Tretí deň osláv 80. výročia oslobodenia mesta v posledný aprílový deň zavŕšilo odhalenie Pamätníka tragédie a úcty v mestskom parku a pietny akt kladenia vencov.

„Tento pamätník je venovaný obetiam prvej a druhej svetovej vojny, Slovenského národného povstania a holokaustu,“ uviedla primátorka mesta Púchov Katarína Heneková. Ako dodala, pamätník je aj výpoveďou o súčasnej generácii, ktorá nezabudla a nezabudne. „Vašou prítomnosťou vysielate jasný dôkaz, že vám minulosť, ale ani budúcnosť nie je ľahostajná,“ dodala primátorka. Prihovoril sa aj predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška. „Po celom kraji práve v týchto dňoch prebiehajú spomienky na padlých hrdinov, ktorí bojovali za lepší život, za mier a slobodu. A za to im všetci ďakujeme,“ povedal župan.

Dňa 30. apríla 1945 ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu cestný most cez Váh a bez výstrelu ustúpili z mesta, ktoré následne oslobodili vojaci rumunskej a sovietskej armády „Na našom území v rokoch 1944-1945 bojovalo až štvrť milióna rumunských vojakov. Na oltár našej slobody položilo život 10 435 vojakov rumunskej armády,“ povedal honorárny konzul Marek Sobola, ktorého poveril veľvyslanec Rumunska na Slovensku Călin Fabian zastupovaním na podujatí. „Mesto Púchov zastáva popredné čestné miesto na mape slovensko-rumunského priateľstva a že si každoročne pripomínane hrdinstvo a obete nielen rumunskej oslobodzovacej armády, česť pamiatke všetkým padlým vojakom,“ dodal honorárny konzul.

Za Slovenský zväz protifašistických bojovníkov sa prihovorila poslankyňa mestského zastupiteľstva a členka SZPB Irena Kováčiková. „Chráňme si mier, rodil sa ťažko. Spoločne sa poďakujme padlým a zosnulým partizánom, účastníkom odboja a všetkým obetiam národného boja, ktorí sa zapojili do procesu oslobodzovania,“ uviedla Kováčiková. „Tento pamätník je venovaný pamiatke všetkých obetí vojny a násilia, vrátane nevinných obetí holokaustu z Púchova, ktorých životy boli prerušené len preto, kým boli,“ povedala Oľga Hodálová, predsedníčka Židovskej náboženskej obce Trenčín. Zdôraznila, že pamätník má byť pripomienkou krehkosti mieru, dôležitosti tolerancie a nevyhnutnosti neustálej ostražitosti voči akýmkoľvek prejavom neznášanlivosti a diskriminácie.

Pamätník spoločne odhalili primátorka s riaditeľom Múzea holokaustu v Seredi Martinom Korčokom za účasti autora stvárnenia pamätníka Petra Hrbáčka a historika Pavla Makynu z OZ Puchovo dedičstvo.

V tomto roku si pripomenieme 100. výročie tragického úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika. Jeho pamätníky na Myjave, v Predmieri a v Záriečí sú pozoruhodné tým, že ako jediné na Slovensku prežili všetky režimy v časoch, keď bola téma Štefánika tabuizovaná a jeho pomníky sa rad za radom búrali a odstraňovali. Keďže ide o historickú tému, bolo by načim využiť autentické dobové svedectvá tak, ako boli zaznamenané. V krátkosti uvediem teda históriu pamätníka M. R. Štefánika v Záriečí.

„Od roku 1932 pracovala v Púchovskej doline tzv. „Štefánikova spoločnosť“ so sídlom v Lazoch pod Makytou. Jej členovia sa stretávali najmä na farských úradoch v Lazoch, v Záriečí a v Lúkach. Snažili sa udržiavať priateľské styky s pohraničím Moravy. Na Javorníkoch sa pravidelne konali „Vatry vzájomnosti“. Na týchto slávnostiach pravidelne vystupovali krojované skupiny z obcí a miest blízkeho pohraničia. A azda i niekde tam sa aj zrodila myšlienka, aby plánovaná železničná trať Púchov- Horní Lideč niesla meno generála M. R. Štefánika a v súvislosti s tým bola iniciovaná aj myšlienka postavenia jeho pamät- níka v Záriečí.“ (Pavlína Zelková, učiteľka v Záriečí)

„S návrhom vybudovať pamätník M. R. Štefánikovi vystúpil záriečský pán farár Samuel Peressényi, člen Štefánikovej spoločnosti, ktorá pracovala v našej doline v 30. rokoch minulého storočia. Autorom busty je sochár a rezbár Rudolf Hlavica zo Vsetína. Ostatné práce – upevnenie svahu, vybetónovanie polkruhovej plochy uskutočnili domáci robotníci pod vedením murárskeho majstra pána Štefana Janíka.

Z príležitosti odhalenia pamätníka a začatia prác na stavbe železnice Púchov – Horní Lideč sa 14. júla 1935 konala veľká slávnosť za účasti predstaviteľov vlády, cirkvi, armády, legionárov a širokej verejnosti. Pri príležitosti otvorenia hore uvedenej trate sa 2. mája 1937 uskutočnilo opäť veľké slávnostné zhromaždenie, hlavným rečníkom bol vtedajší minister železníc Rudolf Bechyně.

Pamätník sa stal kultúrnym centrom obce. Každoročne sa pri ňom konali školské slávnosti pripomínajúce význam vzniku Československej republiky a účasti Štefánika na tejto dejinnej udalosti. Sme hrdí na to, že ani v období fašizmu, ani v období komunizmu, keď sa Štefánikove sochy búrali rad za radom, naši spoluobčania dokázali pamätník uchrániť. Vďaka patrí tiež tým, ktorí sa dodnes starajú o to, aby toto miesto pôsobilo dôstojným dojmom.“ (PhDr. Viera Smatušíková)

Dobový časopis Našinec zo dňa 18. júla 1935 zaznamenal udalosť takto: „V Púchovské dolině v obci Zárieč, v místech, kde se začíná se stavbou nové železnice Púchov-Lideč, konala se v neděli národní slavnost, na které se sešlo přes 4000 osob ze Slovenska a z Moravy. Při slavnosti byl odhalen generálu Štefánikovi pomník, který je dílem sochaře Hlavici. Slavnost zahájil okresní náčelník Rada Brandstiller a slavnostní projev učinil probošt K. A. Medvecký z Bojnic.“

Dnes 93-ročná Emília Vráblová mala vtedy jedenásť rokov: „Pamätám si, že to bola veľká slávnosť, kde sa zbehlo hodne národa. Išiel vtedy prvý vlak na trati Horní Lideč- Púchov a späť a doprava bola v ten deň zdarma, z čoho mala radosť najmä mládež.“

Na dramatické roky ničenia Štefánikových pamätníkov spomína 84-ročný Ján Repka: „Keď sa v dedine rozchýrilo, že majú prísť pamätník zbúrať, ľudia sa odhodlane a nebojácne rozhodli strážiť pamätník, ktorí nechali vybudovať naši predkovia. Dvadsaťštyri hodín denne sa striedali na stráži chlapi z pálenice od Marcinov a ďalší dobrovoľníci.“

Jozef Kollár, starosta obce Záriečie

V pondelok 7. mája 2018 bude o 13.00 h pred budovou Obecného úradu v obci Lednické Rovne slávnostne odhalený pamätník letcovi britského Kráľovského letectva (RAF) Antonovi Vankovi. Rodák z Lednických Rovní by sa tento rok dožil 100 rokov.

Letec Anton Vanko, narodený 10. januára 1918, bol jedným z takmer 2 500 Čechoslovákov, ktorí bojovali v britskom Kráľovskom letectve za oslobodenie Veľkej Británie a ukončenie druhej svetovej vojny. Príbeh Antona Vanka je výnimočný tým, že 18. apríla 1943 sa mu na letisku v Trenčianskych Biskupiciach podarilo ukoristiť vojenské lietadlo slovenských Vzdušných zbraní a prežiť strastiplnú cestu cez Turecko a Orient až do Veľkej Británie, kde sa stal pilotom 312. československej stíhacej perute RAF.

O život ho pripravila nešťastná náhoda počas štartu k operačnému letu dňa 8. decembra 1944. Rok po skončení najväčšej vojny v dejinách ľudstva mu bol udelený Československý vojnový kríž in memoriam. V roku 1991 ho minister národnej obrany Českej a Slovenskej federatívnej republiky povýšil do hodnosti podplukovníka in memoriam.

Slávnostné odhalenie a pietny akt kladenia vencov sa koná symbolicky, deň pred 8. májom, ktorý si pripomíname ako Deň víťazstva nad fašizmom. V pondelok 7. mája 2018 si tak nielen obyvatelia obce Lednické Rovne, ale aj návštevníci či široká verejnosť uctia pamiatku letca Antona Vanka, príslušníka 312. československej stíhacej perute britského Kráľovského letectva i pamiatku ostatných, ktorí svojím dielom chceli prispieť ku koncu krviprelievania a k víťazstvu slobody.

Účasť na slávnostnom odhalení pamätníka a pietnom akte kladenia vencov potvrdil mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska Andrew Garth, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška, europoslankyňa Monika Beňová či štátny tajomník Ministerstva obrany Slovenskej republiky Marián Saloň.

V Horných Kočkovciach v mestskej časti Púchova v si v pondelok 28. augusta 2017 odhalením pomníku uctili pamiatku dvoch mladých ľudí, ktorí zahynuli pri bombardovaní počas kopania zákopov na konci druhej svetovej vojny v roku 1945.

Pamätník je menovite venovaný Františkovi Novosádovi, Augustínovi Palieskovi a Margite Chanovej, ktorá sa pričinila o záchranu obce Horné Kočkovce pred vypálením vojakmi nacistického Nemecka.

 Odhalenie pamätníku prebehlo aj za prítomnosti predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslava Bašku. „Dni, počas ktorých si pripomíname 73. výročie Slovenského národného povstania sú vhodné na odhaľovanie pamätníkov, akým je aj tento v Horných Kočkovciach. Dnešný slávnostný akt je dobrým znamením, že ľudia ani po toľkých rokoch nezabúdajú na utrpenia, ktoré so sebou priniesla druhá svetová vojna a nezabúdajú ani na ľudí, ktorí bojovali za demokraciu a za slobodu,“ uviedol trenčiansky župan.

O osadenie pamätníka sa postaral filantrop Ladislav Ganát, ktorý svoj čin považuje v dnešnej spoločnosti za nutnosť z dôvodu pripomínania si veľkej obety zo strany padlých hrdinov.