Rok pred voľbami nás informuje p. Heneková ako sa v Púchove ľady pohli. Rok pred voľbami začína p. Heneková konečne sčasti napĺňať  jej volebný program  – výstavbu nájomných bytov na Kolonke. Vrece s ódami na radosť sa roztrhlo a v miestnych médiách im niet konca. Aké príkre! A aké smutné, že Henekovcom ani dve volebné obdobia nestačia na splnenie všetkých tých sľubov, ktoré dali nám Púchovčanom.

Samotná p. Heneková to potvrdzuje jej vyhlásením, že: „Naša ďalšia úloha je nastaviť strategický program rozvoja výstavby nájomných bytov s podporou štátu v meste pre najbližšie roky“. Inými slovami, skoro 8 rokov potrebovali Henekovci na to, aby pochopili, že budovanie nájomných bytov nemá byť len predvolebným heslom alebo ad hoc riešením, ale strategickým zámerom v rozvoji mesta. A preto definovať vlastnú stratégiu bytovej politiky mesta  mali Henekovci urobiť ako prvé a nie ako posledné v rade.

Pritom netreba zabúdať na to, že Henek v čase keď odovzdával vládu nad našim mestom p. Henekovej uviedol, že svojej nástupkyni nechal mesto v dobrej kondícii. „Na mestskom účte sú financie pripravené na ďalší investičný rozvoj, znížili sme dlh, nepodpisoval som žiadne nevýhodné zmluvy, takže mesto môže prejsť plynule do nového volebného obdobia. Aj vzhľadom na zloženie zastupiteľstva očakávam, že situácia v púchovskom parlamente sa upokojí a verím, že v pokojnejšej atmosfére sa dá v Púchove naštartovať oveľa viac vecí“, doplnil bývalý primátor.  Nič nebránilo tomu, aby Heneková už v prvom roku svojho  vládnutia  realizovala ambicióznejšie  plány aj v otázke výstavby nových bytov. A už vôbec nič nebránilo tomu, aby sa tieto investičné zámery mesta zhmotnili v spoločensky a ekonomicky priaznivejšej dobe.

V roku 2018, v roku keď p. Heneková prevzala od svojho manžela „kľúč od plnej mestskej kasy“ a ani v roku nasledujúcom tu nebola ani pandémia, ani inflácia, či zdražovanie cien energií. Napriek tomu p. Heneková k dnešnému dňu dokázala zo svojich predvolebných sľubov naplniť len tie, ktoré sa týkajú bežnej údržby mesta.

Možno je za tým jej neschopnosť a možno je to za tým jej úmysel. A tak  v  duchu hesla všetkých populistov „idú voľby, ide sa asfaltovať“  p. Heneková tesne pred voľbami konečne rozbieha svoje investičné zámery. Tá povestná Henekovská rola údržbára mesta jej totiž k víťazstvu v ďalších voľbách už nemusí stačiť. Faktom  však zostáva, že ani v roku 2021 sa nič nemení na skutočnosti, že dostupnosť bývania  v našom meste je jedna z najhorších, čo dokazuje aj prieskum nájomného bývania z roku 2019. V počte mestských bytov na 100 obyvateľov zaostávame nielen za Novým mestom nad Váhom, ale aj za Považskou Bystricou. A v priemernej  dobe čakania na mestský byt z vybranej vzorky 53 okresných miest sme najhorší. Kým v takej Prievidzi doba čakania na mestský byt je iba jeden mesiac, u nás v Púchove je to až 84 mesiacov!

Nedostatok mestských bytov si už v roku 2014 uvedomoval sám Henek, ktorý  do svojho volebného programu zaradil aj výstavbu malometrážnych alebo štartovacích bytov. Za jeho 4 roky vládnutia sa ich  postavilo rovných nula. Nakoniec to bola Heneková, ktorá vo svojom volebnom programe potvrdila tú skutočnosť, že Henek stihol iba pripraviť projekt výstavby 52 nájomných bytov na námestí Slobody (budova SOV).

A tak Heneková, ktorá sama o sebe vyhlasovala, že je akousi „kontinuitou Heneka“  nadväzuje aj v tomto na svojho muža a preberá realizáciu projektu výstavby bytov do svojho volebného programu. A čo myslíte, koľko bytov z tohto už pre realizáciu pripraveného projektu sa k dnešnému dňu postavilo? Rovných nula. V  tomto bode je Heneková  skutočne dokonalým pokračovaním jej muža. Žiadne naštartovanie nových či viac vecí, ktoré ohlasoval Henek pri odovzdávaní úradu svojej žene, sa nekoná. 36 nových nájomných bytov na Kolonke je len malá náplasť na potrebu, ktoré toto mesto už roky  má v oblasti nájomného bývania.

Henekovci za takmer 8 rokov nielenže nevytvorili ani podmienky pre individuálnu bytovú výstavbu, ale ani dostatočne nevybudovali mestský bytový fond. Jediná vec čo sa Henekovcom podarila je to, že otvorili  priestor pre súkromných developerov, a to tým, že v otázke dostupnosti bývania urobili NIČ. A tak sa Púchov stal vhodným miestom pre realitný biznis, namiesto toho aby bol  vhodným miestom pre život  mladých, či sociálne slabších  rodín. Žiaľ.

V tejto súvislosti mi napadá myšlienka, že to čo nedokázali rodičia, možno dokážu ich deti. Ale naše mesto snáď nie je kráľovstvom  Henekovcov, kde sa úrad dedí z manžela na manželku,  či z otca na syna.

Uvedomme si však, že stále platí, že naše mesto Púchov  je jedno  z najbohatších miest z hľadiska daňových príjmov na hlavu obyvateľa. A to i napriek tomu, že nám p. Heneková svojimi slovami i skutkami vnucuje opak. Naši občania všetkých vekových kategórií si zaslúžia viac. Aj v oblasti dostupnosti bývania.

Už mesiac rezonuje v našom meste téma vypratávania nájomníkov z mestských nájomných bytov na Moyzesovej ulici. Primátor Rastislav Henek poslal v priebehu júna niekoľkým rodinám oznámenie, že do konca augusta musia opustiť byty, v ktorých niektorí žili viac ako desať rokov. Dôvodom bolo, že po prepočítaní príjmov celej domácnosti nemajú podľa príslušného VZN nárok na to, aby mohli bývať v nájomnom byte. Zoči-voči nájomníkom sa však Rastislav Henek nepostavil. Keď tí avizovali, že prídu o celej záležitosti verejne rozprávať na stredajšie mestské zastupiteľstvo, púchovský primátor sa rozhodol pre náhlu maródku a vedením zastupiteľstva poveril svojho zástupcu Romana Hvizdáka. Dnes už primátor oddychuje pri mori a nájomníci ohrození vysťahovaním dúfajú, že sa im podarí dosiahnuť zvolanie mimoriadneho mestského zastupiteľstva.

Prvé informácie o výzvach na vysťahovávanie z nájomných bytov prenikli na verejnosť už koncom apríla. Vtedy sa z nájomného bytu na Moyzesovej ulici musela po viac ako desiatich rokoch vysťahovať rodina Machýlovcov vzhľadom na to, že vlastnila inú nehnuteľnosť vhodnú na bývanie. S Monikou Machýlovou sme sa stretli začiatkom mája a nepoprela, že s manželom vlastnia nehnuteľnosť. Prekážalo jej len to, že nie na každého nájomníka používal primátor rovnaký meter

„Nájomné byty, ktoré nám nájomníkom boli pridelené, nemali žiadne podmienku, ktorými sa začalo teraz mesto oháňať. Žiadala som o predĺženie nájomnej zmluvy alebo prepis na syna, no mojim žiadostiam nebolo vyhovené. Priznávam, že vlastním nehnuteľnosť, ale za tie roky má veľa nájomníkov nehnuteľnosti, ktoré mohli aj zdediť, ba dokonca aj vyšší príjem, nakoľko deti dospeli. Doteraz nikoho nezaujímal príjem v rodine, ani nič iné a zmluvy sa stále predlžovali. S primátorom Henekom sa poznáme a do očí mi klamal, keď povedal, že nikomu nerobil problém a že to všetkým podpísal. A napokon prišla výzva na vysťahovanie. Odvolali sme sa, ohlásili u neho na sekretariáte a nenabral odvahu ani zavolať, ani sa stretnúť, až kým sa mi nepodarilo odchytiť si ho na úrade. Zasa mi len do očí klamal, že s tým skúsi niečo spraviť a bude mi volať. Namiesto toho prišla ďalšia výzva na vysťahovanie,“ zdôverila sa nám so svojimi skúsenosťami Monika Machýlová.

„Pri osobnom stretnutí mi nakoniec primátor Henek povedal, že problém nie je vlastníctvo nehnuteľnosti, ale že mestu prekáža náš podnikateľský zámer, ktorý realizujeme
na Ulici 1. mája. To ma dosť zaskočilo. Ako je potom možné, že v čase predĺženia zmluvy bolo jednej nemenovanej rodine vyhovené a nájom predĺžený? Ako je možné, že pri stretnutí s jednou rodinou bol primátor taký iniciatívny, že sám im dal návrh ako sa zbaviť nehnuteľnosti, aby im mohol zmluvu legálne predĺžiť. Môj názor je taký, že keď už, tak na všetkých treba používať rovnaký meter.“

Samotný Rastislav Henek sa k téme rozhodol vyjadriť až po tom, čo sa v schránkach púchovských domácností objavil anonymný list popisujúci praktiky vysťahovávania z nájomných bytov. V nedeľu 17. júna svoje vyjadrenie „zavesil“ na svoj facebookový profil s prosbou o zdieľanie.

„Rozhodnutia, ktoré musím občas prijať, nie sú vždy príjemné a populárne. Aj v tento týždeň som bol nútený takéto rozhodnutie urobiť a poslať piatim nájomníkom mestských bytov výzvy na uvoľnenie bytu. Jednalo sa o byty, ktorých financovanie bolo zabezpečené zo štátneho fondu rozvoja bývania, kde podmienky na ich čerpanie sú striktne dané. Verte mi, dlho som hľadal riešenie ako túto záležitosť vyriešiť bezbolestne, ale zákony sú v tomto ohľade bezcitné a nekompromisné,“ napísal vo svojom stanovisku Rastislav Henek.

„Na jednej strane na meste evidujeme takmer stovku žiadostí o pridelenie mestského bytu, ktoré podávajú aj osamelé matky s deťmi bez pravidelného príjmu alebo týrané ženy s deťmi, ktorým mesačný príjem nedovoľuje si čerpať úver a ani prenajať byť na bežnom trhu s nehnuteľnosťami a na druhej strane máme mestské byty, ktorých súčasní nájomcovia nespĺňajú kritéria pre ich pridelenia, a to napr. z dôvodu, že vlastnia na území SR inú nehnuteľnosť vhodnú na bývanie alebo ich príjem prekračuje zákonom určenú výšku, neumožňujúcu prideliť takýto mestský byt. Bývame svedkami, kedy nájomník mestského bytu vlastní iný byt alebo dom a sám dokonca býva v inej nehnuteľnosti a samotný mestský byt prenajíma tretej osobe. Toto sú tie rozhodnutia, ktoré ma naozaj bolia a chápem ľudí, ktorých sa to dotýka, že sú nahnevaní. Ja som však tieto zákony nevymyslel a dokonca ma ich plnenie ani neteší. Vždy som sa snažil žiť čestne, nepodvádzať a pomáhať tým, ktorí to potrebujú,“ dodal na svoju obhajobu Rastislav Henek.

Prípad Mariána Hudeca a jeho rodiny je však dôkazom, že primátor Henek a ani nikto z mestského úradu s nájomníkmi, ohrozenými nepredĺžením nájomnej zmluvy a vysťahovaním z bytov, nehovoril. Samotný Marián Hudec takto reagoval na stanovisko púchovského primátora: „Nikto s nami nič neriešil ako ste sľubovali, že urobíte všetko pre to, aby sme tu mohli zostať. Miesto toho ste urobili pravý opak! Prijali ste VZN, ktoré je ešte prísnejšie ako ten nešťastný zákon od ministerstva a na základe ktorého nás teraz idete vysťahovať postupne všetkých. Stresujete nás tým odvtedy, ako ste prišli do úradu. Aj teraz sme čakali, kedy nás zavoláte na podpis predĺženia nájomnej zmluvy, ktorá nám skončila už v máji, no miesto toho ma zobudila v pondelok po nočnej poštárka s obsielkou na vypratanie bytu. Bolo sľúbené, že s každým to bude riešené individuálne. Čiže staré známe „O NÁS BEZ NÁS“. Na základe akých informácii a faktov rozhodovala tá komisia? Na to, aby ste spočítali príjem do rodiny, potrebuje zasadať komisia? Prečo neboli dotknutí ľudia predvolaní na rokovanie? Pretože nemajú to „správne“ meno? Tam sa komisia zapodievala jednou osobou niekoľkokrát a tu ide o celé rodiny a nikto sa neobťažoval preveriť, ako sú na tom v skutočnosti. Možno by prišli na to, že ten zvýšený príjem v skutočnosti ani neexistuje. Mladší syn žije a pracuje mimo Slovenska a museli sme doložiť aj jeho príjem, lebo tu má samozrejme trvalý pobyt. Druhý si s priateľkou hľadá vlastné bývanie a čo nevidieť tiež odíde aj on. Myslíte si, že banku zaujíma príjem odrastených detí? Absolvoval som to niekoľkokrát a vždy ich zaujímal len príjem žiadateľa a spolužiadateľa, čiže manželky a výdaje na domácnosť. Teraz po päťdesiatke a po sprísnení podmienok na hypotéky je to už tým duplom nemožné. To vážne chcete urobiť z poctivo platiacich ľudí bezdomovcov len preto, že vám to zákon umožňuje?“

Nespokojní nájomníci avizovali, že majú záujem na tom, aby sa ich problémami zaoberalo aj mestské zastupiteľstvo. To bolo naplánované na stredu 27. júna, ale oni už deň predtým odovzdali na mestskom úrade žiadosť o zvolanie mimoriadneho rokovania mestského zastupiteľstva aj so siedmimi poslaneckými podpismi. Nájomníkov v ich snahe podporili Miroslav Kubičár, Rudolf Marman, Ján Riško, Hedviga Šulcová, Jarmila Andreánska, Ivan Sadloň a Roman Hvizdák. Posledne menovaný bol nakoniec nútený viesť aj samotné stredajšie rokovanie poslaneckého zboru. Primátor Henek sa očividne odmietol konfrontovať s nájomníkmi mestských bytov a ráno oznámil svoju náhlu práceneschopnosť.

Na rokovanie poslancov sa nakoniec prišli pozrieť viac ako tri desiatky nájomníkov – nielen tí, ktorí dostali výzvy na vysťahovanie, ale aj ich susedia. Nikto z nich však nechcel verejne vystúpiť, a tak Roman Hvizdák z pozície predsedajúceho prečítal ich písomné stanovisko.

„V prípade našich bytoviek s popisnými číslami 1866 a 1867 sa jedná o nájomné byty a nie sociálne byty postavené s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania. Nájomné byty nám boli pridelené od Mesta Púchov po viac ako desiatich rokoch čakania v poradovníku. Boli nám odovzdané do užívania v roku 2003, resp. 2005 s ústnym prísľubom možného odpredania v budúcnosti. Nájomné byty nám boli formou dodatku pravidelne, v zmysle nájomnej zmluvy, predlžované každé tri roky. Táto skutočnosť bola porušená až v minulom roku, kedy neboli časti nájomníkov predĺžené nájomné zmluvy, no napriek tomu aj naďalej bývali v prideleným bytoch a riadne platili nájomné. Je veľmi dôležité uviesť, že všetci nájomníci, ktorí sme sa na vás obrátili, máme vy- sporiadané všetky záväzky voči Mestu Púchov, či už sa jedná o dane, poplatky za komunálny odpad alebo nájomné. Keď sme nájomné byty dostávali, mali sme malé deti a bez najmenších problémov sme spĺňali všetky zákonné požiadavky uvedené v nájomných zmluvách a tiež vo VZN mesta Púchov. V súčasnosti dosiahli naše deti plnoletosť, resp. doštudovali a začali pracovať, čím nám zákonite narástli aj príjmy, ktoré sú dnes predmetom porušenia legislatívnych požiadaviek. Treba však na tomto mieste pripomenúť skutočnosť, že časť obyvateľov má viac ako 50 rokov, alebo sa k päťdesiatke blíži, čo v značnej miere limituje ich možnosti na čerpanie úverov a s tým spojené hľadanie nového bývania. Nezanedbateľnou skutočnosťou je fakt, že nájomníci za 15 rokov splatili 50 percent z ceny nájomných bytov,“ odznelo v stanovisku obyvateľov domov č. 1866 a 1867 na Moyzesovej ulici.

Poslanecká diskusia na mestskom zastupiteľstve k téme nájomných bytov trvala niečo viac ako štyridsať minút. Poslanci mali pred sebou pripravený návrh uznesenia, ktorým sa snažia podať pomocnú ruku vysťahovaním ohrozeným nájomníkom.

Síce nie jednomyseľne, ale drvivou väčšinou hlasov nakoniec prijali uznesenie, v ktorom odporúčajú primátorovi predĺžiť nájom občanom, ktorí dostali výzvu na vypratanie z bytov na Moyzesovej ulici č. 1866 a 1867, na dobu určitú do 1. marca 2019, pričom predĺženiu musí predchádzať odporučenie komisiou dopravy, služieb a bytovej politiky s následným schválením v mestskom zastupiteľstve a musí byť v súlade so zákonom a zmluvou so Štátnym fondom rozvoja bývania. Mestské zastupiteľstvo zároveň odporučilo primátorovi rokovať so ŠFRB o možnosti predčasného splatenia úveru na nájomné bývanie v termíne najneskôr do 15. augusta 2018.

Nájomníci odchádzali zo stredajšieho rokovania mestského zastupiteľstva s vedomím, že na mestský úrad podali žiadosť o zvolanie mimoriadneho rokovania poslaneckého zboru na stredu 4. júla 2018 v popoludňajších hodinách, aby sa ho mohlo zúčastniť čo najviac zainteresovaných osôb. Už dnes je isté, že konfrontáciu s nimi opäť vynechá primátor Rastislav Henek, ktorý sa rozhodol prvé dva júlové týždne absolvovať tradičnú prímorskú dovolenku s rodinou.

Prečo však v piatok 29. júna, keď sa zo stredajšej náhlej nevoľnosti rýchlo vystrábil, nepodpísal zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva, nevedno. Podľa našich informácií len odovzdal výrazne oklieštené právomoci svoju zástupcovi Romanovi Hvizdákovi a na jeho rozhodnutí bude záležať, kedy a či vôbec sa poslanci k téme nájomného bývania opäť stretnú.

Rado Varga

O výstavbe šiestich bytových domov za hypermarketom Tesco sa hovorí už od polovice minulého roka. Žilinský investor zoznámil so svojimi plánmi vlani začiatkom mája primátora mesta a v septembri aj komisiu výstavby. Nasledovalo však ešte niekoľko mesiacov legislatívnych príprav, ktoré aktuálne dospeli do snahy o získanie územného rozhodnutia.

To by malo byť prvým krokom k tomu, aby sa na hektárovej parcele ornej pôdy začali postupne budovať byty. Radnica zvolala dotknutých účastníkov na územné konanie v utorok 17. mája 2016.

Šesť bytových domov a dovedna 108 bytov plánuje na pozemku o výmere 10 580 m² postaviť žilinská spoločnosť Reinoo Apartments, s. r. o.. Prvý raz sa oficiálne o tomto zámere hovorilo na septembrovom rokovaní komisie výstavby a životného prostredia. Vedúca oddelenia výstavby Daniela Šicová vtedy skonštatovala, že takýto nápad sa so zámermi mesta “nebije”, pretože v územnom pláne sa s touto lokalitou ráta práve na rozvoj bývania: “Celá táto plocha až po Samoty je v územnom pláne vyčlenená pre výstavbu bytových domov. Páni zatiaľ nepožiadali o územné rozhodnutie, žiadali len o stanovisko k štúdii, ktorá sa v tom čase dopracovávala.”

Návrh nepočítal s podnikateľskými priestormi, prioritou je bývanie. Hovorilo sa aj o možnosti získania nájomných bytov prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. “ŠFRB zvažuje veľmi veľa faktorov, povolený počet bytov je vždy daný aj tým, koľko má mesto takýchto nájomných bytov vybudovaných za posledné roky a aký má počet obyvateľov. Investor by mestu predal počet bytov, na ktorý by sa podarilo získať taxu zo štátneho fondu, pravdepodobne to bude riešené priamym odpredajom až po ich výstavbe,” informovala vlani stavebnú komisiu Daniela Šicová.

Komisia sa zhodla aj na tom, že investora pozve na rokovanie mestského zastupiteľstva, aby sa so zámermi a podrobnosťami mohla zoznámiť aj verejnosť. Odvtedy mestské zastupiteľstvo zasadalo dovedna päťkrát, ale vedenie mesta pri príprave rokovania na takýto prísľub zakaždým pozabudlo.

Vlani na jeseň prešiel celý zámer schvaľovacím konaním podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žiadny zo štátnych orgánov nemal voči projektu šiestich bytových domov vážnejšie výhrady, detaily projektu sa však nakoniec zmenili a azda najvýraznejšia zmena sa dotkla počtu parkovacích miest v podzemí a na povrchu. Pôvodne malo byť vybudovaných dovedna 168 parkovacích miest, z toho 100 v podzemných garážach a 68 na povrchu.

Po novom sa pomer podzemných a povrchových miest dosť razantne zmenil – pod zemou bude iba 36 parkovacích miest a na povrchu 108 miest na parkovanie. Pôvodný zámer počítal s päťpodlažnými bytovými domami, v návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa však hovorí už o šesťpodlažných stavbách s polozapusteným suterénom s garážami, pivnicami a technickými miestnosťami.

Na druhom až piatom podlaží sa nachádzajú vždy po štyri bytové jednotky. Šieste podlažie je podkrovného charakteru a nachádzajú sa tu dva byty s terasami.

Investor v samotnom zámere odhadol náklady na kompletnú výstavbu na takmer 4 milióny eur. V štúdii posudzovania vplyvov na životné prostredie sa ako o jedinom negatíve hovorí o riziku hluku z chladiacich zariadení skladu potravín v neďalekom obchodnom centre Tesco. To je od najbližšieho bytového domu vzdialené cca 50 metrov.

Investorská spoločnosť Reinoo Apartments, s. r. o. nie je v Púchove príliš známa. Ešte donedávna však bola väčšinovým spoločníkom v realitnej kancelárii FUN REAL, ktorá má sídlo na Dvoroch. Pátranie po jej spoločníkoch končí až na Cypre. 51-percentný podiel vo firme má totiž spoločnosť Reinoo Limited so sídlom v Larnake.

Zvyšných 49 percent patrí Tomášovi Surovčákovi z Dohňan, ktorý je zároveň aj jedným z dvojice konateľov. Tým druhým je Peter Bodo z Martina. Obaja pritom figurujú aj v štruktúrach ďalších spoločností v komplexe Reinoo, napr. Reinoo Rent, a. s. či Reinoo Žilina, a. s..

Všetky majú sídlo v administratívnej budove na Murgašovej ulici v Žiline. A tu sídlili v minulosti aj firmy, kde Peter Bodo figuruje už len ako likvidátor. Ich názvy sú už na prvý pohľad veľmi zaujímavé: S&A1, a. s., T&B2, a. s. či U&C3, a. s.. Spoločnosť Reinoo Apartments, s. r. o., ktorá by mala stavať šesť bytových domov v Púchove, vznikla v roku 2012 a jej hospodárske výsledky v rokoch 2013 a 2014 vykázali stratu.

Rado Varga