Po troch rokoch má divadelný súbor Ochotníček opäť namierené na celoslovenskú prehliadku detskej divadelnej tvorivosti „Zlatá priadka“ v Šali. Mladí púchovskí herci z DDŠ Ochotníček totiž vyhrali krajskú divadelnú prehliadku „Rozprávkové javisko“ s hrou „Iba také nafúknuté nič“. Na domácej pôde predstihli svojich odvekých rivalov – DDS Bebčina z Novej Dubnice. Tí sa s hrou „Bujnenie porastov“ prebojovali iba do širšieho výberu pre celoslovenskú prehliadku v Šali. O najčerstvejšom úspechu púchovských divadelníkov sme sa rozprávali s vedúcim súboru a režisérom Petrom Hudákom.

⬤ S deťmi ste v tejto sezóne nacvičili hneď dve predstavenia – okrem víťaznej hry „Iba také nafúknuté nič“ aj predstavenie „Mama má Emu, Ema má pubertu“. Aký bol dôvod?

Dôvod bol prozaický. V súbore mám 34 detí, všetky vo veku 12 až 15 rokov, tak som si ani nevedel predstaviť, že by boli naraz na javisku. Nikto z nich by si príliš nezahral a bolo by veľmi náročné takú masu detí ukočírovať a nacvičiť s nimi predstavenie. Čo puberťák, to vtipná poznámka na akúkoľvek repliku, ktorá tam odznie.

⬤ Témy oboch predstavení sú dosť rozdielne. Úmyselne?

Hľadali sme tému, načali sme všelijaké možné a samozrejme hľadali sme dve. Prvú sme našli pomerne rýchlo, s deťmi sme sa zhodli, že to bude téma puberty a tú druhú som priniesol ja – oprášili sme starú židovskú legendu o mŕtvej neveste a vznikla hra, ktorá sa zamýšľa nad tým, ako je v tejto dobe dôležitá duchovná stránka života. Je to možno pre deti v puberte ťažká téma, ale práve v tejto dobe, keď si deti vyberajú, kde budú študovať na strednej škole, som mal ambíciu, aby sa začali zamýšľať aj nad svojím duchovným životom, nad tým, kedy a s kým sú šťastní.

Decká v súbore dostali na výber, kto sa pre akú hru rozhodne a na prekvapenie sa rozdelili takmer na presnú polovicu. To „pubertálne“ predstavenie predsa len lákalo o niečo viac detí.

⬤ Už po premiére ste sa vyjadrili, že hru „Mama má Emu…“ si pripravili deti z 90 percent bez vás…

Možno tých percent bolo osemdesiat (smiech), ale každopádne boli decká do tvorby celého predstavenia určite podstatne viac zapojené ako v minulosti. Chceli sme, aby to bolo čo najspontánnejšie a zo života, a tak sme do predstavenia implementovali aj štyri premietania. Deti si samé natočili niečo ako dokumentárny film, ktorý priniesol odpovede na otázky z ich života. Ja som pri tom vymýšľaní príliš neasistoval, vznikli tak štyri videodokrútky s názormi na tému puberty – čo im komplikuje život, ako sami seba vnímajú. Aj pre rodičov to bolo určite zaujímavé predstavenie, keďže prinieslo názory ich vlastných detí – čo sa im páči a čo nie, ako sú prekvapení z toho návalu hormónov a podobne.

⬤ Pravdepodobne aj preto bola táto hra divácky atraktívnejšia…

Nie je to typické divadelné predstavenie, ale skôr nejaká dramaticko-dokumentárna koláž, ak by som to tak mohol nazvať. Určite bola zaujímavá pre Púchovčanov, rodičov a priateľov, už len preto, že tam videli názory, ktoré boli spontánne a musím povedať, že aj vtipné. Pre decká to bolo cenné v tom, že samé si písali scenár, jednotlivé repliky, samé si to natáčali, zostrihali, bol som naozaj v úzadí.

Musím podotknúť, že aj keď by sa mohlo zdať, že je pomerne ľahké takúto hru nacvičiť, keďže deti hrajú seba samých, práve v tomto veku prichádza obdobie, kedy sa na javisku doslova strážia, sledujú, čo majú oblečené, ako majú spravený účes, ako intonujú, nevedia sa uvoľniť. Stále sa kontrolujú a chcú pôsobiť dospelejšie ako naozaj sú.

⬤  Na krajskú prehliadku však hra „Mama má Emu, Ema má pubertu“ nepostúpila, vlani ste skončili s hrou o neposlušných deťoch na krajskej prehliadke na treťom mieste. Nezanevriete kvôli tomu na pubertálne témy? 

Bavili sme sa o tom aj s porotou, mne bolo jasné, že to predstavenie nie je až také divadelné, nespĺňa teoretické poučky o divadelnej krivke a podobne. Myslím si však, že pre deti, ale aj divákov bolo ďaleko cennejšie, že sa bavíme o etape života, ktorú aktuálne žijeme a navyše, ako som už spomenul, samotní herci výraznou mierou prispeli k celej koncepcii predstavenia. Bolo to jednoducho ich predstavenie. Aj za tú cenu, že to nebude tak dobre hodnotené porotou. Pre ne to bol zážitok na celý život.

⬤  Úspech vám však priniesla hra „Iba také nafúknuté nič“…

Tá druhá hra bola divadelnejšia s podstatne vážnejšou témou. V protiváhe k vážnosti témy sme viac pracovali s obrazotvornosťou. Je tam kopec divácky atraktívnych finesov, práca so svetlom, s látkou. Motívom bola síce stará židovská legenda o nepokojnej duši zomrelej, ktorá sa prevteľuje do živých tiel a šarapatí po svete, ale my sme vychádzali už z podoby, ktorú ako „Mŕtvu nevestu“ spracoval Tim Burton.

Na moje milé prekvapenie decká zaujala hĺbka témy, dlho sme sa rozprávali o duši, o motivácii konania ľudí. Na javisku vznikol zaujímavý kolektív – nováčikovia v kombinácii s ostrieľanými hercami v jednom momente strašne „žrali“ hru.

⬤ A nakoniec z toho bolo víťazstvo na krajskej prehliadke a postup do Šale. Očakávali ste to? 

Minulý rok sme na krajskej prehliadke skončili na treťom mieste a trošku nás to prekvapilo, pretože sme mali pocit, že sme zahrali vynikajúco a že sme boli lepší ako kamaráti z Novej Dubnice. Porota to videla trošku inak a poslala obidve novodubnické predstavenia ďalej – jedno priamo do Šale a druhé do širšieho výberu.

Aj decká mali trošku pocit nespravodlivosti. Našim najväčším súperom bol opäť súbor Bebčina, vyhral regionálnu prehliadku, kde porotcovia nešetrili chválou na jeho adresu a oprávnene tak boli favoritom. Príliš som s postupom nepočítal, o to väčšia je moja radosť, keďže do Šale sme sa prebojovali po troch rokoch. Deti boli dojaté, veď pre niektoré je to naozaj posledná sezóna, majú po 15 rokov a v pravidlách súťaže je vekové rozpätie hercov obmedzené.

⬤ Celoslovenská prehliadka vás čaká v Šali. Budete ešte úspešné predstavenie vylepšovať? 

Chceme určite odohrať jednu verejnú reprízu a niekoľko školských predstavení. Máme šťastie, že vlani sme si urobili dobré meno medzi školami s hrou o neposlušných deťoch, mala výborné ohlasy a už teraz nás kontaktujú, že chcú vidieť nové predstavenie. A budeme vylepšovať drobnosti.

Pripravil Rado Varga

Počas novembrovej Noci divadiel sa v púchovskom kultúrnom stánku oslavovalo aj jedno divadelné jubileum. Detské divadelné štúdio Ochotníček, ktoré je jedným z historicky najúspešnejších detských divadelných súborov na Slovensku, si pripomína v tomto roku 45. výročie svojho vzniku. Pred piatimi rokmi si Ochotníček svoje narodeniny pripomenul v kúpeľoch Nimnica, tentoraz už oslavoval na domovskej scéne púchovského divadla.

O dátume vzniku DDŠ Ochotníček sa dodnes vedie menšia polemika. Kronika tohto súboru prezrádza, že 3. marca 1971 mal detský divadelný kolektív svoju vôbec prvú skúšku. Jeho zakladateľka Elena Bakošová však zápiskami z vlastného diára dokladá, že deti naštudovali hru Snehová kráľovná už o rok skôr, teda v roku 1970. Jedným z protagonistov bol vtedy aj mladý Jozef Vajda. Výročia sa však podľa kroník odvíjali od roku 1971, a tak prvou oficiálnou premiérou bola inscenácia rozprávky „Je tu jar“.

Za 45 rokov svojej existencie Ochotníček vytvoril 55 inscenácií. Takmer dvadsať rokov bola jeho dlhoročnou vedúcou už spomínaná Elena Zlatošová – Bakošová. Súbor sa prelúskal cez klasiku „Čin-čin“, „Včielka Bzučalka“ a cez „Kychôtika“ k svojej najúspešnejšej hre vtedajšej doby „Pozvanie“, ktorá získala prémiu ministerstva kultúry na martinskej Scénickej žatve v roku 1983. Ochotníček kraľoval na detských divadelných prehliadkach. V sezóne 1990/91 odišla Elena Zlatošová do Bratislavy a deti krátko vedie jej bývala žiačka Andrea Lutterová spolu s Ankou Martiškovou. Z Anky Martiškovej sa stala Anka Hudáková a práve jej manžel Peter Hudák sa vedenia súboru ujal a vedie ho dodnes.

Dnes patrí Ochotníček medzi špičku detských divadiel na Slovensku. Od roku 2001 je držiteľom medaily D. Licharda, ktorú od Národného osvetového centra dostal za dlhoročnú prácu a prínos v oblasti detskej dramatickej tvorby. Ochotníček reprezentoval Púchov v poľskej Lodži, maďarskej Budapešti, českom Trutnove i srbskej Starej Pazove. Mnohokrát sa zúčastnil ako reprezentant detského ochotníckeho divadla Scénickej žatvy v Martine. Autorské hry Petra Hudáka a kolektívu detí Ochotníčka si získali rovnako priazeň detí i dospelých.

Nezabudnuteľné boli hry „Ľaľa ho!“, „Go, Argo!“, „On, ona a pán v čiernom“. „Pes Jeana Labadieho“. Najväčší úspech a dovedna dvadsaťdva repríz čakalo na hru „Vaska, nespi!“ z roku 2000. Deti z Ochotníčka boli aj v posledných desiatich rokoch až na malé výnimky pravidelnými účastníkmi celoslovenskej prehliadky Zlatá priadka. Pred piatimi rokmi ju v kategórii scénických miniatúr vyhrala dvojica púchovských herečiek Júlia Gatialová – Eva Kováčová s hrou „Nefunguje“.

Nečudo, že po toľkých úspechoch bol stredobodom pozornosti na oslavách 45. výročia režisér a vedúci súboru Peter Hudák.

„Ochotníček má za sebou nie malé úspechy, pretože keď naposledy oslavovala 40. výročie Zlatá priadka, teda vrcholná prehliadka detskej dramatickej tvorivosti, bol tam náš súbor spomenutý ako ten s najlepšou bilanciou. Bol dokonca rok, keď sme tam vystupovali s dvomi hrami, čo sa dlho nikomu nepodarilo, až nedávno našim kamarátom z divadelného súboru Bebčina. Čím so však starší, tým mám silnejší pocit, že to vôbec nie je dôležité, koľkokrát sa kde umiestnite, ale dôležitejšie je, že s deťmi prežívame na javisko to, čomu sa hovorí šťastné detstvo. A možno to je dôvod, že keď sa stretneme na ulici s bývalými hercami, dnes už dospelými ľuďmi, ktorí už majú vlastné deti, tak sa veľmi radi vidíme. Myslím si, že to človečenstvo, tá radosť z detstva, hrania sa na javisku, to je v tom Ochotníčku najdôležitejšie a verím, že to zažívajú aj súčasní moji zverenci, hoci toho o živote ešte príliš veľa netušia,“ povedal vo svojom príhovore k účastníkom osláv 45. výročia Ochotníčka Peter Hudák.

So zdravicami potom vystúpili za Mesto Púchov poslanec Roman Hvizdák a za Považské osvetové stredisko jeho riaditeľka Daniela Čižmárová. Od svojho zriaďovateľa – Domu kultúry Púchov – dostali deti sladkú tortu, ale do tej sa pustili až po tom, čo pre návštevníkov Noci divadiel odohrali svoju najaktuálnejšiu hru „Pozdravuje vás strýko Emil“. Ešte predtým sa s miniatúrou „Batyskaf“ predstavila dvojica herečiek Zuzana Hudáková – Zina Raková.

Pripravil Rado Varga