Prehra mestskej obchodnej spoločnosti MŠK Púchov na prvostupňovom súde v spore s bývalou konateľkou Katarínou Bradáčovou je najhorúcejšou témou v púchovskej komunálnej politike dnešných dní. Rozsudok v prospech bývalej konateľky je pre MŠK Púchov o to bolestnejší, že súdny spor iniciovala samotná firma a boli s ním spojené nemalé finančné náklady. Len súdny poplatok za otvorenie sporu predstavoval viac ako 12 tisíc eur. Rovnakú sumu bude musieť MŠK Púchov nájsť vo svojom rozpočte na prípadné odvolanie. Mestský právnik Anton Školek je presvedčený, že MŠK Púchov nakoniec žiadne súdne trovy platiť nebude. V prípade neúspechu ich totiž mieni vymáhať od Najvyššieho kontrolného úradu. Vedenie NKÚ sa k osobným pocitom Antona Školeka podľa vlastných slov vyjadrovať nebude, pretože jeho názory nemajú žiadnu oporu v legislatíve.

Necelý týždeň po vynesení rozsudku Okresným súdom v Považskej Bystrici zasadlo mestské zastupiteľstvo a podľa očakávania sa hovorilo aj na túto tému. Takmer hodinu trvajúcu diskusiu „odpálila“ svojou otázkou na konateľa MŠK Púchov, s. r. o. Štefana Ondričku poslankyňa Hedviga Šulcová: „Neviem do akej miery ste sa o tento spor zaujímali a či ste sa niekedy zúčastnili niektorého zo súdnych pojednávaní, ale pán Školek nám tu neustále pripomínal, aké škody pani Bradáčová napáchala, informoval nás o nových a nových obvineniach, a tak sa postupne dopracoval až k sume viac ako 200 tisíc eur s vyhrážkou, že to bude platiť zo svojho za zlé hospodárenie vo funkcii konateľky. Nenachádzam iné slová: je to hanba vedenia mesta, ktoré využilo svoju moc, znepríjemnilo pani Bradáčovej a celej jej rodine život a podľa mňa to nie je nič iné, len politická objednávka. A týchto politických objednávok je viac a týkajú sa niekoľkých ďalších zamestnancov mestského úradu, ktorí bezdôvodne alebo krivým obvinením prišli o svoje pracovné miesta. Po dvoch rokoch tvrdenia týchto nezmyslov a znepríjemňovania života pani Bradáčovej a jej rodiny okresný súd rozhodol, že pani Bradáčová je v plnej miere nevinná. Keďže po doručení rozsudku bude plynúť určitá lehota na odvolanie, chcem sa opýtať, či sa hodláte odvolať.“

Od Štefana Ondričku sa však poslankyňa Hedviga Šulcová odpovede nedočkala, keďže ten posunul mikrofón právnemu zástupcovi MŠK Púchov Antonovi Školekovi. „Žalobu podala spoločnosť MŠK Púchov, s. r. o. z dvoch dôvodov. Jednak existovala správa komisie, kde predsedom komisie bol pán poslanec Marman, a týkala sa oplotenia kúpaliska. Žalobu sme podali aj z dôvodu, že existoval protokol Najvyššieho kontrolného úradu, kde boli zistené závažné pochybenia a nehospodárne nakladanie s majetkom. Mestská spoločnosť nemala inú možnosť na základe nálezu NKÚ urobiť len to, že podala žalobu a vymáhať spôsobenú škodu od bývalej konateľky, ktorá podľa toho protokolu bola za spôsobenú škodu zodpovedná,“ skonštatoval Anton Školek.

Ten pripomenul, že Okresný súd v Považskej Bystrici je len súdom prvého stupňa a jeho rozhodnutie nie je právoplatné. „Súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka a považujem to za svojvôľu, lebo sme predložili aj rozhodnutia ústavného súdu, kde sa obdobné veci nejakým spôsobom riešili. Napriek tomu súd rozhodol tak ako rozhodol. U advokátov existuje etický kódex, kde my sa nemáme k činnosti súdu vyjadrovať a ani sa vyjadrovať nebudem. Existuje v zmysle zákona opravný prostriedok, ktorým je odvolanie, existujú aj ďalšie možnosti, ktorými sú dovolania na Najvyšší súd či Ústavný súd. Bytostne som presvedčený o tom, že pani konateľka spoločnosti spôsobila škodu, jednoznačne to konštatuje protokol NKÚ a aj kontrolóri, ktorí boli zbavení mlčanlivosti, jednoznačne potvrdili jej potvrdenia. Poradím sa s konateľom spoločnosti, ale aj s jediným spoločníkom tejto spoločnosti, ktorú zastupuje pán primátor a vysvetlím im okolnosti, pre ktoré jednoznačne odvolanie vo veci treba podať,“ naznačil ďalší postup Anton Školek.

Poslanec Rudolf Marman sa zaujímal o to, aké vysoké sú poplatky za trovy konania a trovy súdneho zastupovania a kto ich bude platiť. Anton Školek je presvedčený, že MŠK Púchov ich platiť nebude – v prípade úspechu ich vraj zaplatí Katarína Bradáčová a v prípade neúspechu ich platenie Anton Školek prisudzuje Najvyššiemu kontrolnému úradu: „Trovy konania spočívajú ľudovo povedané, že je to súdny poplatok, ktorý sme zaplatili a sú to trovy právneho zastupovania jednej i druhej strany. Tieto náklady znáša strana, ktorá je v spore neúspešná. Podľa môjho názoru po právoplatnom skončení sporu, nie po rozhodnutí Okresného súdu v Považskej Bystrici, som presvedčený, že všetky trovy bude platiť pani Bradáčová. Existuje samozrejme aj druhá varianta. Keby aj nedajbože sme neboli v tomto spore úspešní, lebo človek musí počítať so všetkým, existuje v Civilnom sporovom poriadku ustanovenie paragrafu 81, kde sa hovorí o intervencii. Intervenient je účastník konania, ktorý na základe rozhodnutia súdu na návrh účastníka konania sa môže stať účastníkom konania. MŠK Púchov je účastníkom konania, je žalobca a vzhľadom na to, že žalobu sme podali na základe protokolu Najvyššieho kontrolného úradu, tak z toho titulu sme aj vyzvali NKÚ ako intervenienta, aby sa stal účastníkom konania a aby ako účastník konania obhajovalo závery zo svojho protokolu. Civilný sporový poriadok hovorí aj o tom, že v prípade, že sa táto vyzvaná osoba nechce stať účastníkom konania, tak v zmysle paragrafu 86 (oznámenie o spore) aj znáša nároky účastníka konania, teda nás. My sme túto zákonnú povinnosť splnili, vyzvali sme NKÚ, aby sa stal účastníkom konania, ten túto možnosť nevyužil, iba zbavil mlčanlivosti dvoch členov komisie, ktorí vo veci vypovedali. Takže k trovám: ak nebudeme úspešní v spore, tak v zmysle tohto ustanovenia zaplatí trovy Najvyšší kontrolný úrad.“

Slovo si vzal späť poslanec Rudolf Marman, podľa ktorého mal MŠK Púchov viesť spor s bývalou konateľkou len ohľadne stavby plota: „Keď som odhalil kauzu plot, tak mi išlo o dve veci. Primárne o to poukázať na to, že stavba nového plota bola zbytočná, pretože ten pôvodný bol vyhovujúci a stačilo vymeniť pár dosiek a mali by sme prírodný plot. Sekundárna vec bola, že ten nový plot bol predražený a za tým si stále stojím. Od začiatku som tvrdil, že sme mali viesť samostatný spor k plotu a ak by MŠK Púchov chcel, mohol viesť aj ďalší súdny spor ohľadom výstupov z protokolu NKÚ. Takto sme však zaplatili zbytočne vysoký súdny poplatok a vysoké sú aj trovy súdneho konania.“

Mestský právnik Anton Školek si napriek tomu húdol svoje a o súdne trovy nemá obavy: „Pokiaľ ide o súdny poplatok, ten sme zaplatili my ako žalobca, náklady znáša ten, kto spor prehrá. Už som to povedal, podľa môjho názoru ho bude znášať pani Bradáčová a v prípade, že prehráme, tak podľa ustanovenia Civilného sporového poriadku znáša intervenient, ktorý do konania nevstúpil. My sme ho listom upozornili, že ak nevstúpi a nebude obhajovať závery, ktoré v protokole NKÚ sú, vystavuje sa tomu, že náklady s tým spojené bude znášať on. Ak sa odvoláme, je to spoplatnené, zaplatíme súdny poplatok, na ktorý sa vzťahuje to, čo som pred desiatimi sekundami povedal.“

Rudolf Marman v reakcii naznačil aj katastrofický variant pre MŠK Púchov: „Môže sa teda stať, že my prehráme s pani Bradáčovou a budeme žiadať NKÚ, aby nám zaplatil všetky náklady spojené so súdnym procesom, NKÚ to odmietne zaplatiť a my sa budeme s ním súdiť.“ Školekova odpoveď znela: „Teoreticky je všetko možné.“

Čo by to bola za diskusia, keby sa do nej nezapojil aj poslanec Lukáš Ranik, ktorý je zároveň zamestnancom spoločnosti MŠK Púchov, s. r. o. a donedávna bol aj členom dozornej rady tejto spoločnosti: „Keď najvyšší kontrolný orgán povedal, že tu prišlo k neskutočným pochybeniam, tak je logické, legitímne a racionálne, že proste musia, či jediný spoločník alebo konateľ konať. Ja sa smejem z toho rozhodnutia okresného súdu, lebo som to konzultoval aj s viacerými poslancami Národnej rady SR, a toto je proste niečo nehorázne. Nečudujem sa tomu, že ľudia v uliciach bojujú za spravodlivosť, ktorej sa nedá domôcť. Jednoznačne sme sa bavili, že to nemôžeme nechať tak. Tu si nemôže niekto samostatne vyslovovať niečo, čo najvyšší orgán kontroly v štáte povedal. Preto to musí ísť ďalej, aby sme bojovali za spravodlivosť. To, čo sa deje na Slovensku, je už za hranicou. Teším sa, čo sa stane po najbližších parlamentných voľbách, kedy nová vláda pripraví špecializovaný vyšetrovací tím na všetky kauzy v Púchove.“

Vzápätí sa do diskusie zapojila aj poslankyňa Jarmila Andreánska, ktorá si myslí, že spoločnosť MŠK Púchov zbytočne míňa peniaze na nezmyselný súdny spor: „Dúfam, že Mesto Púchov zverejní všetky zápisnice súdu a celý rozsudok, z ktorého bude zrejmé, v akom stave sa celý proces nachádza. Kontrolóri, na ktorých sa odvolávate, dali ruky od toho preč a na pojednávaniach povedali, že s tým nemajú nič spoločné a všetko mala na starosti pani Kavecká. V zápisniciach to nájdete. Ak tu niekto klame, robí to pán Školek. Ja som bytostne presvedčená, že pani Bradáčová nepochybila, bola úspešná a pravda vyjde na povrch. V záujme mesta malo byť, aby súdne konanie bolo ukončené čo najskôr. Kto naťahoval celý súdny proces? Takmer tri roky trval tento súdny spor. Za každý súdny úkon, za každé pojednávanie mal doktor Školek zaplatených minimálne 850 eur. Súdny poplatok stál 12 tisíc eur. Spočítajte si, koľko je to peňazí a ja som presvedčená, že raz po právoplatnosti rozsudku budeme musieť tieto peniaze pani Bradáčovej zaplatiť.“

Na záver diskusie ešte raz vystúpil poslanec Rudolf Marman: „Podľa mňa sme ten spor mohli viesť len čisto kvôli plotu. Pán primátor sám tvrdil, že nechceme pokračovať v nezmyselných súdnych sporoch ako to bolo v minulosti. Pri súdnom spore o plot by sme mali nepomerne menší súdny poplatok, nižšie by boli aj súdne trovy. Teraz musíme vinkulovať peniaze z MŠK Púchov na jeden súdny poplatok, na ďalší v prípade odvolania – to je dovedna 24 tisíc eur. Za to mohli športujúce deti niečo mať, mohli sa opraviť chodníky.“

Na Marmanove slová reagoval primátor Rastislav Henek: „Niečo je hovoriť svoj názor od srdca, keď za nič nezodpovedáš a iné, keď zodpovedáš za 18 tisíc ľudí. Mne došiel nejaký protokol z NKÚ, ktorý o niečom hovoril. My máme povinnosť podať žalobu, lebo najvyšší činiteľ NKÚ to odniesol na prokuratúru.“

Ako sa ukázalo, primátor Henek nehovoril pravdu a jeho klamstvo odhalil človek, ktorý mu viac ako rok z pozície poradkyne radil. Marta Kavecká upozornila, že na prokuratúru odniesli protokol z kontroly inej mestskej spoločnosti – Mestského bytového podniku.

Rastislav Henek však nebol jediným, kto poslanecký zbor zavádzal klamlivými informáciami a argumentmi. Tie najzásadnejšie klamstvá odzneli z úst Antona Školeka, ktorý sa snažil prisúdiť
povinnosť platenia súdnych trovov v prípade neúspechu Najvyššiemu kontrolnému úradu na základe uplatnenia príslušných paragrafov Civilného sporového poriadku o tzv. intervencii.

Stanovisko vedenia Najvyššieho kontrolného úradu je v tejto veci jednoznačné: „Závery a zistenia kontrolórov majú pre kontrolované subjekty odporúčací charakter. Najvyšší kontrol- ný úrad Slovenskej republiky nikdy nevstupoval a ani nebude vstupovať ako intervenient do súkromnoprávnych sporov iných subjektov. Považujeme sa bezpredmetné reagovať na tvrdenia, osobné pocity právneho zástupcu MŠK Púchov, nakoľko nemajú žiadnu oporu v platnej legislatíve.“

Rado Varga