19 mladých aktivistov z Púchova spojilo svoje sily a zapojilo sa do celosvetového podujatia, ktoré už po štvrtý krát organizuje nezisková organizácia Human Health Institute – Inštitút pre Ľudské zdravie v spolupráci s Clean rivers experiences.

Počas soboty a nedele 5. a 6. júna 2021 sa do tejto aktivity zapojili tisíce ľudí na celom svete od Nového Zélandu až po Havaj. Cieľom bolo prispieť k ochrane životného prostredia a vyzbierať odpadky v okolí vodných tokov.

Naši mládežníci vyzbierali 10 vriec odpadu a ďalšieho použitého materiálu popri Váhu a urobili tak aspoň krôčik k zdravšej a čistejšej budúcnosti.

Ďakujeme Erike Jungovej, ktorá nás do tohto krásneho projektu oslovila, tiež ďakujeme podpore Mesta Púchov a Podniku technických služieb mesta Púchov za odvoz vyzbieraného odpadu. Veríme, že každý, kto ide do prírody vie zvážiť, čo tam patrí a čo nie.

Ak každý z nás bude konať zodpovedne, necháme čistejšie prostredie aj pre budúce generácie. Naši mladí to už vedia.

Alena Strýčková

Množstvo zozbieraného komunálneho odpadu v mestách a obciach Trenčianskeho samosprávneho kraja vzrástlo v minulom roku o viac ako 16 000 ton. V našom kraji sa v roku 2017 zozbieralo až 222 573 ton odpadu, čo je v porovnaní s rokom 2016 nárast o 7,8 %.

V Trenčianskom kraji bolo zozbieraných v priemere 378,6 kg odpadu na obyvateľa, v Slovenskej republike o 14,3 kg odpadu na obyvateľa viac. Na jedného obyvateľa okresu vzniklo najviac odpadu v okresoch Trenčín 417,8 kg, Prievidza 399,8 kg a Partizánske 380,7 kg.

Menej odpadu na obyvateľa, ako priemer kraja, bolo zozbieraného v okresoch Púchov 368,3 kg, Nové Mesto nad Váhom 363,5 kg, Myjava 363,1 kg, Považská Bystrica 356,1 kg, Bánovce nad Bebravou 352,9 kg a najmenej v okrese Ilava 324,1 kg.

Zloženie obsahu komunálneho odpadu:

• 57,8 % – zmesový odpad tvoriaci
• 22,6 % – separovane zbierané zložky komunálneho odpadu s
• 10,2 % – objemný odpad
• 5,4 % – odpady zo záhrad a parkov
• 3 % – drobné stavebné odpady
• 1 % – odpad z čistenia ulíc

 V separovaní odpadu viedol okres Púchov

• okres Púchov 30 %
• okres Trenčín 27 %
• okres Ilava 26 %
• okres Prievidza 24 %
• okres Považská Bystrica 20 %
• okres Nové Mesto nad Váhom 14 %

Medziročne v našom kraji vzrástol aj podiel zhodnoteného komunálneho odpadu, ktorý v roku 2017 tvoril 27,8 %, zvyšných 72,2 % komunálneho odpadu skončilo na skládkach. Najviac zhodnoteného komunálneho odpadu bolo v okresoch Myjava 37 %, Trenčín 33,7 % a Púchov 32,4 %, najnižší podiel bol zaznamenaný v okrese Bánovce nad Bebravou 17,8 %.

V utorok 19. júna 2018, krátko po 11.00 hod. doobeda, bol na tiesňovú linku nahlásený požiar veľkokapacitného kontajnera, ktorý počas prevozu začal horieť na vozidle pred obcou Beluša.

Na zásah vyrazili hasiči z Púchova, ktorí po príchode na miesto zistili, že ide o požiar veľkokapacitného kontajnera na nákladnom vozidle. V požiarom zasiahnutom kontajneri bolo cca 30 m3 komunálneho odpadu.

V čase príchodu hasičov na miesto udalosti bol kontajner zložený z vozidla a položený na vozovke, pričom vozidlo sa nachádzalo cca 20 metrov od kontajnera.

Púchovskí hasiči nasadili na likvidáciu požiaru jeden hasebný prúd, ktorým požiar uhasili.

V obciach Trenčianskeho kraja sa v roku 2016 zozbieralo 206,5 tisíc ton komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Už tradične najvyšší podiel 63,1 % predstavoval zmesový komunálny odpad. V okresoch kraja sa pohyboval od 55,6 % v okrese Myjava a 56,4 % v okrese Trenčín do 72 % Partizánske a 75 % v okrese Púchov. Na obyvateľa kraja pripadlo 350,5 kg komunálneho odpadu, čo bol medziročný nárast o 1,2 kg.

V separácii odpadu prepad na štvrté miesto
Kým v roku 2015 bol podiel vyseparovaného odpadu najvyšší medzi krajmi, v roku 2016 sa kraj prepadol na štvrté miesto. Separovane zbierané zložky komunálneho odpadu v kraji dlhodobo vykazujú rastúci trend a v roku 2016 tvorili 17,6%. Už to nebol najvyšší podiel medzi krajmi SR, ale stále to bol podiel o 0,8 percentuálneho bodu vyšší ako podiel v SR.

Najviac odpad separovali obyvatelia v okrese Trenčín (22,9 %) a v okresoch Ilava a Prievidza zhodne po 20,2 %, najmenej v okrese Partizánske iba 8,2 % zo vzniknutého komunálneho odpadu v okrese. Na jedného obyvateľa kraja pripadlo 61,7 kg separovane zozbieraného komunálneho odpadu za rok, čo predstavuje medziročný nárast o 7,8 kg na obyvateľa.

Podiel zhodnocovaného komunálneho odpadu medziročne vzrástol
Najčastejším spôsobom nakladania so zozbieraným komunálnym odpadom bolo zneškodňovanie 77,8 %, predovšetkým skládkovaním. Trenčiansky kraj skládkoval najvyšší podiel komunálneho odpadu medzi krajmi a podiel zneškodňovaného odpadu skládkovaním v SR prevýšil o 11,7 percentuálneho bodu.

Zhodnocovaný odpad tvoril 22,7 %, najmä 50,4 % zhodnocovaný spätným získavaním organických látok vrátane kompostovania (medziročný pokles o 9,6 percentuálneho bodu). Potešujúci je medziročný nárast podielu materiálovo zhodnocovaného komunálneho odpadu z 28,2 % na 47,3 %, teda o 19,1 percentuálneho bodu. Ostatný odpad 0,7 % bol zhromažďovaný a čaká na ďalšie spracovanie.

Najviac odpadu vyprodukoval obyvateľ okresu Trenčín
K okresom s najvyšším objemom komunálneho odpadu na obyvateľa patria okresy Trenčín 392 kg, Prievidza 372 kg, Partizánske 370 a Nové Mesto nad Váhom 362 kg. Menej odpadu na obyvateľa bolo vyzbieraného v okresoch Myjava 338 kg, Považská Bystrica 320 kg, Bánovce nad Bebravou 315 kg, Ilava 298 kg a najmenej 291 kg v okrese Púchov.

Odpad vzniknutý v hospodárstve kraja medziročne vzrástol o 9,8 %
V roku 2016 vzniklo v hospodárstve Trenčianskeho kraja 1 471,4 tis. ton odpadu. Najčastejším spôsobom nakladania s odpadom vzniknutým v hospodárstve bolo zneškodňovanie 55,4 %, najčastejšie skládkovaním, nasledovalo zhodnocovanie 35,6 % odpadu, najčastejšie materiálovo a 9,1 % predstavoval zhromaždený odpad. V kraji vzniklo 24,4 tis. ton nebezpečných odpadov, ich objem medziročne klesol o 12 %.

Zdroj údajov: Štatistický úrad Slovenskej republiky

V stredu 13. decembra 2017, v čase približne o 16:55 poobede, bol na tiesňovú linku ohlásený požiar pri obchodnom dome na Mudroňovej ulici v Púchove.

Na zásah boli okamžite vyslaní traja príslušníci Hasičskej stanice Púchov, ktorí po príchode na miesto udalosti zistili, že ide o požiar veľkokapacitného kontajnera, ktorý sa nachádzal v blízkosti priľahlého obchodného domu.

Zasahujúci hasiči na likvidáciu požiaru nasadili jeden hasebný prúd. Horiaci odpad postupne rozhrabali a požiar zlikvidovali. Následne sa vrátili na základňu.

Protest prokurátora proti uzneseniu o prerušenej voľbe hlavného kontrolóra nebol jediným bodom pôvodne neplánovaného augustového rokovania púchovského mestského zastupiteľstva. Poslanci ho využili na novelu VZN o určení výšky príspevkov v školách a školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Púchov, na schválenie dvoch žiadostí o poskytnutie dotácie z ministerstva vnútra, resp. ministerstva školstva, ale aj na schválenie ďalšieho čerpania fondu bežných výdavkov v rezervnom fonde.

Dôvody novelizácie VZN o určení výšky príspevkov v školách a školských zariadeniach poslancom vysvetlila vedúca oddelenia školstva a sociálnych vecí Mestského úradu v Púchove Renáta Holáková: „Tento dodatok bol urobený preto, aby jednotlivé úhrady za žiaka boli rozdelené na dve základné kategórie, a to podľa toho, či boli odovzdané čestné prehlásenia pre zber údajov k štatistickým výkazom k 15. septembru alebo neboli odovzdané. Na tých žiakov, ktorí uvedené prehlásenia neodovzdali, totiž mesto nedostane od štátu finančné prostriedky. Ďalej boli v súlade so školským zákonom stanovené sumy za prípravné štúdium a za základné štúdium a taktiež delenie na skupinové, individuálne a rozšírené vyučovanie. Samostatnú kategóriu študentov tvoria ešte dospelí študenti v závislosti od toho, či majú alebo nemajú vlastný príjem.“

V diskusii prišla s pozmeňovacím návrhom poslankyňa Irena Kováčiková: „Hlavný dôvod prípravy dodatku bola požiadavka zo strany vedenia Základnej umeleckej školy, aby sa vyšpecifikovali niektoré kategórie žiakov. Vedenie školy však nepožadovalo, aby sme menili výšku poplatku pre základné štúdium na ZUŠ. Pôvodné VZN nerozdeľovalo v základnom štúdiu skupinové a individuálne vyučovanie a poplatok bol rovnaký vo výške 6 eur. Teraz je v návrhu základné štúdium rozdelené na skupinové (7 eur) a individuálne (8 eur). Vzhľadom na situáciu, ktorú v meste máme a ktorou sa hrdíme, že máme pozitívne hospodárenie, šetríme v rôznych oblastiach a na druhej strane sa snažíme našim občanom dávať rôzne úľavy, podávam pozmeňovací návrh, aby v individuálnom vyučovaní bol poplatok rovnaký ako v skupinovom – teda 7 eur.“

Renáta Holáková ako navrhovateľka namietala, že nemôžu dať rovnakú sadzbu za skupinové vyučovanie a za individuálne vyučovanie, keďže je rozdiel, keď sa učiteľ venuje jednému žiakovi a keď sa venuje v skupine pätnástim žiakom. Navyše pripomenula, že zvýšenie príspevkov od rodičov prispeje k skvalitneniu vyučovacieho procesu v základnej umeleckej škole. Podľa Ireny Kováčikovej však individuálne vyučovanie absolvujú predovšetkým žiaci, ktorí reprezentujú mesto vo svojom voľnom čase.

„Ani v doterajšom VZN sme nerobili rozdiely medzi poplatkom za skupinové a individuálne vyučovanie, takže neviem, či je nutné poplatky odstupňovať,“ dodala na margo svojho návrhu Irena Kováčiková. Aj keď sa našlo zopár poslancov, ktorí jej pozmeňovací návrh podporili, k zmene nedošlo a novela VZN bola prijatá v pôvodne navrhovanej podobe. Mesačné rodičovské poplatky pre deti v ZUŠ sa tak zvyšujú o jedno až dve eurá podľa toho, či ide o vyučovanie skupinové alebo individuálne.

Daniel Lako z pozície predsedu ekonomickej komisie predložil poslancom návrh na rozdelenie fondu bežných výdavkov, ktorý bol v apríli vytvorený v rámci rezervného fondu a pôvodne bol naplnený 220 tisícmi eur. Už pri jeho zakladaní z neho poslanci odčerpali 25 400 eur na dve neplánované dotácie a v júni z neho uvoľnili aj ďalšie položky, z nich najväčšou bola dotácia 45 tisíc eur pre mestskú obchodnú spoločnosť MŠK Púchov, s. r. o..

Vo fonde bežných výdavkov tak zostalo už len 133 540 eur. Daniel Lako navrhol, aby 25 000 eur bolo uvoľnených na stravovanie pre dôchodcov, 95 000 eur na podporu malého a stredného podnikania a zvyšok ako rezerva pre všeobecné služby. Ako sa ukázalo, na radnici a ani v ekonomickej komisii zatiaľ nemajú vymyslené, akým spôsobom a ktorej skupine podnikateľov by podpora z mestského rozpočtu bola určená.

„Chceme koncom roka alebo na jeseň predložiť úpravu zásad o podpore malého a stredného podnikania, aby sme našim podnikateľom výraznejšie pomohli, ako to bolo doteraz a nebude sa to týkať len malých podnikov do 1000 m2. Skutočne to daňové zaťaženie je vysoké, zatiaľ však nie je politická vôľa, aby to daňové zaťaženie išlo nižšie, ale myslím si, že nás to čoskoro tak či tak čaká. Takýmto spôsobom chceme pomôcť aj väčším podnikateľom v Púchove, aby sme im to daňové zaťaženie uľahčili,“ vysvetlil motiváciu na zmenu už existujúceho systému podpory podnikania poslanec Lukáš Ranik.

Poslanec Ján Riško svojho kolegu upozornil, že so zmenou príslušných zásad netreba príliš dlho váhať, pretože v duchu ich znenia sa podnikateľské subjekty, spĺňajúce kritéria poskytnutia podpory, o ňu písomne uchádzajú v termíne do 30. septembra 2017. S úplne iným návrhom, ako použiť voľných 95 tisíc z rezervného fondu bežných výdavkov, však prišla poslankyňa Hedviga Šulcová: „Vzhľadom k tomu, že ide o peniaze usporené z roku 2016 a stále počúvame ako sa darí Technickým službám, že majú nižšie dopravné náklady na vývoz odpadu a aj nižšie úložné ceny, navrhujem, aby sa tieto prostriedky adresným spôsobom vracali občanom.“

Šulcovej nápad do pozmeňovacieho návrhu nakoniec pretavil poslanec Rudolf Marman, ktorý navrhol 95 tisíc eur použiť na vrátenie časti už zaplateného poplatku za vývoz komunálneho odpadu pre občanov. Ten totiž aj pre tento rok zostal vo výške 29,20 eur ročne, hoci náklady za vývoz a uloženie odpadu sa po presune skládkovania z Kysúc k Dubnici nad Váhom radikálne znížili. Podľa jeho slov sa tak peniaze dostanú k podstatne širšiemu spektru ľudí ako len k skupine podnikateľov.

Poslanec Daniel Lako vo svojej reakcii naznačil, že aj plánovanú podporu podnikania pocítia v prvom rade zamestnanci: „Ak máme v meste podnikateľov, ktorí zamestnávajú našich občanov a my im vrátime časť nehorázne vysokých daní, je veľký predpoklad – a takto to máme aj na združení podnikateľov prejednané – že tie peniaze oni dajú práve tým našim občanom na konci roku. Doteraz sme podporovali len malých podnikateľov a je prísľub od tých stredných a väčších, že tie peniaze naozaj využijú v prospech svojich zamestnancov.“

Rudolf Marman argumentoval, že ak by to aj tak bolo, tak sa to bude týkať len malej časti obyvateľov Púchova a ním navrhované zníženie poplatku za odpad formou vratky sa týka všetkých Púchovčanov. Na to už Daniel Lako nenašiel odpoveď a na výzvu oprotisediacej Hedvigy Šulcovej ani nebol schopný konkretizovať, ktorých púchovských firiem by sa podpora mala týkať, keď už to údajne predjednal v podnikateľskom združení.

Zato jeho kolega z ekonomickej komisie Lukáš Ranik prišiel so svojským percentuálnym výpočtom nákladov v odpadovom hospodárstve: „Keď si prepočítame náklady na odpad na jedného obyvateľa, tak občan platí 40 percent a mesto dopláca 60 percent, čiže to je obrovská suma. My najprv musíme naučiť Púchovčanov viac separovať a oddeľovať komunálny odpad, aby sme čo najmenej odpadu vyvážali na skládku.“

Púchovčania sa musia naučiť separovať, ale pán poslanec Ranik by sa mal naučiť počítať a hlavne neklamať. V tohtoročnom rozpočte sú totiž naplánované náklady v odpadovom hospodárstve na úrovni 1 milión eur, v čom sú zahrnuté nielen náklady na vývoz a úložné, ale aj na separáciu odpadu a nákup nových smetných nádob. Výber poplatku od fyzických a právnických osôb je 700 tisíc eur, čo predstavuje 70 percent pokrytia nákladov a nie 40 percent, ako to uvádza Lukáš Ranik. Keď sme ho následne kontaktovali, čo ho viedlo k šíreniu klamlivej informácie, na otázku nám neodpovedal.

Späť však do rokovacej miestnosti, kde sa po krátkej prestávke a zákulisnej diskusii medzi poslancami začalo najprv hlasovať o pozmeňovacom návrhu Rudolfa Marmana, aby 95 tisíc eur bolo použitých na vratku z vybratého poplatku za komunálny odpad pre občanov. V jeho úsilí ho podporili všetky tri ženy v poslaneckom zbore – Jarmila Andreánska, Irena Kováčiková a Hedviga Šulcová a spolu s nimi aj Milan Trník. Rezolútne proti však vyslovili Daniel Lako, Lukáš Ranik, Peter Žiačik, Pavel Melišík a Ivan Kubiš, a keďže piati poslanci sa hlasovania zdržali, Marmanov návrh neprešiel. Následne už poslanecký zbor väčšinou hlasov schválil pôvodný návrh rozdelenia fondu bežných výdavkov.

Na záver rokovania poslanci dali zelenú dvom žiadostiam o poskytnutie ministerských dotácií. Nový vedúci oddelenia výstavby MsÚ Miroslav Svorada informoval o predložení žiadosti o poskytnutie dotácie z Ministerstva vnútra SR na realizáciu projektu „Požiarna zbrojnica DHZ v Púchove“, kde je možné získať od štátu 30 000 eur, pričom plánované spolufinancovanie projektu z vlastných zdrojov je cca 24 625 eur.

Radnica sa bude uchádzať aj o dotáciu z Ministerstva školstva SR za účelom realizácie projektu „Rekonštrukcia cvičebného priestoru ZŠ s MŠ Slovanská“. V tomto prípade je projekt ocenený sumou 43 266,50 eur, pričom dotácia by mala predstavovať 90 percent jeho hodnoty. Vlani sa púchovskej radnici podarilo získať dotačné prostriedky na rekonštrukciu cvičebného priestoru v telocvičniach ZŠ J. A. Komenské- ho a ZŠ Gorazdova.

Rado Varga

Pre čitateľov Púchovských listov sme v spolupráci s firmou JRK Management, s. r. o. pripravili letný seriál o domácom kompostovaní. Nový zákon o odpadoch prinútil samosprávy pristúpiť k ekologickým riešeniam spracovania zeleného odpadu a triedeného zberu biologicky rozložiteľného odpadu. Vo viacerých obciach nášho okresu sa rozhodli pre nákup kompostérov do každej domácnosti, aj v Púchove bolo do rodinných domov dodaných prvých 170 kompostérov. Informácie, ktoré vám prinesieme, budú pre vás nielen užitočné, ale môžu vám priniesť aj radosť z výhry. Na konci seriálu vám totiž položíme tri otázky a ak na ne správne odpoviete, budete môcť vyhrať dve ekofľaše na vodu od spoločnosti JRK Management alebo darčekovú poukážku v hodnote 20 eur na nákup v Záhradníctve Rosina.

Biologicky rozložiteľný odpad ako odpad zo záhrad, najmä kvety, konáre, lístie, pokosená tráva či šupky z kuchyne už viac podľa nového zákona o odpadoch nemožno vyhadzovať do bežných kukanádob na zmesový odpad, ale musí byť zhodnocovaný napríklad kompostovaním. Prečo to tak je?

Bioodpad z domácností sa donedávna umiestňoval na skládky komunálneho odpadu, ktoré začali naberať nekontrolované rozmery. Bioodpad ako taký je sám o sebe vo väčšine prípadov neškodná látka, avšak jeho zmiešavaním s ostatnými druhmi odpadu prispieva k zvýšeniu škodlivých a nekontrolovateľných reakcií na skládkach a v spaľovniach. Keď sa tento organický odpad rozkladá na skládke pri anaeróbnych podmienkach, vzniká skládkový plyn a jeho prioritnou zložkou je metán. Ten je jedným z hlavných atmosférických stopo- vých plynov zodpovedných za rozšírený problém skleníkového efektu a narastanie globálneho teplotného priemeru. Taktiež spaľovanie zeleného odpadu v domácnostiach a spaľovniach dostalo červenú, pretože pokiaľ sa bioodpad dostane do spaľovne, stáva sa zdrojom pre tvorbu toxických plynov – dioxínov. Práve z týchto dôvodov sa v spoločnosti pristúpilo k zmenám v oblasti nakladania s komunálnym a biologicky rozložiteľným odpadom.

Viac ako polovicu odpadu odpadu tvorí práve bioodpad

Každý obyvateľ vyprodukuje cca 339 kg odpadu ročne, z ktorého až 45% tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Pre zjednodušenie: každá nádoba pri dome/ bytovke obsahuje skoro polovicu bioodpadu. Nádoby odchádzajú na skládky aj s odpadom, ktorý tam nepatrí. Práve projekt domáceho kompostovania by mal byť účinnou cestou k tomu, aby sa toto obrovské množstvo zeleného odpadu z kukanádob na zmesový komunálny odpad eliminovalo či úplne stratilo. Ak by sa v nich takýto odpad totiž nenachádzal ale priamo ho občania spracovávali na svojich záhradách, znížilo by sa celkové množstvo komunálneho odpadu, ktorý je vyvážaný.

Kompostovanie ako tradícia a nový trend v jednom

Už naši prarodičia dobre vedeli, že ak v prírode nebudú ničím plytvať, ak k nej budú ohľaduplní, dobrom sa im odplatí. To, čo sa javilo ako nevyužiteľný odpad a záťaž, dokázali spracovať a ďalej využívať. Reč je o kompostovaní, o vhodnom zaobchádzaní s niečím, čo sa dnes nazýva bioodpad. Kompostovanie je totiž prírode najbližší spôsob, ako nakladať s organickými zbytkami. Tráva, seno, burina, slama, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde sa tak navracia to, čo sa pri pestovaní plodín z nej odčerpáva.

V Čechách aj na Slovensku má kompostovanie veľkú tradíciu. Dokonca oveľa väčšiu, ako v ostatných krajinách. Kompostovali naši prarodičia a dnes sa o to začíname opäť zaujímať. Tradičný spôsob kompostovania v hnojiskách a jamách postupne vystriedalo moderné a funkčnejšie riešenie – kompostovanie v kompostéroch. V nich dochádza k rýchlejšiemu rozkladu biologických odpadov za pomoci vzduchu a pôsobením mikroorganizmov či ostatných pôdnych organizmov. Aj napriek tomu, že rozkladný proces v kompostéroch prebieha na rovnakej báze ako v pôde, je možné ho technologicky ovládať a zefektívňovať, aby kvalitného prírodného hnojiva bolo v čo najväčšom množstve a v čo najkratšom čase.

V hnojisku, ktoré má na záhrade väčšina ľudí, trvá spracovanie biodpadu minimálne rok. Kompostér, tým že udržuje teplotu a vlhkosť, túto dobu skracuje až o tretinu. Navyše nevyžaduje takú veľkú starostlivosť ako bežné kompostovanie v hnojiskách. Kompostovanie je teda ekologické aj ekonomické riešenie, ktoré zabraňuje vzniku ďalšieho odpadu. Z hľadiska životného prostredia je jednou z najprirodzenejších foriem recyklácie. Zužitkovaním zeleného odpadu sa získava kvalitné hnojivo a nie je potrebné nakupovať drahé priemyselné výrobky.

NABUDÚCE: Recept na skoré a správne kompostovanie.

Vo štvrtok 15. júna 2017, krátko po tretej hodine poobede, bol ohlásený požiar komunálneho odpadu na skládke odpadov Podstránie, v katastri obce Lednické Rovne, v okrese Púchov.

Na zásah boli vyslaní štyria príslušníci Hasičského a záchranného zboru z Púchova, ktorí po príchode na miesto udalosti zistili, že horí komunálny odpad na ploche cca 25×15 metrov.

Hasiči zasahujúci v dýchacích prístrojoch nasadili za účelom likvidácie požiaru tri hasebné prúdy za priebežného rozhrabávania odpadu zamestnancom skládky pomocou pracovného stroja.

Profesionálnym hasičom počas hasebných prác asistovali aj siedmi členovia DHZ z obce Lednické Rovne s technikou CAS 32 T-148 a AHZS Iveco Daily a štyria dobrovoľní hasiči z DHZ Horenická Hôrka s jedným ks techniky.

Krátko po piatej hodine poobede bol požiar zlikvidovaný, miesto udalosti skontrolované a odovzdané zástupcovi skládky. Pri udalosti sa nikto nezranil. Príčina vzniku požiaru je v štádiu vyšetrovania.

Už druhý rok je v platnosti novela zákona o odpadoch, ktorá priniesla zmeny v oblasti nakladania s komunálnym odpadom, ale nastavila aj nové pravidlá nakladania s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom. Podľa zákona je obec povinná zabezpečiť triedený zber takéhoto druhu odpadu, ako aj biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad a parkov. V prípade individuálnej bytovej výstavby je obec povinná zabezpečiť pre každú domácnosť buď zbernú nádobu s minimálnym objemom 120 litrov a zároveň jej vyvezenie v minimálne dvojtýždňovom intervale alebo kompostovací zásobník, v ktorom budú domácnosti kompostovať nimi vyprodukovaný biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Zatiaľčo v Púchove sa aktuálne ešte len robí prieskum záujmu o kompostéry, v susedných Dolných Kočkovciach už druhý mesiac hromadne kompostujú. Kompostovacie silo tu totiž dostala každá z viac ako štyroch stoviek domácností.

„My sme zintenzívnenie kompostovania v našej obci plánovali už dlhšie, nuž a po tom, čo sa zákon v tejto problematike ešte sprísnil a zaviedol povinnosti pre obce a mestá, už nebolo na čo čakať. Našim spoločným záujmom je, aby občania nedávali biologický odpad do popolníc a aby čo najmenej odpadu končilo na skládke,“ povedal nám starosta obce Dolné Kočkovce Peter Regina.

„V decembri sme sa dohodli na zastupiteľstve, že pre každú domácnosť kúpime jedno kompostovacie silo. Časť kompostérov sme zakúpili ešte v rozpočtovom roku 2016 a druhú časť začiatkom tohto roka. Na základe zmlúv o výpožičke sme ich postupne rozdelili medzi domácnosti. Občania dostali návod na zloženie a využívanie kompostovacieho sila a našou podmienkou pre dodávateľskú firmu bolo aj pripraviť krátke stretnutie s obyvateľmi mesta v kultúrnom dome k problematike kompostovania.“

Obec Dolné Kočkovce má niečo viac ako štyri stovky domácnosti a samospráva tak z obecného rozpočtu investovala cca 16 tisíc eur. „Zakúpili sme dovedna 420 síl, čiže pre všetky domácnosti a niekoľko kusov ešte do rezervy. Najnižšiu cenu – 37,90 eur za jedno kompostovacie silo – nám poskytla firma JRK Waste Management, s. r. o. Predpokladáme, že drvivá väčšina domácností bude kompostovacie silá aj reálne využívať, takmer každý má pri svojom dome úžitkovú záhradu, takže vyprodukovaný kompost bude kde použiť,“ skonštatoval starosta Peter Regina.

Ten si od zavedenia kompostovania do každej domácnosti sľubuje úsporu finančných prostriedkov za vývoz a hlavne uloženie tuhého komunálneho odpadu na skládku Podstránie. Navyše obec sa bude snažiť v rámci rekonštrukcie bývalého hnojiska ešte zaviesť jarný a jesenný zvoz orezaných konárov zo stromov a kríkov na účelom štiepkovania a následného kompostovania.

Kým v Dolných Kočkovciach zaviedol obecný úrad kompostovanie do každej domácnosti, púchovská radnica sa zatiaľ rozhodla zakúpiť kompostéry len pre zhruba 170 rodinných domov. V rozpočte sa totiž na nákup kompostérov podarilo získať len 10 tisíc eur, čo je v porovnaní s Dolnými Kočkovcami o šesť tisíc eur menej. Aj preto púchovská samospráva vykonala medzi obyvateľmi Púchova dotazníkový prieskum, ktorý má za úlohu zistiť záujem občanov o dodávku záhradného kompostéra s objemom 430 litrov. Po prejavení záujmu o predmetný kompostér budú s občanmi spísané zmluvy o bezplatnej výpožičke na dobu 10 rokov, ktorá je totožná s deklarovanou životnosťou kompostéra.

Dodávateľ kompostérov je už známy – radnici sa žiaľ pri verejnej súťaži nepodarilo ušetriť ani jeden cent. Do súťaže na dodávku 172 kusov kompostérov sa totiž prihlásila len firma MEVA-SK, s. r. o. Rožňava a tá nemala záujem vyvolávaciu cenu 9 976 eur znižovať. Spomínaná firma sa zaviazala dodať kompostéry počas druhého júnového týždňa.

Rado Varga

Pred piatimi rokmi bolo z toho veľké haló – púchovské smeti sa začali voziť na Kysuce. Mestu skončila zmluva s prevádzkovateľom skládky odpadu Luštek pri Dubnici nad Váhom, a keďže skládka Podstránie pri Lednických Rovniach nebola funkčná, radnica bola nútené hľadať náhradné riešenie. Voľba padla na takmer 60 kilometrov vzdialenú skládku Semeteš, ktorá je súčasťou obce Vysoká nad Kysucou. Tu sa vozili púchovské smeti viac ako štyri roky. Zmena prišla až s novým konateľom Podniku technických služieb mesta, s. r. o. Milošom Svobodom, ktorý cez vlaňajšie letné prázdniny vývoz odpadu presmeroval do nášho regiónu a začal pripravovať verejné obstarávanie. To už má svojho víťaza – púchovský odpad sa bude vyvážať na skládku Lieskovec pri Dubnici nad Váhom.

SEMETEŠ – MIESTO PLNÉ SMETI
Keď poviete v Maďarsku „semeteš“, vybaví sa tamojším obyvateľom obraz smetiara alebo miesta plného smeti. Semeteš je však aj názov sedla v severnej časti Javorníkov, ktorým prechádza cestná spojnica horných Kysúc s Považím – cesta II/541 medzi Kotešovou a Turzovkou. Nachádza sa tu aj rovnomenná osada, ktorá je navždy zapísaná vo vojnovej histórii ako miesto poslednej masovej popravy v dejinách druhej svetovej vojny na československom území. Do oslobodenia vtedy chýbalo 12 dní, keď vlasovská jednotka vojakov popravila 21 civilistov.

V tejto turisticky atraktívnej oblasti sa od roku 2011 nachádza aj skládka odpadov Semeteš, ktorú prevádzkuje spoločnosť WOOD ENERGY, s. r. o.. Práve ju si začiatkom roka 2012 vybralo Mesto Púchov ako úložisko pre komunálny odpad, keď hľadalo náhradné riešenie po ukončení zmluvy so skládkou Luštek pri Dubnici nad Váhom.

Prekvapením bolo, že hoci na Luštek vozidlá merali polovičnú cestu, mesto za vývoz smetí do susedného kraja nezaplatilo celkovo viac, pretože cena úložného v kysuckých horách bola v tých časoch neporovnateľne nižšia. Zatiaľčo ceny úložného na dubnických skládkach Luštek či Lieskovec sa pohybovali na úrovni 50 eur za tonu odpadu, cena na Semeteši nedosahovala ani 40 eur za tonu. Čakalo sa, s akou cenovou ponukou príde firma Megawaste pri otvorení novej úložnej kazety na skládke Podstránie…

MILOŠ SVOBODA: „NIKTO MA NEPRESVEDČÍ!“
V čase nástupu nového primátora Rastislava Heneka do funkcie už bola v platnosti vynovená zmluva o skládkovaní odpadov medzi Podnikom technických služieb mesta, s. r. o. a spoločnosťou WOOD ENERGY, s. r. o.., patriacou podnikateľovi Jozefovi Grežďovi. Cena úložného na rok 2015 bola stanovená na 33 eur za tonu odpadu. Zmluvné strany sa dohodli na automatickom predĺžení zmluvy o rok v prípade, ak vývozca odpadu neoznámi prevádzkovateľovi skládky tri mesiace pred ukončením zmluvy záujem o jej ukončenie a tiež na „exkluzivite“, ktorá zakazovala pod hrozbou pokuty uzatváranie zmluvy s iným prevádzkovateľom skládky.

Na jeseň 2015 došlo vo vedení mestskej obchodnej spoločnosti Podnik technických služieb mesta, s. r. o. k zmene, keď do funkcie prokuristu nastúpil Miloš Svoboda. Primátor Rastislav Henek vtedy ako štatutár jediného spoločníka Mesta Púchov vydal v priebehu jedného mesiaca dovedna šesť rozhodnutí, ktoré sú pred verejnosťou utajené.

Po nástupe do funkcie sa Miloš Svoboda okamžite prezentoval v miestnej tlači, kde na margo vývozu odpadu povedal: „Mojím cieľom bude zníženie cien za vývoz odpadu pre obyvateľov i podnikateľov v Púchove. Nikto ma nepresvedčí, že odpady, ktoré niekoľko rokov vozíme k Čadci (cesta hore-dole 120 km), nás občanov Púchova vyjde lacnejšie, ako uskladnenie na skládke pri Streženiciach, vzdialenej 10 kilometrov.“

Prešlo osem mesiacov a Miloš Svoboda – už ako novozvolený konateľ – dostal možnosť preveriť si v praxi, či je vývoz odpadu na Podstránie naozaj najlacnejšou alternatívou. Podnik technických služieb mesta, s. r. o. na jeho pokyn totiž 1. augusta 2016 prestal vyvážať odpad na Semeteš, ale smetiarske vozidlá si to nasmerovali na Podstránie. Prešlo len jedenásť dní a Miloš Svoboda vydal pokyn o ukončení vývozu na túto skládku. Bodaj by aj nie, keďže firma Megawaste Slovakia, s. r. o. si za každú tonu uloženého odpadu účtovala astronomických 50,40 eur.

Ďalšou testovanou skládkou sa stal Luštek pri Dubnici nad Váhom. Tu sa odpad z Púchova vyvážal tiež iba jeden týždeň, ale za podstatne lacnejšiu cenu – 39,90 eur za každú tonu. V závere augusta sa odpad z Púchova vozil tiež dubnickým smerom, ale tentoraz na skládku Lieskovec, ktorá sa nachádza v blízkosti strojárskeho areálu. Prevádzkuje ju spoločnosť UNIKOMAS, a. s., ktorá začala fakturovať vývozcovi odpadu mimoriadne priaznivú cenu 27,90 eur za každú tonu. A tak nečudo, že až do konca sa púchovské smeti vozili práve na skládku Lieskovec.

ZMLUVA NIE JE, IBA OBJEDNÁVKY
Keďže v priebehu letných prázdnin vozili púchovské smetiarske vozidlá odpad na štyri rôzne skládky, logicky to nemohlo uniknúť ani pozornosti poslancov. Miroslav Kubičár sa na septembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva opýtal Miloša Svobodu, aký bol dôvod takejto náhlej zmeny. „Minulý rok sme vozili na základe zmluvy na Semeteš a tá zmluva bola podľa názoru našej právničky riadne vypovedaná, napriek tomu sme ešte pol roka na Semeteš vozili. Rozhodol som sa, že zmeníme skládku s tým, že sme na základe objednávok začali voziť na skládku Lednické Rovne, potom sme mali lepšiu cenu z Dubnice nad Váhom – z firmy Marius Pedersen a momentálne vozíme stále do Dubnice nad Váhom, ale na skládku Lieskovec, kde máme úplne najlepšiu cenu. Je to všetko zatiaľ na základe objednávok a pripravujú sa súťažné podklady na výber smetiska,“ odpovedal na poslaneckú otázku Miloš Svoboda.

Očakávalo sa, že pri takejto odpovedi vyskočí zo stoličky prednostka mestského úradu Eva Kvocerová s tvrdením, že je nemysliteľné, aby si pri finančnom objeme 15 000 eur mesačne niekto dovolil nahradiť povinne uzavretú zmluvu nejakou objednávkou. Presne tak sa totiž zachovala poldruha roka predtým pri odvolávaní konateľa mediálnych spoločností, ktorý mal tlač Púchovských novín zabezpečenú nie zmluvným, ale objednávkovým systémom. Lenže Eva Kvocerová tentoraz nepohla ani brvou.

ZA DOBROTU NA ŽOBROTU
Ak Miloš Svoboda tvrdí, že zmluva o skládkovaní odpadu bola na sklonku roku 2015 riadne vypovedaná, mohlo sa s hľadaním nového zmluvného partnera začať oveľa skôr. Lenže už sme sa zmienili o klauzule „exkluzivity“, ktorá zakazovala uzatvárať zmluvy s inými skládkami, a tak púchovský Podnik technických služieb mesta, s. r. o. preventívne vsadil na objednávkový systém. A navyše tu bol ešte jeden moment: podnikateľ Jozef Grežďo sa na rozhraní rokov 2015 a 2016 prejavil ako štedrý darca.

Najprv ho „skasíroval“ primátor Rastislav Henek, keďže pred pravidelným rozdeľovaním mestského štipendia chýbali na jeho účte financie, a tak firma WOOD ENERGY, s. r. o. sa rozhodla v septembri 2015 venovať na tento účel peňažný dar v hodnote 4 000 eur. To nebolo všetko – vo februári ďalšia z firiem Jozefa Grežďa – LES-INVEST, s. r. o. – podpísala zmluvu o reklamnej spolupráci s MŠK Púchov, s. r. o. a objednala si dva reklamné bannery – po jednom na futbalovom a zimnom štadióne. Kysuckého podnikateľa to stálo ďalších 9 000 eur.

Ak finančný balík v celkovej hodnote 13 000 eur venoval v domnení, že vedenie mesta získa na zmluvný vzťah o vývoze odpadu iný pohľad, mýlil sa. Len tak mimochodom, aj v roku 2016 sa objavili medzi darcami na mestské štipendium dve právnické osoby – jednou z nich je aj firma UNIKOMAS, a. s., prevádzkovateľ vyššie spomínanej skládky Lieskovec s najlepšou cenou pre Púchov. Tá sa rozhodla venovať na štipendium 1 000 eur.

MAXIMÁLNE 33 EUR ZA TONU
Dňa 8. decembra 2016 Podnik technických služieb mesta, s. r. o. prostredníctvom Vestníka verejného obstarávania vyhlásil verejnú súťaž na „Služby skládkovania odpadov“. Firma ako verejný obstarávateľ hľadala poskytovateľa, u ktorého môže zneškodniť odpad na skládke odpadov v priebehu najbližších štyroch rokov v celkovom objeme 20 000 ton odpadu. Celková odhadovaná hodnota zákazky bola 760 000 eur bez DPH. Kritériom na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia celková cena za skládkovanie 1 tony odpadu za uloženie odpadu vrátane nákladov na prepravu.

Verejný obstarávateľ však zároveň upozornil záujemcov o verejnú súťaž, že prepravu odpadu si bude realizovať vo vlastnej réžii, avšak z pohľadu princípu hospodárnosti a nákladovej efektívnosti je povinný do ceny za skládkovanie zohľadniť aj tieto náklady, inak by sa mohlo stať, že celkové náklady na zabezpečenie cieľa budú nehospodárne. Náklady spojené s dopravou za 1 tonu odpadu sa pritom mali vypočítať vynásobením vzdialenosti skládky odpadu a koeficientu nákladov prepravy na 1 km, pričom vyhlasovateľ súťaže ho stanovil na 0,331 €.

Podnik technických služieb mesta, s. r. o. sa pritom rozhodol akceptovať maximálnu vzdialenosť skládky do 60 kilometrov od miesta svojho sídla. Skládka odpadov umiestnená vo väčšej vzdialenosti je pre púchovského vývozcu odpadu neakceptovateľná z pohľadu časovej dostupnosti, finačných a ekologických dopadov. Ohraničená bola aj maximálna jednotková cena za skládkovanie 1 tony odpadu, ktorá nesmela byť vyššia ako 33 eur bez DPH.

TRI PONUKY, DVAJA SÚPERI, JEDEN VÍŤAZ
Súťažné ponuky bolo možné doručovať do pondelka 9. januára 2017 do 10.00 hod. Všetci traja uchádzači doručili svoje ponuky osobne – ešte v stredu 4. januára 2017 svoju ponuku doručila spoločnosť UNIKOMAS, a. s., v pondelok 9. januára 2017 pár desiatok minút pred uzávierkou predkladania ponúk priniesli tie svoje zástupcovia spoločností MEGAWASTE SLOVAKIA s.r.o. a Spoločnosť Stredné Považie, a. s..

Ponuky posudzovala trojčlenná komisia – riaditeľa podniku Miloša Svobodu v nej dopĺňali zamestnanci firmy Ladislav Halas a Ivana Repáčová, pričom členom komisie bez práva vyhodnocovať bol aj Jaroslav Lexa, ktorý súťažné podklady pripravoval. Aj keď boli predložené tri ponuky, nakoniec sa posudzovali iba dve, keďže firma MEGAWASTE SLOVAKIA, s. r. o., prevádzkujúca skládku Podstránie, ponúkla úložnú cenu 39,50 € bez DPH, čím prekročila stanovenú hraničnú sumu 33 €.

Rozhodovalo sa teda medzi ponukami firmy Unikomas, a. s., ktorá prevádzkuje skládku Lieskovec vzdialenú od Púchova 24 kilometrov a firmy Spoločnosť Stredné Považie, a. s., pod správou ktorej je skládka Luštek, vzdialená od Púchova 29 kilometrov. Nižšie dopravné náklady teda hovorili v prospech skládky Lieskovec, ktorej prevádzkovateľ navyše ponúkol aj nižšiu cenu úložného. Firma Spoločnosť Stredné Považie, a. s. ponúkla cenu 32,90 € bez DPH a firma UNIKOMAS, a. s. cenu 26,80 € bez DPH.

NIŽŠIA CENA – POPLATOK SA NEMENÍ
Minimálne najbližšie dva roky by sa teda smeti z Púchova mali voziť na skládku Lieskovec pri Dubnici nad Váhom. Zmluva by totiž mala byť uzatvorená na 24 mesiacov s dvojročnou opciou. Vysúťažená úložná cena je ešte o jedno euro výhodnejšia ako cena úložného pri objednávkach za posledných päť mesiacov.

Jedinou otázkou – ale pre púchovskú verejnosť tou najdôležitejšou ostáva, prečo pri takom výraznom znížení ceny úložného nedošlo na sklonku minulého roku k úprave výšky ročných poplatkov za zber, vývoz a uloženie komunálneho odpadu. Tie totiž aj naďalej ostali na úrovni 29,20 eur a príležitosť na ich úpravu zasa príde až na konci roka 2017.

Rado Varga