Tohoročná zima s pomerne teplým januárom a začiatkom februára spôsobila, že prvé jarné alergény lieska a jelša začali najmä v teplejších oblastiach Slovenska kvitnúť už v tomto období. Následné mrazy síce pribrzdili kvitnutie, ale ani silné mrazivé noci v predchádzajúcom týždni nezastavili už rozbehnutý proces kvitnutia.

„Dokladom toho sú aj výsledky monitorovania výskytu peľu v ovzduší. Tohoročný peľový monitoring sme z technicko-bezpečnostných dôvodov spúšťali oficiálne od 9. kalendárneho týždňa. Monitorovacie stanice v Banskej Bystrici a Bratislave začali s monitorovaním už v 7. kalendárnom týždni, pričom Banská Bystrica zachytila len veľmi nízke koncentrácie peľu liesky a jelše v ovzduší, no v Bratislave  boli už v druhej polovici februára denné koncentrácie peľu jelše 73 peľových zŕn  v metri kubickom vzduchu . V ôsmom kalendárny týždeň došlo k poklesu denných koncentrácií – v Bratislave jelša dosiahla denné maximum 30 peľových zŕn a  v Banskej Bystrici lieska 10 peľových zŕn  v metri kubickom  vzduchu. V 9. týždni boli na celom území Slovenska extrémne nočné mrazy, ktoré spôsobili pokles denných koncentrácií peľu na nízke až veľmi nízke denné hladiny. V závere týždňa, keď už denné teploty vystúpili mierne nad nulu sme zaznamenali prudký nárast denných koncentrácií peľu v ovzduší“, uviedla RNDr. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) v SR.

Podľa nej monitorovacia stanica ÚVZ SR v Bratislave zachytila v nedeľu 4.3.2018 až 173 peľových zŕn jelše v metri kubickom vzduchu. V Banskej Bystrici to v ten istý deň bolo 130 peľových zŕn liesky a 46 peľových zŕn jelše v metri kubickom vzduchu. Okrem peľu jelše a liesky sa vyskytoval vo veľmi nízkych koncentráciách aj peľ drevín z čeľadí  cyprusovité-tisovité. Spóry húb (plesní)  boli zastúpené najmä rodom Cladospórium a dosahovali nízke až stredné hladiny.

Pre tieto a nasledujúce dni platí, že peľová sezóna liesky a jelše  sa rozbehla  na väčšine územia Slovenska, preto počas slnečných či veterných dní bez zrážok, môžeme očakávať zvýšené  koncentrácie peľu v ovzduší. Pokles denných hladín peľu bude ovplyvňovaný zrážkovou činnosťou a nočnými mrazmi.