Otvorenie BalíkoBoxu v Púchove  nie je splnením sľubu Heneka a Henekovej o otvorení ďalšej prevádzky pošty v Púchove, ale iba slabá náplasť na alarmujúci stav na pošte.

V roku 2017 som zorganizoval petíciu za zriadenie novej pošty v Púchove. Petíciu som zorganizoval napriek tomu, že v tom čase už bolo známe  stanovisko Slovenskej pošty, že v meste Púchov je zabezpečené poskytovanie poštových služieb dostatočne. Zriadenie novej pošty som odôvodnil aj tým, že mesto Púchov s tak veľkým zamestnávateľom akým je nadnárodná spoločnosť Continental sa stáva veľkou spádovou oblasťou s veľkou migráciou obyvateľstva z iných miest a obcí ako aj zo zahraničia, ktorí taktiež využívajú služby jedinej pošty v Púchove.

Petičné hárky som osobne odovzdal 5.12.2017 na Generálne riaditeľstvo Slovenskej pošty. Dňa 8.1.2018 riaditeľka odboru regulácie poštových služieb mi na túto petíciu odpovedala písomným prísľubom, že situácii v Púchove sa bude Slovenská pošta venovať následne potom, čo zriadi v meste Žiar  nad Hronom a Senec novú poštu. Táto občianska iniciatíva otvorila ďalší priestor a podporila rokovanie vedenia mesta so zástupcami  Slovenskej pošty o nevyhnutnosti zriadenia novej prevádzky pošty.

Keďže situácia na pošte sa pre občanov aj naďalej zhoršovala, znova som sa písomne zaujímal priamo u zástupcov slovenskej pošty v akom štádiu  je zriadenie novej prevádzky v Púchove. V odpovedi z 5.6.2019 mi bolo oznámené, že zástupcovia slovenskej pošty si už obhliadli priestory v Púchove a očakávajú zo strany vedenia mesta písomné stanovisko k spôsobu financovania stavebných úprav.

O čo viac ma prekvapila informácia, že p. Heneková namiesto otvorenia novej prevádzky pošty otvorila na okraji mesta len doplnkovú poštovú službu, tzv. BalíkoBox.

BalíkoBoxy sú automatizované poštové terminály, ktoré začali na Slovensku fungovať  už v roku 2017. Slovenská pošta tak umožnila  zákazníkom, aby sa sami rozhodli, kedy a kde si svoj balík, prípadne balíkovú zásielku, vyzdvihnú.  V rámci Stratégie „Pošta 2020“ boli v minulom roku tieto terminály umiestnené aj do ďalších okresných miest.

V Púchove sme sa tejto služby dočkali až 1.2.2021. Umiestnenie BalíkoBoxu bolo teda len ďalšou plánovanou akciou Slovenskej pošty. Otvorenie BalíkoBoxu v Púchove nie je splnením sľubu Heneka a Henekovej o otvorení ďalšej prevádzky pošty v Púchove, ale iba slabá náplasť na alarmujúci stav.

Môže to byť inak!
Dôkazom toho, že veci sa môžu robiť inak a lepšie, je mesto Žiar nad Hronom s počtom obyvateľov porovnateľným ako naše mesto. V meste majú zriadený nielen BalíkoBox, ale od roku 2018 aj novú prevádzku pošty. Vedenie mesta si úspešne splnilo svoju úlohu voči občanom a včas zabezpečilo otvorene novej pošty.

Zriadenie BalíkoBoxu ako riešenie alarmujúcej situácie, ktorú my občania každý deň zažívame na pošte mi pripomína Kocúrkovo a jeho typické „len aby sme v hanbe nezostali“.

Dňa 18.11.2019 bolo do podateľne Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“) doručené podanie zo dňa 18.11.2019 označené ako „Petícia za obnovenie detskej ambulantnej pohotovosti v Púchove“, podpísané členmi petičného výboru ako aj osobou určenou na zastupovanie v styku s orgánom verejnej moci. Prílohou podania bolo 443 podpisových hárkov v originálnom vyhotovení v písomnej podobe s označením ako „Petícia za obnovenie detskej ambulantnej pohotovosti v Púchove“, ako aj podpisové hárky so zoznamom 1 489 osôb, ktoré podporili petíciu v elektronickej podobe.

Útvar kontroly a sťažností (ďalej len „ÚKaS“) ako organizačný útvar vecne príslušný na vybavovanie sťažností, petícií a podaní vo vecnej pôsobnosti MZ SR podanie zo dňa 18.11.2019 označené ako „Petícia za obnovenie detskej ambulantnej pohotovosti v Púchove“ spolu s 443 podpisovými hárkami prijal a po posúdení obsahu podania vrátane jeho príloh ako aj materiálnych a formálnych náležitostí v kontexte ustanovení § 3 ods. 3, § 4a ods. 6, § 5 ods. 1 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“) zaevidoval predmetné podanie v Osobitnej správe registratúry v roku 2019 vedenej na ÚKaS ako petíciu pod sp. zn. Pet 5/2019, ktorá prešla do roku 2020 pod sp. zn.  Pet 1/2020.

ÚKaS posúdením obsahu petície zo dňa 18.11.2019 zistil, že petícia má charakter žiadosti a MZ SR ako vecne príslušný orgán verejnej moci je povinné vybaviť predmetnú petíciou v zmysle § 5 ods. 6 zákona o petičnom práve, v zmysle ktorého orgán verejnej moci príslušný na vybavenie petície obsahujúcej žiadosť alebo návrh posúdi jej obsah a zašle písomnú odpoveď spolu s odôvodnením zástupcovi v lehote podľa odseku 5. MZ SR v súlade s ustanoveniami § 5 v spojení s § 5d zákona o petičnom práve ako orgán verejnej moci vecne príslušný na vybavenie predmetnej petície oznámil zástupcovi osobitným listom zo dňa 16.12.2019, že podanú petíciu vybaví v lehote najneskôr do 60 pracovných dní od jej doručenia.

MZ SR v zmysle § 5 ods. 6 zákona o petičnom práve predložilo zástupcovi písomné oznámenie výsledku vybavenia petície, z ktorého vyberáme.
Podľa § 2 ods. 20 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.) je ambulantná pohotovostná služba (ďalej len „APS“) druh zdravotnej starostlivosti, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti pri náhlej zmene zdravotného stavu osoby, ktorá bezprostredne neohrozuje jej život alebo bezprostredne neohrozuje niektorú zo základných životných funkcií.

Pri náhlej zmene zdravotného stavu osoby, ktorá ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií je pre takúto osobu určená zdravotná starostlivosť, ktorú poskytuje záchranná zdravotná služba a ústavná pohotovostná služba. Ambulancia pevnej APS preto nie je vybavená a ani personálne zabezpečená na to, aby poskytovala zdravotnú starostlivosť pri život ohrozujúcich stavoch. Podľa § 2 ods. 30 zákona č. 576/2004 Z. z. je pevný bod mesto alebo obec, ktorý je z hľadiska geografickej a demografickej dostupnosti určený na poskytovanie pevnej APS. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. sa APS poskytuje ako

1. pevná APS poskytovaná poskytovateľom, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu pevnej APS (ďalej len „organizátor“) v pracovných dňoch v čase od 16. do 22. hodiny a v dňoch pracovného pokoja v čase od 7. do 22. hodiny,
2. doplnková APS poskytovaná organizátorom nepretržite v rozsahu najmenej dvoch hodín v pracovných dňoch v čase medzi 16. a 22. hodinou nepretržite v rozsahu najmenej dvoch hodín v dňoch pracovného pokoja v čase medzi 7. a 22. hodinou, ak má organizátor vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie doplnkovej APS.

Podľa § 8a ods. 12 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovanie doplnkovej APS zabezpečuje organizátor v spádovom území, v ktorom sa nachádza pevný bod, pre ktorý má vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie pevnej APS pre deti a dorast. Na poskytovanie doplnkovej APS pre deti a dorast musí mať organizátor vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie doplnkovej APS podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), ktorá sa nachádza v spádovom území, pre ktoré má už organizátor vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie pevnej APS pre deti a dorast podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z. z.

Podľa súčasnej právnej úpravy sa tak môže pevná APS poskytovať len v pevných bodoch pre ambulancie pevnej APS, ktoré sú určené vyhláškou č. 22/2018 Z. z. ktorou sa ustanovujú spádové územia a pevné body pre ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby. Podľa vyššie uvádzaných zákonných ustanovení sa zároveň v pevnom bode pre ambulancie pevnej APS nemôže poskytovať doplnková APS, nakoľko tá je určená pre pevnú APS. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy neexistuje z takéhoto pravidla zákonná výnimka. Zmenou právnej úpravy v zmysle petície by tak bolo možné poskytovať v pevnom bode pre pevnú APS aj doplnkovú APS, pričom organizátor by mohol mať vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie pevnej APS aj v inom spádovom území ako v tom, kde poskytuje doplnkovú APS.

Účelom celej novej právnej úpravy APS, ktorá nahradila lekársku službu prvej pomoci bolo optimalizovať poskytovanie druhu zdravotnej starostlivosti, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti pri náhlej zmene zdravotného stavu osoby, ktorá bezprostredne neohrozuje jej život alebo bezprostredne neohrozuje niektorú zo základných životných funkcií po skočení ordinačných hodín poskytovateľov všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Už pri príprave platnej právnej úpravy MZ SR upozorňovalo na skutočnosť, že zaradenie mesta/obce medzi pevné body pre ambulancie pevnej APS neznamená, že v danom pevnom bode pre ambulancie pevnej APS sa bude takáto zdravotná starostlivosť aj automaticky poskytovať, nakoľko takáto skutočnosť z novej právnej úpravy APS nikde nevyplýva.

Dôvodom takto nastavenej právnej úpravy je aj nedostatok poskytovateľov všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti na území Slovenskej republiky. Aj z toho dôvodu pristúpilo MZ SR pri novej právnej úprave k skráteniu ordinačných hodín, kedy sa pevná APS poskytuje len do 22. hod. na rozdiel od lekárskej služby prvej pomoci, ktorá sa poskytovala aj v noci. Pre zachovanie dostupnosti APS pre pacientov je preto určený rozsah hodín, kedy sa pevná APS poskytuje už priamo v zákone č. 576/2004 Z. z. Právna úprava navrhovaná petíciou by tak predstavovala legálny spôsob, ako obísť zákonom určený rozsah hodín, kedy sa má poskytovať pevná APS, čo by znefunkčnilo systém poskytovania APS na celom území Slovenskej republiky.

Všetky uvedené skutočnosti boli prerokované so zástupcom a petičným výborom na pracovnom rokovaní so zástupcami MZ SR ako aj hlavnej odborníčky MZ SR pre všeobecnú starostlivosť pre deti a dorast na MZ SR.

Odoslaním písomnej odpovede zástupcovi MZ SR považuje petíciu v súlade s § 5 ods. 6 zákona o petičnom práve za vybavenú.

Detská pohotovosť v púchovskej nemocnici s poliklinikou Zdravie prestala fungovať od 1. júla 2019. Obyvatelia celého okresu tak musia v prípade potreby cestovať do susedných okresov. Mesto Púchov preto spúšťa petíciu za obnovenie detskej pohotovosti.

Text petície za obnovenie detskej pohotovosti:

„My, podpísaní občania touto petíciou žiadame Ministerstvo zdravotníctva SR, aby iniciovalo zmenu príslušnej legislatívy tak, aby poskytovateľ ambulantnej pohotovostnej služby mohol poskytovať doplnkovú ambulantnú pohotovostnú službu aj v inom spádovom území.
Žiadame o zmenu § 8 a ods. 12 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby organizátor ambulantnej pohotovostnej služby mohol poskytovať doplnkovú ambulantnú pohotovostnú službu nielen v spádovom území, v ktorom sa nachádza pevný bod, pre ktorý má vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých alebo pevný bod, pre ktorý má vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast aj v inom spádovom území.“

Petičné hárky nájdete na Mestskom úrade Púchov pri vstupe na informáciách.

Petíciu môžete podporiť aj online na stránke: 
www.peticie.com/peticia_za_obnovenie_detskej_ambulantnej_pohotovosti_v_puchove

Zverejnená je aj na stránke mesta: 
www.puchov.sk/peticia.html

Púchovských mestských poslancov čakalo v pondelok okrem schvaľovania záverečného účtu či zmien vo všeobecných záväzných nariadeniach aj rozhodnutie o novej nájomnej zmluve na desať hektárov lesných pozemkov na Lachovci. Mestský úrad pripravil uznesenie o novej nájomnej zmluve so štátnym podnikom Lesy SR, priamo na zastupiteľstve však Michal Bizoň ako signatár petície za zmenu Lachovca z hospodárskeho lesa na lesopark presviedčal poslancov, aby uznesenie neschválili. Kompletný poslanecký zbor nakoniec prenájom schválil, avšak v piatok prišlo k zásadnému obratu, kedy primátorka Katarína Heneková oznámila, že predmetné uznesenie nepodpísala a nateraz teda nie je platné.

Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky sa o desaťhektárový les na Lachovci, ktorý je vo vlastníctve Mesta Púchov, stará už sedemnásť rokov na základe nájomnej zmluvy. Tá posledná vypršala 31. decembra 2018 a pravdepodobne hektické volebné obdobie spôsobilo, že k 1. januáru 2019 nebola nová nájomná zmluva podpísaná.

Pritom „lesáci“ ešte v novembri poslali na radnicu návrh nájomnej zmluvy s výrazne nižším ročným nájmom 200,20 eur, pričom zníženie nájmu z dovtedajších 1231 eur zdôvodňovali finančným príspevkom na opravu miestnej komunikácie do záhradkárskej osady Skala vo výške 15 tisíc eur a tiež zvýšenými nákladmi na výrub rizikových stromov ohrozujúcich oplotenie rodinných domov v lokalite Pod Lachovcom.

Tesne pred rozhodovaním poslaneckého zboru o novej nájomnej zmluve vystúpil Michal Bizoň, ktorý spoločne s Richadom Pekarom v posledných troch mesiacoch zbierali podpisy pod petíciu za zmenu hospodárskeho lesa na Lachovci na lesopark.

„V meste Púchov dlhodobo chýba koncepcia zelene, aby ľudia vedeli, čo sa pripravuje a čo sa bude diať v tejto oblasti. Minulý rok sme zažili dosť veľké prekvapenie, ke Lesy SR ťažili v okolí amfiteátra na Ilonke. Myslím si, že to nebolo v súlade so správaním dobrého hospodárom, doteraz je tam neporiadok a podľa môjho názoru bola táto ťažba mimoriadne necitlivá. Keže Lachovec ako celok považujem za pľúca Púchova, pribúdajú nám v meste autá, máme stále vyššiu produkciu chemickej výroby, tak som sa rozhodol s priateľom Richardom Pekarom iniciovať petíciu a v jej duchu by som chcel požiadať mestské zastupiteľstvo a pani primátorku o realizáciu zmeny hospodárskeho lesa na les osobitného určenia s oddychovou a rekreačnou funkciou pre verejnosť podľa zákona 326/2005,“ skonštatoval vo svojom vystúpení Michal Bizoň. Zároveň informoval mestské zastupiteľstvo i vedenie mestského úradu o tom, že sa mu podarilo vyzbierať 1 579 podpisov.

„Dnes by zastupiteľstvo nemalo prenajať tieto lesy. Myslím si, že stačí zamestnať v krátkej dobe človeka, ktorý zorganizuje prebierkovú ťažbu, to znamená urobí to, čo mali Lesy SR urobiť už minulý rok. Ak treba, venujem tomu svoj osobný voľný čas, pôjdem na Lachovec a budem sa baviť s dotyčným vybraným človekom, prejdeme si parcely a posúdime, čo treba urobiť. Chcel by som tiež upozorniť na skutočnosť, že viac ako 105 tisíc metrov štvorcových hopodárskeho lesa, kde sa môže ťažiť, chcete prenajať za 200 eur. To je suma, ktorá je nižšia ako mesačná platba za dvojizbový byt v Púchove. Možno sa tu budete chcieť baviť o tom, kde na toto všetko zobrať peniaze. Keď viete z prostriedkov pôvodne určených na vývoz komunál-neho odpadu presunúť 70 tisíc eur na technické zabezpečenie kultúrnych podujatí, to znamená stavanie stánkov, ťahanie eletriky, tak si myslím, že takúto čiastku môžete dať pokojne do lesa, pretože verejnosť chce, aby Lachovec zostal zachovaný.“

Za komisiu výstavby, územného plánovania a životného prostredia vyjadril stanovisko jej predseda Miroslav Kubičár: „My sme na komisii túto vec preberali, ale uzhodli sme sa na tom, že dnes nemáme založený právny vzťah k lesu, pretože pôvodná zmluva vypršala koncom minulého roka. Zdá sa nám správne v danom čase podpísať zmluvu, ktorá bude mať rozumnú výpovednú lehotu podľa doterajších zvyklostí. Myslím si, že zároveň by sme mali preveriť možnosti, ktoré Michal Bizoň navrhuje, lebo ja osobne si myslím, že ten návrh je sympatický, aby sme mali lesopark v meste, veď aj v minulosti sa s tým uvažovalo. Potrebujeme určité obdobie na to, aby sa zvážilo, aké náklady by s tým Mesto Púchov malo, aké sú právne náležitosti k takémuto projektu.“

Podporu vzniku lesoparku vyjadril aj ďalší z poslancov Pavel Melišík: „Pripájam sa k tomu, že ten lesopark tam vzniknúť musí. Som tu síce 40 rokov, ale až do vlaňajška som si myslel, že to aj lesopark je. Bohužiaľ, zrazu sa v novinách objaví, že máme ťažobný les. To, čo tam zanechali štátne lesy, to si choďte pozrieť. A to ešte píšu, že nám dali 15 tisíc na opravu komunikácie. Takže nech je ten proces na zriadenie lesoparku akokoľvek zložitý, treba s ním začať.“

V ďalšej diskusii už dostala najväčší priestor prednostka Mestského úradu v Púchove Iveta Brindzová. „Pracovníci mestského úradu, ale aj členovia komisie sa zaoberali problematikou týchto lesných pozemkov a samozrejme, že vieme o iniciatíve pána Bizoňa, aby tu vznikol lesopark. Aj z tohto dôvodu sme zisťovali, aké sú legislatívne postupnosti, aby sa také niečo mohlo zrealizovať. Je to pomerne komplikovaný a časovo náročný proces, pri ktorej ide o zmenu kategorizácie lesa. Vyžaduje sa správne konanie, projekt vyhotovený odborne spôsobilou osobou. Pri rozhodovaní o tom, či podpísať nájomnú zmluvu s Lesmi SR, bol dôležitý zákonný rámec, keďže zákon o lesoch ustanovuje každému vlastníkovi lesa sa oň starať, v tomto prípade navyše dodržiavať lesný hospodársky plán do roku 2023. Jednoducho túto správu lesa musí vykonávať odborne spôsobilá osoba. Mali sme dve možnosti: buď sa o to budeme starať my prostredníctvom odborného lesného hospodára, ale všetky náklady bude znášať mesto, alebo to dáme do obhospodarovania štátnym lesom,“ skonštatovala Iveta Brindzová, ktorá sa vyjadrila aj k výške nájmu.

„Predtým to bolo 1 200 eur, teraz je to 200 eur. Treba zvážiť, či tých 1000 eur ročne je až taká významná položka vzhľadom na všetky povinnosti, ktoré sú spojené s obhospodarovaním lesa. Evidujeme dopyt po lesoparku, chceme nájomnú zmluvu uzavrieť takú, aby tam bola možnosť výpovede – pravdepodobne jednoročná bez udania dôvodu.“

Na prednostkine slová chcel reagovať Michal Bizoň, lenže primátorka Katarína Heneková mu už v zmysle rokovacieho poriadku odmietla udeliť slovo.

„Mestské zastupiteľstvo nie je prezentácia osobných ambícií, ale malo by sa tu iba rozhodovať a schvaľovať. My s poslancami sme si všetko prešli, takisto pracujú komisie a výbory miestnych častí, kde táto problematika bola podrobne analyzovaná,“ skonštatovala Katarína Heneková.

Vyjadrila sa aj k petícii organizovanej Michalom Bizoňom: „Keď sa niekoho opýtate, či tam chce mať lesopark, každý vám povie, že áno. Aj ja by som tak urobila. Ale už nepoviete to, čo s tým súvisí, koľko peňazí to bude stáť a kde na to vziať. Ideme teda zrušiť investičné akcie a namiesto toho budeme narábať s drevom? Nerobme z toho akciu, že sa nám ide zrútiť svet. Potrebujeme vyriešiť terajší právny stav, a teda, kto bude znášať škody, ktoré vzniknú z titulu, že momentálne les nespĺňa podmienky, ktoré má spĺňať.“

Na dodržiavanie zákona apelovala aj prednostka Iveta Brindzová: „Nám zo zákona o lesoch vyplývajú povinnosti a to nemôže zostať v polohe, že sa o ten les nebude nikto starať. Tam je naplánovaná ťažba a či ju urobia Lesy SR alebo my, to je jedno, niekto ju urobiť musí. Ten les je stále hospodársky a tá ťažba tam reálne prebiehať bude. Aby ste neboli v mylnom presvedčení, treba povedať, že aj keď to bude les osobitného určenia, stále tam bude prebiehať nejaká ťažba a zásahy, samozrejme oveľa menej invazívne. My sme stále v právnom vákuu a nemáme žiadnu odborne spôsobilú osobu, ktorá sa nám o tento les stará. Keď bola veterná smršť začiatkom marca, spadli dva stromy na jeden z plotov pod Lachovcom a my sme prišli na to, že sa toho stromu ani dotknúť nemôžeme, pretože nemáme uzatvorenú zmluvu. Musím apelovať na poslancov, aby sa zodpovedne postavili k rozhodovaniu o tejto veci, pretože ak sa neschváli tento nájom a budeme stále v právnom vákuu a bude problém s tým lesom, tak ja potom neviem, kto bude za to zodpovedný.“

K slovu sa dostala aj Martina Knížatová z oddelenia výstavby, investícií, životného prostredia a stavebného úradu: „Upozorňujem, že ak to bude lesopark, tak mesto bude mať zodpovednosť za dreviny. Musíme zabezpečiť tzv. prevádzkovú bezpečnosť drevín, to znamená, že ak padne konár, zodpovednosť bude na nás. Boli sme sa informovať na krajskom úrade, kde sme zisťovali podrobnosti. Zhodou okolnosti nad budovou krajského úradu v Trenčíne je lesopark Brezina a tunajší úradníci nám potvrdili, že je to síce pekná vec, ale drahá a komplikovaná záležitosť. Ja tiež podporím lesopark, ale na toto treba veľa finančných prostriedkov. Ja napríklad nevidím reálne, že by Podnik technických služieb mohol spravovať lesopark.“

Bodku za diskusiou dal viceprimátor Lukáš Ranik, ktorý naznačil, že o osude Lachovca by mohli rozhodnúť občania v referende: „Konečne sme začali verejnú diskusiu o lesoparku. Ale treba ho pripravovať krok po kroku. Teraz treba vyriešiť aktuálny právny stav. Keď tam nedajbože niekoho zabije, kto bude zodpovedný – primátorka, poslanci? To nie je jednoduché, ale som rád, že sa o tom diskutuje. My sme dokonca na poslaneckom klube uvažovali o využití inštitútu miestneho referenda, kde by sme voľby využili aj na zisťovanie názoru Púchovčanov, či chcú lesopark. Myslím, že eurovoľby už nestihneme, ale o chvíľu máme parlamentné voľby a tam by sme takéto referendum mohli zorganizovať, nech sa vyjadria.“

Hlasovanie dopadlo presne tak, ako sa poslanci dohodli na stretnutí s primátorkou Katarínou Henekovou na tzv. poslaneckom grémiu pred rokovaním mestského zastupiteľstva. Všetci osemnásti prítomní poslanci hlasovali najprv za schválenie tzv. osobitného zreteľa a teda za nevyhlásenie obchodnej verejnej súťaže na nájom pozemkov a následne aj za novú päťročnú nájomnú zmluvu. V piatok však prišlo k razantnému obratu – primátorka Katarína Heneková sa rozhodla využiť svoje právo a nepodpísaním uznesenia pozastaviť jeho výkon.

„Ako primátorka mesta som v zmysle paragrafu 13 odsek 6 zákona o obecnom zriadení využila svoje právo a pozastavila som výkon prijatých uznesení mestského zastupiteľstva č. 97 a 98 z tohto roku, ktoré sa týkajú prenájmu nehnuteľného majetku mesta v podobe lesných pozemkov v prospech spoločnosti Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Domnievam sa totiž, že tieto uznesenia sú pre mesto zjavne nevýhodné. A to nielen s poukázaním na výšku stanoveného nájmu, ale aj na ďalšie skutočnosti, ktoré po zasadnutí mestského zastupiteľstva vznikli. Hovorím o predbežnej právnej analýze, ktorú som obdržala od externého právnika mesta a o petícii občanov, ktorá bola doručená na mestský úrad na druhý deň po rokovaní zastupiteľstva. V nej občania žiadajú o zmenu kategorizácie tejto časti lesa na Lachovci z hospodárskeho lesa na lesopark. Musím v tejto súvislosti uviesť, že mesto dalo ihneď v nadväznosti na reakcie poslancov spracovať projekt hospodárenia v lese osobitného určenia, teda v na-šom prípade ako prímestského lesa s významnou rekreačnou funkciou. Súčasne mesto pripravuje ďalšie kroky, ktoré smerujú k tomu, aby bol právny stav v súvislosti s užívaním tohto lesa zabezpečený. Celú záležitosť som zároveň dnes prerokovala na krátkom mimoriadnom stretnutí s mestskými poslancami. Veľmi oceňujem, že toto moje rozhodnutie akceptovali a stotožnili sa s ním, za čo im ďakujem. V budúcnosti tak spoločne budeme hľadať iný spôsob obhospodarovania a užívania mestských lesov, verím, že lepší,“ vyjadrila sa k svojmu piatkovému rozhodnutiu Katarína Heneková.

Podľa zákona o obecnom zriadení stratí nepodpísané uznesenie platnosť v prípade, že sa poslancom nepodarí trojpätinovou väčšinou prelomiť primátorkine veto. Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenia o akceptácii rozhodnutia poslancami však nemožno očakávať, že sa k novému hlasovaniu o prenájme poslanci vôbec vrátia.

Pripravil Rado Varga

Tak ako je chýbajúce nájomné bývanie pre Púchov dlhodobým problémom, tak naopak o výstavbu bytov do osobného vlastníctva v našom meste nie je núdza. Nové byty sa budujú nielen na „zelenej lúke“, ale nové bytové jednotky vznikajú aj rekonštrukciou starších budov. Príkladom sú nové byty na Námestí slobody v blízkosti rímskokatolíckeho kostola, ďalšie dva bytové domy vznikli na Royovej ulici. Objavil sa zámer na rekonštrukciu budovy bývalej Slovenskej sporiteľne, ale aj investičný zámer na bytový dom s desiatimi bytmi vo vnútrobloku Štefánikovej ulice. Obyvatelia domu č. 827 však začiatkom novembra reagovali petíciou proti výstavbe, a tak dnes je projekt ohrozený.

Zámer výstavby bytového domu aj s využitím plochy na parkovanie vo vnútrobloku bytového domu č. 827 na Štefánikovej ulici v Púchove sa objavil na komisii výstavby, životného prostredia a územného plánovania ešte v júni minulého roka. Konkrétne 20. júna 2018 si boli „miesto činu“ obzrieť členovia stavebnej komisie na svojom výjazdovom zasadnutí. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že síce investor bude prerábať svoj objekt a stavať teda na svojich pozemkoch, ale dostane sa do vzdialenostnej kolízie s existujúcim bytovým domom.

Stavebná komisia nakoniec po posúdení situácie vydala pre investora nasledovné stanovisko: „Komisia výstavby priamo v teréne preverila predložený návrh riešenia a vzhľadom na už jestvujúcu a realizovanú zástavbu so situovaním okien z obytných miestností je potrebné prehodnotiť rozsah zámeru a dodržať príslušné odstupové vzdialenosti v zmysle stavebného zákona. Súčasne komisia odporúča predloženú štúdiu odkonzultovať so spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zároveň komisia odporúča investorovi doriešiť statickú dopravu vo vnútrobloku – parkovanie a prístupové komunikácie nadimenzovať pre potreby prehodnoteného investičného zámeru a zároveň zohľadniť aj nevyhovujúce podmienky jestvujúceho stavu s vymedzením priestoru pre ihrisko a zeleň.“

Investor si dané stanovisko prevzal začiatkom júla a ešte skôr, než stihol prehodnotiť svoj investičný zámer, čelil petičnej akcii obyvateľov domu č. 827 na Štefánikovej ulici, ktorí upozornili mestský úrad na negatívne dôsledky plánovanej výstavby.

Občania v petícii, ktorá bola na Mestský úrad v Púchove doručená 7. novembra 2018, upozorňujú na neprimeranú veľkosť objektu vzhľadom k nárokom na obslužnosť bytového domu, keďže okrem prístupovej komunikácie by tu muselo vzniknúť 14 parkovacích miest.

„Novovybudovaná prí- stupová komunikácia znehodnotí veľkú časť zelene. Bytové spoločenstvo už niekoľkokrát žiadalo o vybudovanie parkovacích miest pre súčasných vlastníkov bytov. Statická doprava sa stane neriešiteľná, už dnes je problematické zásobovanie šiestich obchodných prevádzok, keďže to je z hlavnej cesty zakázané. Výstavbou nového bytového domu by sa znížila kvalita bývania a klesla by hodnota bytov,“ uvádza sa v petícii obyvateľov domu č. 827.

Petíciu na vybavenie prevzalo oddelenie výstavby, investícií, životného prostredia a stavebné- ho úradu. „Do doby doručenia petície neboli mestom Púchov vydané žiadne záväzné rozhodnutia, ani mestu neboli predložené prehodnotené záväzné doklady so žiadosťami o súhlas alebo akékoľvek povolenie. V žiadnom prípade sa nejedná o vydanie súhlasu a ani nie je vydané stanovisko komisie výstavby nijako inak záväzné. Investor v predmetnom vnútrobloku vlastní objekt, ktorý nie je práve vo vyhovujúcom stave, ktorý znehodnocuje životné prostredie. V zmysle zákona by mal objekt uviesť do stavu, ktorý by neohrozoval susedné nehnuteľnosti,“ uvádza v stanovisku vedúci oddelenia Miroslav Svorada.

Dňa 21. novembra 2018 bol investor oboznámený s predmetom petície a vyjadril sa, že na základe stanoviska komisie výstavby zámer prehodnocuje, no zatiaľ nemá pripravenú prehodnotenú dokumentáciu.

„Predložený investičný zámer podlieha v zmysle stavebného zákona č. 50/76 Z. z. územnému a stavebnému konaniu. Ak by investor požiadal o povolenie stavby, to podlieha územnému konaniu so stanoviskom mesta a súhlasom vlastníka pozemkov, pokiaľ by zámer riešil parkovanie na mestských pozemkoch. O nakladaní s majetkom mesta rozhoduje mestské zastupiteľstvo, bez súhlasu ktorého nie je možné vydať povolenie, následne stavebnému konaniu a povoleniu dopravnej stavby, kde sa vlastníci susedných nehnuteľností majú právo vyjadriť. Keďže sa jedná podľa údajov z doručenej petície o 58 vlastníkov bytov a šesť podnikateľských subjektov bude povolenie riešené verejnou vyhláškou – zverejnenou na vchodoch bytového domu, v rámci ktorej budú môcť vyjadriť svoje stanovisko,“ dodáva k téme Miroslav Svorada.

Pripravil Rado Varga

Ďakujem všetkým Púchovčanom, ktorí sa podpísali pod petíciu za zriadenie novej pošty v Púchove.

Petičné hárky som odovzdal osobne 5.12.2017.

Opäť sa mi potvrdilo, že občianske iniciatívy majú zmysel. Máme písomný prisľub, že po zriadení nových pobočiek pošty v Žiari nad Hronom a v Senci príde na rad aj naše mesto.

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb – Oznámenie o vybavení petície

Už aj Púchov rozšíril zoznam miest, kde sa uskutočnilo protestné zhromaždenie „Postavme sa za slušné Slovensko“. Jeho organizátorkou bola Mária Galánková, ktorá pred dvomi týždňami zorganizovala aj pietnu spomienku na Jána Kuciaka a jeho priateľku Martinu Kušnírovú pred budovou Župného domu. Piatkové protestné zhromaždenie v Púchove sa konalo na Pešej zóne a podporiť iniciatívu „Za slušné Slovensko“ či pripojiť svoj podpis k petičnej akcii za vyhlásenie referenda o predčasných parlamentných voľbách prišli zhruba tri stovky obyvateľov Púchova a okolia.

Mária Galánková organizuje protestné zhromaždenia v Trenčíne aj v Púchove. Aj preto sa to púchovské začalo s hodinovým odstupom oproti tým v ostatných mestách. „Je pre mňa neprípustné, že sa v našom štáte môže stať niečo také, ako je úkladná a bezočivá vražda dvoch mladých ľudí, ktorí si chceli žiť svoj život a svoj sen. To im naša spoločnosť nedovolila, lebo sme ich nechali zavraždiť. Lebo sme to dovolili… Dovolili sme to tým, ktorí sú chamtiví po moci a peniazoch, tým, ktorí odpratali zo života už viacerých ľudí, ktorí im stáli v ceste. Všetci dobre vieme, o kom hovorím. Dovolili sme to tým, ktorí si teraz z nás dennodenne robia srandu a smejú sa nám do očí,“ povedala vo svojom úvodnom príhovore Mária Galánková. „Mojou prioritou je, aby sme my, ľudia na Slovensku, mohli teraz dať hlas tomu, kto je pre nás ten pravý na riadenie nášho štátu. Viem, že to nebude jednoduché, ale hlas ľudu je potrebný.“

Po minúte ticha a krátkej hudobnej vsuvke, počas ktorej gitarista Róbert Fapšo zahral skladbu Karla Kryla „Karavana mrakù“, na pódium vystúpil zástupca mladej generácie – predseda žiackej školskej rady Gymnázia v Púchove Šimon Gabčo.

„Možno si myslíte, že som príliš mladý na to, aby som hodnotil politickú situáciu na Slovensku, ale kto iný, ako mladí ľudia by mali dnes konať. Kto iný ako ľudia, ktorí majú možnosť zmeniť svoju budúcnosť a budúcnosť krajiny, v ktorej budú žiť. Avšak tu sa musím pristaviť a s veľkým sklamaním poznamenať, že nie všetci rovesníci majú chuť, ale aj odvahu zostať na Slovensku aj naďalej. Študovať tu, zamestnať sa, založiť si tu svoje rodiny a neskôr vychovávať svoje deti,“ prihovoril sa trom stovkám prítomných študent gymnaziálnej sexty Šimon Gabčo.

Aj keď ešte nedisponuje volebným právom, už dnes vie, že pokračovanie vlády v dnešnom zložení je neprijateľné: „Dnes nám preto neostáva nič iné iba vyjsť opäť do ulíc a rozhodnúť o tom, či Robert Fico a vláda odídu alebo nie. Pretože ak neodídu, môže sa veľmi ľahko stať, že začnú odchádzať mladí, inteligentní a šikovní ľudia, ktorí by v budúcnosti mohli Slovensku pomôcť a posunúť ho vpred. Nechcem nikam odísť, chcem ostať na Slovensku a založiť si rodinu. Chcem tu vychovať svoje deti a vychovať ich v nádeji, že nebudú musieť žiť v krajine, ktorá je skorumpovaná a mafiánska.“

Po Šimonovi Gabčovi sa k slovu dostala učiteľka gymnázia Dagmar Balalová, ktorá pred dvomi rokmi stála na pódiu Pešej zóny ako spoluorganizátorka koncertu „Učitelia mestu“, ktorý bol sprievodnou akciou učiteľského štrajku.

„Nezáujmom o veci verejné dopúšťame, aby o našich osudoch rozhodovali diletanti, ktorí sa k svojim funkciám a lukratívnym miestečkam dostali podľa prapodivných kľúčov, ktoré majú s odbornosťou a transparentnosťou pramálo spoločné. Svojou pasivitou dovoľujeme klamárom klamať, zlodejom kradnúť a vrahom zabíjať. Ak chceme lepšiu budúcnosť, neopakujme chyby z minulosti,“ vyhlásila Dagmar Balalová.

Prítomní na protestnom zhromaždení mali možnosť podpísať petičné hárky k vyhláseniu referenda za predčasné parlamentné voľby, ale vypočuť si sprostredkovane aj list emeritného biskupa Róberta Bezáka, ktorý prečítal Marek Loduha.

„Doba, v ktorej žijeme, je blízka všetkým dávnym bolestným časom ľudských očakávaní už po mnohé, mnohé roky. Aj vtedy bola namieste otázka: A je to táto chvíľa? Je to práve tento čas, keď sa priblížilo vykúpenie, oslobodenie? Ani vtedy a ani dnes to nemohlo byť úplne jasné a evidentné. Upozornenie na pravosť chvíle neprichádza z neznáma, lebo naša záchrana nie je mimo nás. A preto aj odpoveď je stále príznačná. Všimnite si, že slepí začínajú vidieť, hluchí počujú, nehybní vstávajú, závislí sa oslobodzujú. Spoločnosť, v ktorej žijeme, sa rovná nášmu osobnému životu. Ak sa budeme tváriť, že nepočujeme prosbu o pomoc, dokonca usmrtenie, ak uhneme pohľadom pred neprávosťou, ak nebudeme chcieť riešiť zlé a veľké pochybenia, tak jednotlivo spočítané v spoločnosti sa premnoží chamtivosť, ľahostajnosť, rezignácia, nezáujem a beznádej. Je to veľmi vzácny čas, ktorý práve žijeme, lebo vnímame, že je to vzácny čas snahy o narovnanie a uzdravenie seba, nás, nášho vnútra, čas obnovenia zmyslu. A prečo nepovedať: Božia chvíľa, keď sa opäť stávame vnímaví na pravdu, právo, spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť. Mysľou a srdcom preniká poznanie, ktoré nás oslobodzuje od strachu a bojazlivosti. Nedajme si zobrať a nepremárnime tento vzácny čas, keď opäť vidíme, počujeme a vnímame svoju dôstojnosť a slobodu,“ napísal vo svojom liste Róbert Bezák.

Účastníkom protestného zhromaždenia, ktorých počas celého priebehu kropil jemný dážď, sa v jeho záverečnej časti prihovorila rodáčka Jána Kuciaka zo Štiavnika Simona Rumanová a púchovský podnikateľ Michal Bizoň.

Pripravil Rado Varga

Prednostka Mestského úradu v Púchove Eva Kvocerová stratila dôveru väčšiny členov mestského zastupiteľstva. Kuloárne informácie o zbieraní podpisov pod výzvu na odvolanie Evy Kvocerovej z funkcie potvrdil na sociálnej sieti bývalý kandidát na pozíciu primátora Pavol Crkoň. Ten si v posledných mesiacoch pravidelne vymieňa štipľavé poznámky práve s mestskou prednostkou po tom, čo otvorene kritizuje jej prácu.

„V posledných dňoch rezonuje medzi poslancami téma odvolania prednostky mestského úradu. Podľa mojich informácií existuje listina s podpismi nadpolovičnej väčšiny mestských poslancov, ktorí žiadajú primátora Heneka, aby ju odvolal. Ide totiž o výlučnú právomoc primátora, ktorý jediný môže menovať a odvolať prednostu mestského úradu. Podpísaní poslanci vraj stratili trpezlivosť s prácou prednostky a neveria v jej schopnosti ďalej kvalifikovane viesť mestský úrad. Spúšťačom podpisovej akcie údajne malo byť pridelenie mestského bytu pre nedávno prijatú zamestnankyňu mestského úradu a to za zvláštnych okolností. No dôvodov na vyslovenie nedôvery prednostke zo strany poslancov je vraj oveľa viac,“ napísal na svojom profile Pavol Crkoň.

To, že sa Eva Kvocerová naozaj strachuje o svoju funkciu, potvrdzuje aj počínanie dvoch mestských úradníčok. Neskoro popoludní rozposlala všetkým poslancom mail vedúca oddelenia dopravy a bytovej politiky Alena Vavrová a niekoľko desiatok minút po nej aj Miroslava Sliacka z oddelenia školstva, ktorej mal byť Crkoňom spomínaný byt pridelený. Obe vo svojej mailovej komunikácii obhajujú osobu Evy Kvocerovej a dôrazne odmietajú, žeby prednostka ovplyvňovala postup prideľovania sociálnych bytov.

Podľa Pavla Crkoňa má byť postoj poslancov, ktorí svojim podpisom prejavili nedôveru prednostke Eve Kvocerovej, vystavený v pondelok 29. mája poslednej skúške, keď sa ona sama má pokúsiť presvedčiť ich o opodstatnenosti svojho zotrvania vo funkcii. „Uvidíme, čo ukážu najbližšie dni, či poslanci zotrvajú na svojom postoji a budú trvať na odvolaní prednostky alebo zmenia svoj názor. Otázkou však je, či vôbec a ako nás budú funkcionári mesta o tejto iniciatíve poslancov informovať. S cenzúrou a (ne)poskytovaním informácií, na ktoré mám ako občan mesta právo, mám žiaľ svoje zlé skúsenosti,“ vyjadril svoj názor Pavol Crkoň.

Podľa našich informácií väčšina podpisov na výzve pre primátora Heneka pochádza od poslancov z klubu „Spolu pre Púchov“ vedeného Lukášom Ranikom. Pritom to nie je prvýkrát, čo sa poslanci snažili práve zberom podpisov vyjadriť Eve Kvocerovej svoju nedôveru. Zimná podpisová akcia bola z neznámych dôvodov zastavená. Treba na záver pripomenúť, že samotní poslanci nemôžu hlasovaním ovplyvniť pôsobenie Evy Kvocerovej vo funkcii prednostky, keďže obsadenie tohto postu patrí podľa zákona výslovne do kompetencie primátora mesta.

Rado Varga

Masívny výrub drevín na sútoku Bielej vody a Váhu je už niekoľko týždňov horúcou témou debát širokej verejnosti. Občianske združenie ART&SPORT si prenajalo tri hektáre pozemkov od Slovenského vodohospodárskeho podniku, aby tu realizovalo projekt nového športového areálu. Predovšetkým výrub zelene sa podľa očakávania stretol s negatívnymi reakciami verejnosti, výsledkom ktorých je okrem iného aj petícia proti plánovanej výstavbe športového areálu a za uvedenie predmetnej lokality do pôvodného stavu.

Petíciu iniciovali bratia Jakub a Roman Cíbikovci. Obaja majú k prírode nadmieru pozitívny vzťah. Starší Jakub je ochranárom a fotografom a verejnosť ho pozná aj ako autora filmu „Kráľovstvo strážené Vršatcom“. Mladší Roman s priateľmi založil pred časom hnutie „Za lepší Púchov“, ktoré sa venuje predovšetkým čisteniu okolitej prírody.

„Túto petíciu sme sa rozhodli podať, pretože nesúhlasíme s nakladaním s pozemkami, ktorú sú majetkom Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Na predmetnej lokalite došlo v jarnom období k rozsiahlemu výrubu drevín s povolením od Okresného úradu v Púchove za účelom výstavby športového areálu. Predmetná lokalita má rozsiahly ekologický, rybársky, ale aj rekreačný význam. V nedávnej dobe bol na tomto území zistený výskyt zákonom chráneného a európsky významného druhu bobra európskeho, pričom výrub drevín spôsobil výrazné narušenie jeho biotopu. Myslíme si, že pri výstavbe ako aj následnom využívaní areálu by dochádzalo k nadmernému rušeniu tohto chráneného živočícha a zároveň by boli významne obmedzené jeho potravné, stavebné a teritoriálne zdroje,“ píšu autori v petícii, ktorú smerujú na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.

Upozorňujú, že rieka Váh je nadregionálnym biokoridorom v rámci Územného systému ekologickej stability a miesto sútoku Bielej vody s Váhom bolo vyhlásené za chránenú rybársku oblasť.

„Zároveň ide o záplavové územie s vyvinutým brehovým porastom, ktorý navzdory názorom vodohospodárov plní mnohé nezastupiteľné ekologické a environmentálne funkcie, ako ochrana pred eróziou, zatienenie toku znižujúce kolísanie teplôt, úkrytové, potravné či hniezdne zdroje pre vodné bezstavovce, ryby a vtáctvo. To sú ďalšie z dôvodov, prečo si myslíme, že k využívaniu tejto lokality treba pristupovať mimoriadne citlivo a je potrebné zastaviť akúkoľvek plánovanú stavebnú činnosť a zároveň požadujeme jej prinavrátenie do pôvodného stavu, najmä obnovením porastu prirodzene sa vyskytujúcich drevín.“

Členovia petičného výboru začali so zbieraním podpisov počas prvého májového víkendu. Romana Cíbika sme zastihli na Pešej zóne v pondelok 8. mája predpoludním.

„Brat je ochranár, ja som rybár, obaja máme veľmi radi prírodu a preto nám nie je jedno, čo sa na sútoku Bielej vody a Váhu robí,“ zdôveril sa nám s pohnútkami k zbieraniu podpisov pod petíciu Roman Cíbik.

„Reagovali sme okamžite, ako sa začalo s výrubom. Podali sme podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktorá už inkriminovanú lokalitu navštívila a zaoberá sa tým, že tu boli vyrúbané aj stromy s obvodom kmeňa väčším ako 90 centimetrov. Boli by sme radi, keby sa inšpekcia zaoberala aj problematikou výskytu bobra a chránenej rybárskej oblasti, ktorou sútok Bielej vody a Váhu je.“

Reakcie okoloidúcich boli podľa neho rôzne: „Ľudia hovoria, že sa im to nepáči, samozrejme našli sa aj takí, ktorým je to jedno. Viacerým musím vysvetľovať, čo konkrétne sa na sútoku Bielej vody a Váhu stalo, väčšina však vie, že ten výrub prebehol.“ Podľa slov Romana Cíbika by zbieranie podpisov pod petíciu malo prebiehať minimálne celý tento týždeň.

Rado Varga