Po piatkovom  (4.6.2021), niekoľkohodinovom rokovaní oboch vyjednávacích tímov – tak za stranu vedenia podniku, ako aj za stranu zamestnancov, reprezentovaných zástupcami Odborového zväzu KOVO (na čele s predsedom zväzu E. Machynom a šéfom odborov zo ZO OZ KOVO Považské strojárne, P. Šujakom) sa nepodarilo nájsť dohodu. Zástupcovia odborovej organizácie preto vedeniu spoločnosti odovzdali oznámenie o vyhlásení štrajku, ktorý mal začať vo štvrtok 10. júna 2021 o 6.00 hod.

K tomuto kroku ich splnomocnilo hlasovanie o štrajku, realizované medzi zamestnancami v predchádzajúcom týždni, do ktorého sa zapojila viac ako trištvrtina zamestnancov a z nich cca 90% podporilo svojich kolektívnych vyjednávačov a vstup do ostrého štrajku.

Pripomeňme, že celej záležitosti predchádzalo niekoľkomesačné kolektívne vyjednávanie, ktoré začalo ešte na jeseň minulého roka a ku ktorému bol koncom marca prizvaný aj sprostredkovateľ – žiaľ, bez úspechu.

Dôvodom sporu v kolektívnom vyjednávaní je neuzavretie Dodatku č. 4 k podnikovej kolektívnej zmluve, platnej na roky 2018 – 2021 a skutočnosť, že vedenie firmy tvrdošijne odmietalo výraznejšie navýšenie miezd zamestnancom, prestalo im vyplácať rizikové príplatky i príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, nesúhlasí s úpravou kritérií pre vyplácanie pohyblivej zložky mzdy a ani s predĺžením platnosti kolektívnej zmluvy (platí do 30.7.2021). Navyše, sprísnili kritériá pre vyplácanie 13. a 14.mzdy.

Zamestnanci, ktorí v uplynulom roku – kvôli rozmáhajúcej sa pandémii a s cieľom zachovať konkurencieschopnosť tohto podniku -upustili od požiadavky navýšenia svojich miezd a zriekli sa vyplatenia 13.a 14.mzdy, sa súčasným postojom zamestnávateľa cítia byť podvedení.

Podľa predsedu Základnej organizácie OZ KOVO Považské strojárne, Pavla Šujaka, sa zamestnancom takýmto prístupom znížila mzda o cca 170 eur oproti minulému roku, čo cítia každým dňom, keďže neustále dražejú potraviny a stúpajú im náklady na život.

Prvý marcový týždeň je pre všetkých starostov a primátorov na Slovensku dôležitým obdobím. V tomto čase totiž pravidelne Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje výšku priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok. Jej hodnota je najdôležitejšou premennou do rovnice pre výpočet platov primátorov a starostov. Tohtoročné očakávania boli o to väčšie, že priemerná mzda sa mala podľa priebežného vývoja prvý raz prehupnúť cez magickú tisícovú hranicu. Stalo sa a platy primátorov a starostov stúpli o niekoľko desiatok, ba až stoviek eur. Púchovská primátorka Katarína Heneková si napríklad polepšila o 232 eur a jej mesačný príjem sa už na dohľad priblížil štyrom tisíckam eur.

Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejnil vo štvrtok 7. mar- ca 2019 informáciu, že priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2018 dosiahla hodnotu 1013 eur a prvý raz tak bola prekonaná tisícová hranica. Len pre ilustráciu – pred desiatimi rokmi bola priemerná mzda na Slovensku na úrovni 723 eur a v nasledujúcich rokoch rástla relatívne pravidelne – prírastky sa pohybovali od 19 do 25 eur.

Až v roku 2014 priemerná mzda povyskočila razom o 34 eur z 824 na 858 eur. Bolo zrejmé, že ak porastie podobným tempom, práve v roku 2018 bude atakovať tisícovú hranicu a očakávania sa naplnili. Priemerná mzda v roku 2018 vzrástla medziročne o rekordných 49 eur – z 954 na 1013 eur.

Zatiaľčo pre väčšinu účtovníčok je údaj o priemernej mzde len zaujímavosťou, pre mzdárky na obecných a mestských úradoch je to dôležitá informácia, na základe ktorej prepočítajú mzdy nielen starostov a primátorov, ale aj hlavných kontrolórov a v mnohých mestách aj odmeny poslancov zastupiteľstiev. Koncom minulého týždňa sa tak dialo aj na Mestskom úrade v Púchove, kde je od hod- noty priemernej mzdy v národnom hospodárstve závislý plat primátorky Kataríny Henekovej a hlavnej kontrolórky Marty Kaveckej.

Tak trochu symbolicky sa plat Kataríny Henekovej zmenil po sto dňoch jej pôsobenia v primátorskej funkcii. Poslanecký zbor jej ho určil na ustanovujúcom rokovaní mestského zastupiteľstva 28. novembra, pričom ho neponechal v základnej výške, ale na návrh poslanca Rudolfa Marmana ho poslanci jednomyseľne zvýšili o 40 percent. Základný plat primátora Púchova, nech by sa ním stal ktokoľvek, bol od 1. decembra 2019 stanovený zákonným výpočtom na 2 681 eur.

Poslaneckým rozhodnutím sa plat Kataríny Henekovej zvýšil na 3 754 eur, pričom už vopred bolo zrejmé, že takúto výšku bude mať len jej decembrový príjem. Na základe v marci zverejnenej novej výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve sa totiž starostom a primátorom spätne prepočíta mesačný plat od 1. januára 2019. Základný plat púchovskej primátorky je tak po novom 2 847 eur. V platnosti je však stále 40-percentné navýšenie poslaneckým zborom, a tak v tomto roku bude Katarína Heneková mesačne zarábať 3 986 eur.

Zo zvýšenia základného platu primátorky profitujú aj samotní poslanci. Tí si totiž nedávno odhlasovali zmenu vyplácania poslaneckých odmien, keď paušálna mesačná odmena 190 eur bola nahradená jednou dvanástinou základného primátorského platu. Počnúc marcom tak budú mať púchovskí poslanci nárok na mesačnú odmenu vo výške 237 eur.

Popri primátorskom plate sa samozrejme zvýšili aj mzdy starostov v jednotlivých obciach. Najlepšie zarábajúcimi starostami v našom okrese sú Ján Prekop v Beluši a Marián Horečný v Lednických Rovniach, a to nielen vďaka veľkosti obce, ktorú riadia, ale aj vďaka štedrosti poslaneckého zboru. Belušský starosta Ján Prekop mal doteraz základný plat 2 481 eur, ale vďaka 60-percentnému navýšeniu platu zo strany poslancov zarábal mesačne 3 970 eur.

Najnovšie už vďaka zvýšenej priemernej mzde v národnom hospodárstve prekonal štvortisícovú hranicu príjmu, jeho mesačný plat činí od 1. januára 4215 eur. O niečo menšie navýšenie schválili poslanci Mariánovi Horečnému v Lednických Rovniach – je to približne 50 percent. Vďaka tomu tak Marián Horečný doteraz poberal plat 3 435 eur, ale po novom to už bude 3 647 eur.

A ešte jeden návrat na mestský úrad – k hlavnej kontrolórke Marte Kaveckej, pre ktorú Štatistickým úradom zverejnená hodnota priemernej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2018 tiež znamenala zvýšenie mesačného platu. Aj pri výpočtoch miezd hlavných kontrolórov platia tzv. násobné koeficienty podľa veľkostných kategórií obcí a miest, ale sú nižšie ako v prípade starostov a primátorov.

Pre Púchov ako mesto v kategórii od 10 001 do 20 000 obyvateľov platí násobný koeficient 1,96. Doteraz Marta Kavecká zarábala mesačne 1 870 eur (954 x 1,96), najnovšie sa môže tešiť z mesačného príjmu 1 986 eur.

Treba pripomenúť, že na rozdiel od starostov a primátorov majú hlavní kontrolóri možnosť inkasovať na základe rozhodnutia poslancov aj odmenu až do výšky 30 percent súčtu mesačných platov. Vlani napríklad Marta Kavecká na návrh poslanca Pavla Melišíka dostala odmenu 2 244 eur, čo predstavovalo 10 percent jej ročného príjmu.

Rado Varga

Starostovia a primátori po celom Slovensku už poznajú výšku svojich platov. Rozhodnuté o nich bolo ešte do Vianoc, pričom v drvivej väčšine prípadov sa tak stalo na ustanovujúcich rokovaniach obecných, resp. mestských zastupiteľstiev. Výnimkou nebol ani náš región, kde rovnako ako inde na Slovensku výška platu starostu závisí nielen od veľkosti obce, ale aj od rozhodnutia poslaneckého zboru navýšiť starostovi základnú mzdu. Stať sa tak môže až do výšky 60 percent. Urobili tak napríklad poslanci v Beluši, čím sa Ján Prekop stal s mesačnou mzdou 3 970 eur najlepšie plateným starostom v regióne.

Výšku starostovského platu podobne ako v prípade primátorov upravuje zákon č. 253/1994 o právnom postavení a platových pomeroch starostu. Keďže jeho výpočet je viazaný na priemernú mzdu zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok, každoročne sa plat mení, samozrejme zväčša smerom nahor. Zastupiteľstvá, ktoré o plate svojho starostu rozhodovali v decembri minulého roka, vychádzali z priemernej mzdy za rok 2017, ktorá bola Štatistickým úradom SR vyčíslená na 954 eur.

Ďalšou premennou, ktorá vstupuje do výpočtu platu, je koeficient veľkostnej skupiny obce, ktorým sa príslušná priemerná mzda vynásobí. Zákon dlhodobo rozdeľuje mestá a obce do deviatich veľkostných skupín podľa počtu obyvateľov, ale od 1. decembra 2018 novela zákona tieto koeficienty zvýšila. Pre tisícové obce platí napríklad koeficient 1,83, spomínaná Beluša však spadá medzi obce do 10 000 obyvateľov a pri výpočte mzdy starostu sa uplatňuje koeficient 2,60. Každé obecné či mestské zastupiteľstvo má ešte podľa zákona právo základný plat navýšiť o ďalších 60 percent, čo poslanci môžu, ale nemusia využiť.

BELUŠA

Ján Prekop v Beluši vstúpil do svojho tretieho volebného obdobia a o jeho plate sa medzi poslancami hovorilo hneď dvakrát. Najprv na ustanovujúcom rokovaní obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo ešte pred účinnosťou novely zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostu a potom aj v decembri. Beluša je s viac ako 6 500 obyvateľmi jednou z najväčších obcí na Slovensku, a tak má jej starosta logicky nárok aj na najväčší základný plat spomedzi starostov v Púchovskom okrese – konkrétne vo výške 2 481 eur.

Jeho maximálne navýšenie o 60 percent navrhol na rokovaní zastupiteľstva starostov zástupca Stanislav Ročiak. Argumentoval tým, že rozsah a náročnosť úloh a povinností starostu sa kvantitatívne zvýšili a Ján Prekop vo funkcii starostu dosiahol v uplynulom volebnom období pri vedení obecnej samosprávy veľmi dobré výsledky. Pri hlasovaní nepanovala v trinásť- člennom obecnom zastupiteľstve stopercentná zhoda – traja poslanci sa hlasovania zdržali, ale ani to nemohlo mať vplyv na to, že Ján Prekop sa stal s platom 3 970 eur najlepšie plateným starostom v okrese.

LEDNICKÉ ROVNE

Druhou najväčšou obcou v Púchovskom okrese sú Lednické Rovne, ktoré sú podľa počtu obyvateľov zaradené do veľkostnej kategórie od 3 001 do 5 000 obyvateľov. Aj tu sa násobný koeficient pre výpočet platu od 1. decembra 2018 zvýšil, konkrétne z 2,17 na 2,41. Pre tunajšieho starostu Mariána Horečného ide o druhé volebné obdobie a mohol si byť istý základným platom vo výške 2 300 eur. V predchádzajúcom volebnom období ho mal navýšený o približne 50 percent a podobne tomu bude aj naďalej.

Pri diskusii o zvyšovaní platu bolo v hre 1 135 eur a poslanecké názory sa rôznili. Martin Mišík s Milanom Chudadom zvýšenie platu obhajovali, Gabriela Brezániová s Ivetou Karasovou boli za nižšie percentuálne navýšenie. Prvá z nich navrhla zvýšenie platu o 25 percent, čo podľa nej korešponduje s doterajším platom starostu. Jej návrh však podporili len Iveta Karasová s Petrom Štefinom, ostatní ôsmi poslanci boli za zvýšenie starostovského platu o 49,32%. Starosta Lednických Rovní Marián Horečný tak vďaka tomu bude zarábať mesačne 3435 eur.

LYSÁ POD MAKYTOU

Podobne ako Marián Horečný v Lednických Rovniach, aj Michal Ondrička v Lysej pod Makytou vstupuje do svojho druhého volebného obdobia. Cestu za volebným víťazstvom mal podstatne jednoduchšiu, keďže vo voľbách nemal konkurenta. Kým v predchádzajúcom volebnom období mal len mierne zvýšenie základného platu, tentoraz sa od poslaneckého zboru dočkal razantnejšieho zvýšenia. Jeho základný plat, ktorý bol mimochodom zo zákona stanovený na 2 099 eur, stúpne o 40 percent na sumu 2 939 eur. Z deväťčlenného obecného zastupiteľstva za zvýšený starostovský plat hlasovali siedmi poslanci, Alexander Brežný s Jánom Okrajkom sa hlasovania zdržali.

LÚKY

Vyššieho platu sa vo svojom druhom volebnom období dočkal aj starosta Lúk Ján Behro. Na ustanovujúcom rokovaní obecného zastupiteľstva o tom rozhodli jednohlasne miestni poslanci. Lúky – podobne ako väčšina obcí v našom okrese – patrí do kategórie obcí od 501 do 1 000 obyvateľov, kde je násobný koeficient vo výške 1,83. Základný plat starostu v takomto type obce je od 1. decembra 2018 1 746 eur. Poslanci v Lúkach odklepli Jánovi Behrovi navýšenie o 30 percent a ten tak bude mesačne zarábať 2 270 eur.

MESTEČKO + ZÁRIEČIE

Ján Hlinka je nováčikom na starostovskej stoličke – v Mestečku po štyroch rokoch vystriedal Annu Václavíkovú. Na jeho uvedenie do funkcie sa spomedzi obcí v našom okrese čakalo najdlhšie – až do 21. decembra 2018. Ján Hlinka začne svoje pôsobenie v samospráve tak, ako sa na nováčika patrí – so základným platom. Ten mu bol vyčíslený zo zákona na 1 746 eur. O pár metrov ďalej – v susednom Záriečí – bude starosta zarábať rovnako. Jozef Kollár síce vstupuje už do svojho štvrtého volebného obdobia, ale starostovať bude so základným platom.

LAZY POD MAKYTOU

Podobne ako Ján Hlinka v Mestečku, aj Ján Mičega v Lazoch pod Makytou je starostovským nováčikom a pri rozhodovaní o plate tu došlo k identickej situácii ako v Mestečku či Záriečí – poslanci schválili starostovi plat bez navýšenia. Ján Mičega bude však predsa len zarábať viac ako jeho kolegovia – presne 2 099 eur. Lazy pod Makytou sú totiž podľa počtu obyvateľov „tisíckovou“ obcou a násobný koeficient je tu 2,2.

DOHŇANY

Do kategórie obcí od 1 001 do 3 000 obyvateľov patria aj Dohňany. Pre tunajšieho starostu Milana Panáčka je to už štvrté volebné obdobie a hlasovanie o jeho plate je špecifické tým, že ako poslanec NR SR má nárok len na plat vo výške minimálne mzdy. Tunajší poslanci rozhodovali o jeho plate tak, ako v každej inej obci – základný plat mu navýšili o 35 percent, teda na súhrnnú výšku 2 834 eur. Zároveň však zobrali na vedomie informáciu, že kým bude Milan Panáček poslancom Národnej rady SR, bude poberať starostovský plat iba vo výške minimálnej mzdy, čo je aktuálne 520 eur. Samotný Milan Panáček však už dnes aspoň vie, aký bude jeho plat, keď svoje pôsobenie v parlamente skončí.

NIMNICA

Ladislav Ďureček v kúpeľnej obci Nimnica je už starostovským harcovníkom, veď volebné obdobie 2018 – 2022 je pre neho už siedmym v poradí. Aj v súvislosti s tým sa dalo očakávať, že ho poslanci nenechajú starostovať so základným platom a predpovede sa potvrdili. Poslanec Marián Šalamún navrhol Ladislavovi Ďurečkovi zvýšiť základný plat (1746 eur) o 20 percent, a tak bude zarábať mesačne 2 096 eur.

MOJTÍN

Pre Františka Staňa určovanie platu starostu nie je žiadnou novinkou, veď ide už o jeho tretie volebné obdobie (v rokoch 2010 – 2014 bola starostkou Eva Gabrišová). Na úvodné zastupiteľstvo sa dostavili len traja z piatich zvolených poslancov, a tak bolo len tak-tak uznášaniaschopné. Ešte pred siedmimi rokmi bol Mojtín v kategórii obcí nad 500 obyvateľov, lenže pokles počtu obyvateľstva sa tu ne- darí zastaviť, a tak má starosta nárok na nižší základný plat – 1 575 eur. František Staňo však už bude zarábať zhruba o päť stoviek viac, poslanci totiž rozhodli o 35-percentnom navýšení jeho platu na 2 127 eur.

STREŽENICE

Úplne opačná si- tuácia ako v Mojtíne, pokiaľ ide o vývoj počtu obyvateľstva, nastala v Streženiciach. Tu dlho atakovali hranicu 1 000 obyvateľov, až sa im ju vlani konečne podarilo pre- konať. Nuž a odráža sa to aj na základnom plate starostu – ten sa razom zvýšil z 1 746 eur na 2 099 eur. Aj z tohto dôvodu starosta Juraj Hrišo na ustanovujúcom rokovaní obecného zastupiteľstva navrhol, aby sa poslanci jeho platu a prípadnému navýšeniu venovali až po novom roku.

DOLNÉ KOČKOVCE

Podobne ako v Mestečku a Lazoch pod Makytou majú aj v Dolných Kočkovciach nového starostu. A aj on – podobne ako jeho nováčikovskí kolegovia – bude poberať základný plat. Martin Dolinský vo voľbách prekvapujúco zdolal dlhoročného starostu Petra Reginu a na starostovskú stoličku zasadol 10. decembra 2018. Dolné Kočkovce sú „tisíckovou“ obcou a starosta má teda nárok na plat vo výške 2 099 eur. Zo siedmich poslancov zaň hlasovali šiesti, Milan Faktor hlasoval proti napriek tomu, že základný plat starostu určuje zákon.

VISOLAJE

V obci Visolaje mali v priebehu posledných piatich rokov troje voľby – tie v roku 2014 vyhrala Daniela Ďuricová, ktorá sa však ani nie po roku funkcie vzdala a doplňujúce voľby vyhral Vincenc Hrenák. Celé volebné obdobie starostoval len so základným platom, po nedávnych voľbách vo funkcii zostáva aj naďalej, ale už s vyšším platom. Poslanci akceptovali návrh na 30-percentné zvýšenie platu, čo znamená, že visolajský starosta bude zarábať mesačne 2 270 eur.

HOROVCE

Navlas rovnaký plat ako starosta Visolaj bude mať aj starosta Horoviec Milan Velas. Ten v novembrových voľbách nemal konkurenta, a tak pokojne mohol vstúpiť do svojho druhého volebného obdobia. Miestni poslanci na rokovaní zastupiteľstva, ktoré sa konalo 29. novembra, rozhodli o 30-percentnom navýšení jeho platu – na spomínaných 2 270 eur.

Na záver treba dodať, že vo všetkých prípadoch ide o hrubý príjem, takže treba brať do úvahy fakt, že aj starostovia platia odvody do poisťovní a dane. Na druhej strane uvedené príjmy sa už čoskoro budú valorizovať, keďže pre ich platy v roku 2019 sa bude brať do úvahy vlaňajšia priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve, a tá by mala po prvý raz v histórii prekročiť hranicu 1 000 eur.

Pripravil Rado Varga

Nová púchovská primátorka Katarína Heneková bude patriť medzi najlepšie platených primátorov na Slovensku spomedzi nováčikov. Postarali sa o to púchovskí poslanci, ktorí jej jednomyseľne zvýšili hneď na ustanovujúcom rokovaní mestského zastupiteľstva základný plat o 40 percent. Kým na úvodné rokovanie mestského zastupiteľstva prichádzala nová primátorka s vedomím, že zákon jej garantuje minimálny plat 2 681 eur, odchádzala podstatne spokojnejšia, keďže vďaka ústretovosti poslancom je jej aktuálny plat 3 754 eur. Pritom od nového roka bude opäť vyšší zásluhou zvyšujúcej sa priemernej mzde v národnom hospodárstve.

O primátorskom plate sa hovorilo úplne na záver celého programu ustanovujúceho rokovania mestského zastupiteľstva. Schvaľovanie platu bolo špecifické, keďže zastupiteľstvo sa konalo 28. novembra, teda tri dni pred dátumom, kedy vstúpila do platnosti novela zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.

Nová legislatívna norma sa na jednej strane zvýšením príslušných koeficientov postarala o hromadný nárast základných platov starostov a primátorov, ale na strane druhej obmedzila možnosti mestského zastupiteľstva percentuálne základné platy navýšiť.

Matematické východiská pre určenie platu novej primátorke Kataríne Henekovej od 1. decembra 2018 boli vopred jasné. Východiskovou sumou bola čiastka 954 eur, čo je priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve za rok 2017. Táto čiastka sa násobí príslušným koeficientom podľa veľkosti obcí a miest. Púchov patrí do kategórie miest do 20 000 obyvateľov a spomínaná novela zákona zvýšila násobný koeficient z 2,53 na 2,81.

Výpočtom jednoduchej rovnice sa dopracujeme k základnému primátorskému platu vo výške 2 681 eur. Tak o tom poslancov informoval aj vedúci právno-organizačného oddelenia Mestského úradu v Púchove Radoslav Machan, ktorý celý bod programu uviedol. Zároveň pripomenul poslancom aj ich zákonné právo navýšiť základný plat až o 60 percent.

Z poslancov sa ako prvý do diskusie prihlásil Rudolf Marman a hneď sa mu ju podarilo aj zastaviť. Požiadal totiž svojich kolegov o odhlasovanie päťminútovej prestávky na spoločnú poradu. O novom primátorskom plate sa tak poslanci dohadovali postojačky v kúte rokovacej sály, opodiaľ stojaca primátorka Katarína Heneková s neodmysliteľným úsmevom očakávala ich verdikt. Ten odznel z úst poslanca Rudolfa Marmana, ktorý navrhol zvýšenie základného platu o 40 percent a pri hlasovaní nastala medzi devätnástimi poslancami jednomyseľná zhoda.

Samotná Katarína Heneková zobrala zvýšenie svojho platu doslova ako samozrejmosť, keďže poslancom za ich ústretovosť, vďaka ktorej bude mesačne zarábať namiesto 2 681 eur až 3 754 eur, zabudla vysloviť poďakovanie s prípadným dovetkom, že sa bude snažiť svoje povinnosti plniť adekvátne k výške príjmu. Ten jej v schválenej výške pritom vydrží len mesiac – už od 1. januára 2019 bude zarábať viac.

Môže za to zvyšujúca sa priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve, ktorá by podľa predbežných odhadov mala po prvý raz v histórii atakovať hranicu 1 000 eur. Ak by sa tak stalo, plat púchovskej primátorky Kataríny Henekovej sa od nového roka už na dohľad priblíži k sume 4 000 eur.

Pripravil Rado Varga

Často pracujú na zmeny, počas sviatkov i víkendov. Ich práca je nielen fyzicky, ale často aj psychicky náročná, napriek tomu dodnes patria k nízkopríjmovým skupinám zamestnancov.

Hovoríme o kuchárkach v školských jedálňach či upratovačkách v školách, o opatrovateľkách v zariadeniach sociálnych služieb s nepretržitou prevádzkou, či o cestároch, ktorí stav ciest monitorujú nepretržite. Riešiť situáciu s nízkym platovým ohodnotením sa Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) rozhodol už v roku 2016. Odvtedy popri pravidelnej valorizácii platov v rámci Vyššej kolektívnej zmluvy župa zvyšuje mesačné ohodnotenie týchto zamestnancov aj nad jej rámec. V roku 2018 tak urobí až o 50 € mesačne.

Sociálne služby nepoznajú sviatky ani víkendy

Kým v roku 2016 si o 15 € mesačne zo župného rozpočtu prilepšili odborní zamestnanci zariadení sociálnych služieb, tento rok to bolo už 30 € pre všetkých bez rozdielu. Vo zvyšovaní platového ohodnotenia nad rámec valorizácie platov, ktorá budúci rok dosiahne výšku 4,8%, kraj pokračuje aj v roku 2018. Plat všetkým odborným zamestnancov, ale aj obslužnému personálu v týchto zariadeniach zvýši o 50 € mesačne.

Rovnako urobí aj v prípade nepedagogických zamestnancov v školách a v prípade zamestnancov na úseku dopravy. Z bežného rozpočtu si na tento účel vyčlenil takmer 1,5 mil. €. „Týmto krokom si chceme nielen udržať zamestnancov v organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK, ale aj motivovať nových ľudí na prácu v týchto oblastiach. Zároveň chceme dať všetkým týmto ľuďom najavo, že ich prácu si vážime a že si zaslúži byť ohodnotená,“ komentoval pravidelné zvyšovanie miezd trenčiansky župan Jaroslav Baška.

Ohodnotenie nedocenenej práce nepedagogických zamestnancov, zamestnancov v sociálnych službách a na úseku dopravy sa tak TSK rozhodol riešiť prostredníctvom financií z vlastného rozpočtu. „Títo ľudia sú veľmi vďační, že ich neľahkú prácu si niekto všimol a pristúpil zodpovedne k tomu, aby nemali len dobrý pocit z práce, ktorú vykonávajú s láskou k postihnutým ľuďom, ale aby dokázali zabezpečiť aj potreby svojich rodín,“ uviedla na margo zvyšovania platov vedúca Oddelenia sociálnej pomoci Úradu TSK Elena Nekorancová.

Od začiatku augusta je primátor Rastislav Henek po náhlom zhoršení zdravotného stavu v nemocničnej opatere. Najprv bol pre problémy s krvným tlakom hospitalizovaný v jednej z košických nemocníc, niekoľko dní však už leží v trenčianskej nemocnici. Keďže všetko nasvedčuje tomu, že ešte minimálne dva mesiace bude mimo úradu, začal sa riešiť spôsob odmeňovania jeho zástupcu Romana Hvizdáka. Na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva sa novelizovali zásady odmeňovania poslancov, vďaka čomu bude Roman Hvizdák za tzv. nepretržité zastupovanie primátora inkasovať odmenu viac ako 2 300 eur.

Keď ide na mestskom zastupiteľstve o persóny alebo o financie, vtedy má v poslaneckom pléne hlavné slovo Daniel Lako. Nielen preto, že je predsedom ekonomickej komisie, ale hlavne preto, aby mohol naplno využívať ustanovenia rokovacieho poriadku, ktorý predkladateľa návrhu v diskutovaní nelimituje.

Daniel Lako prečítal návrh na doplnenie aktuálnych zásad odmeňovania volených orgánov mesta s tým, že poslanec zastupujúci primátora v čase jeho neprítomnosti trvajúcej dlhšie ako súvislých 30 kalendárnych dní, má nárok na odmenu, ktorá je 2,53 násobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na zák- lade údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok.

„V tomto prípade sa jedná o nášho kolegu, viceprimátora Romana Hvizdáka, ktorý v podstate už tretí mesiac zastupuje pána primátora Heneka. Prvé dva mesiace boli mesiace dovolenkové, vieme všetci, že pán primátor ochorel, prajeme mu všetci, aby sa veľmi rýchlo vrátil do práce a aby práca pána viceprimátora, ktorú skutočne hodnotíme, aspoň náš poslanecký klub, veľmi pozitívne, bola ohodnotená, preto vznikol tento návrh, aby sme mu dali za jeho prácu mzdu. Nie je to celá mzda, ktorú poberá pán primátor Henek. Je to len základ, pretože pán primátor Henek má ešte osobné ohodnotenie, ktoré sme mu odsúhlasili, ale to osobné ohodnotenie je na jeho meno. Takže v tomto prípade odporúčam, aby sme osobné ohodnotenie nedávali pánu Hvizdákovi, lebo aj jeho zastupujúca funkcia je dočasná, ale patrí mu mzda za prácu, ktorú vykonáva,“ zdôvodňoval svoj návrh na zmenu odmeňovacej legislatívy Daniel Lako.

Keďže Roman Hvizdák je kmeňovým zamestnancom mestskej spoločnosti Púchovská kultúra, s. r. o., kde má na starosti manažovanie kultúrnych činnosti v Župnom dome, poslankyňu Hedvigu Šulcovú zaujímalo, či bude časovo zvládať obe práce.

Roman Hvzidák pri odpovedi začal trochu zoširoka, ale nakoniec sa k nej dopracoval: „Posledné dva mesiace sme urobili 50 – 60 projektov pre Púchovčanov v rámci Župného domu, kde som manažérom. Som tam jediný zamestnanec, ostatní ľudia, ktorí so mnou spolupracujú, sú dobrovoľníci. Všetky veci ohľadom manažovania Župného domu si plním na sto percent. Máme riadny program, ktorý si môžete pozrieť. Včera večer som na poslednú chvíľu poslal report akcií, aby ste si mohli potvrdiť moje slová. Zastupujem a chodím do práce jednej aj druhej na sto percent. Robím víkendy, soboty, nedele, robím večer a nemám s tým žiaden problém. Mám zmanažované všetky veci tak, aby bol zabezpečený riadny chod mesta, mestského úradu, vďaka svojim spolupracovníkov, akým je prednostka mestského úradu či vedúci oddelenia, za čo im veľmi pekne ďakujem, lebo ma veľakrát podržali. Čo sa týka Župného domu, tak vďaka týmto dobrovoľníkom som zvládal túto prácu na sto percent. Mesto Púchov ani Púchovská kultúra im neplatili ani cent. Odpoveď pre vás, aj keď som sa trošku zarozprával, znie: áno, budem pracovať naďalej aj v jednej aj v druhej pozícii.“

Poslanecký zbor novelu zásad odmeňovania schválil, o šum v sále sa nakoniec postaral samotný Roman Hvizdák, keďže si podľa vlastných slov pomýlil žlté a zelené tlačidlo a namiesto plánovaného zdržania sa hlasovania odsúhlasil vlastnú odmenu. Čoby zástupca primátora sa doteraz z pohľadu odmeňovania od ostatných poslancov neodlišoval – patrila mu mesačná odmena vo výške 190 eur. Tú bude poberať aj naďalej, ale na základe návrhu Daniela Laka bude mať nárok aj na ďalších 2308 eur.

Ak by sme nežili v Púchove, ale v nejakom inom meste, vzniknutá situácia by sa riešila v zmysle zákona o obecnom zriadení úplne inak. Roman Hvizdák by získal štatút dlho- dobo uvoľneného poslanca, v spoločnosti Púchovská kultúra, s. r. o. by mu pozastavili pracovný pomer a od Mesta Púchov by dostával riadnu mzdu. V niektorých mestách používajú systém hodinovej mzdy a odmenu vypočítavajú na základe riadne vypísané- ho mesačného pracovného výkazu.

Zástupca primátora tak dostáva zaplatené len naozaj strávené hodiny pri výkone primátorskej funkcie. A ak by návrh zmien zásad odmeňovania nepredkladal Daniel Lako, tak by aj samotný Roman Hvizdák už dnes vedel, či má nárok na mesačnú odmenu 2 308 eur alebo je to odmena jednorazová. V Lakovom texte sa totiž prívlastok „mesačná“ nespomína a už vôbec z neho nie je zrejmé, či sa odmena vypláca za každých súvislých 30 kalendárnych dní.

Rado Varga

Po šiestich rokoch došlo k razantnému navýšeniu odmien v púchovskom poslaneckom zbore. Ak doteraz najaktívnejší z poslancov zarábali v hrubom 800 eur ročne, po novom bude ročný príjem každého z 19 členov púchovského mestského zastupiteľstva rovnaký – 2 280 eur. Samotní poslanci totiž na februárovom rokovaní mestského zastupiteľstva schválili novelu Zásad odmeňovania volených orgánov Mesta Púchov. Tá zavádza zásadnú zmenu v odmeňovaní tým, že odmeny za účasť na rokovaniach mestského zastupiteľstva, mestskej rady či jednotlivých komisií nahrádza paušálnou mesačnou mzdou, ktorá bola stanovená na 190 eur.

Pôvodný návrh z dielne poslanca Pavla Melišíka bol k mestským zastupiteľom ešte štedrejší. Zachovával totiž dovtedajšie odmeny za účasť na rokovaniach mestskej rady a odborných komisií a zavádzal paušálny mesačný plat až vo výške 250 eur.

„Od novembra 2014, kedy nás ľudia zvolili a dosadili do zastupiteľstva, sme fungovali na starých zásadách odmeňovania s tým, že podľa hospodárenia v priebehu volebného obdobia tieto zásady zmeníme. Vzhľadom na pozitívne hospodárske výsledky za roky 2015 a 2016 a podmienky okolo nás z diskusie vyplynulo, že spravíme úpravu zásad odmeňovania. Cieľom tohto návrhu bolo zaviesť do systému nejaký mesačný paušál, vzhľadom na to, že sami poslanci poznáte, že tá práca a vykonávanie mandátu vyžaduje jednak časové, ale aj finančné náklady a treba ich nejakým spôsobom kompenzovať. Upresnili sa aj podmienky vyplácania, sú tam zavedené sankcie. Z diskusie medzi poslancami sa ukázalo, že striktne proti tomu je len jeden poslanec, zvyšok sa buď nevyjadril a potichu súhlasil a väčšina bola za zmenu,“ uviedol svoj návrh Pavel Melišík.

Prakticky okamžite ho však poslal do zabudnutia vedľa sediaci poslanec Daniel Lako, ktorý predstavil svoj pozmeňovací návrh a viackrát počas rokovania ho označil za dobrý a vhodný na odhlasovanie. Navrhovanú mesačnú odmenu znížil z 250 na 190 eur, ale okrem toho navrhol zrušiť aj „účastnícke“ odmeny za členstvo v mestskej rade a v komisiách.

„Pre členov výborov mestských častí navrhujem ponechať 15 eur, sú to naši občania, ktorí sa dobrovoľne zapájajú do činnosti poslancov a presadzujú niektoré závery aj mestského zastupiteľstva. Nemyslím si, že musíme kopírovať vo výške odmien za našu prácu okolité mestá. Ja si myslím, že tento stav, ktorý ja navrhujem, je dobrý a mal by vyhovovať všetkým,“ skonštatoval poslanec Daniel Lako.

S druhou časťou Lakovho návrhu Pavel Melišík nesúhlasil: „Nesúhlasím s tým, aby členovia komisií zostali bez odmeny. V komisiách sú aj neposlanci a my by sme im to vynulovali, a to je zásadný rozpor s tým, čo som navrhoval ja.“ A tak sa pozmeňovací návrh Daniela Laka ešte raz menil s tým, že neposlanci v komisiách by naďalej poberali odmenu 15 eur za každé zasadnutie, ktorého sa zúčastnia.

Zaujímavý postoj v tejto súvislosti zaujal poslanec Cyril Crkoň: „Nie že by som niekomu nedoprial finančný príjem, ale v komisiách sú aj zamestnanci mestského úradu, sú to tiež neposlanci a väčšinou komisie bývajú v ich pracovnom čase. Oni budú poberať svoj plat a okrem toho aj odmenu za komisiu.“ Podľa Daniela Laka zamestnanci mestského úradu argumentujú, že z ich strany ide o nadprácu a požiadal o vyjadrenie aj prednostku Evu Kvocerovú.

„Mne je ťažko hovoriť za zamestnancov úradu všeobecne, lebo každý má na to nejaký svoj názor. Ale s určitosťou môžem povedať, že niekedy sa tie komisie predĺžia aj do hodín po pracovnej dobe, to znamená, že sú na úkor ich voľného času,“ vyslovila svoj názor Eva Kvocerová.

„Odporúčal by som, aby sme nešli týmto smerom, lebo to je názor na názor a nechajme to tak, ako som to navrhol, môžeme to prehodnotiť kedykoľvek, lebo nepohneme sa ďalej,“ snažil sa nabádať svojich kolegov k čo najrýchlejšiemu hlasovaniu Daniel Lako.

Lenže diskusia sa v tej chvíli ešte len rozbiehala. Poslankyňa Hedviga Šulcová sa vo svojom príspevku vrátila o tri mesiace späť – na decembrové rokovanie mestského zastupiteľstva. „Tam som pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok navrhovala peniaze na dorekonštruovanie ZŠ J. A. Komenského. Pichla som do osieho hniezda, keďže ste mi protirečili, že odkiaľ na to zoberieme peniaze. Teraz tu zrazu debatíme o odmenách pre poslancov, ktoré si vyžiadajú navýšenie rozpočtu. Nie žeby si  poslanci zvýšenie odmien nezaslúžili, potrebujú zaplatiť telefonáty, benzín, ale nemohla by som sa pozrieť rodičom, učiteľom, deťom Komenského školy, že na zvýšenie miezd sme peniaze našli a na dokončenie rekonštrukcie sme ich nenašli. Čiže aj keď trochu proti svojej vôli, pretože aj mne sa každé euro zíde, budem hlasovať proti,“ avizovala vopred svoj postoj k zvýšeniu odmien Hedviga Šulcová.

Poslanec Viliam Bršiak jej slová označil za populizmus: „Ja napríklad každý deň, čo tu strávim, finančne tratím, pretože robím prehliadky, na ktorých si zarobím, takže je to pre mňa čistá strata. Tých 190 eur je v mojom pôsobení almužna a verím, že je tu plno takých ľudí, čo aktívne pracujú a pre nich je to strata.“

Poslanec Roman Špaček vyslovil s prezentovaným návrhom Daniela Laka spokojnosť: „V rôznych častiach regiónov Slovenska majú rôzne kritéria na odmeňovanie. Mali by sme sa vedieť pred verejnosťou obhájiť. Navrhovaná úprava od pána Laka mi je sympatická a budem s ňou súhlasiť. Keď si to premietnem aj na počet obyvateľov, ktorých zastupujeme, tak v porovnaní s mestami, ako sú Považská Bystrica alebo Dubnica nad Váhom, je ten upravený paušál primeraný.“

Daniel Lako v priebehu diskusie popustil uzdu svojej legislatívnej fantázii a vymyslel ďalší paragraf, ktorým by trestal tých, ktorí by odmietli hlasovať za jeho návrh. „Poslanec, ktorý sa zdrží hlasovania za tento návrh, alebo bude hlasovať proti, nebude mať automaticky nárok na odmeny. Tu nám niekto hrá divadlo, že sa zdrží, že bude proti, ale potom, keď budú výplaty, sa bude smiať,“ rozšíril svoj pozmeňovací návrh o ďalší odstavec Daniel Lako.

Jeho kolega Lukáš Ranik mu naznačil, že to asi nie je správna cesta: „Nápad je to výborný, ale v realite si to neviem predstaviť, to by prokuratúra napadla. Keď sú niektorí proti a budú poberať odmenu, ľahko to mestský úrad zdokumentuje a budeme sa na to pýtať na ďalších zastupiteľstvách. Poslanec tú odmenu môže využiť na svoje komunálne aktivity, či už v miestnej časti môže spraviť guláš, nejaké čistenie, vernisáž, nemusíte žiadať mesto o takéto financie, môžete vy zo svojej odmeny, ktorá nie je obrovská, je to symbolické, financovať. Môžete prispieť na mestské štipendium.“

Práve na mestské štipendium upozornil aj primátor Rastislav Henek: „Pokiaľ si schválite tieto zásady, tak tí poslanci, ktorí nebudú chcieť odmenu, veľmi radi uvítame, aby možno tá vaša odmena skončila na účte štipendia, kde po dva roky naozaj zamestnanci prispievajú, konatelia a z 90 percent zháňam sponzorov. Z toho je tých 4 200 eur, ktoré rozdeľujeme deťom. Takže nemuseli by ste byť apriori proti odmene a ak sa s ňou neviete stotožniť, na štipendijnom účte veľmi radi tie peniaze uvítame.“

Poslankyňa Hedviga Šulcová v reakcii na Ranikovo vystúpenie skonštatovala: „Budete prekvapení, že aj doteraz sme vo výbore miestnej časti Vieska-Bezdedov tie peniaze, ktoré sme ako členovia výboru dostávali, dávali do spoločného fondu a z toho sme odmeňovali deti pri karnevaloch, kupovali sa im darčeky na Mikuláša.“

Medzi poslednými sa do diskusie ešte raz zapojil poslanec Cyril Crkoň, podľa ktorého by zvýšenie poslaneckej odmeny mohlo byť motiváciou pre budúcich kandidátov na miesta poslancov: „Pracujem na strednej škole, môj príjem nie je horibilný. Zdravím všetkých závistlivcov a neprajníkov, pretože práca poslanca to nie je len tuto sedieť na zastupiteľstve, kde sa na nás pozeráte a kde sa občas hádame. To je kvantum hodín odpracovaných mimo kamier, dúfam, že sme tu viacerí takíto poslanci, čo za svoje mesto a obvod kopeme. Robíme kvantum podujatí pre svojich voličov, ale aj pre Púchovčanov, neraz sme aj sponzormi, každé euro poteší a je to taká motivácia pre nás a samozrejme aj pre ďalších adeptov, kandidátov – bude to pre niekoho zaujímavejšie kandidovať.“

Po diskusii, ktorá trvala niekoľko desiatok minút, bol čas na rekapituláciu a následné hlasovanie. Poslanci budú od 1. marca 2017 poberať za výkon svojho mandátu poberať každý mesiac paušálny príspevok 190 eur. O ten môžu prísť iba v prípade neospravedlnenej absencie na rokovaní mestského zastupiteľstva. Odmeny za účasť na rokovaniach komisií mestského zastupiteľstva a zasadaniach výborov mestských častí budú dostávať iba neposlanci, a to vo výške 15 eur za každé zasadnutie.

A teraz ešte bonus pre poslancov: Primátor mesta môže navrhnúť poslancom MsZ vzhľadom na ich aktivitu v orgánoch mestského zastupiteľstva, rozsah ich činnosti a počet predkladaných návrhov, mimoriadnu ročnú odmenu maximálne do výšky 1000 eur, pričom tento návrh musí byť písomne odôvodnený a takúto mimoriadnu odmenu schvaľuje mestské zastupiteľstvo.

V období pred februárovým rokovaní mestského zastupiteľstva sa diskutovalo, odkiaľ mesto na zvýšenie poslaneckých odmien zoberie peniaze, keďže pôvodne v rozpočte bolo rezervovaných len cca 20 tisíc eur a návrh Pavla Melišíka si vyžadoval minimálne 100 tisíc eur navyše. Radnica pripravila úpravu rozpočtu, kde sú na strane výdavkov uvedené dve sumy – 20 000 eur  na koncoročné odmeny a 30 000 eur na paušálne odmeny pre poslancov

Rozpočtové krytie týchto dvoch súm zdôvodnila jednoducho – očakávaným väčším výnosom z daní. Z osemnástich hlasujúcich poslancov sa za nový spôsob odmeňovania členov mestského zastupiteľstva vyjadrilo štrnásť. Poslanec Ján Riško zotrval na svojom postoji, ktorý proklamoval aj na mestskej rade, a hlasoval proti, pridali sa k nemu Jarmila Andreánska s Hedvigou Šulcovou, nuž a Miroslav Kubičár sa hlasovania zdržal.

Rado Varga