Každoročne návštevníkov do Hornej Marikovej priťahuje jedinečná autentická atmosféra. Programom folklórnych kolektívov z regiónu, ale i iných lokalít Slovenska ponúkneme návštevníkom 29. MFS umelecké hodnoty pôvodného i v rôznych štylizačných stupňoch spracovaného tanečného, hudobno-speváckeho a zvykoslovného folklórneho materiálu.

Popri hlavnom programe budú slávnosti doplnené výstavou História a remeslá Marikovskej doliny, ktorú sme po prvý krát uviedli pri príležitosti výročia – 700 rokov prvej písomnej zmienky o obci Mariková. Súčasťou budú tvorivé diele a súťaže pre deti, prezentácia ľudových remeselníkov, tradičných jedál a marikovskej drevenice, ako aj sprístupnenie kováčskej dielne umeleckého kováča Milana Lokšíka. Hosťom tohtoročných slávností bude HOJANA – klub autentického folklóru zo Žiliny a folklórny súbor VRŠATEC z Dubnice nad Váhom.

10,00

• SLÁVNOSTNÁ SVÄTÁ OMŠA Kostol sv. Jána Nepomuckého

11,00

• NA ZNÁMOSŤ SA DÁVA, pozývanie na slávnosti bubeníkom po obci
• DH MOŠTEŇANKA, Dolný Moštenec

14,00

• MARIKOVSKÁ BRÁNA SAMA SA OTVÁRA
• DFS STUDNIČKA, Dolná Mariková
• Michal Beňo z FSk BOSORACI, Bolešov
• Alžbeta Cedzová a Samuel  Klabník z DFS PODŽIARAN Papradno
• DFS HAJOVČEK, Strečno
• FSk UDIČANKA, Udiča
• FSk HATŇANKA, Hatné
• FSk PODŽIARAN, Papradno
• FSk BOSORÁCI, Bolešov
• FSk ZÁRIEČANKA, Záriečie
• FSk ŽRNOVANKA, Horná Mariková
• KAF HOJANA, Žilina

16. 30

• FS VRŠTEC, Dubnica nad Váhom

12.00  – 17.00 Sprievodný program

• PIESEŇ VÁM NESIEME­ – FSk HATŇANKA, Hatné – Zariadenie sociálnych služieb obce Horná Mariková
• POKLADY Z TRUHLICE – História a remeslá Marikovskej doliny – remeselný stan
• REMESLO MÁ ZLATÉ DNO – ukážky prác  ľudovoumeleckých výrobcov
• UMENIE MAJSTRA MILANA LOKŚÍKA  – kováčska dieňa
• NA ZELENEJ LÚKE – hry pre deti a odvážnych dospelých
• ČO DEDINA, TO  CHUŤ INÁ –  marikovské a udičské dobroty
• TRADIČNÉ BÝVANIE V MARIKOVEJ  – drevenica

17. júl 2022, amfiteáter Horná Mariková
vstupné: deti, dôchodcovia 1 €    dospelí 2 €

V obecnom amfiteátri sa tak zišli priaznivci folklóru, ktorých neodradilo ani premenlivé počasie. Súčasťou festivalového popoludnia bola aj druhá časť odovzdávania ocenení v rámci podujatia Múzy nás spájajú.

Obec Horná Mariková v spolupráci s Považským osvetovým strediskom v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja pripravili už 28. ročník tradičného Marikovského folklórneho festivalu. Dobrá nálada by sa dala krájať aj napriek oblačnému počasiu, a to dvojnásobne, keďže minulý rok muselo byť toto úspešné podujatie zrušené.

„Viac ako rok sme sa nemohli poriadne stretávať, ľuďom to veľmi chýbalo o čom svedčí aj skvelá nálada, ktorá tu vládne,“ povedal predseda TSK Jaroslav Baška.

Dôvodov na oslavu bolo dnes viacero. Okrem slávnostného odovzdávania ocenení umelcom a ľuďom pôsobiacim v kultúrnej oblasti sa obec Horná Mariková „dožila“ sedemstého výročia. „Je to krásne miesto, krásna obec a ja ďakujem aj pánovi starostovi za to, akým spôsobom ju vedie,“ dodal trenčiansky župan.

Obec Horná Mariková a Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici v zriaďovateľskej pôsobnosti každoročne pripravujú v druhý júlový víkend najväčšie regionálne folklórne slávnosti. Žiaľ pre opatrenia v súvislosti s pandémiou koronavírusu sa tento rok Marikovské folklórne slávnosti neuskutočnia.

Zaspomínajme slovom, fotografiou i krátkym vidozáznamom na tie minuloročné. Dvadsiatesiedme Marikovské folklórne slávnosti sa konali v nedeľu 14. júla 2019 v amfiteátri v Hornej Marikovej. Po privítanke FSk Žrnovanka sa v úvode predstavili detské folklórne kolektívy: DFS Podžiaranček z Papradna a DFS Dúbravček z Plevníka-Drienového a bol uvedený do života i nový hudobný CD nosič DFS Dúbravček s názvom CIP CIP CIPOVIČKA.

V októbri 2019 sme si pripomenuli aj nedožité 80. narodeniny zakladateľky FSk Žrnovanka, vynikajúcej speváčky, zberateľky a zapisovateľky pôvodných piesní a ľudových tradícií Anežky Šikulincovej. Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. V súčasnosti vo FSk pôsobí jej vnučka Terezka Šikulincová. Nielen spev, ale aj prednes sú jej blízke a preto sa premiérovo predstavila v úlohe moderátorky programu jubilujúcich detských folklórnych kolektívov.

Z chorvátskej Rijeky po 15 rokoch opäť zavítala do Hornej Marikovej folklórna skupina Slovenka v sprievode ľudovej hudby Veselie z Považskej Bystrice. Tanec Šimi-šimi v elegantných farebných kostýmoch nás voviedol do atmosféry starých remeselných bálov a rozveselil už v tej chvíli areál divákov zaplnený do posledného miesta.

V programe KAM AŽ HLAS DOLETÍ sa predstavili účastníci regionálnej a krajskej postupovej súťaže a prehliadky hudobného folklóru Papradňanské kubečko, ktorá sa konala v Papradne: FSk Nimničanka z Nimnice, FSk Manínec z Podmanína, SSk Rozmarínek zo Záriečia a ľudová hudba Bosoráci z Piechova, Bolešova. Varela som varela a ďalšie piesne z Marikovskej doliny ponúkli DFS Studnička z Dolnej Marikovej a sólisti Andrea Foťková a Vladimír Martikáň. FSk Žrnovanka spracovala pre minuloročné slávnosti nové pásmo piesní a zvykov o tom, že múky na koláče je málo a TREBA ZEMLEC.

V spoločnosti folklórnych skupín Podžiaran z Papradna, Bukoviny z Brvnišťa a Javorníček z Hvozdnice sme sa preniesli do čias dávnejších a zažili nedeľné popoludnie ako voľakedy naši predkovia v Javorníkoch zažívali po robote… len tak pri speve, píšťalkách veselých povedačkách i rezkom tanci. A práve tradície z Javorníkov boli inšpiráciou pre Vlada Urbana, umeleckého vedúceho FS Železiar z Košíc. Počas rokov, ktoré prežil v Žiline sa venoval etnografickému výskumu Kysúc a Považia.

Program ŇE JEDEN, ŇE DVA, ANI NĚ TRI priniesol divákom množstvo piesní, tancov, krojov a zvykov práve z týchto málo spracovávaných regiónov Slovenska. Súčasťou deväťdesiat minútového programu boli aj abovské tradície a doteraz nepredstavené kultúrne prejavy zo Zemplína. Spojenie kvalít autora choreografií, temperamentných tanečníkov a spevákov v sprievode ľudovej hudby sú vždy prísľubom nezabudnuteľných zážitkov. Súbor Železiar je známy špičkovou interpretáciou ľudových tancov a vynikajúcou ľudovou hudbou v spojení so ženskou speváckou skupinou. Prináša autentické a štýlovo čisté choreografie s pôvodnými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry.

Určite neoľutovali tí návštevníci, ktorí sa nezľakli nástrah počasia a prišli do Hornej Marikovej. Vychutnali si nielen zaujímavý program, ale aj dobroty marikovských, nimnických, udičských, papradnianských a chorvátskych gazdiniek. Atmosféru v remeselnom stane, v ktorom prezentovali svoje výrobky ľudovoumeleckí výrobcovia z takmer celého Slovenska, spríjemnili programom A TERAZ TÚTO ľudové hudby Bosoráci, Veselie, Bukoviny a Javorníček.

Na 27. MFS nechýbal sprievodný program: výstava rífových píšťal z Papradnianskej doliny, tradičných krojov z Papradna, Brvnišťa a Myslavy. Rífová píšťala začiatkom roka 2019 pribudla do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Detskí návštevníci, ale aj odvážni dospelí sa mohli zapojiť do zábavných hier na zelenej lúke od hádzania šišiek do košov cez skákanie vo vreci, maľovanie ornamentov či pribíjanie klincov.

Zážitkom bol aj dlháň na chodúľoch divadelník Juraj Budzovský. Počasie i všetky okolnosti priali 27. ročníku najväčších regionálnych slávností a smelo môžeme povedať, že aj s rekordnou účasťou návštevníkov. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a konal sa aj s finančnou podporou Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Veríme, že v roku 2021 sa opäť stretneme v Hornej Marikovej na 28. Marikovských folklórnych slávnostiach.

V stredu 18. marca 2020 vo večerných hodinách prišiel k policajtom z pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline na hraničnom priechode Makov z českej strany muž, ktorý oznámil, že jeho 28 ročný syn sa bicykloval v lesoch na moravskej strane.

Mal však zablúdiť a z mobilného telefónu mal pred jeho vybitím poslať súradnice, kde sa nachádza. Operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline po prijatí tejto informácie okamžite zorganizoval a skoordinoval policajné hliadky a príslušníkov horskej záchrannej služby.

Cyklista sa mal podľa GPS súradníc nachádzať v lesoch obce Horná Mariková. Policajnou hliadkou bol cyklista vypátraný v miestnej časti Udička.

Policajti mu poskytli ochranný plášť, ochranné rúško a rukavice. Následne zabezpečili aj jeho prevoz na štátnu hranicu, kde ho čakali príbuzní.

Výbornou koordináciou policajných síl operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline bolo opäť naplnené heslo polície POMÁHAŤ A CHRÁNIŤ.

V sobotu 17. novembra 2018, krátko po pol jedenástej večer, bola na linku tiesňového volania 112 nahlásená dopravná nehoda v obci Horná Mariková, časť Belejov.

Na zásah vyrazili piati príslušníci Hasičskej stanice v Považskej Bystrici, ktorí po príchode na miesto zistili, že došlo k nehode osobného automobilu Seat Leon, ktoré skončilo prevrátené na streche a blokovalo jeden jazdný pruh.

Vo vozidle boli zakliesnené dve osoby – 21-ročný vodič a 23-ročný spolujazdec. Obaja pri dopravnej nehode utrpeli vážne zranenia, ktorým 23-ročný spolujazdec na mieste podľahol.

Pri nehode bola taktiež poškodená elektrická prípojka v oplotení priľahlého rodinného domu.

Hasiči na vyslobodenie postihnutých osôb z vozidla použili hydraulické vyslobodzovacie zariadenie a pneumatické vankúše na nadvihnutie vozidla.

Nakoniec ešte pomohli s naložením postihnutých osôb do sanitných vozidiel, zabezpečili havarované vozidlo proti vzniku požiaru a uniknuté prevádzkové kvapaliny odstránili z vozovky pomocou absorpčného prostriedku.

Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) sa môže pochváliť novou publikáciou. Tá na svojich stranách odhaľuje bohatú históriu dreveného kostolíka v obci Horná Mariková – Ráztoka. Jej autorom je miestny farár Milan Kováč.

Po druhej svetovej vojne povzbudil farár Alexander Klabník miestnych obyvateľov, aby na úpätí ráztockých hôr spoločne postavili drevený kostolík. Informácie a okolnosti postavenia sakrálnej stavby čerpal Milan Kováč zo spisu Historia oratorii publici in Raztoka, ktorého tvorcom je Alexander Klabník. Kniha okrem popisu jednotlivých interiérových doplnkov prináša tiež informácie o viacerých kuriozitách, spojených s dreveným kostolíkom.

„Úplnou raritou bolo drevené harmónium pochádzajúce z kaštieľa v Orlovom, označené špecifickými heraldickými značkami z čias Rakúsko-Uhorska,“ priblížila jednu z nich riaditeľka považskobystrického Vlastivedného múzea Petronela Rágulová. Na území považskobystrického dekanátu bol Kostolík Božského Srdca Ježišovho jediným dreveným chrámom.

Drevený kostolík sa v priebehu desiatok rokov nevyhol technickým opravám. O ich jednotlivých etapách, ktoré postupne od 80. rokov minulého storočia menili tvár chrámu, sa z publikácie taktiež dozvedáme. Jej pridanou hodnotou sú fotografie, zachytávajúce napríklad aj generálnu opravu kostolíka z roku 2013. Tá bola možná len vďaka finančnej podpore Miloša Radosu. Obnova tohto dreveného pokladu sa nespája len s niekoľkými menami, autor v publikácii uvádza mená mnohých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zaslúžili o jeho renováciu.

Záver textu 40-stranovej knihy patrí smutnej tragédii z augusta 2016, keď bol tento unikátny objekt úmyselne podpálený. „Požiar zdevastoval nielen stavbu a jej prácne obnovený interiér, ale najmä sakrálne predmety a samotnú Eucharistiu v bohostánku,“ objasnila tragickú udalosť Petronela Rágulová.

Publikácia vydaná z prostriedkov TSK je svojím obsahom určená nielen miestnym obyvateľom a rodákom, ktorí majú obraz dreveného kostolíka ešte v živej pamäti, ale i záujemcom o regionálnu históriu či sakrálnu architektúru. Ak k nim patríte aj vy, knihu o považskobystrickom skvoste si môžete zakúpiť vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici u pani Kvašňovskej.

Informácie a fotografie poskytla Petronela Rágulová, riaditeľka Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.

V nedeľu 8. apríla 2018, v čase približne o 10.53 hod., bol na tiesňovú linku ohlásený požiar ku ktorému malo dôjsť v obci Horná Mariková.

Hasiči po príchode zistili, že ide o požiar v podkrovnej časti rodinného domu (z domu vychádzal hustý dym). Na mieste boli členovia DHZO Horná Mariková a občania, ktorí k domu vytvorili jedno dopravné vedenie. V postihnutom dome sa nikto nenachádzal.

Hasiči zasahujúci v dýchacích prístrojoch nasadili za účelom lokalizácie požiaru jeden hasebný prúd. Po lokalizácii požiaru hasiči postihnutý priestor odvetrali a postupne rozoberali časť stropnej konštrukcie objektu. Požiar bol krátko pred dvanástou hodinou na obed zlikvidovaný. Pri udalosti sa nikto nezranil.

V nedeľu 8. apríla 2018, v čase približne o 17.47 hod., bol na tiesňovú linku ohlásený aj požiar v obci Lysá pod Makytou, v časti Dešná.

Hasiči z Púchova po príchode na ohlásené miesto zistili, že ide o padnutý drôt elektrického vedenia pod napätím, v dôsledku čoho došlo k požiaru trávnatého a krovinatého porastu s celkovou rozlohou cca 30×8 metrov (horela suchá tráva, krovinatý porast a suché konáre na kopách po čistení priestoru pod vedením).

Zasahujúci hasiči  požiar zlikvidovali pomocou jednoduchých hasebných prostriedkov a zabezpečili miesto udalosti, na ktoré bol privolaní pracovníci elektární, ktorí odstavili prívod elektrickej energie.

Následne hasiči požiar zlikvidovali prostredníctvom jedného hasebného prúdu. Pri zásahu profesionálnym hasičom asistovali  aj 4 členovia DHZO Lysá pod Makytou. Pri udalosti sa nikto nezranil.

V pondelok 9. apríla 2018 boli príslušníci Hasičskej stanice v Púchove vyslaní k požiaru lesného porastu nad obcou Horovce.

Zasahujúca jednotka rozsiahly požiar likvidovala spoločne u s dobrovoľnými hasičmi z Horoviec, Dulova, Lednických Rovní a Tuchyne.

Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja v júli sprístupnilo stálu expozíciu tradičného bývania v Marikovej. Múzeum zareagovalo na dopyt turistov a do skanzenu pri miestnom amfiteátri nainštalovalo rôzne zbierkové predmety, ktoré sú ukážkou tradičného bývania marikovských predkov.

Marikovská dolina patrí svojou rozlohou medzi najrozsiahlejšie doliny na Slovensku. Ide o horskú pohraničnú oblasť, ktorá bola dlho neosídlená. Zmena nastala až počas tzv. valaskej kolonizácie.

Pôvodné obydlia marikovských predkov boli veľmi malé a vyznačovali sa jednoduchosťou prevedenia. Z materiálov používali kameň, drevo a hlinu. Zvonka boli chalúpky skromné, no uprostred krásnej prírody pôsobili naozaj malebne. V štítovej strane domu bývali zvyčajne dva obloky, v pozdĺžnej vchodové dvere. „Okolo okien a dverí sa ešte do polovice 20. storočia vápnom maľovali ornamentálne body, ktoré mali chrániť príbytok pred zlými silami. Za účelom ochrany sa aj do základov drevenice dávali kultové predmety ako mince, posvätný text alebo posvätené bylinky,“ prezradila riaditeľka Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Petronela Rágulová.

Skanzen, ktorý je ukážkou tradičného bývania v minulosti, pozostáva z troch hlavných častí – izby, pitvora a komory. V izbe zaujme piecka s dobovým riadom a príslušenstvom, stará posteľ s perinami, nad ktorou visí kolíska či prevesený marikovský kroj. Centrom života v izbe bola pec a stôl. Ten v minulosti predstavoval rešpektované miesto udržiavané v čistote a poriadku.

V priestore oproti piecke je tzv. svätý kút pozostávajúci z viacerých svätých obrazov. Pracovné predmety, ktoré boli súčasťou každodenného života a používali sa na mútenie mlieka, mletie obilia, šitie krpcov či pranie pomocou piestov a rumpľa, sú súčasťou expozície v pitvore. Komoru tvoria dve zásobnice na obilie a truhlica na šatstvo.

V priebehu 20. storočia došlo k postupnému zániku tradičného bývania. Spoločenské zmeny boli tak masívne, že kopanice začali vymierať a z dreveničiek ostali len torzá svojráznej ľudovej architektúry.

Projekt „Expozícia tradičného bývania v Marikovej“ realizovalo Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici v spolupráci s obcou Horná Mariková. Na projekt z verejných zdrojov finančne prispel Fond na podporu umenia a Trenčiansky samosprávny kraj. Trenčiansky župan Jaroslav Baška podporil novovzniknutý projekt aj osobne počas 25. ročníka Marikovských folklórnych slávností.

Expozícia bude pre návštevníkov sprístupnená na požiadanie, po predchádzajúcej dohode s Obecným úradom v Hornej Marikovej. Viac informácií na telefónnom čísle 042/435 21 82.