Aj druhá augustová nedeľa v Trenčianskom kraji ponúkla bohatý kultúrno-spoločenský program. Na svoje si prišli obyvatelia Zliechova, Mikušoviec, Lednice či Horného Lieskova, ale aj návštevníci z blízkeho či širokého okolia.

V Zliechove si pripomenuli 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci a zároveň ocenili občanov, ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj. V Mikušovciach sa hodovalo, obec pripravila podujatie Bavíme sa všetci. Hodové slávnosti prilákali množstvo ľudí z obce, ale i návštevníkov z okolia. Dožinkovými slávnosťami sa poďakovali za úrodu v Lednici, tradičné dožinky sa v amfiteátri pod hradom konali už po 20.-krát.

„Som rád, že po oslabovke v podobe COVIDU-19 sa lednické dožinky znova dostali na veľmi vysokú úroveň a zdá sa mi, že počet návštevníkov je vyšší ako pred koronakrízou. Chcem poďakovať pánovi starostovi, obecnému zastupiteľstvu a ďalším organizátorom, ktorí tieto nádherné dožinky pripravili. Trenčianska župa takéto tradície z histórie podporuje, inak tomu nebolo ani v tomto roku,“ povedal trenčiansky župan Jaroslav Baška. Horným Lieskovom sa niesli tóny dychoviek, Dychová hudba Lieskovanka hostila festival Dychfest 2022. V rámci programu vystúpil aj hlavný hosť, ktorým bola Dychová hudba Moravská 12.

V nedeľu 14. augusta 2022 sa bude konať v malebnej pohraničnej obci Lednica, obklopenej nádhernou prírodou, skalnými bralami a tajomným hradom Lednica po dvojročnej prestávke 20. ročník obnovených tradičných lednických dožiniek.

Lednické dožinky patria medzi úspešné a vyhľadávané spoločenské podujatia nielen u domácich obyvateľov, ale aj pre divákov z regiónu a zahraničných turistov – najmä z Moravy. Do Lednice ich priťahuje jedinečná atmosféra. Slávnosti ponúkajú bohatý kultúrny program, v ktorom dominuje krojovaný sprievod obcou so žatevným vencom, žatevné mechanizmy, Ledničania v pôvodných pracovných i slávnostných krojových odevoch, folklórne skupiny, súbory a dychovka. Sviatočná furmanka začne o 13.00 h pri miestnej základnej škole.
Vystúpením folklórnych skupín, súborov, sólistov spevákov, inštrumentalistov z regiónu Považia pokračuje program UŽ SME DOŽALI v amfiteátri so začiatkom o 14.30 h. Tešiť sa môžete na FSk a DFSk Ledničanka z Lednice, ktorá uvedie do života aj nové hudobné CD – TO LEDNICKÉ POLE; FSk Limbora z Prečína a FSk Bukoviny z Brvnišťa. Hosťom programu tohtoročných slávností bude folklórny súbor ROZSUTEC zo Žiliny. Programom sprevádza Štefan Hruštinec.
Pri amfiteátri budú tiež ukážky prác ľudovoremeselných výrobcov, ochutnávka tradičných jedál, atrakcie pre deti, ukážka mlátenia cepmi na humne, tombola a môžete zájsť aj na Lednický hrad. Program bude pokračovať ľudovou veselicou s hudobnou skupinou SONG.

Každoročne návštevníkov do Hornej Marikovej priťahuje jedinečná autentická atmosféra. Programom folklórnych kolektívov z regiónu, ale i iných lokalít Slovenska ponúkneme návštevníkom 29. MFS umelecké hodnoty pôvodného i v rôznych štylizačných stupňoch spracovaného tanečného, hudobno-speváckeho a zvykoslovného folklórneho materiálu.

Popri hlavnom programe budú slávnosti doplnené výstavou História a remeslá Marikovskej doliny, ktorú sme po prvý krát uviedli pri príležitosti výročia – 700 rokov prvej písomnej zmienky o obci Mariková. Súčasťou budú tvorivé diele a súťaže pre deti, prezentácia ľudových remeselníkov, tradičných jedál a marikovskej drevenice, ako aj sprístupnenie kováčskej dielne umeleckého kováča Milana Lokšíka. Hosťom tohtoročných slávností bude HOJANA – klub autentického folklóru zo Žiliny a folklórny súbor VRŠATEC z Dubnice nad Váhom.

10,00

• SLÁVNOSTNÁ SVÄTÁ OMŠA Kostol sv. Jána Nepomuckého

11,00

• NA ZNÁMOSŤ SA DÁVA, pozývanie na slávnosti bubeníkom po obci
• DH MOŠTEŇANKA, Dolný Moštenec

14,00

• MARIKOVSKÁ BRÁNA SAMA SA OTVÁRA
• DFS STUDNIČKA, Dolná Mariková
• Michal Beňo z FSk BOSORACI, Bolešov
• Alžbeta Cedzová a Samuel  Klabník z DFS PODŽIARAN Papradno
• DFS HAJOVČEK, Strečno
• FSk UDIČANKA, Udiča
• FSk HATŇANKA, Hatné
• FSk PODŽIARAN, Papradno
• FSk BOSORÁCI, Bolešov
• FSk ZÁRIEČANKA, Záriečie
• FSk ŽRNOVANKA, Horná Mariková
• KAF HOJANA, Žilina

16. 30

• FS VRŠTEC, Dubnica nad Váhom

12.00  – 17.00 Sprievodný program

• PIESEŇ VÁM NESIEME­ – FSk HATŇANKA, Hatné – Zariadenie sociálnych služieb obce Horná Mariková
• POKLADY Z TRUHLICE – História a remeslá Marikovskej doliny – remeselný stan
• REMESLO MÁ ZLATÉ DNO – ukážky prác  ľudovoumeleckých výrobcov
• UMENIE MAJSTRA MILANA LOKŚÍKA  – kováčska dieňa
• NA ZELENEJ LÚKE – hry pre deti a odvážnych dospelých
• ČO DEDINA, TO  CHUŤ INÁ –  marikovské a udičské dobroty
• TRADIČNÉ BÝVANIE V MARIKOVEJ  – drevenica

17. júl 2022, amfiteáter Horná Mariková
vstupné: deti, dôchodcovia 1 €    dospelí 2 €

V obecnom amfiteátri sa tak zišli priaznivci folklóru, ktorých neodradilo ani premenlivé počasie. Súčasťou festivalového popoludnia bola aj druhá časť odovzdávania ocenení v rámci podujatia Múzy nás spájajú.

Obec Horná Mariková v spolupráci s Považským osvetovým strediskom v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja pripravili už 28. ročník tradičného Marikovského folklórneho festivalu. Dobrá nálada by sa dala krájať aj napriek oblačnému počasiu, a to dvojnásobne, keďže minulý rok muselo byť toto úspešné podujatie zrušené.

„Viac ako rok sme sa nemohli poriadne stretávať, ľuďom to veľmi chýbalo o čom svedčí aj skvelá nálada, ktorá tu vládne,“ povedal predseda TSK Jaroslav Baška.

Dôvodov na oslavu bolo dnes viacero. Okrem slávnostného odovzdávania ocenení umelcom a ľuďom pôsobiacim v kultúrnej oblasti sa obec Horná Mariková „dožila“ sedemstého výročia. „Je to krásne miesto, krásna obec a ja ďakujem aj pánovi starostovi za to, akým spôsobom ju vedie,“ dodal trenčiansky župan.

Kultúra je prostriedkom ako sa vymaniť z  monotónnosti, ktorú prináša každodenný život. Kultúra nie je nadstavba, kultúra je základ, ktorý ponúka  rôzne cesty k chápaniu sveta, priestor pre premýšľanie a diskusiu o ňom.

A tak sa ľudia už stáročia tešia z návštevy kultúrnych podujatí. Oblastí, kde sa možno kultúrne vyžiť je veľa a pre každého z nás môžu byť iné. Niekoho poteší hudba, iného dobrý film či divadlo. V našom meste je už roky pre leto typické zažívať kultúrne zážitky aj pod holým nebom, na pešej zóne. Je prirodzené chcieť sa stretnúť s priateľmi a niečo pozitívne spoločne zažívať, najmä v období letných prázdnin. No aj v kultúre platí, tak ako aj v iných sférach života, že nič nie je zadarmo.

Z našich daní  každoročne platíme na kultúru nemalé peniaze, dokonca od nástupu Heneka sa dotácie do púchovskej kultúry zdvojnásobili a tak sa logicky natíska otázka, či  súčasné vedenie mesta vytvára dostatočný priestor pre kvalitnú kultúru, ktorá je hodná tejto  sumy. Veď dotácie pre Púchovská kultúra s.r.o. (predtým Dom kultúry) za obdobie od nástupu Heneka až po rok 2020 predstavujú  spolu sumu  2 806 032,60 EUR!  Za 6 rokov pre tento účel minuli Henekovci v prepočte takmer 85 miliónov korún. Z takejto veľkorysej  sumy by sa už bol dal zaplatiť aj Karel Gott!

A ak v roku 2014, v období kedy bol až do novembra primátorom Michalec, sme minuli na kultúru „len“ 231 000 EUR, tak v roku 2017 to už bol takmer trojnásobok! Pýtam sa, mali sme v tomto roku trojnásobne viac, či lepšie kultúrne zážitky ako po roky minulé?  Mali sme tu za Henekovcov umelcov zvučných mien, či veľkého svetového formátu? Žiaľ ani  v ponuke „ Púchovské leto 2021“ ich nenájdete. A to mám Marcelu Laiferovú rád.

Uvedomme si, že mesto nie je v pozícii donátora, mecenáša či sponzora kultúry. Je iba správcom verejných prostriedkov. Ale ako ukazuje čas, nie každý kto sedí na primátorskej stoličke je dobrý správca a príbeh Henekovcov je skôr príbeh o tom ako sa cap stal záhradníkom.

Naozaj nemusíme vymýšľať vymyslené!  Stačí len dať všetkým rovnaké podmienky, správať sa hospodárne a transparentne a poskytnúť občanom za danú a rozumne stanovenú sumu peňazí čo možno „najviac muziky“.

Obec Horná Mariková a Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici v zriaďovateľskej pôsobnosti každoročne pripravujú v druhý júlový víkend najväčšie regionálne folklórne slávnosti. Žiaľ pre opatrenia v súvislosti s pandémiou koronavírusu sa tento rok Marikovské folklórne slávnosti neuskutočnia.

Zaspomínajme slovom, fotografiou i krátkym vidozáznamom na tie minuloročné. Dvadsiatesiedme Marikovské folklórne slávnosti sa konali v nedeľu 14. júla 2019 v amfiteátri v Hornej Marikovej. Po privítanke FSk Žrnovanka sa v úvode predstavili detské folklórne kolektívy: DFS Podžiaranček z Papradna a DFS Dúbravček z Plevníka-Drienového a bol uvedený do života i nový hudobný CD nosič DFS Dúbravček s názvom CIP CIP CIPOVIČKA.

V októbri 2019 sme si pripomenuli aj nedožité 80. narodeniny zakladateľky FSk Žrnovanka, vynikajúcej speváčky, zberateľky a zapisovateľky pôvodných piesní a ľudových tradícií Anežky Šikulincovej. Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. V súčasnosti vo FSk pôsobí jej vnučka Terezka Šikulincová. Nielen spev, ale aj prednes sú jej blízke a preto sa premiérovo predstavila v úlohe moderátorky programu jubilujúcich detských folklórnych kolektívov.

Z chorvátskej Rijeky po 15 rokoch opäť zavítala do Hornej Marikovej folklórna skupina Slovenka v sprievode ľudovej hudby Veselie z Považskej Bystrice. Tanec Šimi-šimi v elegantných farebných kostýmoch nás voviedol do atmosféry starých remeselných bálov a rozveselil už v tej chvíli areál divákov zaplnený do posledného miesta.

V programe KAM AŽ HLAS DOLETÍ sa predstavili účastníci regionálnej a krajskej postupovej súťaže a prehliadky hudobného folklóru Papradňanské kubečko, ktorá sa konala v Papradne: FSk Nimničanka z Nimnice, FSk Manínec z Podmanína, SSk Rozmarínek zo Záriečia a ľudová hudba Bosoráci z Piechova, Bolešova. Varela som varela a ďalšie piesne z Marikovskej doliny ponúkli DFS Studnička z Dolnej Marikovej a sólisti Andrea Foťková a Vladimír Martikáň. FSk Žrnovanka spracovala pre minuloročné slávnosti nové pásmo piesní a zvykov o tom, že múky na koláče je málo a TREBA ZEMLEC.

V spoločnosti folklórnych skupín Podžiaran z Papradna, Bukoviny z Brvnišťa a Javorníček z Hvozdnice sme sa preniesli do čias dávnejších a zažili nedeľné popoludnie ako voľakedy naši predkovia v Javorníkoch zažívali po robote… len tak pri speve, píšťalkách veselých povedačkách i rezkom tanci. A práve tradície z Javorníkov boli inšpiráciou pre Vlada Urbana, umeleckého vedúceho FS Železiar z Košíc. Počas rokov, ktoré prežil v Žiline sa venoval etnografickému výskumu Kysúc a Považia.

Program ŇE JEDEN, ŇE DVA, ANI NĚ TRI priniesol divákom množstvo piesní, tancov, krojov a zvykov práve z týchto málo spracovávaných regiónov Slovenska. Súčasťou deväťdesiat minútového programu boli aj abovské tradície a doteraz nepredstavené kultúrne prejavy zo Zemplína. Spojenie kvalít autora choreografií, temperamentných tanečníkov a spevákov v sprievode ľudovej hudby sú vždy prísľubom nezabudnuteľných zážitkov. Súbor Železiar je známy špičkovou interpretáciou ľudových tancov a vynikajúcou ľudovou hudbou v spojení so ženskou speváckou skupinou. Prináša autentické a štýlovo čisté choreografie s pôvodnými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry.

Určite neoľutovali tí návštevníci, ktorí sa nezľakli nástrah počasia a prišli do Hornej Marikovej. Vychutnali si nielen zaujímavý program, ale aj dobroty marikovských, nimnických, udičských, papradnianských a chorvátskych gazdiniek. Atmosféru v remeselnom stane, v ktorom prezentovali svoje výrobky ľudovoumeleckí výrobcovia z takmer celého Slovenska, spríjemnili programom A TERAZ TÚTO ľudové hudby Bosoráci, Veselie, Bukoviny a Javorníček.

Na 27. MFS nechýbal sprievodný program: výstava rífových píšťal z Papradnianskej doliny, tradičných krojov z Papradna, Brvnišťa a Myslavy. Rífová píšťala začiatkom roka 2019 pribudla do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Detskí návštevníci, ale aj odvážni dospelí sa mohli zapojiť do zábavných hier na zelenej lúke od hádzania šišiek do košov cez skákanie vo vreci, maľovanie ornamentov či pribíjanie klincov.

Zážitkom bol aj dlháň na chodúľoch divadelník Juraj Budzovský. Počasie i všetky okolnosti priali 27. ročníku najväčších regionálnych slávností a smelo môžeme povedať, že aj s rekordnou účasťou návštevníkov. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a konal sa aj s finančnou podporou Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Veríme, že v roku 2021 sa opäť stretneme v Hornej Marikovej na 28. Marikovských folklórnych slávnostiach.

Spevácky zbor Be Happy sa nedávno vrátil zo zahraničného zájazdu v Tokiu. O tom ako sa malý zbor z Púchova dostal do metropoly Japonska nám porozprávala dirigentka zboru Mária Jašurdová.

“Be Happy” je dievčenský spevácky zbor, ktorý pôsobí na Základnej umeleckej škole v Púchove. Vediem ho desiaty rok a prináša mi stále viac životných prekvapení. Spočiatku som si nevedela predstaviť, ako prekročíme prah našej školy či nášho malého mestečka. Po desiatich rokoch pôsobenia sa však odrazu vraciame z Japonska a stále tomu nemôžeme uveriť.

Náš japonský príbeh začal v belgickom Neerpelte, kam sme sa minulý rok odhodlali ísť s najstaršími žiačkami na naše prvé súťažné zahraničné skusy. V Belgicku súťažilo okolo 90 speváckych zborov z celej Európy. Boli sme šťastné, že sme sa umiestnili v druhom pásme v neuveriteľne silnej konkurencii. O to viac nás ohromilo, keď sa pri nás po jednom festivalovom koncerte pristavil usmievavý pán, ktorý sa nám predstavil ako Yoshinori Kakinuma, pracovník z organizácie Asahi Cross Cultural Institut. Pozval nás na medzinárodný festival International Music Meeting Japan Tokio (IMMJ). Boli sme jediným zborom, ktorý si na tento festival vybral.

Festival IMMJ nie je súťažným podujatím, ale festivalom pozvaných zborov a orchestrov so zámerom spoločného koncertovania, priateľských stretnutí a nadväzovania nových kontaktov. Pozvanie sme okamžite prijali. Neskôr sme si uvedomili, že sme tak trochu blázni, ledva sme nazbierali päť tisíc eur na belgický Neerpelt, ako chceme za necelý rok nazbierať viac než trojnásobok na Tokio?

Asi po pol roku vybavovania, zháňania sponzorov, intenzívneho písania s organizátormi festivalu, sme začali nadobúdať pocit, že TO NAPOKON VYJDE! A vďaka mestu a mnohým našim priaznivcom sme 9. júla na viedenskom letisku skutočne nastupovali do lietadla a o deň neskôr (miestneho času) nás na letisku Narita vítal pán Kazuo Kashiwagi s ceduľkou “BE HAPPY”.

Náš zájazd sme naplánovali tak, aby sme okrem koncertovania zakúsili aj chuť Japonska a vďaka pani Nao Higano, s ktorou sa poznáme a s ktorou sme stretli aj na koncertnom pódiu, sme doňho zakomponovali aj návštevu slovenskej ambasády. Pre pracovníkov a pozvaných hostí sme pripravili spoločný koncert, na ktorom zaspievala pani Nao niekoľko sólových piesní, časť repertoáru patrila nám a časť tvorili spoločné skladby. Koncert mal veľmi dobrý ohlas a bol pre nás tak trochu aj generálkou pred vystúpením na festivalových pódiách.

V rámci samotného festivalu sme spievali na dvoch koncertoch. Prvým oficiálnym vystúpením malo byť vystúpenie na dievčenskej Konodai school. Organizátori nás však (milo) prekvapili, keď nás na úvodnom otváracom večeri vyzvali ako jediný zbor, aby sme zaspievali ostatným účastníkom festivalu. Počas celého festivalu sme sa cítili trochu privilegovane.

Všade nás vítali s mimoriadnym nadšením. Tak trochu sme sa smiali a tipovali, čím to bude: či sme v Ázii pôsobili skutočne tak exoticky, alebo sme vzbudzovali sympatie tým, že nás bolo dohromady iba dvanásť. Väčšina zúčastnených zborov mala členov viac než päťdesiat. A možno sa miestnym páčil náš netradičný imidž. Ako jediný zbor sme spievali iba aranžmány populárnej hudby, na ktoré sa so staršími dievčatami momentálne zameriavame.

Náš prvý oficiálny koncert v spomínanej Konodai school bol síce poznamenaný chorobami (dve dievčatá boli choré, pričom jedna sa kvôli zdravotnému stavu koncertu nemohla zúčastniť), napriek tomu sme zožali veľký úspech. Mali sme tiež možnosť vypočuť si špičkové výkony ostatných účastníkov festivalu, predovšetkým hostiteľského zboru Konodai girls school choir. Možnosť zažiť naživo vystúpenia výborných zborov z rôznych krajín sveta je jednou z mojich najsilnejších motivácií, prečo vycestovať na zahraničné festivaly. Ide o zážitok, ktorý sa ťažko prenáša na papier, lebo ho prežijete iba tu a teraz. Mimochodom, škola má 700 žiačok a koncertnú aulu, akú by možno závideli mnohé naše veľké fakulty.

Po celý čas nás sprevádzali dve sympatické žiačky, ktoré boli veľmi ochotné a usmiate. Japonsko je krajinou slušnosti a vzájomnej úcty. Viackrát sme rozmýšľali nad tým, či je táto slušnosť záležitosťou výchovy alebo či sú Japonci prirodzene srdeční. Ja tipujem druhú možnosť (prípadne obe), ale veľakrát by som bola v našich končinách vďačná aj za tú prvú. Druhou stranou mince bol však fakt, že účasť na každom koncerte bola z našej strany platená. Preto sme sa nezúčastnili aj ďaľších koncertov: boli nad rámec nášho rozpočtu.

Hlavný koncert, na ktorom účinkovali všetky pozvané zbory a tiež orchestre, sa konal v centre Nippon Seinen-kan, ktorého súčasťou je hotel, koncertná sála a kongresové centrá. Predtým ako začal samotný koncert, sme sa zúčastnili na priateľskom stretnutí zborov, na ktorom každý povedal o sebe pár viet. Ja som sa účastníkov pýtala, či tušia aká veľká je naša krajina. Všeobecný údiv vyvolalo moje oznámenie, že Tokio je trikrát väčšie ako celé Slovensko. Pred pol šiestou sme sa presunuli do zákulisia a tešili sa na vstup na obrovské pódium.

Účinkovať v tejto koncertnej sále bolo zážitkom z viacerých dôvodov: pre mňa bol fascinujúci najmä fakt, že sa jednalo o miestnosť s kapacitou 1300 miest, pričom na pódiu nebol jediný mikrofón a naše vystúpenie vrátane sólového spevu a husľového pizzicata bolo počuť aj do najvyšších radov. Človek si “nostalgicky” povzdychol, predstavujúc si domácu malú sálu divadla, v ktorej sa speváci prebrodia cez množstvo káblov na pódium, aby im napokon zvukár oznámil, že musia do mikrofónov viac kričať, ak chcú, aby ich bolo počuť, inak mu to bude pískať… Nuž, aspoň raz sme zažili pocit, že vystúpiť na pódium a zaspievať je vlastne také jednoduché.

Po tom, ako sme si užili svojich 15 minút slávy na hlavnom koncerte, sme už sledovali ďalšie výborné vystúpenia zborov a záver koncertu patril spoločnému spevu krásnej japonskej ľudovej piesne “Furusato”, ktorú zbory spievali z hľadiska, takže znela celá sála. Na záverečnej “afterparty” sme boli opäť ako jediný zbor vybraní, aby sme niečo zaspievali ostatným. A to bolo definitívne naše posledné účinkovanie na IMMJ 2019 Tokio. S Japonskom sa nám lúčilo ťažko, jeho atmosféra a srdečnosť všetkých ľudí, s ktorými sme sa stretli, v nás ostanú asi do konca života. Ďakujeme za túto nádhernú cestu všetkým, ktorí k nej prispeli.

Pripravila: Mária Jašurdová
Foto: Beáta Ižvoltová, Guru Travel, Púchov

Príchod roku 2019 sa v Púchovskej folklórnej dedine niesol v znamení zmeny vedenia folklórneho súboru Váh. Po viac ako 7 rokoch sa z postu choreografa a vedúceho súboru rozhodol odísť etnológ PhDr. Richard Benech.

Počas jeho pôsobenia v súbore sme navštívili niekoľko významných slovenských aj európskych festivalov. Váh obohatil o mnoho nových choreografií a programových čísel najmä z obcí Stredného Považia a spolu s Martinom Rosinom dokázali pre súbor zaobstarať financie na výrobu niekoľko desiatok nových krojov a krojových súčastí. Richard posunul Váh o veľký kus vpred a súbor sa tak vďaka nemu stal v slovenskej folklórnej rovine významným telesom prezentujúcim najmä ľudové umenie Púchovskej doliny a Považia. Za jeho prácu v súbore mu veľmi ďakujeme.

Na pozícií vedúceho hudobnej zložky ostáva dlhoročný učiteľ Mgr. Ivan Sadloň. Miesto vedúcich súboru od januára zaujali manželia Lucia a Marián Šarišský, ktorí sa pohybujú v oblasti folklóru a ľudového umenia už od skorého detstva. Pôsobili vo významných telesách akými sú FS Rozsutec a Stavbár v Žiline. Do ich novej funkcie vo Váhu im prajeme veľa úspechov a motivácie a tešíme sa na spoločnú cestu svetom folklóru a ľudového umenia.

S novým vedením už od začiatku roka nezaháľame a vstúpili sme doň tanečným krokom vystúpením na Plese hasičov v Lednických Rovniach. O niekoľko týždňov neskôr sme usporiadali v poradí prvú ľudovú zábavu plnú tanca a spevu s názvom Folklórny večer s FS Váh. Mimo vystúpení pre verejnosť sa dvaja členovia súboru – Ema Kridlová a Dominik Lašák zúčastnili aj na krajskom kole prehliadky párových tancov – Šafova ostroha s choreografiou z obce Omšenie z dielne R. Benecha. V obehu je tiež etnografický kalendár Herbarium populi vagi, ktorému sa vo folklórnej verejnosti dostalo veľkého obdivu a chvály. Doposiaľ predaných bolo viac ako 1100 kusov a jeho odbornosť a umelecké spracovanie ocenil samotný ÚĽUV.

Už teraz vieme povedať, že nás čaká veľmi nabité leto. Po 4 rokoch sa opäť predstavíme na javisku najznámejšieho festivalu ľudovej hudby, spevu a tanca – Východná v piatok podvečer v rámci programového bloku s názvom „Z dolín Javorníkov“, kde budeme hrdo prezentovať dedičstvo našej rodnej etnografickej oblasti. Pred týmto významným festivalom sa však Váh najskôr poberie do Bieloruska, kde naše mesto a aj Slovensko ako také, predstavíme na festivale v družobnom meste Púchova – Babruysk. V júli sa vydáme so svojim programom na javiská do Francúzska, neďaleko mesta Carcassonne. Zvyšok leta budeme cestovať so svojim programom najmä po Slovensku a Morave.

Mimo zahraničné festivaly a vystúpenia po Slovensku sa už tradične predstavíme na jarmokoch a podujatiach doma v Púchove. Tento rok spolu oslávime i 37. ročník Folklórneho Púchova. Mimo zaujímavý kultúrny program v deň festivalu sme pre priaznivcov a obdivovateľov folklóru pripravili v predvečer tejto udalosti hudobnú a tanečnú zábavu, ktorá sa bude konať v Divadle Púchov, viac informácií nájdete na plagátoch, FB a instagrame. Vstupenky si môžu záujemci kúpiť cez portál Divadla Púchov, prípadne priamo na mieste.

Adam Staňo, FS Váh

Facebook: facebook.com/fsvahpuchov
Instagram: @fs_vah_puchov