Slovenská pošta upozorňuje na nový typ podvodu v oblasti finančných služieb, pri ktorom neznáme osoby zneužívajú aj mená konkrétnych zamestnancov pošty.

Podvodníci volajú z utajených čísel, predstavia sa ako zamestnanci pošty a klientovi tvrdia, že pošta mu má vyplatiť väčší obnos peňazí od rôznych spoločností – napr. spoločnosti CCS expert. Aby ich telefonát pôsobil dôveryhodne, odvolávajú sa na nový zákon či vyhlášku, podľa ktorých môžu u seba peniaze držať najviac 5 dní, no keďže ide o väčšiu sumu peňazí, tvrdia, že treba rýchlo zaplatiť poistenie. Cieľom podvodníkov je získať údaje o platobných kartách či bankových účtoch.

Slovenská pošta preto opäť vyzýva občanov k ostražitosti, aby na podozrivé telefonáty či správy o realizácii finančných služieb prostredníctvom pošty nereagovali a najmä, aby nezadávali údaje o platobných kartách či bankových účtoch, ktoré môžu byť zneužité, a občania tak môžu prísť o peniaze.

Podvodníci, ktorí sa predstavujú ako zamestnanci zákazníckeho centra pošty alebo zamestnanci pošty kladú klientom aj otázky spojené s finančnými transakciami a pod rôznymi zámienkami sa usilujú vylákať prístup k účtom alebo ku kartám.

Slovenská pošta zaznamenala už viac ako 30 rôznych typov podvodných e-mailov, ktoré „sa tvária“ ako od pošty. Adresáta vyzývajú k úhrade platieb za doručenie zásielky, k zmene doručenia či uloženia zásielky, na zaplatenie colných poplatkov, možnosť vyhrať v súťaži hodnotné ceny či zapojiť sa do prieskumu a vyhrať finančnú hotovosť. Meno pošty je zneužívané aj pri kúpe rozličného tovaru cez inzertné portály, pričom podvodníci sa snažia získať údaje z platobných kariet inzerujúcich občanov, najskôr kontaktujú predajcu cez aplikáciu WhatsApp, ponúkajú vytvorenia objednávky na poštového kuriéra, ktorý má zásielku vyzdvihnúť a cez stránku pošty majú byť preposlané peniaze. Najnovšie sa podvodníci vydávajú za zamestnancov pošty s tým, že majú klientom sprostredkovať väčší obnos peňazí.

Slovenská pošta pripomína, že nikdy nežiada úhradu žiadnych poplatkov prostredníctvom e-mailov alebo SMS, ani za colné konanie či DPH, ani nesprostredkúva žiadne platby. Klient za zásielku zaplatí buď pri objednávaní tovaru, alebo pri prevzatí zásielky na pošte, kuriérovi alebo v BalíkoBOXe. Rovnako je to aj pri platbe colných poplatkov a dane z pridanej hodnoty – klient ich hradí pri prevzatí zásielky.

Podozrivé telefonáty, správy či pochybná adresa phishingových e-mailov, v ktorých žiadajú o bezpečnostné údaje z platobných kariet, jasne napovedajú, že ide o podvod. V prípade, že klienti na tieto podvodné emaily už zareagovali a bola im spôsobená škoda, odporúčame im obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní. 

Ukážky falošných správ a mailov sú aj na webe pošty: https://www.posta.sk/informacie/pozor-na-podvody .

Slovenská pošta zaznamenala už viac ako 20 typov podvodných e-mailov, ktoré sa „tvária“, akoby ich odosielateľom bola pošta.  Adresáta vyzývajú k úhrade platieb za doručenie zásielky, k zmene doručeniu či uloženiu zásielky či zaplateniu colných poplatkov. Najnovšie dostávajú adresáti falošné emaily pod hlavičkou Slovenskej pošty v spojitosti so stránkami, ktoré ponúkajú kúpu či predaj rozličných tovarov.

Ak adresát zadá údaje zo svojej platobnej karty cez falošnú stránku veľmi podobnú webovej stránke pošty, majú mu byť na účet pripísané peniaze za tovar. Aj v tomto prípade ide o podvod, pretože Slovenská pošta nikdy nepýta peniaze ani nesprostredkúva pripísanie peňazí na účet prostredníctvom e-mailov. Adresátov týchto podvodných emailov preto pošta vyzýva k ostražitosti, aby kontrolovali adresu odosielateľa a na podozrivé emaily nereagovali. Vizuály falošných mailov sú zverejnené aj na webovej stránke Slovenskej pošty.

V mene Slovenskej pošty dostávajú adresáti aj falošné e-maily, prostredníctvom ktorých si môžu údajne zmeniť doručenie alebo uloženie zásielky. Informácie z takéhoto e-mailu sú podobné informáciám z oficiálneho webu pošty, až na niekoľko zámerne podobných nepravdivostí. Napríklad zákaznícka podpora Slovenskej pošty nefunguje 24 hodín denne, ale iba v pracovných dňoch v čase od 8:00 do 17:00. Falošný mail je možné rozlíšiť aj podľa nesprávne uvedeného telefónneho číslo na Zákaznícke centrum – 0850 192 413, pričom správne číslo je 0850 122 413. Aj v tomto prípade ide o zneužitie loga Slovenskej pošty, a preto by klienti nemali na takéto emaily reagovať.

Okrem toho sa stále objavujú falošné e-maily či SMS správy pod hlavičkou Slovenskej pošty, požadujúce od adresátov úhrady poplatkov za doručenie zásielky či preclenie zásielky. Ak klient akceptuje túto falošnú požiadavku, webový odkaz ho presmeruje rovno na platobnú bránu, kde má zadať údaje zo svoje platobnej karty. Klienti by sa mali mať na pozore, pretože ani v tomto prípade nie je odosielateľom Slovenská pošta. Slovenská pošta nikdy nežiada poplatky prostredníctvom e-mailov či SMS, a to ani pri colnom konaní. Clo aj poplatok za colné konanie zaplatí klient priamo pri doručení zásielky.

V tejto veci podala Slovenská pošta trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, aktuálne prebieha vyšetrovanie. Na falošné e-maily upozorňuje pošta aj na svojej webovej stránke – www.posta.sk : cez banner upozorňujúci na falošné maily sa klienti prekliknú na podstránku, kde sú uvedené všetky potrebné informácie, ako zákazníci rozlíšia, že ide o podvodný mail. Na stránke sú aj ukážky, ako môžu takéto falošne maily vyzerať. Dôležitá je aj ostražitosť adresátov, ktorí dostanú takéto podvodné e-maily, aby na ne nereagovali. V prípade, že klienti na tieto podvodné maily už zareagovali a uhradili požadovanú sumu, čím im bola spôsobená škoda, odporúčame im obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní. 

Základné faktory, podľa ktorých klienti rozpoznajú, že ide o podvod, sú:

• Slovenská pošta nikdy nežiada úhradu žiadnych poplatkov prostredníctvom e-mailov alebo SMS, a to ani za colné konanie. Za zásielku zaplatí klient buď pri objednávaní tovaru, teda priamo eshopu, alebo na dobierku, teda pri prevzatí zásielky – a to hotovosťou alebo kartou. Adresát zaplatí za zásielku kuriérovi, pri priehradke na pobočke alebo v BalíkoBOXe.
• Ak klient dostane zásielku z cudziny, pošta ho najskôr písomne vyzve a colné konanie si vybaví sám alebo prostredníctvom pošty na základe splnomocnenia. Pošta elektronicky pýta od klienta iba potrebné podklady potvrdzujúce hodnotu tovaru (výpis z účtu o platbe za tovar, účet z obchodu, detail transakcie) a druh tovaru (objednávka, faktúra, proforma faktúra, snímka z e-shopu). V mene zákazníka podáva elektronické colné vyhlásenie prostredníctvom bezpečného komunikačného kanála na príslušný colný úrad. Colník vydá rozhodnutie s výmerom platieb a prepustí zásielku, Slovenská pošta ju doručí adresátovi. Zákazník tak na jednom mieste uhradí colné poplatky a poplatok za službu zastupovanie v colnom konaní. Colné poplatky odvedie Slovenská pošta Finančnej správe SR.
• Ak adresát dostane podvody (phishingový) email, odporúčame vždy kontrolovať odosielaciu adresu a zároveň nereagovať na podozrivé e-maily a nezadávať žiadne údaje z platobnej karty.

Ak dostala niektorá z mestských obchodných spoločností v minulom roku poriadnu ranu do účtovníctva, tak to bol Podnik technických služieb mesta, ktorý koncom marca prišiel náhle o viac ako 15 tisíc eur. Skúsená účtovníčka firmy na základe podvodného mailu, ktorý sa tváril, že prichádza od konateľa Miloša Svobodu, urobila bankový prevod finančnej čiastky do Veľkej Británie. Firma prišla o peniaze a účtovníčka o prácu, keďže s ňou bol okamžite ukončený pracovný pomer. Dnes už je zrejmé, že Podnik technických služieb mesta má šancu získať peniaze späť. Súd totiž vydal platobný rozkaz, na základe ktorého je účtovníčka zaviazaná škodu uhradiť aj s úrokmi.

Miloš Svoboda krátko po incidente nepovažoval za potrebné celú vec oznámiť mestskému zastupiteľstvu, alebo aspoň dozornej rade spoločnosti, kde má poslanecký zbor svoje zastúpenie. Poslanec Peter Bílik mu na rokovaní zastupiteľstva, ktoré sa konalo zhruba tri týždne po úniku peňazí, vytkol, že sa o takýchto závažných záležitostiach musí dozvedať z médií.

V podobnom duchu sa vyjadril aj poslanec Miroslav Kubičár, keď sa Miloša Svobodu opýtal, prečo v pravidelnej informatívnej správe, ktorú poslancom predkladá, nie je o tomto pochybnom prevode ani zmienka. Miloš Svoboda lakonicky odvetil, že to nepovažoval za takú závažnú skutočnosť, ktorá by do správy o činnosti firmy patrila. Až priamo na zastupiteľstve potom poslancov v krátkosti informoval, čo sa vlastne stalo a zároveň avizoval, že vec je predmetom policajného vyšetrovania a peniaze sa budú snažiť vymáhať súdnou cestou.

Až po deviatich mesiacoch bol Miloš Svoboda ochotný o úniku peňazí zo spoločnosti, ktorú ako konateľ riadi už druhý rok, znovu prehovoriť. Úlohy „nadhadzovača“ sa zhostil poslanec Lukáš Ranik, ktorý už viackrát verejnosti dokázal, že je schopný sa nechať nahovoriť doslova na čokoľvek. Na piatkovom rokovaní mestského zastupiteľstva vyzval Miloša Svobodu k zverejneniu najnovších informácií.

„Mám správu od JUDr. Novákovej, ktorá nás v tejto kauze zastupuje, že dňa 23. januára vydal súd platobný rozkaz a mal za to, že nie je potrebné vo veci vykonávať pojednávanie, pretože nami predložené doklady považoval za dostatočné na preukázanie nami oprávneného nároku. Takže ja verím, že v blízkej dobe sa nám vráti na účet jednak 15 tisíc eur a spolu s tým aj úrok z omeškania vo výške 5 percent od 1. júla 2017, pričom žalovaný je povinný zaplatiť súdny popla- tok 910 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 790 eur,“ skonštatoval Miloš Svoboda.

Aj po deviatich mesiacoch odmieta akýkoľvek podiel viny na celom účtovnom incidente, ako aj podiel firmy UnitedOne BB, s. r. o., ktorá z pozície externého dodávateľa zabezpečuje vedenie účtovníctva pre mestskú obchodnú spoločnosť.

„Pani účtovníčka poslala 15 tisíc do Anglicka nie na základe faktúry, ale na základe jednoduchého e-mailu. A preto sa ja pýtam, ako som ja ako konateľ mal vedieť o tejto transakcii? Ako o tom mala vedieť účtovná firma, ktorá nám robí účtovníctvo? Pýtam sa, na čí pokyn takto konala pani účtovníčka, ktorá dovtedy žiadnu transakciu neurobila bez objednávky, bez faktúry, bez môjho parafovania? A prečo mi to dala na vedomie, až keď boli peniaze preč z účtu? Ja som bol celý deň vtedy v areáli firmy, v meste, telefón som mal pri sebe. Nemal som ani jeden telefonát. Dôveroval som jej samozrejme a dodnes rozmýšľam, čo jej musel dotyčný ponúknuť, aby tento krok spravila. Na základe tejto skúsenosti účtovná firma už nerobí len účtovníctvo, ale aj úhrady, ale len po mojom parafovaní,“ sypal zo seba jednu rečnícku otázku za druhou Miloš Svoboda.

Na margo toho treba len poznamenať, že ak je konateľ zodpovedný za chod firmy, keďže za to poberá nemalé finančné prostriedky, má zariadiť účtovné pohyby vo firme tak, aby sa vyhol akémukoľvek podvodu. Najjednoduchší spôsob zabezpečenia je nechať si deväťmiestny kód na potvrdenie bankových úhrad zasielať na svoj mobilný telefón.

Miloš Svoboda na záver svojho vystúpenia už skôr ako „pikošku“ oznámil poslancom, že začiatkom decembra prišiel na sekretariát ďalší mail. „Aj tento mail sa tváril, že je z môjho počítača, ale už nebol na úhradu 15 tisíc eur, ale na 36 800 eur. Samozrejme, že pani sekretárka ma informovala, dobre sme sa na tom pobavili a zavolali sme číslo 158,“ dodal k téme Miloš Svoboda. Podľa jeho slov hneď po účtovnom podvode bol kontaktovaný aj Scotland Yard, ktorý však už len konštatoval, že peniaze z anglického účtu boli vybraté, účet bol zrušený a zostalo na ňom 15 eur, ktoré im poslali späť na Slovensko.

Pripravil Rado Varga

Mestská spoločnosť Podnik technických služieb mesta, s.r.o. sa v priebehu minulého týždňa stala terčom cieleného internetového podvodu. Pri tomto podvode, ktorý úž vyšetruje aj polícia SR, malo dôjsť ku značnej finančnej škode.

Podľa informácií, ktoré sa začali šíriť mestom, mal do mestskej spoločnosti prísť falošný e-mail, ktorý sa tváril ako e-mail odoslaný z vedenia mesta. Mal obsahovať fakturačné údaje, súčasťou ktorých bol bankový účet podvodníka. Údajne mala odoslaná suma dosiahnuť takmer 15 000 €.

O prípade nás informoval aj krajský hovorca policajného zboru Pavol Kudlička: „Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície z Považskej Bystrice začal v danej veci trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu.  Páchateľovi v zmysle zákona hrozí trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.“

Ako dodal, daná vec je v štádiu vyšetrovania a nie je možné poskytnúť bližšie informácie.

Ohľadom prípadu sme kontaktovali aj konateľa poškodenej spoločnosti, Ing. Miloša Svobodu. Ten, ako sa dalo predpokladať, na možnosť informovať občanov mesta Púchov nereagoval. Z celého prípadu je citeľná evidentná snaha zabrániť medializovaniu vzniknutého problému.

Preto zatiaľ nie je známe ako malo dojsť k odoslaniu finančných prostriedkov. Nateraz je teda otázne, či bola suma odoslaná na príkaz vedenia spoločnosti, či niekto skontroloval fakturačne údaje, prípadne či sa následne podarilo tejto platbe zabrániť alebo získať časť z odoslanej sumy naspäť.

Nešlo pri tom o žiadny sofistikovaný druh útoku, zameraný bol na zlyhanie pri zabehnutej rutine. Útočník sa spoliehal na to, že ako punc dôveryhodnosti emailu postačí zdanlivá adresa odosielateľa. A teda nedôjde ku dôslednejšej kontrole údajov a platba bude realizovaná.

Na odoslanie takéhoto e-mailu stačí navštíviť niektorú z množstva internetových stránok, ktoré zdarma ponúkajú možnosť odoslať falošný e-mail a ako odosielateľa môžete zadať koho si zmyslíte. Táto forma žartov bola obľúbená v začiatkoch masového rozširovania internetového pripojenia  medzi bežných ľudí.

Dnes slúži prevažne podvodníkom, ktorý útočia na počítačovú negramotnosť úradníkov či konateľov. Na slovensku sa podobný prípad stal aj v roku 2015, kedy bol do Metodicko-pedagogického centra v Bratislave doručený podvodný e-mail. Jedinou zmenou oproti pravému e-mailu bolo číslo účtu príjemcu platby. Vtedy sa šikovnému podvodníkovi podarilo získať neuveriteľných  459 555 eur.