Počiatkom roku 2021 sa p. Heneková k investičným akciám nášho mesta vyjadrila nasledovne: „…chceme spoločne s ekonomickou komisiou zmeniť prístup, ako aj samotnú filozofiu investovania v našom meste. Do toho prišla pandémia a naše plány sme museli posunúť a prehodnotiť“. A ďalej pokračuje: „Prvým výsledkom bolo asfaltovanie pozemných komunikácií v našom meste koncom minulého roka, ktorého rozsah sme oproti pôvodnému plánu skoro za rovnaké peniaze zdvojnásobili“.

Toto jej vyhlásenie mi pripomína príbeh Alenky v ríši divov, ktorá objavuje  fantazijný svet záhad. P. Heneková takisto ako aj hlavná postava tohto príbehu je neustále ohromená tým, čo sa okolo nej deje. No na rozdiel od rozprávkovej Alenky, ktorá je prívetivá  a ochotná, a ktorá rázne rieši fantazijné zápletky, je tá naša púchovská  „Alenka v ríši divov“ celkom neprívetivá a dosť strnulá.

Prečo? Lebo p. Heneková avizovala urobiť v roku 2021 vo vzťahu k investičným akciám mesta to, čo malo byť urobené už pri jej nástupe do funkcie. Veď ona sama v roku 2018 pri primátorských voľbách uviedla: „Po štyroch rokoch primátorovania môjho manžela mám triezvy pohľad na mesto i stav financií. Viem, že mesto odovzdá značne oddlžené a finančne dobre naštartované a zabezpečené. V druhom volebnom období plánoval aj on veľa pozitívnych zmien a noviniek, ktoré chcel Púchovčanom predstaviť a ponúknuť. Ja som samozrejme značnú časť týchto plánovaných zmien a investícií prevzala do svojho volebného programu a chcem ďalej v tom nasadení a nadšení pokračovať“.

Žiaľ z doterajších investičných plánov nášho mesta je však zjavné, že  nielen  podľa jej predchodcu Heneka, ale aj podľa p. Henekovej má nám Púchovčanom k nadšeniu stačiť len bežná údržba mesta. Napokon aj plán investičných akcií mesta pre rok 2021 i rok nasledujúci je z väčšej časti o tom istom – o oprave a údržbe mesta. Významný investičný počin, na ktorý Púchovčania čakajú už takmer 7 rokov, v týchto plánoch nehľadajte. Naopak dych vyrážajúce investičné akcie čo do ich sumy i (ne)aktuálnosti v nich nájdete a to hneď niekoľko.

Jedným z takýchto investičných „rozmarov“ vedenia mesta je prestavba mestskej sauny v krytej plavárni v čase pandémie. Táto akcia sa zrealizuje za peniaze, za ktoré by si bežný Púchovčan mohol kúpiť dom. Dokonca by si za tieto peniaze mohol kúpiť aj dom so saunou. Veď posúďte sami! V júli tohto roka mesto uzavrelo s dodávateľom prác zmluvu na sumu 182.179,88 EUR celkom.  V októbri sa táto suma navýšila až na 207 262,51 EUR! Faktom je, že mestská sauna rekonštrukciu už potrebovala, na čom sa asi zhodne väčšina nás  Púchovčanov. Ale urobiť prestavbu mestskej sauny v hodnote nového rodinného domu považujem za nehospodárne a v čase COVIDU aj za neefektívne nakladanie s našimi peniazmi.

Ďalšou akciou, ktorá v čase pandémie a teda v čase obmedzeného života obyvateľov mesta nemá opodstatnenie je rekonštrukcia zasadačky na mestskom úrade. Tento ďalší rozmar p. Henekovej, nakoľko zasadačka slúži najmä primátorke mesta, nás bude stáť 55 tisíc EUR. Treba si uvedomiť, že obidve tieto akcie sa uskutočňujú nielen v čase, kedy sa verejnosti obmedzuje vstup do verejných priestorov, ale aj v  čase keď je viac ako isté, že život nám enormne zdražie a že  bude nutné siahnuť aj po úsporách. A táto skutočnosť sa bude týkať nielen peňaženiek bežných občanov, ale aj našej mestskej kasy.

Pýtam sa preto p. Henekovej ako aj poslancov mesta,  či by voči nám občanom nebolo férovejšie, keby tieto investície adresne nasmerovali do našich škôl?  Vzhľad niektorých z nich je v príkrom rozpore so skutočnosťou, že patríme k najbohatším mestám z hľadiska daňového príjmu mesta na hlavu obyvateľa. Za takmer 260 tisíc EUR, teda sumu čo nás poplatníkov bude stáť rekonštrukcia sauny a zasadačky, sme mohli mať napr. zateplenú budovu školy na Slovanskej ulici. Veď už v roku 2018 sa poslanci na svojom zasadnutí uzniesli, že: „Vďaka zodpovednému hospodáreniu pôjde viac ako 400 tisíc napríklad do zateplenia ZŠ s MŠ Slovanská“ (https://www.puchov.sk/poslanci-schvalili-prebytkovy-zaverecny-ucet-za-rok-2018-oznam/mid/399583/.html). Je rok 2021 a nič z toho sa neudialo. A tak obetaví rodičia žiakov tejto školy už roky suplujú mesto a svojpomocne pomáhajú pri riešení bezútešného technického stavu budovy, v akom sa  táto škola nachádza.

Je nutné opäť a na rovinu si povedať, že s  tak bohatou mestskou kasou akú Púchov roky má, malo vedenie mesta už  dávno pristúpiť k smart city riešeniam, ktoré prinášajú nielen vyasfaltované ulice, ale aj ekologickú úspornosť, či ekonomickú efektivitu,  čo ide ruka v ruke so zvýšením kvality života. Ale to čo je pre mnohé múdre samosprávy už realitou a to napriek pandémii, je pre p. Henekovú stále len „ríšou divov“.

V decembri poslanci schválili rozpočet na tento rok. Ani v roku 2021 sa nedočkáme  investičných akcií, aké si Púchov z našich peňazí zaslúži. Namiesto plánov nám vedenie mesta podsúva výhovorky ako sa veci nedajú urobiť. A pritom mestá s porovnateľnými príjmami aj v čase pandémie majú schválené významné investície do ich rozvoja.

Vedeli ste, že Púchov je v príjme na hlavu obyvateľa ďaleko najbohatším mestom oproti porovnateľne veľkým slovenským mestám i v časoch pandémie?

Vezmime si ako príklad mesto Dubnica nad Váhom. Aj keď má viac obyvateľov, jeho daňové príjmy na obyvateľa sú o 340  EUR nižšie než daňové príjmy na obyvateľa Púchova. No napriek tomu má pre rok 2021 schválený rozpočet, v ktorom sa počíta s investíciami vo výške viac ako 7 milióna eur. Ale poďme na to po poriadku…

Viete, že pre rok 2021 majú obidve mestá schválený rozpočet vo výške takmer 21,5 MILIÓNA EUR? Konkrétne mesto Púchov počíta s príjmami vo výške 21 499 936 EUR  a mesto Dubnica nad Váhom má schválené príjmy vo výške 21 514 604 EUR. Zatiaľ čo naši poslanci schválili v našom meste na jeho ďalší rozvoj investície vo výške 1 192 000 EUR, poslanci Dubnice nad Váhom boli vo vzťahu k občanom veľkorysejší. Z porovnateľných príjmov schválili na rozvoj ich mesta a teda na zlepšenie kvality života občanov takmer o 6 miliónov EUR viac!  Najväčšie investičné akcie má mesto Dubnica nad Váhom naplánované na revitalizáciu parkovísk, obnovu školských budov a školských športovísk, na zvýšenie bezpečnosti pred základnými školami, na výstavbu nájomných bytov.

V spoločných investíciách mesta Púchov je zahrnutá rekonštrukcia zasadačky mestského úradu a nákup žalúzii v divadle.

Púchov má dramaticky vyššie daňové príjmy na hlavu než ktorékoľvek iné okresné mesto na Považí. Avšak od našich mestských radných stále dokola počúvame ako sa veci nedajú urobiť.

Od mesta máme nízke očakávania. Určite aj vy často počúvate ako sa čo v Púchove nedá, ako na nič nie sú peniaze, ako musí mesto neustále škrtiť svoje aktivity. Miestni radní sa nám dlhodobo snažia vsugerovať, že mesto robí čo môže. A my sme si akoby zvykli na to, že mesto je len údržbárom ktorý plní základné funkcie. Svieti, sem-tam pokosí, už menej často aj pohrabe, pláta chodníky a aby sa nepovedalo, tak zázračne pred voľbami zrealizuje niečo “viditeľnejšie.” A keďže zvyk je železná košeľa, tak od mesta ani nič iné nečakáme. Zvykli sme si a berieme to ako fakt. Aj tomuto vedeniu mesta to samozrejme nesmierne vyhovuje. Kde sú nízke očakávania, tam je aj obyčajné kosenie považované za úspech.

Kde sa v Púchove strácajú peniaze?

Počas minulého roku bolo mesto štedré k niektorým svojim „vyvoleným“. Napriek pandémii sa pre nich v rozpočte peniaze na odmeny našli. A neboli to rádovo malé odmeny. Hlavná kontrolórka mesta si prilepšila koncom roka o 3 000 EUR.

Záleží mi na našom meste a preto je mojou  povinnosťou opäť ľuďom povedať férovo a úplne na rovinu, že v Púchove veta “nie sú peniaze” jednoducho neplatí. ANI V ČASE PANDÉMIE. Že ľudia môžu mať od nášho mesta omnoho vyššie očakávania.

Praktické vyučovanie bude pre žiakov stredných škôl v Trenčianskom kraji atraktívnejšie. Investície by sa mali dotknúť dovedna 8 stredných škôl v našom kraji.

Nové gumárenské lisy, ktoré budú spĺňať nároky zamestnávateľov, plánuje na odbornú výučbu za európske financie zakúpiť SOŠ Púchov, čím škola zvýši šance svojich absolventov na uplatnenie sa na trhu práce. Do dnešného dňa má škola podpísané Memorandum o spolupráci s 8 zamestnávateľmi a 4 profesijnými komorami. Škola však spolupracuje s mnohými ďalšími podnikateľmi, ktorí pomáhajú žiakov pripravovať na výkon povolania.

Na SOŠ strojníckej v Považskej Bystrici sa po minuloročnej rekonštrukcii kuchyne plánujú tento rok vymeniť okná, vykurovanie, opraviť podlaha a zmodernizovať dielňa praktického vyučovania zakúpením nevyhnutného príslušenstva na výučbu. Na SPŠ v Novom Meste nad Váhom, ktorej študenti si ako prví vyskúšali možnosť duálneho vzdelávania podľa vzoru z Nemecka, je potrebná rekonštrukcia strechy, chodieb a zázemia dielní.

Drobnou rekonštrukciou učební vrátane sociálnych zariadení majú prejsť aj dve budovy SOŠ Handlová. Školské dielne by mali byť vybavené novými prístrojmi a v rámci budovy B by sa mala realizovať výmena okien a rekonštrukcia internátu s prístavbou výťahu. Európske financie by mali pomôcť vyriešiť aj otázku bezbariérovosti v SOŠ Pruské, kde sa okrem rekonštrukcie budovy internátu plánujú zakúpiť aj dva traktory. Škola je totiž jednou z prvých v Trenčianskom kraji, ktorá získala certifikát Prírodnej záhrady. Nepoužíva chemické postreky, hnojivá a na záhrade vytvára príjemné prostredie pre živočíchy a pre pestovanie ovocia a zeleniny.

SOŠ Partizánske má v pláne vybudovať Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre strojárstvo, ktoré bude svojím vybavením zodpovedať súčasným potrebám v strojárenskom priemysle. Nové technologické vybavenie má byť obstarané aj pre dielne na SOŠ strojníckej v Bánovciach nad Bebravou. Jej študent Peter Antala si v máji tohto roku odniesol 1. miesto z celoslovenskej súťaže 3D modelovanie v SOLIDWORKS. Nové vybavenie školy môže pomôcť dosahovať úspechy na súťažiach aj ďalším žiakom. Žiaci SOŠ Považská Bystrica sa môžu tešiť na nové materiálno-technické vybavenie, nutné pre praktické vyučovanie a lepšiu prípravu žiakov pre uplatnenie sa na trhu práce. SOŠ Považská Bystrica organizuje každoročne aj súťaž s názvom Mladý remeselník, ktorá pre prax pripravuje už žiakov základných škôl.

Hlavným cieľom pri využití prostriedkov z EÚ je pozdvihnúť úroveň budúcich absolventov stredných odborných škôl: „Ide najmä o stavebné úpravy a modernizáciu priestorov pre praktické vyučovanie. Snažíme sa prispôsobiť novým trendom a nákupom nového vybavenia do dielní vytvoriť čo najidentickejšie podmienky, aké absolventom ponúkajú budúci zamestnávatelia,“ uviedol vedúci odboru regionálneho rozvoja TSK Milan Semanco. Celková hodnota navrhovaných projektov presahuje hranicu 10,25 mil. €, pričom Trenčiansky samosprávny kraj z tejto sumy v rámci 5% spoluúčasti zaplatí viac ako 500 tis. €.

Zástupcovia Železničnej spoločnosti Slovensko avizovali, že do piatich rokov by v Trenčianskom kraji mali začať jazdiť 4 nové dieselové koľajové vozidlá, zároveň by sa mala zrealizovať rekonštrukcia dvoch tratí.

Avizované investície do modernizácie a z nich plynúce zmeny sa týkajú všetkých krajov a prebehnú v spolupráci so Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR). Obyvatelia Trenčianskeho kraja sa podľa plánu môžu tešiť na nákup 4 dieselových koľajových vozidiel do regionálnej dopravy.

Železnice tiež oznámili plánovanú rekonštrukciu traťového úseku Púchov – Horní Lídeč s možnosťou spojenia do Českej republiky a traťového úseku Prievidza – Topolčany – Zbehy.

„Chceme, aby železničná doprava ostala kľúčovou dopravnou platformou mobility v regiónoch. Preto v nadchádzajúcich piatich rokoch chceme investovať viac ako 700 miliónov EUR do jej modernizácie,“ uviedol na stretnutí generálny riaditeľ Hlubocký.

Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Árpád Érsek informoval, že do roku 2023 má SR možnosť využiť 1,4 miliardy z európskych financií, ktoré môžu zásadne zmeniť tvár slovenských železníc. Podľa jeho slov bude výsledkom ďalších 100 kilometrov zmodernizovaných železničných tratí, po ktorých bude jazdiť ďalších 46 nových vlakových súprav.

Podpredseda predstavenstva ZSSK Karol Martinček následne hosťom predstavil Regionálnu stratégiu a víziu ZSSK do roku 2030. Stratégia si za ciel vytýčila úpravu infraštruktúry: napríklad zvýšenie dostupnosti železničnej infraštruktúry, zvýšenie traťových rýchlostí, elektrifikáciu tratí, skultúrnenie priestorov pre zákazníkov; ale aj modernizáciu vozňového parku: zvýšenie komfortu služieb a zvýšenie cestovnej rýchlosti.