Mesto Považská Bystrica sa dlhodobo zaoberá zefektívnením odpadového hospodárstva. Cieľom je okrem zlepšenia povedomia občanov v rámci ochrany životného prostredia zvýšenie podielu vyseparovaného odpadu, a tým aj zníženie nákladov na likvidáciu. Jednou z noviniek, ktoré mesto pripravuje, je zavedenie množstvového zberu pre obyvateľov rodinných domov.

Dlhodobým zámerom považskobystrickej radnice je zavedenie množstvového zberu pre občanov. Prvou skupinou, ktorej sa dotkol zber komunálneho odpadu podľa nového systému, sú podnikatelia a právnické osoby. Ďalším krokom v tejto oblasti je zmena, ktorá by sa od 1. januára mala týkať občanov, žijúcich v individuálnej bytovej výstavbe. – Podnikatelia už nový systém využívajú, tentoraz by sme chceli prejsť na množstvový zber aj pri rodinných domoch. Znamená to, že občania by neplatili za počet prihlásených osôb v domácnosti, ale poplatok by závisel od veľkosti nádoby na odpad a frekvencie jej vývozov, – priblížila na úvod Daniela Sovíková z Referátu odpadového hospodárstva na Mestskom úrade v Považskej Bystrici.

Spravodlivejší a efektívnejší

Samospráva chce týmto spôsobom nielen zefektívniť systém odpadového hospodárstva, ale aj zvýšiť motiváciu k poctivej separácii. Po novom by teda nemal byť komunálny odpad občanov žijúcich v rodinných domoch spoplatnený paušálne ako doposiaľ. – Naším cieľom nie je zvyšovať poplatky. Práve naopak, množstvový zber je spravodlivejší, pretože po jeho zavedení si budú môcť občania sami stanoviť druh a počet zberných nádob i frekvenciu vývozu. Ak teda rodina vyseparuje komodity ako plasty, tetrapaky, kovy, sklo či bioodpad, zaplatí iba za komunálny odpad, ktorý reálne vyprodukuje, – ozrejmila D. Sovíková s tým, že takýto systém je zároveň ekologickejší. – Je potrebné občanov viac motivovať, nakoľko legislatíva, ktorá je momentálne prijatá, zásadne zdvihla nielen poplatky za odpad uložený na skládku. Dokonca s platnosťou od 1. januára 2025 bola schválená mechanická biologická úprava komunálneho odpadu. Znamená to, že všetko, čo sa nachádza v čiernych nádobách, bude musieť zberová spoločnosť od uvedeného dátumu ešte predtým, než odovzdá odpad na skládku, predseparovať. Samozrejme, za túto službu bude musieť samospráva zaplatiť. Aby sme teda nemuseli platiť mechanickú biologickú úpravu, uloženie na skládku a ešte aj zákonný poplatok, je dôležité mať čo najmenej komunálneho odpadu. Pre občanov je to teda aj istá forma motivácie k triedeniu odpadu, – vysvetlila D. Sovíková. Ako dodala, je možné dosiahnuť aj nemalú finančnú úsporu pre mesto. – Keď si uvedieme príklady, v minulom roku mesto Považská Bystrica a teda jeho občania uložili na skládku zhruba 7 100 ton komunálneho odpadu, pokiaľ by sa nám podarilo toto množstvo znížiť aspoň o 5 percent, čo predstavuje 355 ton, finančná úspora by bola 37 000 eur. Stav je taký, že poplatok za uloženie komunálneho odpadu, poplatok za mechanicko-biologickú úpravu a zákonný poplatok bude po novom minimálne 105 eur za tonu, to je naozaj nemalé číslo a odpad by stál ročne takmer 750-tisíc eur. Preto s tým spoločne musíme niečo urobiť a zavedenie množstvového zberu je podľa nás dobrá cesta, – zdôraznila.

Množstvový zber má viacero pozitív

Množstvový zber má viacero výhod. Je adresný, spravodlivejší, rodina platí iba za objem odpadu, ktorý nevyseparovala, motivuje občanov viac separovať, a tým pádom produkovať menej komunálneho odpadu. – To znamená, že menej odpadu rovná sa nižšia frekvencia vývozu, menšia nádoba, nižší poplatok za odpad. Všetko však závisí aj od počtu osôb v domácnosti. Pre jednočlennú domácnosť sa poplatok v podstate nezmení, nakoľko najviac sa v súčasnosti dopláca na tých ľudí, ktorí žijú v rodinných domoch sami. Jednoducho ten vývoz nádoby sa zaplatiť musí, – skonštatovala D. Sovíková s tým, že zásadné šetrenie sa ukáže v prípade domácností, kde žijú štyria či piati členovia. – Napríklad 5-členná domácnosť v rodinnom dome za 120-litrovú nádobu a frekvenciu vývozu jedenkrát za 14 dní pri paušálnom zbere zaplatí 228 eur a pri množstvovom 136 eur, čiže tam už má úsporu 92 eur. Treba zdôrazniť, že každá domácnosť si môže nastaviť frekvenciu vývozov, avšak je to ohraničené počtom ľudí v domácnosti. Raz za mesiac môžu mať vývoz tí občania, ktorí žijú v dome sami alebo dvaja. Štvorčlenná rodina musí mať vývoz minimálne raz za 14 dní pri 120-litrovej nádobe, – vysvetlila.

Výhodou množstvového zberu je aj to, že ak sa rodina do pridelenej smetnej nádoby s odpadom nezmestí, môže požiadať o ďalšiu alebo väčšiu. Doteraz to možné nebolo. – Ak si občan kúpil v obchode ďalšiu a dal si ju pred dom, vyvážali sme mu ju v podstate zadarmo. Toto už nebude možné! Zberová spoločnosť vyvezie len očipované nádoby, takže ak bude chcieť rodina dve, my jej ich dáme, ale si za ne zaplatí. Sú napríklad aj situácie, že človek býva na Rozkvete a dom má aj v Podvaží. Ak bude chcieť mať aj v Podvaží smetnú nádobu, musí si za ňu zaplatiť. Taktiež máme pripravené riešenie pre tých, ktorí nechcú trvalo väčšiu nádobu, no sezónne sa im stane, že potrebujú vyviesť odpadu viac. Na mestskom úrade budeme predávať špeciálne potlačené vrecia, občania si ich môžu kúpiť do zásoby a v prípade potreby uložiť k smetnej nádobe aj s odpadom, pričom to nemusia vopred hlásiť, – povedala D. Sovíková.

V ďalšej etape by mali na množstevný zber „nabehnúť“ aj bytové domy

Mesto postupne robí „revolúciu“ v odpadovom hospodárstve. Množstvový zber zaviedlo pri podnikateľoch a právnických osobách, od januára má pribudnúť IBV. Otázne zostávajú bytové domy. – Určite by sme chceli pristúpiť aj k riešeniu množstvového zberu pri bytových domoch. Kým to urobíme celoplošne, sme pripravení na individuálne riešenia. Ak budú mať občania z panelákov záujem, môžu požiadať o množstvový zber, ale musia mať splnené viaceré podmienky, ako je napríklad uzamykateľné stojisko a podobne. Pokiaľ pôjde o novovybudované bytové domy, tam by sme to chceli nastaviť hneď od začiatku, – ozrejmila.

O všetkom rozhodnú poslanci

V súčasnosti má radnica pripravený dodatok k všeobecne záväznému nariadeniu. O tom, či vstúpi do platnosti, rozhodnú poslanci koncom októbra. – Ak bude schválený, platiť bude od 1. januára 2025. Samozrejme rátame s prechodným  obdobím na jeho zavedenie, nakoľko občania musia mať očipovanú nádobu označenú farebnou nálepkou, zároveň od nich budeme zbierať informácie, ako si chcú nastaviť frekvenciu vývozu a akú nádobu požadujú, – dodala na záver Daniela Sovíková.

Na otázku ako ušetriť hľadajú odpoveď mnohé samosprávy. A riešenie pritom nie je zložité. Môžu tak urobiť pomocou množstvového zberu, pričom využijú moderné riešenia. Vďaka nim vedia zabezpečiť lepší manažment odpadov formou efektívneho zberu a zároveň zabezpečiť, aby boli zberné nádoby dostupné len pre tých, ktorí za zber aj reálne zaplatili.

Systém „Plať za to, čo vyhodíš“

Naša legislatíva povoľuje uplatňovanie sadzieb aj podľa veľkosti nádoby a frekvencie odvozu, objemu alebo hmotnosti odpadu. „Tento spôsob sa v zahraničí označuje skratkou PAYT, teda Pay-As-You-Throw, v preklade Plať za to, čo vyhodíš. U nás ho poznáme pod pojmom množstvový zber odpadu. Ide o systém zberu odpadu, kedy sa obyvateľom alebo podnikom účtuje poplatok založený na množstve vyprodukovaného odpadu,“ hovorí Tomáš Murgaš, riaditeľ spoločnosti JRK Slovensko, ktorá pomáha samosprávam nastaviť vhodný systém odpadového hospodárstva. V tomto prípade každý platí iba za to, koľko odpadu vyhodí, nie fixný poplatok nezávislý od množstva odpadu, ako je to pri systéme paušálneho poplatku.

Poplatok na základe množstvového zberu zaviedli napríklad v Košeci v okrese Ilava alebo Starej Haliči v okrese Lučenec.  Novým systémom zberu a elektronickou evidenciou odpadu sa im darí neustále zvyšovať úroveň vytriedenia komunálnych odpadov. „Stará Halič od zavedenia elektronickej evidencie odpadu v roku 2020 zvýšila svoju mieru vytriedenia takmer o pätinu, a to z 34,37 % na minuloročných 52,88 %. V Košeci označili zberné nádoby RFID čipom a vrecia nálepkou s QR kódom, ktoré počas zberu načítajú. Vďaka zavedenému systému sledujú každú domácnosť a vedia, koľko odpadu kto vyprodukuje a ako dobre ho triedi. Ekologické, inovatívne a smart riešenia evidencie komunálneho odpadu zaviedli aj ďalšie slovenské obce a dnes už vidia pozitívne výsledky tejto zmeny,“ dopĺňa Tomáš Murgaš.

Množstvový zber odpadov prináša viacero výhod, ktoré vedú k lepšiemu nakladaniu s odpadom, podpore recyklácie a znižovaniu environmentálneho zaťaženia. Je to flexibilný a spravodlivý spôsob správy odpadu, ktorý môže byť úspešne implementovaný samosprávami po celom svete.

Slovensko vs. Taliansko

Záujem obcí o množstvový zber podľa štúdie Inštitútu environmentálnej politiky rastie. Ako sa uvádza v štúdii pod názvom Ako von zo smetiska, zatiaľ čo v roku 2018 bol zavedený v 167 obciach, v roku 2022 vzrástol ich počet na 284. Celkovo tak 16 percent populácie platí poplatok v závislosti od množstva vyprodukovaného odpadu. Jednou z takýchto obcí je Báb neďaleko Nitry. Pred zavedením elektronického systému evidencie odpadov mali zavedený paušálny ročný poplatok za odpady 27 eur na obyvateľa. Po roku využívania nového systému upravili odpadové hospodárstvo a zaviedli množstvový zber. Za minulý rok zvýšila obec vďaka zavedeným riešeniam mieru vytriedenia až na 60,88 %.

„Paušálny poplatok nemotivuje občanov k zníženiu produkcie alebo k zvýšeniu triedenia. Naopak zber, pri ktorom poplatok závisí od objemu vyprodukovaného odpadu, tzv. množstvový zber, predstavuje priamu finančnú motiváciu a nástroj na uplatňovanie princípu plať za to, čo vyhodíš,“ vysvetľuje zavedenie systému starostka obce, Katarína Mego Töröková.

Iná je situácia v Taliansku. Tamojšie samosprávy dokážu vďaka efektívnemu a komfortnému systému vytriediť aj viac ako 90 percent odpadov. V provincii Treviso na severe krajiny sa o odpad stará verejná zberová spoločnosť Contarina, ktorá patrí združeniu obcí. Firma zabezpečuje služby v oblasti odpadového hospodárstva a vlastnia ju samotné mestá a obce. „Úlohou spoločnosti je predovšetkým zvyšovať mieru triedenia odpadov, prispievať k jeho čo najnižšej tvorbe a zvyšovať kvalitu vyzbieranej recyklovateľnej zložky. Dnes je tento región špičkou Európskej únie v prevencii vytvárania odpadu a v recyklácii,“ konštatuje Tomáš Murgaš. V roku 2023 dosiahla oblasť obsluhovaná Contarinou mieru triedenia viac ako 90 percent. Produkcia zmesového komunálneho odpadu na obyvateľa a rok bola neuveriteľných 41 kilogramov. Na porovnanie, priemerný Slovák v roku 2022 vyprodukoval 188 kilogramov zmesového komunálneho odpadu.

Aké sú možnosti modernizácie množstvového zberu

Technológie používané pri zbere odpadu sa neustále vyvíjajú, aby boli procesy ešte efektívnejšie a ekologickejšie. Schémy pre množstvový zber umožňujú adresnosť a kontrolu zberu rôznymi spôsobmi, ako aj sledovanie tvorby odpadu a zmenu návykov občanov. Pre každú samosprávu je potrebné nájsť také nástroje, ktoré sú aplikovateľné na rôzne druhy zberu a ktoré sú cielené na rôznych pôvodcov odpadu.

Prvou možnosťou je mechanické uzamykanie nádob pomocou kľúča. V tomto prípade sa použije klasický kľúč, ktorým sa odomyká zámok upevnený na zbernej nádobe. Umožňuje prístup k nádobe iba oprávneným osobám, adresnosť a pre samosprávu predstavuje lacnejšiu alternatívu ako budovanie uzatvorených stojísk. Druhou je uzamykanie nádob pomocou elektronického zámku. Pomocou inteligentného zámku sa nádoba na komunálny odpad uzatvorí, čím sa opäť obmedzuje prístup iba na osoby s udeleným prístupom. Oprávnená osoba sa môže do nádoby dostať pomocou aplikácie alebo karty, keďže nádoba sa otvára pomocou RFID čipu. Treťou alternatívou je poskytnutie nádob s malým objemom. V praxi sa často uplatňuje poskytnutie jednej nádoby pre jednu domácnosť, pričom je na nej umiestnený RFID čip.

„Samospráva má tak plnú kontrolu o množstve vyprodukovaného odpadu a jasne pozná jeho pôvodcu. Takýto spôsob umožňuje kontrolu vytriedenia odpadu, adresnosť na úrovni konkrétnej domácnosti a zároveň zvyšuje mieru vytriedenia odpadu a znižuje produkciu zmesového komunálneho odpadu,“ opisuje systém Tomáš Murgaš. Ide o vhodný nástroj pre rôzne druhy komunálnych odpadov a predstavuje riešenie tak pre individuálnu, ako aj komplexnú bytovú výstavbu.

Okrem týchto spôsobov môže samospráva zabezpečiť ochranu zberných nádob pred neželanými návštevníkmi aj vybudovaním uzavretého stojiska. Vstup do neho môže byť opäť na kľúč alebo RFID čip, pričom rovnaký spôsobom môže aplikovať aj na samotné nádoby.

Nech samospráva využije akýkoľvek výber zbernej nádoby, hlavnou výhodou je adresnosť celého systému. Tá je založená na elektronickej evidencii odpadov, ktorá sa môže uplatniť tak na nádoby s obmedzeným objemom, nádoby pre viac domácností, ale aj na nádoby pre rôzne druhy odpadu. Nástrojom zberu sú priradené unikátne identifikátory označujúce príslušnosť ku konkrétnym domácnostiam, či už vo forme RFID čipu alebo nálepky, prípadne sa môže použiť QR kód.

Gastrosektor je jedným z najviac zasiahnutých pandémiou. Mnohí podnikatelia v lokálnom gastre avizujú, že niekoľkomesačný výpadok tržieb už nedobehnú. Majitelia  kaviarní, reštaurácií a krčiem tak hovoria, že ich budúcnosť je doslova ohrozená.

Väčšina samospráv včas urobila všetko preto, aby prevádzkovateľom reštaurácií a kaviarní pomohli prekonať toto náročné obdobie. Veď sú to aj ich prevádzky čo dotvárajú celkovú atmosféru či kolorit mesta.

A čo vedenie nášho mesta? Bolo ochotné a zhovievavé a pomohlo sa miestnym podnikateľom v gastrosektore s touto nepríjemnou situáciou vyrovnať? Naozaj v rámci jeho finančných možností pomohlo dostatočne? Posúďte sami.

Len pre ilustráciu uvediem pár údajov ako sa nášmu mestu finančne darilo počas pandémie, teda v čase kedy gastrosektor doslova padol na kolená. Vedenie mesta v minulom roku hospodárilo s rozpočtom väčším ako v roku 2019. Možno aj preto si mohlo mesto dovoliť v roku 2020 výdavky na svoje reprezentačné účely vyššie ako malo krajské mesto Trenčín. Aj dotácia na kultúru bola v tomto roku viac ako štedrá. V čase pandémie, kedy bola väčšina kultúrnych podujatí zrušená bola táto dotácia zhruba na úrovni roku 2019, kedy o pandémii ešte nebolo ani chýru ani slychu. Konkrétne išlo o sumu 511 682, 60 EUR. Rovnako do športu mesto v roku 2020 investovalo úžasnú sumu. V dobe obmedzení vyplývajúcich z COVID-19, teda v čase kedy aj športové podujatia boli zrušené, poskytlo mesto MŠK sumu 1 277 400 EUR! Čo bolo o niečo málo menej ako v predchádzajúcom roku.

Z týchto ako aj z iných údajov čerpaných zo Záverečného účtu mesta za rok 2020 mi vyplýva, že vedenie mesta malo dostatok možností na to, aby sa správalo k svojim miestnym podnikateľom najviac zasiahnutým pandémiou veľkoryso.

Dokonca samotná p. Heneková v reportáži na TA3 vysielanej dňa 21.5.2021 uviedla: „Každopádne v rámci mesta sme sa snažili v rámci našich možností pomáhať. Musím povedať, že sme sa snažili vyjsť v ústrety najmä tým drobným podnikateľom, ktorí v rámci či už gastroprevádzok alebo rôznych maloobchodných prevádzok cítili veľké obmedzenia práve tým, že museli byť zatvorené určitú dobu“.

Jej slová pre nezainteresovaných mohli znieť aj ako: V Púchove radosť žiť! Aj počas pandémie! Realita však ukázala, že pomoc mesta pre drobných podnikateľov je iná ako tá, o ktorej kvetnato hovorila Heneková.

Krátko po odvysielaní tejto reportáže boli podnikateľom v gastrosektore doručené platobné výmery za komunálny odpad. Výmery v plnej výške. Vo výške akoby gastroprevádzky bežali na 100 % a tomu úmerne produkovali aj odpad. Nikto vo vedení mesta sa ani len nezamyslel nad tým, že zatvorené prevádzky majú minimálny až skoro žiadny komunálny odpad. Malá kaviareň o rozlohe cca 80 m2 má tak zaplatiť poplatok za komunálny odpad skoro 800 EUR.
Táto suma je vypočítaná za celý rok, teda aj za mesiace kedy bola zatvorená a bez ohľadu na to, koľko ešte bude zatvorená do konca roka. K dnešnému dňu bola zatvorená 5 mesiacov. Pre ľudí, ktorých pandémia zúbožila a doslova bojujú o vlastné prežitie je každý takýto výdaj zničujúci. Ale to vedenie nášho mesta, ktoré malo lukulské hody aj počas pandémie nezaujíma. Nie nadarmo sa hovorí, že sýty hladnému neverí!

Pre porovnanie mesto Skalica je podobné mestu Púchov, rozdiel je len v tom, že Skalica vyberie na dani z nehnuteľností ročne cca 1 700 000 EUR, zatiaľ čo Púchov neuveriteľných 3 500 000 EUR, teda dvojnásobok. Napriek nižšiemu výberu daní z nehnuteľností je mesto Skalica solidárne a odpustí miestnym podnikateľom poplatok za komunálny odpad za obdobie, kedy mali svoje prevádzky zatvorené a nemohli podnikať.

Na záver jeden citát pre p. Henekovú, ktorá sa rada a často vo svojej self – prezentácii uchyľuje k rôznym myšlienkam iných: Kto chce hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody!

Obec Košeca sa stala víťazom európskeho ocenenia „THE INNOVATION IN POLITICS AWARDS 2020“ (Ceny Inovácia v politikách 2020), ktoré udeľuje The Innovation in Politics Institute GmbH so sídlom vo Viedni.

Prestížne ocenenie sme získali za projekt s názvom „NO DATA WASTE IN KOŠECA“ (Žiadne plytvanie dátami v Košeci), ktorý súťažil v kategórii „DIGITALIZÁCIA“. Projekt sa týkal elektronickej evidencie odpadov, s ktorou sme v obci začali od apríla 2019.
Cieľom ocenenia je upriamiť pozornosť na inovatívny prínos a pozitívne zmeny, ktoré menia životy Európanov k lepšiemu. Je to obrovský a aj historický úspech pre Obec Košeca.

Toto ocenenie patrí najmä občanom obce Košeca a jej miestnej časti Nozdrovice za ich každodenné úsilie pri ochrane životného prostredia formou zapájania sa do zberov triedených zložiek, domáceho a komunitného kompostovania, predchádzania vzniku odpadov a obmedzovania vzniku zmesového komunálneho odpadu.

Na udelenie ocenenia bolo nominovaných celkovo 398 vynikajúcich projektov pochádzajúcich z rekordného počtu 22 krajín Európy. Projekty posudzovalo 1.058 hodnotiteľov (občanov zo 47 krajín Európy). Najväčší počet hodnotiteľov bol z Poľska (209) a Rakúska (97). Najmenej hodnotiteľov pochádzalo z Lichtenštajnska (4) a Monaka (4). Pre zaujímavosť uvádzame, že z Česka bolo 15 a zo Slovenska iba 6 hodnotiteľov.

Nominované projekty súťažili v 9 kategóriách (Ekológia, Vzdelanie, Ekonomika, Digitalizácia, Kvalita života, Zvládanie COVID-19, Ľudské práva, Komunita, Demokracia). V 1. kole sa v každej kategórii najskôr vybralo 10 projektov, z ktorých sa stali „finalisti“. V 2. kole sa spomedzi finalistov vyhodnotil víťaz každej kategórie.

Zatvorené prevádzky, zamestnanci čerpajúci voľno alebo ošetrovné. Aj takáto je realita týchto dní. Podnikatelia musia riešiť to, ako prežiť najbližšie týždne a mesiace. Mestá a obce sa snažia podať pomocnú ruku podnikateľom, ktorí na základe opatrení proti šíreniu nového koronavírusu nemôžu podnikať.

Napríklad v Poprade poslanci schválili predĺženie možnosti prevádzkovať letné terasy až do 31. marca 2021 s oslobodením od dane za užívanie verejného priestranstva. V Trnave zas za letné terasy zaplatia prevádzkovatelia za celú sezónu len symbolické euro.

Mesto Skalica je podobné mestu Púchov rozdiel je len vtom, že Skalica vyberie na dani z nehnuteľností ročne cca 1 700 000 eur zatiaľ čo Puchov neuveriteľných skoro 3 500 000 eur. No napriek tomu mesto Skalica odpustí podnikateľom poplatok za komunálny odpad za obdobie, kedy mali svoje prevádzky zatvorené a nemohli podnikať.

Mesto Skalica na základe žiadosti poplatníka môže znížiť alebo odpustiť poplatok za komunálny odpad. Túto možnosť môžu využiť aj podnikatelia. Stačí ak si na začiatku roka 2021 podajú žiadosť, kde uvedú koľko dní mali svoju prevádzku v roku 2020 zatvorenú a následne im bude časť poplatku vrátená.

V Púchove sa k miestnym podnikateľom postavila radnica macošsky, tak po svojom. Hoci mestské zastupiteľstvo schválilo úľavu od platenia za letné terasy už v júni, nakoniec aj tak museli  prevádzkovatelia terás zaplatiť za ich užívanie aj za časť mesiaca júl, lebo p. Henekovej trvalo 15 dní pokiaľ podpísala zastupiteľstvom schválené uznesenie.

Veľkým problémom je aj platenie za komunálny odpad v čase zatvorených prevádzok. Hoci podnikatelia majú zatvorené prevádzky, za odpad musia platiť v plnej výške niekoľko sto eur ročne.

Zavedenie systému je plánované v októbri tohto roku a jeho spustením reagujeme na zmeny v legislatíve, ktorá vytvára tlak na zvyšovanie miery triedenia odpadov a zároveň zníženie množstva skládkovaného odpadu. Evidenčný systém ELWIS bude využívaný na sledovanie skutočného množstva zmesového komunálneho odpadu a triedeného odpadu, ktorý sa u nás vyprodukuje, vysvetlil Stanislav Rendek, vedúci Oddelenia technických služieb mesta Ilava.

Ako ďalej objasnil, systém bude prispievať k lepšej komunikácii s domácnosťami, ktoré produkujú veľa zmesového komunálneho odpadu a pomocou neho sa ich bude dať lepšie motivovať k triedeniu. „Zároveň tento systém umožňuje odmeniť tie domácnosti, ktoré sa k odpadu správajú zodpovedne a veľmi dobre triedia. Na základe podkladov z evidencie bude môcť samospráva nastaviť spravodlivejší systém vo vzťahu k občanom a lepšie riadiť odpadové hospodárstvo,“ doplnil S. Rendek.

AKO TO BUDE FUNGOVAŤ?

Vedúci oddelenia technických služieb mesta nám taktiež prezradil viac o tom, aké kroky budú nasledovať a na čo sa majú občania v najbližšom období pripraviť. Už onedlho bude mať totiž každá nádoba na zmesový komunálny odpad svoje označenie jedinečným RFID čipom alebo QR kódom určeným pre príslušnú domácnosť. „Nádoby budú označovať zamestnanci TSM Ilava v priebehu mesiacov september a október. Pri každom zbere tento QR kód naskenuje do systému pracovník vykonávajúci zber. Triedený odpad (plast, papier, kov a VKM) sa bude evidovať formou jednorazových nálepiek s vlastným QR kódom,“ popísal jednotlivé kroky zavádzania evidencie odpadov S. Rendek. Spomínané nálepky s vlastným QR kódom dostane každá domácnosť v rámci štartovacieho balíčka a samostatne bude nimi označovať vrecia. V prípade potreby ďalších kódov si ich občania budú môcť vyzdvihnúť priamo na oddelení technických služieb.

Žiadateľom o príspevok v aktuálnom období môže byť samospráva, ktorá:

• v roku 2019 dosiahla mieru triedenia viac ako 30 %,
• za posledné 3 roky nemala udelenú pokutu od Slovenskej inšpekcie životného prostredia za delikty v odpadovom hospodárstve,
• použije prostriedky na aktivity v oblasti odpadového hospodárstva v zmysle hierarchie odpadov,
• obec s mierou triedenia viac ako 60 % môže prostriedky využiť aj iné zložky životného prostredia.

Množstvo zozbieraného komunálneho odpadu v mestách a obciach Trenčianskeho samosprávneho kraja vzrástlo v minulom roku o viac ako 16 000 ton. V našom kraji sa v roku 2017 zozbieralo až 222 573 ton odpadu, čo je v porovnaní s rokom 2016 nárast o 7,8 %.

V Trenčianskom kraji bolo zozbieraných v priemere 378,6 kg odpadu na obyvateľa, v Slovenskej republike o 14,3 kg odpadu na obyvateľa viac. Na jedného obyvateľa okresu vzniklo najviac odpadu v okresoch Trenčín 417,8 kg, Prievidza 399,8 kg a Partizánske 380,7 kg.

Menej odpadu na obyvateľa, ako priemer kraja, bolo zozbieraného v okresoch Púchov 368,3 kg, Nové Mesto nad Váhom 363,5 kg, Myjava 363,1 kg, Považská Bystrica 356,1 kg, Bánovce nad Bebravou 352,9 kg a najmenej v okrese Ilava 324,1 kg.

Zloženie obsahu komunálneho odpadu:

• 57,8 % – zmesový odpad tvoriaci
• 22,6 % – separovane zbierané zložky komunálneho odpadu s
• 10,2 % – objemný odpad
• 5,4 % – odpady zo záhrad a parkov
• 3 % – drobné stavebné odpady
• 1 % – odpad z čistenia ulíc

 V separovaní odpadu viedol okres Púchov

• okres Púchov 30 %
• okres Trenčín 27 %
• okres Ilava 26 %
• okres Prievidza 24 %
• okres Považská Bystrica 20 %
• okres Nové Mesto nad Váhom 14 %

Medziročne v našom kraji vzrástol aj podiel zhodnoteného komunálneho odpadu, ktorý v roku 2017 tvoril 27,8 %, zvyšných 72,2 % komunálneho odpadu skončilo na skládkach. Najviac zhodnoteného komunálneho odpadu bolo v okresoch Myjava 37 %, Trenčín 33,7 % a Púchov 32,4 %, najnižší podiel bol zaznamenaný v okrese Bánovce nad Bebravou 17,8 %.