Keď sa povie Lednické Rovne, to nie sú len slávne sklárne, ale aj historický park, ktorý vo svojom srdci ukrýva tajomstvá a niekoľko zaujímavých historických unikátov. Zažil slávu i zlaté časy, ale aj odvrátenú stránku, keď roky chátral. V minulom roku však obec naplno rozbehla projekt na jeho revitalizáciu.

Ide o výnimočné miesto. S rozlohou 18,5 hektára patrí k najautentickejším parkom na Slovensku. Člení sa na dolnú a hornú časť. Kedysi to bol raj na Zemi.

Založil ho gróf Ján Gobert Aspremont-Linden, ktorý sa naplno vložil do budovania unikátneho diela. V parku postupne vznikol Minervin chrám, priekopa Neptúnova studňa, Rytiersky hrádok, Ruský dom, rybníček, kamenné mosty, domy pre furmana i záhradníka, jazero s vodnými tryskami, murovaný plot okolo záhrady, dokonca aj hrádze na ochranu pred Váhom. Krásu dotvárali drevené konštrukcie – pyramídy, mostíky i vežička, ktorá dostala prívlastok Čínska zvonkohra.

Botanickú záhradu zveril Antonovi Rochelovi, ktorý dal do skleníka priviezť vyše 2-tisíc cudzokrajných rastlín. Do svojej túžby vložil celé srdce a to napokon zostalo na mieste, ktoré miloval. Kým jeho telo leží na brehu Čierneho mora, jeho srdce sa nachádza pod pomníkom priamo v parku.

Rokmi sa majitelia dominanty Lednických Rovní menili, po každom z nich však v parku niečo zostalo. Napríklad Mauzóleum Jozefa Schreibera, zakladateľa známych sklární. Cez park dokonca prechádza aj železnička. „Do prvej svetovej vojny slúžil park len panstvu. Potom sa dostali dnu aj ľudia z okolia a niektoré veci zničili. Minerva padla ako prvá. Skleník je tiež preč, teraz tam je detské ihrisko. Anglický park, ktorý pripomína voľnú prírodu, nám zostal,“ hovorí Eva Kucejová z obecného úradu, ktorá má park pod patrolou už 23 rokov. Dominantou bola aj šesťramenná lipa, ktorá mala podľa Kucejovej symbolizovať šesť Schreiberových detí. „Vraj preto, aby pripomínala ich súdržnosť. Lipa má však vyše tristo rokov a Schreiber mal až osem detí.“

Z pôvodného kostola zo 17. storočia zostala iba veža, zo zvyškov kuriva ľudia postavili nový kostol na inom mieste. Päťdesiat rokov park len stál a chátral. Zub času sa na ňom poriadne podpísal, nemal totiž pána. Stĺpy z Minervinho chrámu bránili prejazdu a svoje urobila aj príroda. Dve veterné smršte v rokoch 2002 a 2010 zničili 180 stromov. „Navyše v osemdesiatych rokoch minulého storočia hrobku vyrabovali, kostry boli porozhadzované po okolí,“ dodáva Eva Kucejová. „Možno to tak nevyzerá, ale vždy nám na parku záležalo a urobil sa tu veľký kus práce. Opravili sme kamenné múry, spravili novú strechu na kostole, zachránili sme Minervin chrám. Vynovili sme aj Mauzóleum Jozefa Schreibera,“ vyratúva.

V súčasnosti parku konečne svitá na lepšie časy. Obec na základe architektonického výskumu vypracovala projektovú dokumentáciu na jeho obnovu, pričom získala grant z Nórskych fondov. V hre je nielen komplexná rekonštrukcia, ale aj vybudovanie zážitkovej Cesty skla, a keď to možnosti dovolia, aj sklené bludisko v dolnej časti. S revitalizáciou zelene sa už začalo, celý projekt je naplánovaný až do roku 2023.

Výsledkom projektu bude obnovený významný parkový prvok – hipodróm, tzv. rajčuľa, ktorá svojím spôsobom prepojí históriu, prírodu a sklárske umenie v jeden celok. Odstránené staré a choré dreviny, ale hlavne vysadené nové stromy zabezpečia kolobeh života a zachovanie parku pre ďalšie generácie. „Chceme čiastočne prinavrátiť pôvodný stav tejto významnej kultúrnej pamiatke. Nová dômyselná kompozícia oddychových zón dodá tomuto miestu ešte pokojnejší a čarovnejší charakter,“ hlásia z Lednických Rovní.

Domáce sklárne a svetová sklárska dizajnérka Aesa Bjork spolupracujú s obcou, aby sa prepojila história parku so sklárskym priemyslom, ktorý má v obci viac ako 100-ročnú tradíciu. Pri rekonštrukcii sa chcú zamerať na to, aby v parku zachovali to, čím je výnimočný – autenticitu. Park čaká ešte beh na dlhú trať, ale už teraz sa ukazuje, že má našliapnuté na to, aby sa doň vrátilo srdce jeho zakladateľa.

Reportéri Rádia Slovensko sa počas krátkej návštevy nášho regiónu venovali zaujímavému príbehu z mesta Púchov. Taktiež navštívili okolie mesta a jeho zaujímavé turistické ciele, ako napríklad park v obci Lednické Rovne, Pružinskú dúpnu jaskyňu a Vršatec.

Naša čitateľka Katka nás upozornila na otrasný čin, ktorý sa udial v parku na ulici 1. mája v Púchove. V stredu 24. apríla 2019 poobede tu našla dve dievčatá, žiačky šiestej triedy základnej školy, ktoré sa svojsky postarali o dvojicu mladých vrabcov.

Dievčatá tu našli dvojicu mladých vrabcov, ktorých poľahky chytili, nakoľko ešte nevedeli lietať. Odchytom to neskončilo a rozhodli sa, že nájdeným vtáčikom pomôžu a patrične ich zaopatrili bývaním, jedlom, pitím a tiež špagátikom na nohy, aby si to drobné vtáčiky náhodou nerozmysleli.

„Vtáčence vypadli z hniezda a deti si asi mysleli, že ich zachránia, tak ich dalo do krabice a aby neuleteli tak ich ešte aj priviazali. Pokiaľ ja mám informácie, takto sa mladé vtáčence učia starať o seba, lietať a matka bola na blízku. Lenže oni spravili hlúposť že ich hneď odtiaľ zobrali.“ prezradila podrobnosti Katka, ktorá úbohé zvieratá našla.

„Ja len chcem aby ľudia mali informácie ako sa majú k tomu postaviť, pokiaľ im nič nieje, aby ich ani nechytali. Na prvý pohľad bolo vidno, že im nič nieje, pekne skackali na nohách a ani krídla sa nezdali byt zlomene. Ja som ich pustila a dúfam, že sa naučia lietať.“

Čo robiť s nájdeným vtáčatkom?

Ak je maličké a nie je operené, treba sa poobzerať a ak vidíte odkiaľ vypadlo z hniezda, skúste ho vrátiť nazad. Nebojte sa, rodičia ho neodmietnu. Kým pátrate po hniezde, zoberte vtáčika a držte ho voľne v privretej dlani. To pomôže vtáčatku sa zahriať a vy budete cítiť kedy sa mu teplota vráti do normálu.

Určite sa nepokúšajte dať mu jedlo alebo vodu!!, To je vlastne to najhoršie, čo môžete urobiť. Je totiž pravdepodobné, že vtáčatko vdýchne jedlo alebo vodu, a to ho zabije. Rodičia vtáčat im neprinášajú vodu,vtáčatká dostanú všetky svoje tekutiny z jedla, ktoré konzumujú. Keď už má vtáčatko normálnu telesnú teplotu a hniezdočko ste nenašli, alebo ho tam neviete vrátiť, môžete začať hľadať kvalifikovanú záchrannú stanicu, alebo zoológov zo štátnej ochrany prírody, ktorí vtáčatku poskytnú vhodné prostredie a dávajú mu správne jedlo, ktoré mu umožní rásť a vyvíjať správne.

Bábätká vtákov sú veľmi milé a môže byť lákavé pokúsiť sa vychovať ich sami. Ak ale nemáte správne vybavenie a jedlo, je nepravdepodobné, že budete úspešní.

Ak nájdete niekde pod kríčkami mláďatko, ktoré už je operené, ale nelieta, nechajte ho. Je to normálne štádium vývoja a jeho „záchranou“ by ste ho s najväčšou pravdepodobnosťou zabili. Skontrolujte len, že je v bezpečí pred mačkami, alebo psami, prípadne ho preložte do kríčkov. Rodičia sú isto nablízku a starajú sa oň.

Obyvatelia miest a obcí v Trenčianskom kraji svojimi hlasmi rozhodli, ktoré 3 nápady na zlepšenie komunitného života v kraji dostávajú zelenú na svoju realizáciu. O ich finančnú podporu sa postará Nadácia VÚB v rámci programu Komunitné granty. Tá prerozdelí takmer 80 000 eur medzi 24 víťazných projektov z celého Slovenska.

Od 6. do 21. novembra bolo možné na stránke www.komunitnegranty.sk prideliť svoj hlas niektorému zo 48 projektov z rôznych regiónov Slovenska – 6 z každého kraja. Tie posunula do užšieho kola 3. ročníka programu „Komunitné granty – 80 000 eur pre komunity, kde to žije“ odborná komisia. Tentokrát sa do verejného hlasovania zapojil doposiaľ najvyšší počet – až 61 932 podporovateľov.

Finančné prostriedky od Nadácie VÚB putujú aj do Púchova, kde bude vďaka nim obnovený park na Kolonke. Najväčším pútačom v parku bude zrekonštruované súsošie jediného púchovského akademického sochára Ivana Brečku, ktoré je symbolom púchovského priemyslu. Zrevitalizovaná výsadba, osadené lavičky a pingpongový stôl budú slúžiť na aktívny oddych pre všetky generácie.

Projektom plánovaným v rámci Trenčianskeho kraja poslali členovia miestnych komunít a ich prívrženci spolu 4 234 hlasov. Tri organizácie z tohto kraja s najvyšším počtom hlasov dostávajú od Nadácie VÚB grantový príspevok do výšky 3 000 eur na základe predloženého projektu, ktorý využijú na skvalitnenie komunitného života miestnych obyvateľov v priebehu budúceho roka.

„Pokladáme za dôležité prerozdeliť našu podporu čo najférovejšie a najtransparentnejšie. A sme presvedčení, že práve verejné hlasovanie nám to umožňuje. Ceníme si snahu všetkých organizácií, ktoré nám zaslali svoje premyslené projekty a dobré nápady, ako ich uviesť do života. Rovnako nás však teší aj záujem zo strany miestnych obyvateľov, ktorí sa vedia za dobrú vec osobne postaviť. Komunitám, ktoré dokázali najlepšie spojiť svoje sily v rámci hlasovania, patrí právom naša podpora,“ hovorí Alexander Resch, predseda správnej rady Nadácie VÚB.

Prehľad všetkých víťazných projektov v rámci jednotlivých krajov Slovenska, ich anotácie ako aj bližšie informácie o podpore a plánovanej realizácií nájdete na stránkach www.nadaciavub.sk a www.komunitnegranty.sk

Alena Walterová