V roku 2013 predstavitelia nášho mesta pre médiá uviedli, že vďaka ekonomickej prosperite mesta získajú jeho obyvatelia výhody „daňového raja“. Doslova v jednom denníku bolo uvedené: „Od budúceho roka sa tak Púchov stane malým daňovým rajom“.

Raj na zemi nám však nesľubovalo len vtedajšie vedenie mesta. Túto rétoriku si osvojili aj Henekovci. Ale realita nielen týchto dní hovorí skôr o opaku. Pritom mestská kasa  nášho mesta patrila  a patrí široko ďaleko k tým bohatším.

Tak prečo to dodnes nepocítil bežný Púchovčan? Toto boli a sú otázky, na ktoré som sa snažil vždy hľadať u kompetentných odpoveď. Ale o tom, že som sa celý čas potýkal len s nevôľou vedenia mesta odpovedať na moju zásadnú otázku „kde sa strácajú peniaze“ písať teraz nechcem. Ani o tom, že pri takej prosperite mesta akú Púchov mal a má by malo jeho vedenie viac vychádzať v ústrety obyvateľom a nielen vybraným podnikateľom.

Ale podnikatelia to nie sú len tí, čo vytvárajú v našom meste pracovné príležitosti, sú to aj dodávatelia tovarov a služieb pre mesto a jeho mestské spoločnosti. Uvedomme si, že aj takéto nákupy tovarov a služieb sa platia z našich daní a preto otázka, či ich výška je adekvátna, či nie sú predražené a či nám z takýchto dodávateľsko-odberateľských zmluvných vzťahov nehrozia spory, je vždy namieste.

V roku 2019 som prostredníctvom svojho statusu na FB upozornil na súdny spor vedený jedným z takýchto dodávateľov voči Podniku technických služieb s.r.o., z ktorého možnej prehry by nám hrozilo zaplatiť nemalé peniaze. Keď sa pozrieme na hospodárenie tejto mestskej spoločnosti, je viac ako zrejmé, že aj táto suma by musela byť uhradená z našich daní. To bol dôvod, prečo som sa ako občan zúčastnil pojednávania v tejto veci na Okresnom súde v Považskej Bystrici a následne som do tohto sporu vstúpil prostredníctvom svojho podania z 21.10.2019.

Výsledok sa dostavil skoro po roku a pol a je to výsledok v prospech nášho mesta. Domnievam sa, že aj mojim pričinením tak môže vedenie mesta státisíce EUR, ktoré by inak išli na platenie zmluvných pokút a náhrady ušlého zisku, použiť pre jeho ďalší rozvoj.

A to je dôvod, prečo aktívny záujem o veci verejné mi už toľké roky dáva zmysel. Prečo? Lebo chcem žiť v meste, ktoré prosperuje a túto prosperitu cíti nielen miestna oligarchia, ale každý jeden z nás. V meste, ktoré je transparentné  nielen pred médiami. Chcem žiť v meste, v ktorom sa vedie otvorený dialóg s jeho občanmi. Chcem žiť v meste, kde sa píše príbeh o daňovom raji a nie epos o Stratenom raji v réžii Henekovcov.

Ešte v roku 2015 podala mestská obchodná spoločnosť MŠK Púchov, s. r. o. žalobu na svoju bývalú konateľku Katarínu Bradáčovú, v ktorej sa domáha vrátenia peňazí za vyplatenie svojich odmien za predchádzajúce roky. O niekoľko mesiacov nato, po kontrole Najvyššieho kontrolného úradu, pribudla aj druhá žaloba, kde je v hre viac ako štvrť milióna eur. V prvom z dvoch sporov po niekoľkých pojednávaniach a vypočutí svedkov už Okresný súd v Považskej Bystrici vyniesol rozsudok. Stalo sa tak v piatok 29. apríla 2017.

Spoločnosť MŠK Púchov, s. r. o. pôvodne požadoval od Kataríny Bradáčovej vrátiť sumu viac ako 97 tisíc eur. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu Antona Školeka púchovský športový klub postupne znižoval požadovanú sumu – naposledy pár dní pred avizovaným vyhlásením rozsudku na niečo viac ako 42 tisíc eur. Ani túto sumu však súd spoločnosti MŠK Púchov nepriznal.

Rozhodnutie prvostupňového súdu znie, že Katarína Bradáčová musí zaplatiť svojej bývalej firme sumu 15 tisíc eur spolu s úrokmi. Súd to zdôvodnil tým, že na rozhodnutiach o vyplatení odmeny z rokov 2013 a 2014 nebol podpis vtedajšieho primátora mesta overený, ako to po svojej novele vyžadoval Obchodný zákonník.

Anton Školek ako právny zástupca MŠK Púchov, s. r. o. sa vyhlásenia rozsudku nezúčastnil a poslal namiesto seba svoju dcéru Slávku. Tá sa s odôvodnením, že nemá splnomocnenie na informovanie, odmietla pre médiá k výsledku sporu vyjadriť.

Svoje stanovisko nám poskytla Katarína Bradáčová: „Rozhodnutie prvostupňového súdu vnímam ako svoje prvé, hoci nie ešte úplné, víťazstvo. Súd dnešným rozsudkom potvrdil vykonštruovanosť a nezmyselnosť šírených výmyslov o vyplatení údajných neoprávnených odmien až vo výške 97 tisíc eur. Tak ako advokát Školek vykrikoval na mestskom zastupiteľstve stále vyššie a vyššie sumy, až na citovaných 97 tisíc, tak potichučky na súde sťahoval svoje nároky až na úroveň 42 tisíc. Preto rozhodnutie prvostupňového súdu o 15 tisícoch eur je iba prvým krokom k môjmu úplnému očisteniu a som presvedčená o tom, že odvolací súd neuzná ani týchto 15 tisíc eur, lebo som neporušila žiadny zákon. A právna zástupkyňa mesta Púchov – pani Školeková bude utekať pred novinármi ešte rýchlejšie,  než po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu.“

My sa ku kauze MŠK Púchov vs. Katarína Bradáčová v Púchovských listoch ešte vrátime.

Rado Varga