Tohtoročná letná sezóna bude bohatá na poznávanie. Po zakúpení vstupenky na Malý alebo Veľký hradný okruh budú môcť návštevníci Trenčianskeho hradu navštíviť na základe tohto lístka ďalších šesť pobočiek Trenčianskeho múzea v Trenčíne celkom zdarma.

Spoločné vstupné bude možné využiť do 31. októbra 2023, platnosť zakúpenej vstupenky „Spoločné vstupné – hrad“ bude sedem kalendárnych dní vrátane dňa jej nákupu. Pozrieť sa predložením vstupenky môžu návštevníci aj do Katovho domu, Kostnice, Župného domu (všetky tri v Trenčíne), Podjavorinského múzea v Novom Meste nad Váhom, Rodného domu Ľ. Štúra a A. Dubčeka v Uhrovci či kúrie Ambrovec v Beckove.

„Všetky naše pobočky majú turistom čo ponúknuť, každá z nich má osobité čaro a hodnotné expozície. Spoločným vstupným sme sa snažili vyjsť v ústrety turistom, ktorí prichádzajú do Trenčína a okrem hradu chcú spoznať aj ďalšie zaujímavé historické miesta. Teraz tak budú môcť urobiť za zvýhodnených podmienok. Zároveň veríme, že táto iniciatíva pomôže pri rozvoji cestovného ruchu v kraji,“ povedal riaditeľ Trenčianskeho múzea v Trenčíne Peter Martinisko.

Krajská dominanta patrí už tradične medzi najnavštevovanejšie pobočky Trenčianskeho múzea v Trenčíne, až za ním sa v počte návštevníkov nachádzajú Katov dom, Karner sv. Michala či Rodný dom Ľ. Štúra v Uhrovci.

Aj začiatkom tohto roka bola návštevnosť všetkých pobočiek Trenčianskeho múzea ovplyvnená epidemiologickou situáciou, ku ktorej sa neskôr pridala aj sociálno-ekonomická. „V dôsledku protipandemických opatrení boli všetky pobočky múzea v januári tohto roku uzatvorené. Po ich opätovnom otvorení môžeme návštevnosť porovnávať s priemernými rokmi pred pandémiou. V aktuálnej letnej sezóne sme pripravili pre návštevníkov množstvo zaujímavých podujatí, od ktorých si sľubujeme navýšenie celkovej návštevnosti našich pobočiek,“ povedala vedúca Oddelenia marketingu a komunikácie Trenčianskeho múzea Katarína Špačková.

Všetky pobočky Trenčianskeho múzea za I. polrok 2022 navštívilo 62 866 ľudí, to je o  približne 40 tisíc návštevníkov viac ako v pandemických rokoch 2020 a 2021.  Samotný Trenčiansky hrad láka návštevníkov aj vďaka zrekonštruovanému južnému opevneniu, ktoré odkrylo a sprístupnilo doteraz skryté zákutia tejto historickej pamiatky.

Krajskú dominantu si za prvých 5 mesiacov tohto roka prišlo pozrieť 52 529 ľudí. Z celkom 8 pobočiek Trenčianskeho múzea je verejnosti sprístupnených 6, Podjavorinské múzeum a Draškovičov kaštieľ, ktorý aktuálne prechádza rekonštrukciou, sú dočasne uzavreté.

Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja a Múzeum regiónu Biele Karpaty – Obec Bohunice pozývajú všetkých priaznivcov motocyklistiky a tiež širokú verejnosť na výstavu Zašlá éra považskobystrickej motocyklistiky.

Vystavený užší výber historických motocyklov zo zbierok Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici reprezentuje obdobie najväčšieho rozmachu ich výroby v bývalom monopolnom podniku Považské strojárne.

Výstavu motocyklov dopĺňajú rôzne trojrozmerné predmety s motocyklovou tematikou, vlajky, plakety, medaile, tablo z inaugurácie poštových známok z roku 2014, katalógy, vlajky štátov a mnoho ďalšieho.

Športové úspechy jazdcov Jána Kociana a Jána Hrehora dokladujú rôzne ocenenia, ktoré získali za výborné umiestnenia na medzinárodných, ale aj domácich súťažiach.

Odbornou garantkou výstavy je Anna Šujanská, historička a kurátorka motocyklovej zbierky Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.

S postupným uvoľňovaním opatrení sa do bežného života ľudí vracia aj kultúra. V našom krátkom prehľade sa dozviete všetky dôležité informácie o tom, kde v kraji sa môžete v súčasnosti kultúrne vyžiť.

Trenčianska župa v oblasti kultúry zriaďuje tri knižnice, tri múzeá, jednu galériu, jednu hvezdáreň a štyri osvetové strediská. Väčšinu z nich môžete osobne navštíviť už počas tohto týždňa.

Návštevníkov očakáva:

• Verejná knižnica M. Rešetku v Trenčíne – otvorené sú všetky pracoviská a vyhľadať knihy si môžu čitatelia vo voľnom výbere,
• Považská knižnica v Považskej Bystrici – milovníci kníh môžu osobne navštíviť zmodernizovanú budovu považskobystrickej knižnice vrátane pobočiek na SNP a Rozkvete,
• Trenčianske múzeum v Trenčíne – verejnosti je prístupný Župný dom v Trenčíne a Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom, od piatku 23. apríla svoje brány otvorí aj Trenčiansky hrad a Karner sv. Michala v Trenčíne, 1. mája sa k ním pridá Kúria Ambrovec v Beckove,
• Hvezdáreň Partizánske – otvorená pre verejnosť, návštevu je potrebné dohodnúť telefonicky,
  
• Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne – svoje výstavné priestory otvára v piatok 23. apríla.

Pri návšteve jednotlivých inštitúcií prosíme verejnosť o dôsledné dodržiavanie aktuálne platných hygienických opatrení. Viac informácií nájdete na webových sídlach samotných župných organizácií.

V núdzovom režime plnom prísnych opatrení sa fluktuácia turistov a návštevníkov znížila na minimum. Mnohí z nich nechodia ani do prírody, ani do spoločnosti kvôli obavám z nákazy, no ďalšia časť nemá dostatočné informácie o tom, kam by mohli v tomto období zájsť. Napriek náročnosti súčasnej situácie je mnoho zariadení, ktoré možno navštíviť. Stačí dodržiavať všetky hygienické opatrenia vrátane odstupov a maximálneho počtu ľudí.

Okrem prechádzok v prírode je v Trenčianskom kraji obľúbená návšteva hradov a zámkov. Tá je aj v súčasnosti možná podľa aktuálnych otváracích hodín, ktoré, spravidla, nájdete na webových stránkach alebo na facebook fanpage konkrétnej dominanty. Podmienkou je dezinfekcia rúk, nasadenie rúšok a maximálny počet 5 osôb. V tejto chvíli sú pre verejnosť prístupné všetky hrady i hradné zrúcaniny vrátane Trenčianskeho, Beckovského, Čachtického či hradu Bystrica. Na niektorých, ako hrad Uhrovec, síce prebiehajú stavebné práce, ale verejnosti budú dostupné do 1.11.2020, v závislosti od počasia. Počasie zohráva rolu aj v prípade hradu Lednica.

Výnimkou otvorenej inštitúcie nie je ani Bojnický zámok: „Zámok ostáva otvorený v klasických otváracích hodinách a to každý deň okrem pondelka od 10.00 h do 15.00 h s tým, že prehliadky sú bez sprievodcovských služieb. Návštevníci obdržia pri vstupe informačný leták v tlačenej alebo elektronickej podobe, zvolia želaný okruh – buď galerijný, zámocký alebo oba súčasne a vlastným tempom prechádzajú zámok za dodržiavania prísnych hygienických nariadení. Na jednotlivých stanovištiach sa nachádza dozor, ktorý vie zodpovedať prípadné otázky,“ informovala kultúrno-propagačná manažérka Slovenského národného múzea, Múzea Bojnice, Petra Gordíková.

Bojnický zámok je súčasťou inštitúcie Slovenské národné múzeum, ktorá zastrešuje až 61 expozícii po celom Slovensku, pričom všetky z nich ostávajú otvorené. Otvoreným ostáva aj Dubnický kaštieľ v Dubnici nad Váhom, v ktorom sa prehliadky konajú v rámci štandardných otváracích hodín s obmedzením 2 návštevníci, prípadne jedna rodina na jednu prehliadku.

Za informáciami do knižnice, galérie i do múzea

Znížené množstvo návštevníkov evidujú aj knižnice a to i napriek tomu, že ostávajú otvorené. „Fungujeme v štandardných otváracích hodinách s tým, že priestory dezinfikujeme každú hodinu. Je citeľné, že ľudia sa boja a knižnicu navštevujú menej, preto nie je problém dodržiavať nariadenia o maximálnom počte osôb. Rovnako dodržiavame aj 2 metrové rozostupy, ktoré máme naznačené na podlahe,“ vyjadrila sa koordinátorka služieb pre Hornonitriansku knižnicu v Prievidzi, Marta Píšová.

Zaujímavé výstavy sú prístupné v niekoľkých galériách v Trenčianskom kraji, ku ktorým patrí aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, v ktorej sa nachádzajú nielen stále expozície, ale aj výstavy „Erika Miklóšová: Abstract Landscapes“ či „Lucia Mlynčeková: (Vý)stavoprojekt Trenčín. Nezaostáva ani galéria Regionart v Prievidzi s výstavou „Tropický hmyz zo súkromnej zbierky Michala Zachara“.

Milovníci múzeí ocenia, že pri dodržaní hygienických zásad môžu navštíviť napríklad Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom či Trenčianske múzeum v Trenčíne. Aj v tomto prípade platí povinnosť dezinfekcie, nasadeného rúška a maximálneho počtu 5 osôb.

Turistov zaiste poteší informácia, že aj turistické informačné centrá v Trenčianskom kraji ostávajú otvorené. Púchovské informačné centrum zaznamenalo za minulý týždeň viacero záujemcov z rôznych kútov Slovenska o regionálnu kultúru.

Prístupná je zábava i relax

Výletníci majú stále príležitosť navštíviť napríklad aj Park miniatúr v Podolí, ktorý bude otvorený klasicky až do novembra. V prípade, že by ste sa mali chuť pozrieť na hviezdy a dať si malú súkromnú prehliadku oblohy, stačí sa objednať do Hvezdárne v Partizánskom a radi urobia pre rodinu prehliadku v doobedňajších hodinách.

Vymenované zariadenia patria len k hŕstke z tých, ktoré ďalej ponúkajú služby širokej verejnosti. Stačí, keď si záujemcovia vyhľadajú lokálne kultúrne centrá, knižnice, galérie či múzeá a svojou návštevou podporia ich chod. Odmenou im bude príjemne strávený deň v objatí kultúry a skvelých zážitkov.

V piatok 20. apríla 2018 usporiadalo Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja tvorivý workshop modrotlače. Návštevníci sa zoznámili s postupom modrotlačových foriem, objavili i čaro indiga.

Modrotlač je starobylá technológia, pomocou ktorej sa plátno farbí prírodným farbivom indigom.  Technologický postup je známy takmer vo všetkých kultúrach. V jednotlivých krajinách však nadobúda špecifické charakteristiky.

Na Slovensku sa modrotlačové látky využívali v ľudovom odievaní, najmä v ženskom kroji, neskôr aj v interiérových doplnkoch. Etnické znaky získavala modrotlač prostredníctvom ručne vyrábaných  foriem, ktorých výrobcovia zdôrazňovali národné ornamentálne motívy – geometrické, rastlinné, zoomorfné i antropomorfné.

Workshop modrotlače vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici začal stručnou prezentáciou etnologičky Petronely Rágulovej, ktorá objasnila históriu použitia modrotlače na Slovensku so zameraním na púchovskú dielňu rodiny Trnkovcov. Pod vedením majstra Stanislava Trnku fungovala až do konca 20. storočia. „V dnešnej dobe opäť ožíva záujem o modrotlač v módnej etno-vlne. V roku 2016 bola zapísaná do národného Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. V roku 2017 bola nominovaná do svetového zoznamu UNESCO,“ uviedla Petronela Rágulová, riaditeľka múzea.

Pozvanie do Považskej Bystrice prijal aj mladý študent priemyselného dizajnu Peter Trnka, ktorý sa modrotlačou zaoberá od roku 2010. V Ivanke pri Dunaji si začal budovať vlastnú dielňu, v ktorej využíva tradičné postupy – ručné potláčanie i farbenie látok. Účastníkom najskôr názorne ukázal postup potláčania látok. Následne si už sami potlačili látku pomocou modrotlačových foriem. Po zaschnutí “papu“ sa látka niekoľkokrát ponorila do modrého roztoku, tzv. kypy, a nechala na vzduchu oxidovať.

Vypraním v roztoku kyseliny sírovej sa odstránila pôvodná nanesená rezerva, vďaka čomu sa zvýraznili biele potlačené vzory. „V považskobystrickom múzeu som sa cítil naozaj príjemne a myslím, že workshop by sa dal označiť ako perfektný. Ľudia si mohli domov odniesť vlastný obrúsok, ktorý sami pripravili pomocou modrotlačovej technológie. Celý proces trval asi 4 hodiny a všetci boli zo svojej práce nadšení,“ povedal Trnka

O účasť na workshope bol veľký záujem. Prišli ľudia z blízkeho okolia, i z iných slovenských miest – zo Žiliny, Čadce, Prievidze, Piešťan, či Bardejova. Neočakávaným prekvapením bola nadšenkyňa modrotlače z Austrálie.

Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja v júli sprístupnilo stálu expozíciu tradičného bývania v Marikovej. Múzeum zareagovalo na dopyt turistov a do skanzenu pri miestnom amfiteátri nainštalovalo rôzne zbierkové predmety, ktoré sú ukážkou tradičného bývania marikovských predkov.

Marikovská dolina patrí svojou rozlohou medzi najrozsiahlejšie doliny na Slovensku. Ide o horskú pohraničnú oblasť, ktorá bola dlho neosídlená. Zmena nastala až počas tzv. valaskej kolonizácie.

Pôvodné obydlia marikovských predkov boli veľmi malé a vyznačovali sa jednoduchosťou prevedenia. Z materiálov používali kameň, drevo a hlinu. Zvonka boli chalúpky skromné, no uprostred krásnej prírody pôsobili naozaj malebne. V štítovej strane domu bývali zvyčajne dva obloky, v pozdĺžnej vchodové dvere. „Okolo okien a dverí sa ešte do polovice 20. storočia vápnom maľovali ornamentálne body, ktoré mali chrániť príbytok pred zlými silami. Za účelom ochrany sa aj do základov drevenice dávali kultové predmety ako mince, posvätný text alebo posvätené bylinky,“ prezradila riaditeľka Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Petronela Rágulová.

Skanzen, ktorý je ukážkou tradičného bývania v minulosti, pozostáva z troch hlavných častí – izby, pitvora a komory. V izbe zaujme piecka s dobovým riadom a príslušenstvom, stará posteľ s perinami, nad ktorou visí kolíska či prevesený marikovský kroj. Centrom života v izbe bola pec a stôl. Ten v minulosti predstavoval rešpektované miesto udržiavané v čistote a poriadku.

V priestore oproti piecke je tzv. svätý kút pozostávajúci z viacerých svätých obrazov. Pracovné predmety, ktoré boli súčasťou každodenného života a používali sa na mútenie mlieka, mletie obilia, šitie krpcov či pranie pomocou piestov a rumpľa, sú súčasťou expozície v pitvore. Komoru tvoria dve zásobnice na obilie a truhlica na šatstvo.

V priebehu 20. storočia došlo k postupnému zániku tradičného bývania. Spoločenské zmeny boli tak masívne, že kopanice začali vymierať a z dreveničiek ostali len torzá svojráznej ľudovej architektúry.

Projekt „Expozícia tradičného bývania v Marikovej“ realizovalo Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici v spolupráci s obcou Horná Mariková. Na projekt z verejných zdrojov finančne prispel Fond na podporu umenia a Trenčiansky samosprávny kraj. Trenčiansky župan Jaroslav Baška podporil novovzniknutý projekt aj osobne počas 25. ročníka Marikovských folklórnych slávností.

Expozícia bude pre návštevníkov sprístupnená na požiadanie, po predchádzajúcej dohode s Obecným úradom v Hornej Marikovej. Viac informácií na telefónnom čísle 042/435 21 82.

Dve občianske združenia, ktoré výraznou mierou prispeli k projektu „Bod kultúry – Župný dom“, po dvoch rokoch odišli z budovy Župného domu. Občianske združenie PUCHOVO DEDIČSTVO už nepredĺžilo nájomnú zmluvu na užívanie časti priestorov tejto historickej budovy. Doterajšia nájomná zmluva so symbolickým jednoeurovým nájom združeniu vypršala 1. mája 2017. V tento deň sa s budovou rozlúčili aj členovia občianskeho združenia Mŕtva kosť, ktorí vykonávali svoju bohatú činnosť predovšetkým v podkrovných priestoroch Župného domu.

Členovia občianskeho združenia PUCHOVO DEDIČSTVO oznámili svoje rozhodnutie nepredĺžiť nájomnú zmluvu na svojej internetovej stránke, kde v krátkosti zhrnuli aj svoje dvojročné úsilie o renováciu Múzea púchovskej kultúry.

„V spolupráci s OZ Mŕtva kosť a ďalšími dobrovoľníkmi sme v priebehu leta 2015 prerobili podkrovné skladisko kníh na kultivovaný spoločenský priestor so sociálnymi zariadeniami. Mesto Púchov podporilo projekt nezávislého kultúrneho centra financiami z rozpočtu určenými okrem iného pre záujmovú umeleckú činnosť, kultúrne aktivity, rozvoj školstva a vzdelávania. Z uvedenej čiastky sme spomínanému priestoru dali nielen vizuálne „novú dušu“, zakúpili techniku a mohli tak organizovať zdarma výstavy a vernisáže, cestovateľské prezentácie, koncerty, burzy, premietanie filmov, večery so spoločenskými hrami, workshopy, literárne čítačky, bábkové divadlá atď. Múzeum orientované na jednu časť dejín Slovenska a Púchova sme rozšírili o ďalšie expozície (stredovek, ľudová kultúra, barón Hoenning) a vďaka tomu sa mohlo premenovať na Púchovské múzeum. Vybavili sme ho novými informačnými panelmi, popiskami exponátov, televíziami s dokumentárnymi filmami, novým osvetlením, figurínami, vitrínami i exponátmi samotnými. Keďže tvorba expozície v múzeu si vyžaduje výskum, systematickú a dlhodobú prácu, nebolo možné okamžite zaplniť všetky miestnosti trvalejšie umiestnenými exponátmi. Z tohto dôvodu sme v takto zatiaľ nevyužitých priestoroch organizovali rôzne výstavy, ktoré sa obmieňali, aby aj takýmto spôsobom prilákali návštevníkov do Župného domu opakovane, aby teda múzeum „žilo“ a nebolo iba na jedno pozretie za 10 rokov. Zmenili sme otváracie hodiny múzea z pôvodného „piatkového dopoludnia po objednávke na mestskom úrade“ na pravidelné a stabilné dve hodiny v utorok dopoludnia, dve hodiny vo štvrtok popoludní a dve hodiny v nedeľu popoludní. Chceli sme tým pokryť záujem škôl, 8 hodín pracujúcej verejnosti i tých, ktorí majú voľno azda iba cez sviatok. Väčšina návštevníkov však chodila mimo tieto stabilne otvorené hodiny v múzeu, teda po telefonickom dohovore s nami. Okrem púchovských škôl, ktoré mali prehliadku múzea s odborným výkladom zdarma, prišli i rodiny či jednotlivci. Zo symbolického vstupného, ktoré zaplatili, sme financovali údržbu múzea. Čo sa z finančnej dotácie od mesta neminulo na presne vopred stanovené a aj tu uvedené položky, schválené mestským zastupiteľstvom, sme naspäť vrátili do rozpočtu mesta. Pred získaním dotácie sme sa s Mestom Púchov dohodli na tom, že všetky takto zakúpené veci zostanú majetkom mesta a budú súčasťou týchto priestorov i po našom odchode z nich. Všetko sme to robili dva roky zdarma, bez
nároku na honorár vo svojom voľnom čase a často i mimo neho. Stále veríme, že má zmysel hovoriť v meste, ktoré nemá historické jadro a úplné minimum pôvodných pamiatok, o jeho dejinách a budovať tak historické povedomie nielen domácich obyvateľov,“ zhrnuli svoje pôsobenie v Župnom dome členovia občianskeho združenia PUCHOVO DEDIČSTVO.

„Naša osvetová činnosť v žiadnom prípade nekončí. No rozhodli sme sa, že zmluvu o prenájme Župného domu nepredĺžime. Hlavným dôvodom je menej voľného času, ktorý chceme venovať našim rodinám a priateľom. V uvedenej oblasti budeme a chceme byť naďalej aktívni a činní, a aj preto sme Mestu Púchov ponúkli naše služby a iniciatívu pri budovaní ďalších expozícií Púchovského múzea s tým rozdielom, že otváranie múzea už bude v jeho réžii. Ďakujeme Mestu Púchov za ponúknutú príležitosť, určite ďakujeme aj v mene mnohých návštevníkov múzea, ktorí odchádzali z jeho prehliadky nadšení. Ďakujeme aj kaviarni Podivný barón, ktorá ostatný rok občerstvuje nielen fyzicky, ale i duchovne návštevníkov Župného domu. Ďakujeme aj OZ Mŕtva kosť za výbornú spoluprácu, ktorá nekončí a aj v tomto roku bude pokračovať napríklad pri budovaní náučného chodníka pri Púchovskej skale.“

Pár dní po občianskom združení PUCHOVO DEDIČSTVO oznámili svoj odchod zo Župného domu aj členovia občianskeho združenia Mŕtva kosť, ktorých aktuálne zamestnáva príprava obľúbenej akcie Cesta Rozpralesom.

„Priatelia, od mája nás žiaľ už nebudete viac vídať v priestoroch podkrovia Župné- ho domu, keďže posledným aprílovým dňom MŔTVA KOSŤ opúšťa projekt a budovu BK ŽUPNÝ DOM. Priestory, ktoré boli do roku 2015 len zaprášeným skladom kníh, sme spolu s kamarátmi z PUCHOVO DEDIČSTVO  a za finančnej podpory Mesta Púchov vlastnými silami zrekonštruovali do podoby kultúrneho a plne vybaveného priestoru, akým je podkrovie Župného domu dnes. Tie biele steny ukrývajú nespočetne veľa času, ktorý sme venovali tomuto projektu a veríme, že priestory budú naďalej slúžiť ďalším ľuďom na kultúrne účely. MŔTVA KOSŤ tu zorganizovala viac ako 40 akcií rôzneho charakteru od koncertov cez kreatívne dielne, premietania a prednášky až po herné večery. Ďakujeme všetkým, ktorí za tie dva roky k nám do podkrovia zavítali a všetkým tým, čo na začiatku priložili aktívne ruku k dielu a pomáhali s rekonštrukciou. Sme veľmi vďační, že sme mohli byť súčasťou tohto jedinečného kultúrneho projektu! Hlavne kvôli časovej náročnosti sa chceme týmto krokom pustiť naplno do iných väčších projektov a robiť ich ešte lepšie a svedomitejšie. Naďalej nás môžete preto stretať na Púchovskej skale a v lete sa vidíme na dvoch parádnych veľkých akciách – Cesta Rozpralesom 2017 a Vúdstok 2017,“ napísali pri svojej rozlúčke s budovou Župného domu členovia OZ Mŕtva kosť.

Pripravil Rado Varga

Ktorú hračku ste v detstve mali najradšej? Možno aj ju nájdete na unikátnej výstave hračiek starých čias vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici.