Okresný úrad v Žiline 2. apríla 1939 povolil činnosť a zároveň vydal živnostenský list firme „Prvá slovenská továreň odevov, úč. spol. Bratislava“, ktorá začala výrobu so 150 zamestnancami v budove bývalého Melantricha v Žiline začiatkom septembra 1939. V roku 1941 už firma zamestnávala 300 ľudí a mala vlastnú obchodnú sieť 9 predajní, ktorá sa o 4 roky rozrástla na 120 predajní. Rozvoj výroby si vyžiadal väčšie výrobné priestory.

V roku 1944 odštartoval svoju činnosť veľmi moderný a rozsiahly odevný závod v Púchove. Vznikli dve samostatné spoločnosti: výrobná – Prvá slovenská továreň na odevy Rolný, úč. spol. – a obchodná – Rolný, slovenská účastinná spoločnosť, Bratislava. Podľa vzoru Tomáša Baťu bola založená Rolného škola práce, kde vyrastala generácia nových mladých odborníkov krajčírov i budovateľov odevného priemyslu na Slovensku.

Koncom júla 1948 bol závod znárodnený a začlenený do odevných podnikov so sídlom v Trenčíne. Už v roku 1949 však došlo k opätovnému odčleneniu, a tak v Púchove mohol vzniknúť samostatný podnik Makyta, odevné závody, s pobočnými závodmi v Žiline a Sučanoch. V roku 1958 sa začleňuje do podniku bývalý závod Zornica Bytča a v roku 1960 novovybudovaný závod v Námestove. V roku 1950, po otvorení novej výrobnej haly, bola po prvýkrát v histórii firmy usporiadaná módna prehliadka detskej, dievčenskej a dámskej konfekcie, spolu 93 modelov.

„V neľahkých predvojnových časoch sa firma českého veľkopodnikateľa Arnošta Rolného dostala pod tlak nacistického Nemecka, a tak musela presedlať zo šitia dámskych a pánskych odevov na výrobu uniforiem. Rodina, ktorá sa šitím zaoberala niekoľko generácií, začala hľadať možnosti na Slovensku. Mesto Púchov zadarmo ponúklo Rolnému pozemky, a tak mohol otvoriť nový závod so 150 zamestnancami. Rolný si však svoj podnik dlho neužil, kedže mu farbiku v roku 1948 znárodnili,“ vysvetľuje zrod Makyty Marián Vidoman a dodáva: „Paradoxne Makyta prekonala aj prechod zo socializmu na trhovo riadené hospodárstvo a ako posledná veľká odevná firma z bývalého Československa zatiaľ odoláva globalizácii a kríze aj za cenu ťažkých reštrukturalizačných opatrení.“ Nové dejiny začala Makyta písať v roku 1994 svojou transformáciou na akciovú spoločnosť. Hlavnou náplňou spoločnosti je odevná výroba. Makyta, a.s., sa stala najväčším výrobcom dámskeho vrchného ošatenia na Slovensku.

Priemerný vek prevažne žien, ktoré pracujú v Makyte, je 45 rokov a M. Vidoman dúfa, že sa mu vďaka nemeckým, talianskym, francúzskym odberateľom podarí zabezpečiť, aby sa pracovníci dočkali v zamestnaní dôchodkového veku a dožili dôstojnej staroby. Na rozdiel od krajín ako Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Slovinsko, kde existujú 10-ročné programy na útlm textilného a odevného priemyslu, slovenský výrobca si musí s odchádzajúcim odvetvím poradiť sám.

V súčasnosti ho najväčšmi trápi vplyv rastu daní a odvodov, energií a služieb, čo sťažuje konkurencieschopnosť odvetvia odkázaného na ľudskú prácu. Regionálna samospráva tiež nie je veľmi nápomocná. Púchovský magistrát v roku 2009 zvýšil dvom najväčším podnikom v meste – výrobcovi pneumatík a Makyte – regionálne dane o 90 % oproti iným subjektom. M. Vidoman však ani nepripustí myšlienku vyhynutia zručnosti a profesionality ľudí pracujúcich v textilnom priemysle v Európe.

Orientácia na západné trhy dokázala v roku 1989 vďaka lacnejšej pracovnej sile nahradiť stratu trhov bývalého socialistického bloku. Nová orientácia však priniesla požiadavky na vyššiu kvalitu a zmenu výrobnej štruktúry. Vládny útlm výroby protichemického ošatenia v 90. rokoch nahradila výroba textilných komponentov pre automobilový priemysel, išlo o rýchle dodávky pre značky Volkswagen, Audi, Peugeot, ktoré pomohli preklenúť neľahké roky poznačené globalizáciou.

V roku 2001 tak mala Makyta 3 200 zamestnancov a ročné tržby 43 mil. eur. Stúpajúca životná úroveň a mzdy znamenali zníženú konkurencieschopnosť oproti pracovnej sile z Ázie. V roku 2004 sa zrušili 40 rokov staré dovozné kvóty na textil do západnej Európy z členských krajín Svetovej obchodnej organizácie vrátane Číny a Indie. K tomu sa pripojila globálna kríza. Makyta však neprerušila svoju výrobu. K dnešnému dňu v nej denne nájde prácu 750 ľudí. Rovnako si zachovala svoju obchodnú sieť s 10 predajňami.

Podľa údajov Štatistického úradu SR na začiatku roka 2000 pracovalo v tomto odvetví na Slovensku vyše 73 300 ľudí, v roku 2011 ich počet klesol približne na 36 400.

Hlavným výrobným programom spoločnosti Makyta je dnes odevná konfekcia – výroba pre renomované značky Armani, Prada, Versace, Valentino formou práce v mzde. „V súčasnosti má spoločnosť stabilizované portfólio zákazníkov a tieto značky nám garantujú vykrytie kapacít aj v období recesie,“ uvádza M. Vidoman. Makyta šije pre známe značky celú paletu odevov – plášte, kostýmy, šaty, blúzky – z rôznych materiálov.

Exkluzívne značky požadujú vysokú kvalitu v malých sériách. Kým Makyta pred 20 rokmi šila v priemere z jedného druhu 1 200 kusov, dnes je to 75. Podľa M. Vidomana tým svetové značky ocenili 72-ročnú históriu fabriky, precíznosť vyhotovenia, flexibilitu dodávok a európsku morálku. „Vedia, že v Makyte sa im nikdy nemôže stať, že im niekto modely skopíruje, čo je na Ďalekom východe, žiaľ, častá prax,“ uvádza M. Vidoman.

Okrem konfekcie opäť rozmýšľa nad rozbehom výroby protichemického oblečenia. Nová legislatíva v Európe vyžaduje tento druh ošatenia pre krízové tímy.

Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Považskej Bystrici upozorňuje motoristickú verejnosť na dopravné obmedzenie na miestnych komunikáciách v meste Púchov.

Od stredy 14. novembra do piatka 30. novembra 2018 bude na ceste I/49 ul. 1. mája v km 62,7 až 62,8 v zastavanej časti mesta medzi objektmi Makyta a Lidl čiastočné dopravné obmedzenie v tomto úseku cesty.

Dôvodom je realizácia prác na stavbe „Odvodnenie chodníka pri Makyte Púchov“, v obidvoch jazdných pruhoch.

Doprava bude vedená v obidvoch protismerných jazdných pruhoch s čiastočným šírkovým obmedzením v jednom jazdnom pruhu a bude usmerňovaná umiestneným prenosným dopravným značením, príp. v nevyhnutných prípadoch riadená náležite poučenými a spôsobilými osobami.

Vzhľadom k uvedenému žiada Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Považskej Bystrici motoristickú verejnosť, aby pri prejazde uvedeným úsekom cesty I/49 ul. 1. mája v meste Púchov, dbali o zvýšenú opatrnosť, plne sa venovali vedeniu vozidla, sledovali dočasné dopravné značenie a rešpektovali pokyny správcov cesty.

Dohady o tom, že z novelizácie zásad podpory malého a stredného podnikania a navýšenia celkovej rozpočtovej čiastky určenej na podnikateľskú podporu najviac vyťaží akciová spoločnosť Makyta vedená Mariánom Vidomanom, sa potvrdili. Najstaršia z púchovských odevných firiem podľa pôvodne platných zásad nemala vôbec nárok na podporu z mestského rozpočtu, ale po novelizácii iniciovanej poslaneckou dvojicou Daniel Lako – Lukáš Ranik sa môže tešiť z čiastky bezmála 13 700 eur, čo predstavuje takmer 22 percent celkovej sumy vyplatenej dovedna 41 podnikateľským subjektom.

O podpore pre púchovských podnikateľov sa na rokovaniach mestského zastupiteľstva hovorí už od augusta. Predseda ekonomickej komisie Daniel Lako vtedy nástojil na navýšení celkovej sumy určenej na podporu malého a stredného podnikania z 20 000 na 115 000 eur s tým, že zásady sa budú novelizovať a možnosť podpory sa dostane širokým podnikateľským masám v Púchove. Zároveň sa malo zmeniť základné kritérium určovania výšky podpory z metrov štvorcových podnikateľskej plochy na počet zamestnancov podnikateľského subjektu. Tu bol stanovený hraničný limit 400 zamestnancov.

Daniel Lako dokonca sľuboval, že podnikatelia pretavia získanú podporu do vianočných odmien zamestnancov, keďže tak to má údajne dohodnuté zo Združením podnikateľov regiónu Púchov. Jeho predseda Vladimír Taraba sa však osobne zúčastnil novembrového rokovania mestského zastupiteľstva a potvrdil, že peniaze nebudú určené zamestnancom, ale na skvalitnenie podnikateľského prostredia.

Ani v deň novelizácie zásad podpory podnikania nepoznala autorská dvojica Daniel Lako – Lukáš Ranik vzorec, na základe ktorého bude podpora pre konkrétny podnikateľský subjekt vypočítaná. Všetko mala mať v rukách ekonomická komisia, ktorej sú obaja spomínaní páni členmi, a tá mala rozhodnúť na základe počtu záujemcov o podporu. Aj keď Daniel Lako vyhlasoval, že úpravou podmienok sa odstraňuje diskriminácia pre desiatky podnikateľských subjektov na území Púchova, k dovtedy 33 podaným žiadostiam nakoniec pribudlo len osem.

Ani sa tomu nemožno čudovať, pretože text novelizovaných zásad nebol zverejnený pred rokovaním zastupiteľstva, na úradnej tabuli mesta ho nechali zverejniť až 13. novembra 2017, teda sedem dní pred konečnou uzávierkou na podávanie žiadostí. Asi netreba pripomínať, že z týchto siedmich dní boli tri voľné.

Aj keď sa pôvodne malo rozdeľovať 115 tisíc eur, ekonomická komisia túto čiastku redukovala len na zhruba polovicu. Dôvodom bol zlý odhad spotreby elektrickej energie vo verejnom osvetlení pri koncipovaní rozpočtu na rok 2017. Dodnes však k rozpočtovej úprave v tejto položke nedošlo. Ekonomická komisia krátko po uzávierke podávania žiadostí rozhodla o výške podpory a ňou použitý vzorec zostáva naďalej utajený. Pre poslancov na stredajšie rokovanie mestského zastupiteľstva sú nachystané uznesenia na schválenie podpory pre 41 podnikateľských subjektov.

Ako sme už v úvode naznačili, najväčší diel z podporného „koláča“ si ukrojí akciová spoločnosť Makyta, ktorej je navrhnutá podpora vo výške 13 679,30 eur. Významne si polepší aj firma Mikona, ktorá v prípade potvrdenia v poslaneckom hlasovaní získa 9029,89 eur. Výraznú podporu získajú aj tri firmy podnikateľa Mariána Hantáka – AH Invest, a. s., GMD Finance, s. r. o. a PRIMONT SERVIS, s. r. o. Dovedna ide o sumu dosahujúcu takmer 7 400 eur. Vo všetkých piatich prípadoch ide o firmy, ktoré doteraz podnikateľskú podporu z mestského rozpočtu nemali.

Pokiaľ ide o doterajších poberateľov mestskej rozpočtovej podpory, tí si polepšili len minimálne. Firma HADICE FLEX, s. r. o. napríklad namiesto vlaňajšej podpory 418 eur dostane 440,30 eur, ďalšia
firma z Horných Kočkoviec GOMS, s. r. o. si medziročne polepší len o 46 eur. Aj ostatným podnikateľom sa zvýši podpora rádovo v desiatkach eur. Výnimkou je podnikateľ Marián Chovanec, ktorému podpora stúpla zo 721 eur až na 2655 eur.

O podpore pre vybrané podnikateľské subjekty bude teda rozhodovať v stredu 6. decembra 2017 mestské zastupiteľstvo. Kým vlani poslanci prerozdelili cca 13200 eur, tentoraz to bude zhruba 60 700 eur. Ak si však niekto myslel, že navýšenie podnikateľskej podpory je koncepčnou záležitosťou, mýlil sa. V rozpočte na budúci rok je totiž navrhnutá opäť len čiastka vo výške 30 000 eur.

Rado Varga

Porovnanie výšky podpory pre vybraných podnikateľov v rokoch 2016 a 2017

V piatok 2. júna 2017, v čase približne o 19.05 h došlo k dopravnej nehode v Púchove na ceste I/49, na kruhovej križovatke pri obchodnom dome Lidl a spoločnosti Makyta.

Vodička pri vedení osobného motorového vozidla značky VW Passat pri vychádzaní z križovatky – odbočovaní na cestu II/507 v smere do Lednických Rovní, v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke zachytila prednou časťou vozidla cyklistku.

Cyklistka, ktorá jazdila na bicykli v kruhovej križovatke, po kontakte s vozidlom padla na vozovku, pričom utrpela ľahké zranenie. U účastníkov nehody nebolo zistené požitie alkoholu.

Od konca júna tohto roku má pozemok pod pomocným futbalovým ihriskom, ktorý je vo vlastníctve akciovej spoločnosti Makyta, prenajatý mestská obchodná spoločnosť MŠK Púchov, s. r. o.. Ročný prenájom každého jedného štvorcového metra na viac ako 33-árovom pozemku bol ocenený jedným eurom s tým, že Makyta polovicu zisku z nájmu vracia späť do športu vo forme reklamnej podpory.

Nájomná zmluva bola podpísaná až po tom, čo Makyta od Mesta Púchov a spoločnosti MŠK Púchov, s. r. o. žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia. Mestský právnik Anton Školek na zmierení s Makytou zarobil takmer 800 eur.

Pomocné futbalové ihrisko v púchovskom športovom areáli leží na dovedna štyroch pozemkoch. Jeden z nich vlastní aj akciová spoločnosť Makyta, ktorej predseda predstavenstva Marián Vidoman sa od roku 2013 pokúšal uzavrieť s MŠK Púchov, s. r. o. nájomný vzťah. Podarilo sa mu to až po tom, čo podal žalobu na Okresný súd v Považskej Bystrici. Na strane žalovaných bolo Mesto Púchov a spoločnosť MŠK Púchov, s. r. o. a v hre vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 18 709,60 eur.

Anton Školek ako právny zástupca oboch žalovaných subjektov od začiatku sporového konania nasadil defenzívnu taktiku. Pritom stačilo len pohľadať v agende spoločnosti MŠK Púchov písomné povolenie, zabezpečené ešte štatutárnym zástupcu klubu FK Púchov Andrejom Porázikom, na základe ktorého Makyta súhlasila s užívaním pozemku pod pomocným futbalovým ihriskom. “Existuje dostatok dôkazov, že MŠK Púchov pomocné futbalové ihrisko skutočne využíval, napriek tomu sa kvôli prieťahom z jeho strany, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov, nájomný vzťah neuzatvoril,” vyjadril sa už po ukončení sporu Anton Školek.

Zabudol však v tejto súvislosti dodať, že žaloba zo strany akciovej spoločnosti Makyta prišla až v roku 2015, teda v čase, kedy pôsobil v štruktúrach spoločnosti aj on – najprv od apríla do júna ako konateľ a neskôr ako právny zástupca spoločnosti.

On sám sa zatiaľ na verejnosti nepochválil, že za dva mesiace pôsobenia vo funkcii konateľa zinkasoval nielen riadny plat, ale na základe rozhodnutia spoločníka na rozlúčku s konateľstvom aj mimoriadnu odmenu 3 000 eur. V zdôvodnení vyplatenia odmeny primátorom Rastislavom Henekom figuruje aj taká absurdita ako príprava futbalového štadióna na novú sezónu, pričom tá stará ešte neskončila.

Späť však k súdnemu sporu, ktorý skončil dohodou o urovnaní. Spis bol koncom minulého roka na Okresnom súde v Považskej Bystrici pridelený sudkyni Silvii Kysuckej, ktorá 11. januára 2016 vyzvala žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku. Keďže Makyta požadovala v súdnom spore vyplatenie údajnej finančnej škody, musela pred otvorením súdneho konania zložiť na účet súdu poplatok predstavujúci 6 percent vymáhanej sumy. O týždeň nato už bol súdny poplatok vo výške 1 122,50 eur zaplatený a sudkyňa Silvia Kysucká vytýčila prvé pojednávanie na 25. február 2016.

Všetky strany sa však na súde stretli len na pár minút. Ešte pred začatím pojednávania vo veci samej právni zástupcovia oboch strán navrhli odročiť pojednávanie za účelom mimosúdneho rokovania ohľadne nájomného, resp. doplatenia bezdôvodného obohatenia.

Trvalo takmer štyri mesiace, kým mimosúdne rokovania dospeli do výslednej podoby. Dňa 22. júna 2016 podpísali Marián Vidoman za a. s. Makyta a nový konateľ MŠK Púchov, s. r. o. Štefan Ondrička zmluvu o nájme pozemku na dobu neurčitú. Okrem dohodnutého ročného nájmu vo výške 3 341 eur, z ktorého polovicu použije Makyta na objednanie reklamných služieb na športových zariadeniach nájomcu, sa v zmluve objavila aj klauzula o tom, že zmluvné strany sa dohodli na úhrade zameškaného nájomného za obdobie od 1. januára 2014 až do dňa podpisu zmluvy, a to v celkovej výške 8 157,63 eur.

Po podpise zmluvy Makyta, a. s. v úlohe žalobcu písomným podaním zo dňa 27. júna 2016 vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, pričom sa dohodli, že každá strana si sama hradí trovy konania, ktoré jej vznikli. Makyte sa podstatná časť súdneho poplatku vrátila – prišla len o jedno percento zo zaplatenej sumy, teda o čosi viac ako 11 eur.

Zato MŠK Púchov tohtoročná dohoda s Makytou stojí takmer 10 tisíc eur. K vyplateniu viac ako osemtisícového odškodného za uplynulé obdobie a k mesačným splátkam vyplývajúcim z nájomnej zmluvy totiž treba prirátať aj odmenu pre právnika Antona Školeka. Ten síce v spore zastupoval dva subjekty, od ktorých dostáva štedrý mesačný paušál v súhrnnej výške 2 210 eur, ale ani to mu nezabránilo, aby si osobitne vyúčtoval právne služby aj v spore s a. s. Makyta. Koncom júla jeho spoločnosť JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s. r. o. vystavila faktúru na sumu 787,56 eur.

Zaujímavý je rozpis jednotlivých právnych úkonov. Anton Školek si za prijatie a prevzatie veci vyúčtoval sumu 253,94 eur, rovnakú sumu za účasť na pojednávaní 25. februára 2016, ktoré, ako sme uviedli, trvalo ani nie päť minút a vlastne sa v samotnej veci ani nezačalo pojednávať, nuž a ďalších takmer 254 eur si vypýtal za rokovanie s protistranou, ktoré sa podľa jeho podkladov konalo 23. júna 2016, teda deň po podpise nájomnej zmluvy.

K tomu všetkému si ešte Anton Školek zaúčtoval režijný paušál. Potom sa nemožno čudovať, že na kúpu novej časomiery pre zimný štadión sa peniaze musia zháňať škrtaním dotácie pre hokejový klub.

Pripravil Rado Varga

Takmer pred pol druha rokom sa začalo v Púchove hovoriť o výstavbe v poradí piatej čerpacej stanice pohonných hmôt. K trom existujúcim a štvrtej naplánovanej na parkovisku pri supermarkete Tesco mala pribudnúť “benzínka” na Ulici 1. mája.

Jej lokalizačná pozícia sa postupne menila a posúvala z parkoviska pri športovom areáli a donedávna nevyužitej odkladacej plochy pre bicykle v areáli Makyty až bezprostredne ku kruhovej križovatke s výjazdom na diaľničný privádzač. V minulých dňoch tu stavebná spoločnosť Oraving začala s jej výstavbou.

Bratislavská firma KSM port, s. r. o. ako investor predložila svoj zámer na výstavbu čerpacej stanice pohonných hmôt vlani v máji do komisie výstavby. To ešte bolo ako vhodná lokalita v hre bývalé parkovisko bicyklov v areáli Makyty. Stavebná komisia vtedy od investora požadovala, aby zámer prezentoval na verejnom zhromaždení, kde by sa k nemu mohli vyjadriť aj obyvatelia dotknutej obytnej zóny. K tomu však už nedošlo, pretože samotní občania zobrali chod vecí do svojich rúk a odovzdali hlavnému kontrolórovi petíciu s dvomi stovkami podpisov, ktorá podľa jeho slov spĺňala všetky náležitosti.

Ako sa ukázalo, investor tiež zareagoval bleskurýchlo a svoj prvotný zámer nehodil do koša, ale len posunul o niekoľko desiatok metrov ďalej. Dňa 24. júna 2015 odkúpila spoločnosť KSM port, s. r. o. od akciovej spoločnosti Makyta pozemky v celkovom rozsahu 2401 m2. Išlo o Makytou nevyužívanú oplotenú trávnatú plochu, ktorá susedí s kruhovou križovatkou pri obchodnom dome Lidl.

Zaujímavé je, že investorská firma už následne stavebnej komisii nepredkladala celý zámer, ale rovno požiadala o zriadenie vecného bremena, právo prechodu a prejazdu na parcelu. Mala totiž záujem, aby sa k budúcej čerpacej stanici pohonných hmôt prechádzalo z Ulice 1. mája cez existujúci chodník a keďže výjazd je plánovaný na Vsetínsku cestu, aj v tomto prípade by musel byť “prekročený” chodník, ktorý vedie okolo celého oploteného areálu Makyty.

Na pozemok však vedie aj vnútropodniková komunikácia, a tak čisto teoreticky mohol byť vjazd aj výjazd na “benzínku” vedený aj cez hlavnú bránu do Makyty. Komisia sa k žiadosti nevyjadrila, keďže v čase zasadnutia nemala k dispozícii presný zámer žiadateľa. “Pre posúdenie žiadosti a prípravu podkladov pre mestskú radu a mestské zastupiteľstvo je potrebné doložiť od KSM port, s. r. o. presný zámer a účel, na ktorý sa zriadenie vecného bremena vzťahuje, predpokladá sa, že pre výstavbu čerpacej stanice, zatiaľ mesto nemá k dispozícii oficiálne podklady,” zostalo zaznamenané v zápisnici z komisie výstavby konanej 2. septembra 2015. Do plánovaného rokovania mestského zastupiteľstva zostávali tri týždne.

Dalo sa však očakávať, že firma KSM port, s. r. o. má ďalší postup už s vedením radnice predjednaný. Skutočnosť, že firma pozemok nadobudla do osobného vlastníctva, tomu nasvedčoval, veď inak by sa vystavovala riziku, že ak so svojím zámerom nepochodí, zostane 25 árov trávnatej plochy v areáli Makyty nevyužitých ako doteraz. Podľa dostupných informácií firma už minimálne jednu stavbu čerpacej stanice na Slovensku realizovala – konkrétne v Bratislave. Podľa finančných reportov by ju však za investora málokto pasoval, keďže má iba jedného zamestnanca a hlavným predmetom činnosti sú zábavné činnosti a voľnočasové aktivity. Navyše v posledných rokoch vykazovalo hospodárenie tejto spoločnosti zakaždým stratu.

Stavebná komisia sa viac k tejto problematike už nemala možnosť vyjadriť. Zriadenie vecného bremena schválilo mestské zastupiteľstvo a viacerí jeho členovia nám po ňom potvrdili, že ani len netušili, že ním dali zelenú výstavbe novej čerpacej stanice. Hlasovanie v jej prospech bolo totiž také nenápadné, že počas predkladania návrhu a hlasovania o ňom nepadlo ani raz slovné spojenie “čerpacia benzínová stanica”. Ako sa to mohlo stať?

Na tomto nenápadnom hlasovaní má svoj podiel aj primátor Rastislav Henek, ktorý pri vedení schôdze urobil neobvyklú vec a spojil dva navzájom nesúvisiace kúpno-predajné body. Podstatnú časť “práce” však odviedla prednostka Mestského úradu Eva Kvocerová, ktorá má na starosti odprezentovanie navrhovaných predajov, resp. prenájmov mestského majetku. Kým v minulosti sa na mestských zastupiteľstvách mohli poslanci zoznámiť s podrobnosťami na samostatnej vývesnej tabuli, tá vlani na rokovaniach mestského zastupiteľstva absentovala, a tak sa poslanci museli spoliehať len na informácie poskytnuté predkladateľmi návrhu. A tie boli v prípade zriadenia vecného bremena pre firmu KSM port, s. r. o. takmer nulové.

Eva Kvocerová sa rozhodla celú záležitosť okomentovať len týmito slovami a posúďte sami, či z nich dokážete vyčítať, že zriadenie vecného bremena sa týka zámeru výstavby benzínovej pumpy. “Ja len možno jedno slovo k tomu alebo jednu vetu…hovorili sme o tých znaleckých posudkoch pri nájme alebo pri zriaďovaní vecných bremien, tak máme tu vypracovaný znalecký posudok na jednorazovú odplatu za zriadenie tohto konkrétneho vecného bremena. Sama som bola prekvapená, koľko je to strán, aby nakoniec bola výsledná suma 120 eur.” – taký bol komentár Evy Kvocerovej. Poslanci sa, žiaľ, o podrobnosti nezaujímali, hoci v ich rukách boli hlasovacie zariadenia. A tak sa stalo, že bez toho, aby na zastupiteľstve padlo čo len slovko o čerpacej stanici pohonných hmôt, dôležitý krok k jej zriadeniu sa investorovi podarilo urobiť. Za 120 eur.

Príslušnú zmluvu s Mestom Púchov podpísal za firmu KSM port, s. r. o. začiatkom decembra minulého roku jej prokurista a jeden zo spoločníkov Ladislav Chyba. Prišiel nový rok, zimu vystriedala jar, ale na pozemku pod budúcou “benzínkou” sa nič nedialo. Diali sa však zmeny a s pozemkom sa začalo obchodovať. Od júna je totiž jeho vlastníkom novovzniknutá firma MCH property, s. r. o. so sídlom v bratislavskej Dúbravke. Tá sídli presne v tej istej budove ako dovtedajší vlastník pozemku, takže o pozadí kúpy si môžete vytvoriť vlastný názor.

Či je spomínaná bratislavská firma MCH property, s. r. o., patriaca Monike Chybovej, aj investorom projektu, zatiaľ nevedno. Stavenisko je totiž oplotené, ale stavba zatiaľ nie je viditeľne označená. Svoju reklamnú plachtu tu má natiahnutú len realizátor stavby – stavebná spoločnosť Oraving z Dolného Kubína.

Pár dní pred začiatkom stavebných prác bolo na ploche vyrúbaných aj niekoľko statných ihličnanov. Tak ako sme si už v prípade tejto akcie zvykli – veľmi nenápadne.

Rado Varga

Po štyroch rokoch sa Mesto Púchov opäť stalo nájomcom pozemku pod autobusovým nástupišťom a parkoviskom pri futbalovom štadióne. Nájomnú zmluvu s vlastníkom pozemku o celkovej rozlohe 3890 m2 uzavrel primátor Rastislav Henek po predchádzajúcom odobrení mestskou radou, ktorá o tom rozhodla na svojom zasadnutí 13. apríla 2016. Podľa zmluvy je nájom uzatvorený za účelom zriadenia parkoviska pre motorové vozidlá a autobusového nástupišťa.

Autobusové nástupište je v tesnej blízkosti športového areálu od roku 2005. Bolo vybudované ako náhrada za zrušené nástupište pri Makyte, na ktorého ploche vyrástol supermarket LIDL. A práve LIDL realizoval aj samotnú výstavbu nástupišťa na pozemkoch, ktoré zabezpečilo Mesto Púchov. Koncom októbra 2004 podpísal vtedajší primátor Marián Michalec nájomnú zmluvu s akciovou spoločnosťou Matador o prenájme pozemkov o celkovej rozlohe 3 890 m2 za účelom prevádzkovania autobusového nástupišťa a parkoviska pre osobné a nákladné motorové vozidlá.

Po uplynutí roku 2012 už Mesto Púchov nájomnú zmluvu nepredĺžilo, keďže státie pre autobusy MHD malo vyriešené na inom mieste, a tak už neexistoval žiaden dôvod na znášanie nákladov týchto priestranstiev. Autobusové nástupište zostalo naďalej využívané prímestskou dopravou, ktorej organizácia spadá pod Trenčiansky samosprávny kraj. Medzičasom akciová spoločnosť Matador zanikla a o majetok holdingu Matador sa stará spoločnosť PARI, s. r. o. Tá vyzvala Mesto Púchov na uvedenie pozemkov do pôvodného stavu, a teda aj likvidáciu ostrovčekov a prístreškov s autobusovými zástavkami.

Aj preto sa Mesto Púchov rozhodlo ponúknuť celú stavbu na odpredaj tým, ktorí ju využívajú, a teda prevádzkovateľovi prímestskej autobusovej dopravy v našom okrese – akciovej spoločnosti SAD Trenčín. Trenčianska “sadka” ponuku odmietla s odvolaním, že je len vykonávateľom verejnej služby na objednávku Trenčianskeho samosprávneho kraja. Spoločnosť PARI rokovala s dosluhujúcim županom Pavlom Sedláčkom o nájme pozemkov, ale ročný nájom v sume cca 10 000 eur sa kraju nepodarilo vykryť.

Rokovania pokračovali aj po výmene vedenia Trenčianskeho samosprávneho kraja, ale bezvýsledne. To sa rozhodlo v máji 2014 pre radikálne riešenie a náhradnou zástavkou sa stala vnútropodniková komunikácia v neďalekom podniku Makyta. Dovtedy väčšinou prázdnotou zívajúce parkovisko bolo majiteľom pozemku ohradené a pribudla novonainštalovaná závora.

Tento stav na parkovisku platí aj dnes, neprehliadnuteľný je však fakt, že pri autobusovej zastávke, ktorá je vo vlastníctve Mesta Púchov, začali opäť pristavovať aj “modré” autobusy prímestskej dopravy. Novopodpísaná nájomná zmluva medzi Mestom Púchov a spoločnosťou PARI, s. r. o. to vysvetľuje, keďže sa v nej uvádza, že 5. januára 2016 spoločnosť PARI, s. r. o. po predchádzajúcej ústnej dohode s Mestom Púchov udelila písomný súhlas spoločnosti SAD Trenčín, a. s. na využívanie časti pozemku bez ohradeného parkoviska pre účely verejnej prímestskej autobusovej dopravy.

A aké sú teda podmienky novej nájomnej zmluvy? Mesto Púchov si pozemok o celkovej výmere 3 890 m2 prenajalo na obdobie od 1. mája 2016 do 30. apríla 2017. Ročné nájomné bolo stanovené na 1 euro za každý meter štvorcový bez DPH, a keďže ide o nájom parkovacích plôch, pravdepodobne bude musieť byť k základnému nájmu naúčtovaná aj daň z pridanej hodnoty.

Mesto Púchov tak zaplatí za nájom dokopy 4 668 eur. V zmluve je zakotvená aj opcia na prípadné predĺženie nájmu, avšak po 30. apríli 2017 sa cena nájmu automaticky zvyšuje o 100 percent, to znamená na 2 eurá za každý meter štvorcový prenajatej plochy. Mestská rada, ktorá na svojom zasadnutí 13. apríla rozhodla o schválení prenájmu, zároveň odporučila vedeniu mesta, aby začalo rokovanie s vlastníkom pozemku o podmienkach jeho odpredaja. Podľa našich informácií by majiteľ pozemku chcel pri predaji zinkasovať minimálne 60 tisíc eur bez DPH.

Rado Varga