Európske hlavné mesto kultúry má potenciál nielen zmeniť Trenčín a Trenčiansky región, ale aj  Slovensko. K tomu je kľúčová podpora ministerstiev a národných inštitúcií. Vo štvrtok 13.10. 2022 sa preto v Trenčíne v Okruhovom dome armády stretli zástupcovia ministerstiev, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR a Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku a kľúčoví pracovníci štátnej správy s predstaviteľmi mesta Trenčín, Trenčianskeho samosprávneho kraja a tímom Európskeho hlavného mesta kultúry. Diskutovali o význame projektu a odštartovali vzájomnú spoluprácu. Záštitu nad podujatím prevzala Ministerka kultúry SR Natália Milanová, ktorá podujatie otvorila príhovorom.

„Z Trenčína sa stane centrum kultúry, miesto, kam sa budú nielen upínať oči umeniachtivých návštevníkov a návštevníčok, ale kde sa bude kultúrou a umením žiť. Popri Trenčíne ožije celý región a spolu s regiónom následne celé Slovensko,“ hovorí v rámci svojho príhovoru ministerka a ďalej zdôrazňuje: „Európske hlavné mesto kultúry nie je veľký festival. Je transformáciou mesta a krajiny s pomocou kultúrnych prostriedkov, je posilnením kreatívneho priemyslu a národnej prosperity, je nástrojom na kvantový skok dopredu pre celé Slovensko. Som hrdá, že na tomto projekte môžem spolupracovať a vytvárať nástroje na naplnenie obrovského potenciálu, ktorý Európske hlavné mesto kultúry predstavuje.“

Cieľom stretnutia bolo nielen oboznámiť sa s projektom Európskeho hlavného mesta kultúry, ale aj pomenovať jeho prieniky do národných politík, vytvoriť medzisektorovú spoluprácu a hľadať špecifické riešenia tak, aby sa mohol naplniť svojej možnosti.

„Dnešné stretnutie v Trenčíne považujeme za zásadné pri prípravách na 2026. Bez spolupráce s ministerstvami nemôžeme naplniť potenciál, ktorý v sebe Európske hlavné mesto kultúry nesie“, vysvetľuje Lucia Dubačová, riaditeľka Trenčín 2026.

Okrem prirodzeného partnera, Ministerstva kultúry, má projekt prieniky s agendami mnohých ministerstiev. Výborným príkladom je Ministerstvo dopravy a výstavby, ktoré má pod sebou celý segment turizmu. Podľa Václava Miku, generálneho riaditeľa Slovakia Travel má projekt Európskeho hlavného mesta kultúry merateľný a dlhodobý dosah na cestovný ruch. Zvýšený počet turistov sa pretavuje do rôznych oblastí, napríklad aj do možného zvýšeného počtu leteckých prepojení so Slovenskom. „Naša krajina sa potrebuje zviditeľniť moderným spôsobom a kultúra je jeden z najlepších ambasádorov našej krajiny dodnes,” zdôvodňuje Mika.

Za projektom Európskeho hlavného mesta kultúry pevne stoja aj mesto Trenčín a Trenčiansky samosprávny kraj, čoho dôkazom je nielen spolupráca, ale aj finančná podpora.

„Získaný titul Európskeho hlavného mesta kultúry nie je cieľom, ale dôležitým bodom na ceste k zmene mesta Trenčín. Preto sme aj titul získali, vďaka strategickej práci, ktorú tu robíme a aktívnej spolupráci medzi mestom a Trenčianskym samosprávnym krajom,“ hovorí primátor Trenčína, Richard Rybníček.

Európske hlavné mesto kultúry je významný kultúrny projekt Európskej únie. Vedúci Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, Robert Sermek, približuje: „Kultúrna rozmanitosť je dôležitou súčasťou Európskej únie, hoci je často opomínaná. Trenčín a Slovensko majú teraz príležitosť celej Európe ukázať, že EÚ nie je len o politike a ekonomike. Európsky parlament vždy kultúru podporoval, presadzoval zvyšovanie finančných zdrojov a nepoľaví ani teraz v zložitom období inflácie a šetrenia.“

Trenčín bude niesť titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026. „Nie je to príležitosť len pre Trenčín, je to príležitosť pre celé Slovensko, ktorá sa opakuje len raz za 13 rokov. Je to príležitosť cez kultúru a umenie reformovať spoločnosť a krajinu. Spojiť tvorivosť a toleranciu a cez ne naštartovať ekonomický a spoločenský rozvoj,“ zhrnul Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike.

Trenčín 2026 finančne podporuje Mesto Trenčín a Trenčiansky samosprávny kraj. Partnerom Trenčín 2026 je Európska únia. Viac informácií o projekte Trenčín 2026: www.trencin2026.eu

Dňa 18.11.2019 bolo do podateľne Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“) doručené podanie zo dňa 18.11.2019 označené ako „Petícia za obnovenie detskej ambulantnej pohotovosti v Púchove“, podpísané členmi petičného výboru ako aj osobou určenou na zastupovanie v styku s orgánom verejnej moci. Prílohou podania bolo 443 podpisových hárkov v originálnom vyhotovení v písomnej podobe s označením ako „Petícia za obnovenie detskej ambulantnej pohotovosti v Púchove“, ako aj podpisové hárky so zoznamom 1 489 osôb, ktoré podporili petíciu v elektronickej podobe.

Útvar kontroly a sťažností (ďalej len „ÚKaS“) ako organizačný útvar vecne príslušný na vybavovanie sťažností, petícií a podaní vo vecnej pôsobnosti MZ SR podanie zo dňa 18.11.2019 označené ako „Petícia za obnovenie detskej ambulantnej pohotovosti v Púchove“ spolu s 443 podpisovými hárkami prijal a po posúdení obsahu podania vrátane jeho príloh ako aj materiálnych a formálnych náležitostí v kontexte ustanovení § 3 ods. 3, § 4a ods. 6, § 5 ods. 1 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“) zaevidoval predmetné podanie v Osobitnej správe registratúry v roku 2019 vedenej na ÚKaS ako petíciu pod sp. zn. Pet 5/2019, ktorá prešla do roku 2020 pod sp. zn.  Pet 1/2020.

ÚKaS posúdením obsahu petície zo dňa 18.11.2019 zistil, že petícia má charakter žiadosti a MZ SR ako vecne príslušný orgán verejnej moci je povinné vybaviť predmetnú petíciou v zmysle § 5 ods. 6 zákona o petičnom práve, v zmysle ktorého orgán verejnej moci príslušný na vybavenie petície obsahujúcej žiadosť alebo návrh posúdi jej obsah a zašle písomnú odpoveď spolu s odôvodnením zástupcovi v lehote podľa odseku 5. MZ SR v súlade s ustanoveniami § 5 v spojení s § 5d zákona o petičnom práve ako orgán verejnej moci vecne príslušný na vybavenie predmetnej petície oznámil zástupcovi osobitným listom zo dňa 16.12.2019, že podanú petíciu vybaví v lehote najneskôr do 60 pracovných dní od jej doručenia.

MZ SR v zmysle § 5 ods. 6 zákona o petičnom práve predložilo zástupcovi písomné oznámenie výsledku vybavenia petície, z ktorého vyberáme.
Podľa § 2 ods. 20 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.) je ambulantná pohotovostná služba (ďalej len „APS“) druh zdravotnej starostlivosti, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti pri náhlej zmene zdravotného stavu osoby, ktorá bezprostredne neohrozuje jej život alebo bezprostredne neohrozuje niektorú zo základných životných funkcií.

Pri náhlej zmene zdravotného stavu osoby, ktorá ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií je pre takúto osobu určená zdravotná starostlivosť, ktorú poskytuje záchranná zdravotná služba a ústavná pohotovostná služba. Ambulancia pevnej APS preto nie je vybavená a ani personálne zabezpečená na to, aby poskytovala zdravotnú starostlivosť pri život ohrozujúcich stavoch. Podľa § 2 ods. 30 zákona č. 576/2004 Z. z. je pevný bod mesto alebo obec, ktorý je z hľadiska geografickej a demografickej dostupnosti určený na poskytovanie pevnej APS. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. sa APS poskytuje ako

1. pevná APS poskytovaná poskytovateľom, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu pevnej APS (ďalej len „organizátor“) v pracovných dňoch v čase od 16. do 22. hodiny a v dňoch pracovného pokoja v čase od 7. do 22. hodiny,
2. doplnková APS poskytovaná organizátorom nepretržite v rozsahu najmenej dvoch hodín v pracovných dňoch v čase medzi 16. a 22. hodinou nepretržite v rozsahu najmenej dvoch hodín v dňoch pracovného pokoja v čase medzi 7. a 22. hodinou, ak má organizátor vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie doplnkovej APS.

Podľa § 8a ods. 12 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovanie doplnkovej APS zabezpečuje organizátor v spádovom území, v ktorom sa nachádza pevný bod, pre ktorý má vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie pevnej APS pre deti a dorast. Na poskytovanie doplnkovej APS pre deti a dorast musí mať organizátor vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie doplnkovej APS podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), ktorá sa nachádza v spádovom území, pre ktoré má už organizátor vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie pevnej APS pre deti a dorast podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z. z.

Podľa súčasnej právnej úpravy sa tak môže pevná APS poskytovať len v pevných bodoch pre ambulancie pevnej APS, ktoré sú určené vyhláškou č. 22/2018 Z. z. ktorou sa ustanovujú spádové územia a pevné body pre ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby. Podľa vyššie uvádzaných zákonných ustanovení sa zároveň v pevnom bode pre ambulancie pevnej APS nemôže poskytovať doplnková APS, nakoľko tá je určená pre pevnú APS. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy neexistuje z takéhoto pravidla zákonná výnimka. Zmenou právnej úpravy v zmysle petície by tak bolo možné poskytovať v pevnom bode pre pevnú APS aj doplnkovú APS, pričom organizátor by mohol mať vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie pevnej APS aj v inom spádovom území ako v tom, kde poskytuje doplnkovú APS.

Účelom celej novej právnej úpravy APS, ktorá nahradila lekársku službu prvej pomoci bolo optimalizovať poskytovanie druhu zdravotnej starostlivosti, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti pri náhlej zmene zdravotného stavu osoby, ktorá bezprostredne neohrozuje jej život alebo bezprostredne neohrozuje niektorú zo základných životných funkcií po skočení ordinačných hodín poskytovateľov všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Už pri príprave platnej právnej úpravy MZ SR upozorňovalo na skutočnosť, že zaradenie mesta/obce medzi pevné body pre ambulancie pevnej APS neznamená, že v danom pevnom bode pre ambulancie pevnej APS sa bude takáto zdravotná starostlivosť aj automaticky poskytovať, nakoľko takáto skutočnosť z novej právnej úpravy APS nikde nevyplýva.

Dôvodom takto nastavenej právnej úpravy je aj nedostatok poskytovateľov všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti na území Slovenskej republiky. Aj z toho dôvodu pristúpilo MZ SR pri novej právnej úprave k skráteniu ordinačných hodín, kedy sa pevná APS poskytuje len do 22. hod. na rozdiel od lekárskej služby prvej pomoci, ktorá sa poskytovala aj v noci. Pre zachovanie dostupnosti APS pre pacientov je preto určený rozsah hodín, kedy sa pevná APS poskytuje už priamo v zákone č. 576/2004 Z. z. Právna úprava navrhovaná petíciou by tak predstavovala legálny spôsob, ako obísť zákonom určený rozsah hodín, kedy sa má poskytovať pevná APS, čo by znefunkčnilo systém poskytovania APS na celom území Slovenskej republiky.

Všetky uvedené skutočnosti boli prerokované so zástupcom a petičným výborom na pracovnom rokovaní so zástupcami MZ SR ako aj hlavnej odborníčky MZ SR pre všeobecnú starostlivosť pre deti a dorast na MZ SR.

Odoslaním písomnej odpovede zástupcovi MZ SR považuje petíciu v súlade s § 5 ods. 6 zákona o petičnom práve za vybavenú.

Do predškolského zariadenia budú môcť byť v budúcnosti prijaté len deti zaočkované povinným očkovaním. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva po odborných diskusiách, s cieľom prevencie a ochrany zdravia detskej populácie, navrhujú, aby bolo do predškolského zariadenia prijaté iba zaočkované dieťa. Navrhuje sa aj zrušenie sankcií za odmietnutie povinného očkovania.

Kolektívne zariadenie vytvára podmienky, ktoré uľahčujú zavlečenie a šírenie nákazy. Neočkované deti v kolektíve môžu byť prameňom pôvodcu nákazy pre vnímavé deti, ktoré nemôžu byť očkované pre kontraindikáciu alebo sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si protilátky.

Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR preto po takmer ročnej veľmi dôslednej odbornej diskusii prichádzajú s legislatívnym návrhom, ktorý uvádza zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu, a to v záujme ochrániť najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva. Deti v predškolských zariadeniach budú podľa pripravovaného nového legislatívneho znenia efektívnejšie chránené pred zavlečením závažných infekčných ochorení do kolektívu. Súčasťou legislatívneho návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu byť uložené v celkovej súhrnnej výške 331 eur. Sankcie by sa zrušili po 12 rokoch od zavedenia do praxe.

„V súčasnosti môže byť do predškolského zariadenia prijaté aj dieťa, ktoré neabsolvovalo povinné očkovanie. V pripravovanej novele zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia navrhujeme zabezpečiť povinnosť, aby do predškolského zariadenia bolo prijaté len dieťa, ktoré sa podrobilo povinnému pravidelnému očkovaniu zodpovedajúcemu veku dieťaťa podľa očkovacieho kalendára, alebo má potvrdenie od ošetrujúceho lekára, že je proti nákaze imúnne alebo nemôže byť očkované pre trvalú kontraindikáciu,“ povedala ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská.

Zdôraznila, že ona i epidemiológovia si uvedomujú, že uvedená téma je pre rodičov mimoriadne citlivou témou. Aj z tohto dôvodu MZ SR spolu s ÚVZ SR pristúpili k rozhodnutiu zrušiť sankcie za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu. „Vysielame tým jasný signál, že cieľom povinného očkovania nie je vyberanie pokút za jeho odmietanie, ale prevencia závažných infekčných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním,“ uviedla Andrea Kalavská s doplnením, že predbežná informácia o pripravovanom právnom predpise je už zverejnená a do jeho prípravy sa môže zapojiť aj verejnosť.

„Pri súčasných zdravotných hrozbách ako sú napríklad osýpky, v krajinách EÚ ako aj na Slovensku odborníci zdôrazňujú nevyhnutnosť zabezpečiť kolektívnu imunitu pred infekčnými ochoreniami. Dostatočná úroveň zaočkovanosti detí a zachovanie kolektívnej imunity populácie nám zabezpečí ochranu pre všetkých ľudí. Z tohto dôvodu je potrebné realizovať aj zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu. Obmedzenia pre prijímanie neočkovaných detí do materských škôlok zaviedla napríklad už Česká republika, Litva ako aj Francúzsko,“ vysvetlil hlavný hygienik SR Ján Mikas.

„V prípade zavlečenia závažných infekčných ochorení do detského kolektívu je potrebné v týchto kolektívnych zariadeniach bezodkladne reagovať. S cieľom eliminovať vznik a šírenie infekčných ochorení pribudne prevádzkovateľom zariadení pre deti a mládež povinnosť viesť zoznam osobných údajov potrebných pre prípad urýchleného prijatia protiepidemických opatrení príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva,“ informoval Ján Mikas.

„Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť plne podporuje povinnosť očkovania pred nástupom do predškolského zariadenia. V súčasnosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti, čo je neetické. Neočkované deti ohrozujú deti, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok. To môže byť z dôvodu, že očkované dieťa má  oslabený imunitný systém, alebo má chronické ochorenie. Očkovacie látky tiež nie sú stopercentne účinné, teda aj napriek očkovaniu môže 1-2% detí zostať po očkovaní voči nákaze vnímavých. Ďalej ohrozujú aj deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované, ako sú napríklad deti po transplantácii, s onkologickým ochorením a pod. Rovnako podporujeme zrušenie pokút za odmietnutie povinného očkovania, pretože zaplatenie pokuty dieťa pred nákazou nechráni. Rodičia si musia uvedomiť, že osobná sloboda sa v prípade prevencie prenosných chorôb končí pri slobode druhého dieťaťa, ktorého môže neočkované dieťa nakaziť,“ hovorí prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková.

„Vzhľadom na zvýšený výskyt ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním ( najmä osýpok ) v SR, ale aj celej Európe je veľmi žiaduce zaviesť navrhované opatrenie. Ochorenia proti ktorým sa v SR očkuje v rámci povinného očkovania majú často závažný priebeh, alebo závažné komplikácie. Mnohé deti však vzhľadom na ich zdravotný stav nemôžu byť očkované. Ochranu pred týmito ochoreniami im mala zabezpečiť kolektívna imunita ( vysoký počet zaočkovaných detí zabráni šíreniu ochorenia ). Keďže zaočkovanosť detí v SR proti niektorým ochoreniam klesá, nevieme dostatočnú kolektívnu imunitu zabezpečiť. Nezaočkované dieťa, najmä v kolektívnom zariadení, môže byť potom zdrojom nákazy, alebo môže uľahčovať šírenie ochorenia. Bola by som veľmi rada, keby verejnosť vnímala toto opatrenie nie ako opatrenie represívne, ale naozaj preventívne, s cieľom ochrániť mnohé deti pred závažnými ochoreniami. Treba si uvedomiť, že ohrozené je každé neočkované dieťa, teda aj také, ktoré mohlo byť očkované, ale rodičia sa rozhodli očkovanie odmietnuť. V čase prepuknutie epidémie je už mnohokrát neskoro rozhodnúť sa dieťa doočkovať,“ povedala hlavná odborníčka MZ SR pre pediatriu Elena Prokopová.

Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie MMR vakcínou

Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína). Z administratívnej kontroly očkovania k 31.8.2018 v rámci povinného očkovania proti MMR vyplýva:

• v ročníku narodenia 2016 bolo zistených 1 635 odmietnutých očkovaní (2,8 % z počtu detí v ročníku narodenia podliehajúcich očkovaniu),
• ročník narodenia 2015 bolo zistených 1 593 odmietnutých očkovaní (2,9 % z počtu detí v ročníku narodenia podliehajúcich očkovaniu),
• na krajskej úrovni bola najvyššia miera odmietania povinného očkovania zaznamenaná v Trenčianskom kraji a v Bratislavskom kraji (4,5 – 4,8 % v uvedených ročníkoch narodenia).

Sú však aj rodičia, ktorí odmietajú aj ostatné druhy očkovania a preočkovania, či už očkovanie hexavalentnou vakcínou a následné preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne alebo očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.

Najviac rodičov odmieta očkovanie prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke, a to v priemere 1 700 odmietnutých očkovaní každý rok (v roku 2018 je zaznamenaný mierny pokles odmietnutí očkovania), ďalej je to odmietanie očkovania proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam, a to v priemere 1 200 odmietnutých očkovaní každý rok a očkovanie hexavalentnou vakcínou odmieta v priemere 1 100 rodičov každý rok. Počet rodičov odmietajúcich očkovanie sa pohybuje každý rok približne na tej istej úrovni pri všetkých druhoch očkovania. Na Slovensku sa povinne očkuje proti desiatim infekčným ochoreniam.

„Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte infekčných ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené. Príkladom sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východnom Slovensku. Preto nemožno spochybňovať dôležitosť pravidelného povinného očkovania,“ uviedol hlavný hygienik SR.

„Je povinnosťou pediatrov, epidemiológov a ďalších odborníkov zainteresovaných v plnení Národného imunizačného programu, aby neustále zdôrazňovali, že pokiaľ je pôvodca nákazy prítomný v populácii, alebo vo vonkajšom prostredí, riziko infekcie naďalej trvá, a že najoptimálnejšou ochranou pred vybranými infekčnými ochoreniami je očkovanie,“ povedala ministerka zdravotníctva SR.

Ako je to s úrovňou zaočkovanosti pod 95%?

Celoslovenské výsledky zaočkovanosti v rámci pravidelného povinného očkovania detí prekročili hranicu 95 % vo všetkých kontrolovaných ročníkoch narodenia. Celoslovenská zaočkovanosť sa pohybovala na úrovni 95,2 % (základné očkovanie  proti MMR, ročník 2016) až 97,7 % (preočkovanie proti DTaP-IPV – ročník narodenia 2004).

Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95%, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR v 15. – 18. mesiaci života v ročníku narodenia 2016 v troch krajoch a v ročníku narodenia 2015 v dvoch krajoch.

Na okresnej úrovni bola nižšia ako 95 % zaočkovanosť zistená v rámci:

• očkovania prvou dávkou MMR vakcíny u detí narodených v roku 2016 v 27 okresoch,
• základného očkovania tromi dávkami hexavalentnej vakcíny (proti DI-TE-PER-VHB-HIB-POLIO) u detí narodených v roku 2016 v  11 okresoch,
• základného očkovania tromi dávkami proti pneumokokovým nákazám u detí narodených v roku 2016 v  12 okresoch,
• preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. roku života u detí narodených v roku 2011 v 11 okresoch,
• preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu detskej obrne v 13. roku života detí narodených v roku 2004 v 2 okresoch.

Vďaka eurofondom pribudnú v kraji v materských škôlkach nové miesta. Základné školy zasa čaká zlepšenie technického vybavenia učební a školských knižníc. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyčlenilo v rámci výziev pre škôlky v kraji 3,3 mil. eur a pre základné školy v kraji 2,7 mil. eur.

Púchovskej radnici sa nevydaril ani druhý pokus o získanie dotácie z ministerstva vnútra na osadenie meračov rýchlosti motorových vozidiel na miestnych komunikáciach. Ešte v roku 2015 plánovalo mesto osadiť tri svetelné „retardéry“ na Okružnej, Novonosickej a Slovanskej ulici – žiadosť o grant sa však ocitla medzi tromi desiatkami neschválených projektov. Nádeje si vedenie mesta robilo v roku 2016, ale situácia sa zopakovala. Projekt za necelých 18 000 eur ministerstvo vnútra nepodporilo.

V auguste minulého roku vydalo Ministerstvo vnútra SR výzvu Prezídia Policajného zboru na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Základným cieľom dotačného projektu, na ktorý ministerstvo vyčlenilo 141 tisíc eur, bolo zvýšenie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky a ich povedomia pri dodržiavaní zásad a všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa cestnej premávky. Ministerstvo chcelo dotáciou podporiť napríklad nasvietenie existujúcich priechodov pre chodcov, prípadne ich optické zvýraznenie dopravnými gombíkmi, osadenie meračov rýchlosti motorových vozidiel či nákup mobilných detských dopravných ihrísk.

O dotáciu z grantovej výzvy Ministerstva vnútra SR sa usiloval aj Púchov a v predpísanej lehote predložila radnica projekt „Zníženie dopravnej nehodovosti na území mesta Púchov – nákup a montáž meračov rýchlosti“. Celková hodnota projektu bola 17 950 eur, pri- čom povinnú spoluúčasť vo výške piatich percent odobrili mestskí poslanci na svojom septembrovom rokovaní.

Mesto plánovalo zakúpiť a nainštalovať dovedna 5 meračov rýchlosti, ktoré mali byť umiestnené na rizikových miestnych komunikáciach na uliciach Okružná, Janka Kráľa, Štefánikova, Spojová a Novonosická.

„Sú to miestne komunikácie s vysokou intenzitou premávky, kde je už dlhodobo zaznamenávaná zvýšená nehodovosť a často dochádza ku kolíznym situáciám ako aj k nerešpektovaniu dopravného značenia. Preventívne merače rýchlosti vybavené štatistickým modulom budú poskytovať informácie aj o dopravnej zaťaženosti na uvedených úsekoch, údaje potrebné pre aktualizáciu koncepcie dopravy v meste, pre mestskú políciu a pre príslušné oddelenie PZ SR,“ uvádza sa v dôvodovej správe k projektu.

Preventívne merače rýchlosti nie sú na cestách nášho okresu žiadnou neznámou, už niekoľko rokov plnia preventívnu funkciu v Beluši, nedávno ich inštalovali v Dolných Kočkovciach a Lednických Rovniach.

V našom meste si však na ne budeme musieť ešte počkať, pretože púchovský projekt sa opäť ocitol medzi tými, ktorým ministerstvo dotáciu neposkytne. Tešili sa v dvoch slovenských obciach (Cabaj-Čápor a Nižná) a štyroch mestách (Topoľčany, Nitra, Skalica a Kežmarok).

Dotáciu v hodnote 22 782 eur získal aj Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý opatrenia na zvýšenie bezpečnosti na cestách realizoval už na sklonku minulého roku aj na cestách Púchovského okresu. Išlo o úpravu ôsmich priechodov pre chodcov, z ktorých šesť sa nachádzalo priamo v Púchove a po jednom v Streženiciach a Lednických Rovniach. Práce sa týkali osadenia LED bezpečnostných dopravných gombíkov a dopravných značiek označujúcich a zvýrazňujúcich priechod pre chodcov na fluorescenčnom podklade s doplnkovým výstražným LED svetlom oranžovej farby a zvýraznenia vodorovného dopravného značenia.

Aj keď ministerstvo vnútra o pridelení dotácií rozhodovalo ešte v závere novembra, vedenie mesta Púchov ponechalo projekt meračov rýchlosti v rozpočte na rok 2017. Zatiaľ nevedno, či ho odfinancuje z vlastných zdrojov alebo sa aj do tretice pokúsi zareagovať na grantovú výzvu ministerstva.

Rado Varga