Okresný úrad v Žiline 2. apríla 1939 povolil činnosť a zároveň vydal živnostenský list firme „Prvá slovenská továreň odevov, úč. spol. Bratislava“, ktorá začala výrobu so 150 zamestnancami v budove bývalého Melantricha v Žiline začiatkom septembra 1939. V roku 1941 už firma zamestnávala 300 ľudí a mala vlastnú obchodnú sieť 9 predajní, ktorá sa o 4 roky rozrástla na 120 predajní. Rozvoj výroby si vyžiadal väčšie výrobné priestory.

V roku 1944 odštartoval svoju činnosť veľmi moderný a rozsiahly odevný závod v Púchove. Vznikli dve samostatné spoločnosti: výrobná – Prvá slovenská továreň na odevy Rolný, úč. spol. – a obchodná – Rolný, slovenská účastinná spoločnosť, Bratislava. Podľa vzoru Tomáša Baťu bola založená Rolného škola práce, kde vyrastala generácia nových mladých odborníkov krajčírov i budovateľov odevného priemyslu na Slovensku.

Koncom júla 1948 bol závod znárodnený a začlenený do odevných podnikov so sídlom v Trenčíne. Už v roku 1949 však došlo k opätovnému odčleneniu, a tak v Púchove mohol vzniknúť samostatný podnik Makyta, odevné závody, s pobočnými závodmi v Žiline a Sučanoch. V roku 1958 sa začleňuje do podniku bývalý závod Zornica Bytča a v roku 1960 novovybudovaný závod v Námestove. V roku 1950, po otvorení novej výrobnej haly, bola po prvýkrát v histórii firmy usporiadaná módna prehliadka detskej, dievčenskej a dámskej konfekcie, spolu 93 modelov.

„V neľahkých predvojnových časoch sa firma českého veľkopodnikateľa Arnošta Rolného dostala pod tlak nacistického Nemecka, a tak musela presedlať zo šitia dámskych a pánskych odevov na výrobu uniforiem. Rodina, ktorá sa šitím zaoberala niekoľko generácií, začala hľadať možnosti na Slovensku. Mesto Púchov zadarmo ponúklo Rolnému pozemky, a tak mohol otvoriť nový závod so 150 zamestnancami. Rolný si však svoj podnik dlho neužil, kedže mu farbiku v roku 1948 znárodnili,“ vysvetľuje zrod Makyty Marián Vidoman a dodáva: „Paradoxne Makyta prekonala aj prechod zo socializmu na trhovo riadené hospodárstvo a ako posledná veľká odevná firma z bývalého Československa zatiaľ odoláva globalizácii a kríze aj za cenu ťažkých reštrukturalizačných opatrení.“ Nové dejiny začala Makyta písať v roku 1994 svojou transformáciou na akciovú spoločnosť. Hlavnou náplňou spoločnosti je odevná výroba. Makyta, a.s., sa stala najväčším výrobcom dámskeho vrchného ošatenia na Slovensku.

Priemerný vek prevažne žien, ktoré pracujú v Makyte, je 45 rokov a M. Vidoman dúfa, že sa mu vďaka nemeckým, talianskym, francúzskym odberateľom podarí zabezpečiť, aby sa pracovníci dočkali v zamestnaní dôchodkového veku a dožili dôstojnej staroby. Na rozdiel od krajín ako Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Slovinsko, kde existujú 10-ročné programy na útlm textilného a odevného priemyslu, slovenský výrobca si musí s odchádzajúcim odvetvím poradiť sám.

V súčasnosti ho najväčšmi trápi vplyv rastu daní a odvodov, energií a služieb, čo sťažuje konkurencieschopnosť odvetvia odkázaného na ľudskú prácu. Regionálna samospráva tiež nie je veľmi nápomocná. Púchovský magistrát v roku 2009 zvýšil dvom najväčším podnikom v meste – výrobcovi pneumatík a Makyte – regionálne dane o 90 % oproti iným subjektom. M. Vidoman však ani nepripustí myšlienku vyhynutia zručnosti a profesionality ľudí pracujúcich v textilnom priemysle v Európe.

Orientácia na západné trhy dokázala v roku 1989 vďaka lacnejšej pracovnej sile nahradiť stratu trhov bývalého socialistického bloku. Nová orientácia však priniesla požiadavky na vyššiu kvalitu a zmenu výrobnej štruktúry. Vládny útlm výroby protichemického ošatenia v 90. rokoch nahradila výroba textilných komponentov pre automobilový priemysel, išlo o rýchle dodávky pre značky Volkswagen, Audi, Peugeot, ktoré pomohli preklenúť neľahké roky poznačené globalizáciou.

V roku 2001 tak mala Makyta 3 200 zamestnancov a ročné tržby 43 mil. eur. Stúpajúca životná úroveň a mzdy znamenali zníženú konkurencieschopnosť oproti pracovnej sile z Ázie. V roku 2004 sa zrušili 40 rokov staré dovozné kvóty na textil do západnej Európy z členských krajín Svetovej obchodnej organizácie vrátane Číny a Indie. K tomu sa pripojila globálna kríza. Makyta však neprerušila svoju výrobu. K dnešnému dňu v nej denne nájde prácu 750 ľudí. Rovnako si zachovala svoju obchodnú sieť s 10 predajňami.

Podľa údajov Štatistického úradu SR na začiatku roka 2000 pracovalo v tomto odvetví na Slovensku vyše 73 300 ľudí, v roku 2011 ich počet klesol približne na 36 400.

Hlavným výrobným programom spoločnosti Makyta je dnes odevná konfekcia – výroba pre renomované značky Armani, Prada, Versace, Valentino formou práce v mzde. „V súčasnosti má spoločnosť stabilizované portfólio zákazníkov a tieto značky nám garantujú vykrytie kapacít aj v období recesie,“ uvádza M. Vidoman. Makyta šije pre známe značky celú paletu odevov – plášte, kostýmy, šaty, blúzky – z rôznych materiálov.

Exkluzívne značky požadujú vysokú kvalitu v malých sériách. Kým Makyta pred 20 rokmi šila v priemere z jedného druhu 1 200 kusov, dnes je to 75. Podľa M. Vidomana tým svetové značky ocenili 72-ročnú históriu fabriky, precíznosť vyhotovenia, flexibilitu dodávok a európsku morálku. „Vedia, že v Makyte sa im nikdy nemôže stať, že im niekto modely skopíruje, čo je na Ďalekom východe, žiaľ, častá prax,“ uvádza M. Vidoman.

Okrem konfekcie opäť rozmýšľa nad rozbehom výroby protichemického oblečenia. Nová legislatíva v Európe vyžaduje tento druh ošatenia pre krízové tímy.