Poštové schránky po Slovensku zaplavia vo volebnom roku státisíce kusov novín za milióny eur propagujúce úspechy primátorov a starostov.

Šéfovia radníc sú pred jesennými komunálnymi voľbami vo výhode oproti svojim vyzývateľom. Značná časť mestami vydávaných novín stále slúži predovšetkým na propagovanie úspechov primátorov. Objektívnosť tlačených mestských médií sa zásadnejšie nezvýšila ani počas aktuálneho volebného obdobia, kedy sa do vedenia značnej časti samospráv dostali noví politici sľubujúci zmenu. Ukázalo to v poradí tretie hodnotenie užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávneho charakteru radničných novín v 100 najväčších mestských samosprávach (radničné noviny vydáva 84 z nich), ktoré uskutočnila Transparency International Slovensko (TIS).

Radničné noviny sa za štyri roky posnuli len nepatrne nahor, keď sa celková úroveň Indexu Benefit, ktorým TIS verejnoprávny charakter meria, zvýšila iba o tri percentuálne body (zo 49% v roku 2018 na 52% v roku 2021). Posun znamená prelomenie psychologickej 50-percentej hranice, nad ktorou sa noviny dostávajú zo škodlivého pásma, kde prevažujú negatívne ukazovatele nad pozitívnymi, do pásma prínosných novín. Pod touto hranicou však stále zostáva tretina najväčších samospráv. Odlepiť sa výraznejšie od priemeru (nad 60% Benefitu) sa aktuálne podarilo len 14-tim z 84 hodnotených titulov.

Z hľadiska verejnoprávnosti možno aktuálne za najprínosnejšie radničné periodikum označiť nový mesačník Košice v skratke, ktorý začal vlani vydávať košický magistrát. Ako prvý dokázal preniknúť do hornej štvrtiny škály hodnotenia (77%). Primátor sa v novinách nevyskytuje často, rozoberajú sa v nich miestami aj pálčivé témy s pluralitnými názormi, priestor dostáva i kritika. Na podobnej úrovni sú periodiká vydávané Banskou Bystricou a Prešovom (obe Benefit nad 70%). Najškodlivejšie noviny vydávajú Tvrdošín, Humenné a Rimavská Sobota (Benefit zhodne po 32%). Primátormi sú najviac zneužívané na osobnú prezentáciu, pri posledných dvoch samosprávach aj na pravidelné napádanie oponentov.

Súčasťou projektu bol aj dotazníkový prieskum TIS, ktorý ukázal viaceré zlepšenia v otázkach
novinárskych štandardov. Redakčnú radu majú už dnes takmer tri štvrtiny hodnotených periodík (71%), kým pred štyrmi rokmi to bolo iba 55%. Vlastný redakčný štatút prijala polovica samospráv (49%), v roku 2018 ho mala tretina (34%). Mestské noviny sú však stále väčšinovo pod vplyvom politikov. Až jedna pätina periodík priznáva, že na ich konečnej podobe sa primátor podieľa priamo. V takmer polovici novín má konečné slovo redakčná rada, zväčša pod vplyvom primátora. Len tretina miest deklarovala redakčnú nezávislosť, pri viacerých z nich sa to však na ich obsahu neprejavuje.
Do radničných novín sa stále ťažko dostáva čo i len polemická zmienka o krokoch vedenia samosprávy. Viac ako polovica z celkom 420 hodnotených vydaní (59%) neobsahovala vôbec žiaden kritický názor, čo je stagnácia oproti roku 2018 (58%). Takmer dve tretiny novín (60%) nadmerne zverejňujú fotografie primátorov (63% v roku 2018). Niektoré radničné noviny sú primátormi naďalej zneužívané na priame útoky voči ich kritikom. Takmer v každom desiatom vydaní (8%) sme zaznamenali vyjadrenia poškodzujúce oponentov bez možnosti reakcie (v roku 2018 to bolo ešte 15%).

Priemerné mestské noviny tak aj naďalej prezentujú takmer výlučne pohľad radnice, pričom si
všímajú iba jej úspechy. Šéfovia radníc ich väčšinou nezneužívajú okato, zriedka sa, napríklad, objaví ich fotka na titulnej strane. Vo veľkej miere však v novinách názorovo dominujú, iné názory či ojedinelá kritika sa vyskytuje iba okrajovo. Akú zbraň môže takéto periodikum predstavovať v nadchádzajúcich komunálnych voľbách naznačuje fakt, že až 85–percent veľkých samospráv distribuuje mestské noviny bezplatne v tisícových nákladoch priamo do schránok obyvateľov. Pre značnú časť z nich pritom predstavujú primárny zdroj informácií o dianí v samospráve.

V roku 2020 deklarovalo 84 hodnotených samospráv náklady na svoje printy vo výške minimálne 2,3 milióna eur. V tejto sume nie sú často zarátané nepriame náklady, ako sú napríklad mzdy úradníkov tvoriacich ich obsah. Vo volebnom roku možno očakávať ďalšie zvyšovanie týchto výdavkov. Najdrahšie noviny vydáva hlavné mesto, ktoré na ne v roku 2020 vyhradilo 112–tisíc eur. Rok pred voľbami Bratislava zdvihla náklad novín z 36.500 až na 192–tisíc kusov, s čím pravdepodobne porastú aj náklady.

Prostriedky vynaložené na radničné noviny tak môžu úradujúcim primátorom priniesť výhodu
v kampani. Ostatní kandidáti môžu na kampaň vynaložiť iba zákonom stanovený limit, čo je v prípade uchádzačov o post primátora Bratislavy najviac 250–tisíc eur. Ešte vo výraznejšej výhode oproti vyzývateľom môže byť napríklad primátor Senca, kde radnica v roku 2020 vynaložila na mestské noviny 96–tisíc eur. V takýchto veľkých mestách môžu kandidáti minúť na oficiálnu kampaň najviac 50–tisíc eur.

Jednoduchšie ovládnutie mestských novín umožňuje šéfom radníc aj postoj verejnosti, keďže väčšina obyvateľov riziko ich zneužitia nevníma. Podľaprieskumu, ktorý pre TIS uskutočnila agentúry Focus v júni 2021, až 80–percent ľudí považuje informovanie periodík vydávaných samosprávou za úplne alebo prevažne objektívne. Manipulácie v nich naopak vníma iba necelých 14 percent. Za takýmito výsledkom môže byť aj nízka miera kritickosti obyvateľov k obsahu radničných novín, ktoré viacerými atribútmi napĺňajú kritériá verejnoprávnych médií a mali by pre ne platiť obdobné novinárske štandardy.
V aktuálnom hodnotení sa TIS zamerala na vydania novín z druhého polroka 2021. Pokušenie zneužiť radničné printy môže v nastávajúcich mesiacoch pred jesennými komunálnymi voľbami ešte narastať. Aj vďaka projektu Hlásne trúby môžu byť takéto pokusy občanmi ľahšie rozpoznané a pre lokálnych politikov ťažšie obhájiteľné.