporučili klubu ŠHK Púchov schváliť 15 000 eur s tým, že dôvod, prečo v tomto smere nastala zmena, nepozná. Primátor Rastislav Henek vo svojej reakcii presne nepomenoval, aj keď naznačil, kto stojí za krátením dotácie už v štádiu návrhu do mestského zastupiteľstva: “Sme tu pred kamerami a snažíme sa byť pred nimi strašne pekní. My sme si zosnímali dotácie, ktoré majú jednotlivé hokejové kluby, sme to prebrali aj so Slovenským zväzom ľadového hokeja a poviem otvorene, že sa mi dostala taká informácia, že je to nadštandardná dotácia, ktorá je na Slovensku vôbec dávaná. Preto sme sa rozhodli dať dotáciu 10 000 eur. Uvedomte si, že je to v termíne od augusta do decembra, čiže majú to do konca roka. Čiže odporúčam schváliť dotáciu tak, ako ju komisia športu po zhodnotení navrhla.”

Poslanec Rudolf Marman sa však nenechal odbiť: “Nikto sa tu nehrá pred kamerami, ja sa slušne pýtam. Komisia odporučila 15 000 eur a ty tvrdíš, že komisia odporučila 10 000 eur. Tak sa potom niekde stala chyba.” V podobnom duchu sa vyjadrila aj poslankyňa Jarmila Andreánska: “Predseda športovej komisie pred všetkými povie, že odporučili 15 000 eur, vy poviete, že ste dostali návrh na 10 000 eur a my len skonštatujeme, že sa stala chyba? To sa len tak stala chyba, veď v hre je 5 tisíc eur. To nebudeme riešiť?”

Poslanca Jána Riška zaujímalo, koľko finančných prostriedkov je na tento účel rezervovaných v rozpočte. Odpoveď prišla od jeho kolegu Petra Bílika: “Táto dotácia v celkovej výške 25 000 eur bola schválená už v rozpočte, bola však rozdelená na dve polovice. Prvá časť dotácie bola pre prvý polrok a pre druhý polrok bola pravdepodobne osekaná. Naša komisia však na sto percent odporúčala plnú sumu, čo pred chvíľou potvrdil aj jej predseda.”

Členom športovej komisie je aj poslanec Peter Žiačik, ktorý sa prikláňal k skráteniu dotácie: “Minulý rok dostal klub ŠHK Púchov 11 tisíc eur, tento rok tá suma, keď sme si to preverovali, bola premrštená. Ale uvažuje sa s kúpou nových hodín, takže navrhujem dať hokejistom 10 000 eur a za zvyšok kúpiť nové hodiny, pretože tie súčasné už sú staré – jedny nefungujú a druhé začínajú vypadávať.”

Ďalší z poslancov Miroslav Kubičár adresoval do pléna výzvu, aby sa k “chybe” na trase medzi komisiou športu a mestskou radou niekto prihlásil: “Ja chápem, že ak je málo peňazí, tak by tento hokejový klub mal dostať menšiu dotáciu. Ale ak pán Bučko povie, že komisia odsúhlasila 15 000 eur, tak niekto musí mať tú chrbtovú kosť a povedať: Ja si myslím, že je to veľa a preto sme do mestskej rady dali návrh len 10 000 eur. A nehrať tu medzi týmito číslami nejakú zvláštnu hru. Túto nezrovnalosť máte medzi sebou úplne zbytočne.”

Zbytočná však bola aj jeho výzva, pretože k iniciatíve na skrátenie dotácie sa nikto neprihlásil. Preto sa poslanec Rudolf Marman pokúsil pozmeňovacím návrhom predsa len zabezpečiť dotáciu v pôvodne sľúbenej výške. Podporilo ho však len šesť ďalších poslancov, a tak sa následne hlasovalo ešte raz, pričom zastupiteľstvo pätnástimi hlasmi odobrilo hokejovému klubu ŠHK Púchov skrátenú dotáciu vo výške 10 000 eur.

Okrem toho poslanci už jednomyseľne schválili dotáciu vo výške 500 eur pre krasokorčuliarsku divíziu Športového klubu Púchov a 1000 eur pre RG moto team na zabezpečenie účasti motokrosového pretekára Miroslava Ševelu v seriáli majstrovstiev Slovenska a majstrovstiev Európy počas roka 2016.

Rado Varga