Prevod majetku formou osobitného zreteľa sa dostal do zákona preto, aby umožnil samosprávam riešiť špecifické situácie. Podľa vyjadrenia Andrassyho z NKÚ: „Je to tak vážny inštitút, že na prijatie rozhodnutia treba tri pätiny poslancov zastupiteľstva. Ak chce napríklad majiteľ domu kúpiť niekoľko štvorcových metrov obecného pozemku pri dome, bolo by nelogické, aby päť štvorcových metrov pozemku predávala samospráva niekomu inému“.

Čo to v praxi znamená? Pri prípadoch hodných osobitného zreteľa by malo ísť o prípady, kedy by bolo neprimerane tvrdé postupovať podľa zákona, alebo by tým vznikli neprimerane vysoké náklady. Mohlo by ísť napr. o prevody alebo užívanie majetku obce na účely poskytovania starostlivosti zariadeniu sociálnych služieb, zdravotníckemu zariadeniu, škole alebo školskému zariadeniu, prevody pozemkov nízkej výmery, prevody majetku malej hodnoty a pod.

Už v roku 2016 som upozornil mestských poslancov na podozrenie z netransparentného a nevýhodného postupu mesta Púchov vo veci nakladania s pozemkami, ktoré sú jeho majetkom. Mesto v období, keď bol primátorom Henek predalo pozemky za 60 €/ m², za cenu stanovenú bez znaleckého posudku. A na tento predaj mesto navrhlo práve tak špecifický prevod majetku akým je osobitný zreteľ.

Týmto spôsobom mesto  odpredalo  395 m² súkromnej osobe (občanovi z Beluše) a to za účelom vybudovania obchodného centra s prevahou obchodných priestorov.  Ďalej som sa poslancov pýtal, ak sa už mesto rozhodlo zbaviť sa tohto majetku, prečo to nerobí transparentne cez verejnú súťaž? Veď predaj pozemkov mesta cez tak špecifický nástroj akým je osobitný zreteľ znižuje počet záujemcov. Naopak verejná súťaž ako transparentný nástroj predaja mohla potenciálne priniesť do mestskej kasy viac peňazí!

A primátorka Heneková?  Pokračuje v tom, čo pri predaji pozemkov začal aplikovať jej muž, primátor Henek. Mesto sa naďalej ľahko zbavuje svojich pozemkov  cez inštitút, o ktorom aj predstavitelia NKÚ tvrdia, že: „V inštitúte osobitného zreteľa, prostredníctvom ktorého samosprávy prenajímajú alebo predávajú svoj majetok, je veľa rizík a môže byť zo strany samospráv zneužívaný na preferovanie konkrétneho nájomcu alebo kupujúceho“.

Pod vedením Henekovej aj v roku 2020 mesto týmto spôsobom, teda bez verejnej súťaže, sa zaviazalo predať tej istej súkromnej osobe ako v roku 2016 ďalší mestský pozemok o výmere 117 m².  Za cenu stanovenú dohodou. A tá cena, čuduj sa svete, je taká istá ako v roku 2016! 60 EUR za m².

Nemám nič proti zámerom súkromnej osoby, ktorá takto získala do vlastníctva pozemky mesta, ale namietam, aby mesto Púchov obchádzalo zákon o majetku obcí a „salámovou metódou odkrajovalo“ z mestských pozemkov.

Rovnaký scenár môže nastať napr. o rok, o dva keď totožný záujemca alebo jeho právny nástupca opäť požiada mesto Púchov o odpredaj napr. ďalších 200 m² a prenájom napr. 150 m² z rovnakej parcely a nakoniec po niekoľkých rokoch zistíme, že mestské parcely  už nie sú mestské, ale súkromné.

Vyspelé samosprávy, či mestá usilujú o to, aby sa ich občania v čoraz väčšej miere zapájali do rozhodovania vo  veciach verejných. Prečo? Lebo byť transparentným je ich cieľ. Zvýšená transparentnosť obmedzuje priestor pre korupciu.

Čo bráni vedeniu nášho mesta predávať mestské pozemky transparentne cez verejné dražby? Alebo je pre vedenie mesta  transparentnosť  len reklamným sloganom?

Čo bráni vedeniu mesta  urobiť komplexnú vizualizáciu voľných mestských pozemkov a pozvať občanov k verejnej diskusii ako ďalej tieto pozemky využívať? Zdá sa, že  občianska participácia je pre naše mesto stále  cudzí pojem. Vedenie nášho  mesta totiž pri prezentácii zámerov odpredať mestské pozemky uvádza  na zastupiteľstve len čísla parciel a tak nikomu možno ani nenapadne, že zdanlivo nesúvisiace mestské parcely môžu časom splynúť do vlastníctva jednej osoby, čo samo o sebe nie je problém, problémom je však spôsob, akým k tomu dochádza.

Dobrá správa veci verejných sa týka každého z nás. Lebo od toho či sú veci verejné dobre spravované záleží či sa život v našom meste bude či nebude  zdražovať.

Mám však obavy, že ani workshop NKÚ a ZMOSu  k tejto téme, ktorý sa uskutočnil 9.6.2020, a na ktorom sa vedenie mesta zúčastnilo,  praktiky manželov Henekovcov nezmení. To mi pripomína jeden citát zo slávneho literárneho diela: „V takom Kocúrkove nemôžeš nikdy držať krok so svetom.“

Nám Púchovčanom bolo sľúbené, že (staro) nové vedenie mesta vyvinie také aktivity, ktoré povedú k rozvoju mesta a k spokojnosti jeho obyvateľov.

Prvý krát v histórii nášho mesta (čo si pamätám ako jeho občan) nemáme detskú pohotovosť! Viete si predstaviť strach rodiča o dieťa, najmä toho novo narodeného, kedy stále pozorujete či dieťa dýcha a bojí sa, aby sa mu niečo nestalo? Zdravotné problémy svojich detí trápia každého rodiča. Nechceme, aby trpeli a mrzí nás, keď musia bojovať s ľahšími či ťažšími komplikáciami. Pre niektorých rodičov znamená choroba detí traumu a silný psychický tlak, kvôli ktorému sa takmer zložia. A teraz si predstavte, že sa Vášmu dieťaťu niečo stane, stačí bežná horúčka mimo ordinačných hodín lekára. V našom meste tento „bežný“ problém až tak bežný nie je. Ja mám malé dieťa, viem o čom píšem. Že za týmto smutným príbehom je amaterizmus minulého aj súčasného vedenia mesta napíšem neskôr. Lebo iné ma teraz trápi.

Čo nám ukazuje život, fakty a realita v našom meste za viac ako sto dní vládnutia Henekovej?

Pohotovosť zrušená. A školstvo teda jedna zo základných škôl je na ceste k devastácii všetkých hodnôt čo škola predstavuje. Každá škola je podľa môjho názoru kultúrnym, športovým a spoločenským centrom v meste. A mesto, zriaďovateľ, má vo vzťahu k zriadeným inštitúciám – školám povinnosti, ktorých napĺňanie zásadne ovplyvňuje chod týchto škôl a školských zariadení. Nesie preto významný diel zodpovednosti (priamej aj nepriamej) za ich pôsobenie a výsledky.

Prečo o tom píšem práve dnes? Zajtra zasadá mestské zastupiteľstvo.
Naše katastrálne vedenie mesta opäť háji záujmy developerov miesto toho, aby chránilo tých najzraniteľnejších, naše deti. Na zastupiteľstve 25.9.2019 budú poslanci hlasovať o prenájme časti školského ihriska ZŠ Mládežnícka Neuveríte, ale časť školského areálu tejto základnej školy chcú až do 31.8.2020 prenajať developerovi a to ako prípad hodný osobitného zreteľa!

A kde je osobitný zreteľ našich detí? Na bezpečnosti detí tejto školy nikomu nezáleží ? To naozaj nikomu v tomto meste nevadí, že naše deti budú celý školský rok športovať na stavenisku? Ako je možné, že najskôr bolo vydané stavebné povolenie pre 8 podlažnú budovu a až teraz sa zistilo, že je k výstavbe potrebný aj školský areál? O tomto neuveriteľnom zámere katastrálneho vedenia nášho mesta budú hlasovať aj poslanci učitelia, páni Bílik, Bučko, Kubičár, Špaček, Cyril Crkoň. Som naozaj zvedavý ako budú hlasovať a určite Vás budem informovať ako hlasovali tieto osoby. Či zahlasujú ako učitelia, ktorým záleží na žiakoch alebo ako poslanci – zbabelci s pohľadom upreným do zeme.

Myslím si, že je načase, aby aj rodičia detí nielen na tejto škole vyjadrili svoj názor, či je vhodné, aby už aj školské areály ustupovali bezohľadným zámerom nášho vedenia mesta. Namiesto toho, aby ich zveľaďovali, nechajú ich počas školského roka zabrať na stavenisko. To je naozaj hanba!