Tento deň bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v roku 2002. Pripomíname si ho každoročne 10. mája. Poukazuje na súčasný sedavý spôsob života a nedostatočnú pohybovú aktivitu ako rizikový faktor mnohých chronických neprenosných ochorení.

V súčasnosti je na Slovensku ale aj vo svete vysoké percento populácie, ktorá sa nevenuje žiadnej zdraviu prospešnej pohybovej aktivite. Na Slovensku máme podľa prieskumu EHIS z roku 2014 takmer polovicu populácie (47,7%) vo veku 15 a viac rokov, ktorá sa nevenuje žiadnym zdraviu prospešných aktivitám vo svojom voľnom čase, z toho väčší podiel žien ako mužov (EHIS, 2014).

Pohybová aktivita je jeden z najvýznamnejších determinantov zdravia. Jej význam narastá najmä v súčasnej dobe, kedy klesá podiel manuálnej a fyzickej práce. U dospelej populácie spočíva jej význam v prevencii mnohých rozšírených civilizačných ochorení, ako sú najmä kardiovaskulárne ochorenia a diabetes mellitus. Popri súčasnom životnom ale aj pracovnom štýle je dôležitý tiež pozitívny vplyv pravidelnej pohybovej aktivity na celý pohybový aparát, na čo nadväzuje aj správne držanie tela ako prevencia porúch chrbtice a oporného systému.

Pravidelný pohyb pomáha k znižovaniu hodnôt celkového cholesterolu, triacylglycerolov, LDL cholesterolu a napomáha k zvýšeniu koncentrácie priaznivého HDL cholesterolu. Nezanedbateľné sú tiež účinky pravidelnej fyzickej aktivity na psychické zdravie a pohodu. V dnešnej dobe pribúda množstvo ľudí práve s psychickými problémami a poruchami. Pravidelný pohyb má priaznivé účinky na redukciu stresu, čo je významné najmä v súčasnej dobe a znižovanie psychického napätia vďaka správnemu dýchaniu a jeho pôsobeniu na svalové napätie.

Pravidelná pohybová aktivita má veľký význam u detí, pričom je vhodné ich viesť k primeranému pohybu už od útleho veku, čím sa vytvárajú správne návyky aj v dospelosti. U detí spočíva jej prínos najmä v prevencii nadváhy a obezity. Je esenciálna pre prirodzený biologický vývin detí a ich organizmu.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva SR realizujú pri tejto príležitosti a v súvislosti s riešením Národného akčného plánu pre podporu pohybovej aktivity na roky 2017 – 2020 edukačné aktivity pre deti na vybraných základných školách. V mesiaci máj prebieha tiež celonárodná kampaň „Vyzvi srdce k pohybu“, ktorá má za cieľ motivovať formou súťaže čo najviac dospelých ľudí k pravidelnému pohybu.

Slováci si uvedomujú, že zdravý životný štýl vplýva na dĺžku života, no značná časť sa nevenuje pravidelne žiadnej fyzickej aktivite a mnohí ignorujú preventívne zdravotné prehliadky. Zlepšujú sa však pokiaľ ide o závislosť od tabaku, fajčiarov je čoraz menej. Vyplynulo to z prieskumu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR), ktorý realizoval prostredníctvom 36 regionálnych úradov na celom Slovensku v roku 2016.

„Cieľom prieskumu bolo zistiť atribúty zdravotného uvedomenia a správania sa občanov Slovenskej republiky na základe plnenia Národného programu podpory zdravia,“ hovorí Mgr. PhDr. Robert Ochaba, PhD., MPH, vedúci Odboru podpory zdravia ÚVZ SR. Dotazník bol určený pre 3 vekové kategórie – od 15 – 24 rokov, od 25 – 64 rokov a nad 65 rokov. ,,Pozostával z 93 otázok, ktoré boli zamerané na základné údaje o respondentoch, na výživu a stravovanie, na to, akú fyzickú aktivitu vykonávajú, či užívajú legálne a nelegálne drogy, ako vnímajú svoje mentálne a fyzické zdravie a aký dôraz kladú na starostlivosť o zdravie a prevenciu,“ vysvetľuje doktor Robert Ochaba.

Aká bola vzorka opýtaných

Výskumnú vzorku tvorilo 3 773 respondentov – 1 872 mužov a 1 901 žien, od 15 do 95 rokov. Celý súbor bol rozdelený na tri vekové skupiny. Najpočetnejšiu tvorili respondenti vo veku 25-64 rokov celkom 38,9%, nasledovala skupina menej ako 25 rokov celkom 31,2 % a skupina nad 65 rokov, ktorých bolo 29,9%.

Vyše 92 % opýtaných si myslí, že môže ovplyvniť dĺžku svojho života spôsobom ako žije a stará sa o svoje zdravie. Muži a ženy sa líšili v názoroch na svoju fyzickú kondíciu. Muži ju hodnotia častejšie ako výbornú. Vyše 59 % opýtaných uviedlo, že fyzickú kondíciu má celkom dobrú.

Máme dostatok spánku?

Takmer polovica, resp. 49,2 % respondentov uviedla, že spí 7-8 hodín denne. Až 58,7 % má spánok 7 – 8 hodín, alebo viac ako 8 hodín denne. Muži aj ženy sú na tom rovnako. Čo sa týka kvality, väčšina opýtaných (57,3 %) považuje svoj spánok za celkom dobrý.

Fajčia skôr mladí

Zdá sa, že Slováci si berú k srdcu slová o škodlivosti fajčenia – až takmer 78 % respondentov uviedlo, že nefajčí, pričom žien je viac. Najviac fajčiarov – takmer 30 %, bolo vo vekovej skupine menej ako 25 rokov, najmenej (13 %) bolo vo vekovej skupine 65+. Viac ako polovica respondentov (58,8 %) konzumuje destiláty len zriedka, alebo nikdy, muži viac ako ženy. Takmer 15 % mužov a 2 percentá žien si doprajú každý deň alebo obdeň pivo, víno konzumujú necelé štyri percentá mužov a percento žien. Väčšina respondentov (96 %) za posledných 12 mesiacov neužila drogu.

Mlieko a ovocie majú radšej ženy

Hoci v posledných rokoch odborníci často upozorňujú, že popularita a spotreba mlieka prudko klesá, v prieskume sa to úplne nepotvrdilo. Takmer 40 % respondentov pije mlieko každý deň alebo obdeň, najviac ľudia do 25 rokov (polovica opýtaných). Najmenej pijú mlieko – necelých 32 % respondentov, ľudia od 25 do 64 rokov.

Viac žien – vyše 41 %, konzumuje každý deň surovú zeleninu, mužov je podstatne menej – necelých 27 %. Raz až dva razy do týždňa konzumuje varenú a dusenú zeleninu 54,6 % respondentov a rovnaké percento si dopraje každý deň ovocie. Ženy výrazne častejšie (až 62 %), kým mužov iba 46 %. Zaujímavé je, že so stúpajúcim vekom sa významne znižuje konzumácia citrusových plodov a banánov, podobne aj každodenné maškrtenie sladkostí.

Radšej máme hydinové a bravčové mäso

Väčšina respondentov (58,2 %) konzumuje bravčové mäso raz až dvakrát týždenne, muži častejšie (64,3 %) ako ženy (52,2 %), takmer 66 % respondentov konzumuje raz až dvakrát týždenne hydinu. Menej často zaraďujeme do stravy hovädzie mäso – raz až dva razy mesačne, rovnako ako údeniny. Polovica opýtaných raz alebo dvakrát do mesiaca konzumuje čerstvé alebo mrazené ryby, rybie konzervy a šaláty.Diéty sú skôr doménou žien. V období posledného roka podľa našich zistení držalo diétu vyše 22 % opýtaných žien, mužov bolo iba necelých 13 %.

Nehýbeme sa

Jednou z najslabších stránok životného štýlu Slovákov je pravidelný pohyb. Z prieskumu vyplynulo, že viac ako polovica respondentov (61,3 %), takmer 65 % žien a 58 % mužov, sa nevenuje pravidelne žiadnemu športu a s pribúdajúcom vekom záujem o pohyb ešte klesá.

Trápi najmä vysoký tlak a alergie

Z celkového súboru sa 56,4 % mužov a 58,3 % žien vyjadrilo, že trpí dlhodobou chorobou alebo zdravotným problémom pretrvávajúcim dlhšie ako šesť mesiacov. Ich podiel sa so stúpajúcim vekom štatisticky významne zvyšuje. Najviac sa vyskytuje: vysoký krvný tlak (27,4 %), alergia (19,9 %), nasleduje ischemická choroba srdca (9 %) a diabetes mellitus (8,5 %).

Proti chrípke sa neočkujeme

V odpovediach sa takmer 54 % opýtaných nikdy nedalo zaočkovať, iba 10 % bolo očkovaných pred menej ako rokom (očkuje sa cca 4%), 11 % očkovanie proti chrípke podstúpilo v období medzi jedným až dvoma rokmi a vyše štvrtina respondentov pred viac ako dvoma rokmi. Najmenej očkovaných bolo vo veku 25 – 64 rokov.

Preventívne prehliadky

Preventívnu gynekologickú prehliadku absolvovalo za posledných dvanásť mesiacov 57,8 % opýtaných žien. Disciplinovanejšie sú mladšie – vo veku od 25 do 64 rokov – ich prišlo takmer 75 %, oveľa menej (iba 42 %) bolo žien vo veku 65+. Preventívne mamografické vyšetrenie prsníkov podstúpila iba štvrtina respondentiek. Z našich zistení u opýtaných respondentov iba 18% mužov absolvovalo urologickú preventívnu prehliadku. Návštevu zubnej preventívnej prehliadky absolvovalo z opýtaných 68 % mužov a takmer 75% žien. Necelých 15 % mužov a 9 % žien nebolo na žiadnej preventívnej prehliadke.

Úrad verejného zdravotníctva SR realizuje pravidelné sledovanie ukazovateľov zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia obyvateľov Slovenskej republiky s cieľom zvyšovať informovanosť a zdravotné uvedomenie občanov, navodzovať postupnú zmenu postoja obyvateľov k vlastnému zdraviu, preventívne chrániť ich zdravotný stav, ako aj získavať informácie napríklad o stravovacích zvyklostiach občanov, o intenzite ich pohybovej aktivity a postupne dosahovať znižovanie výskytu rizikových faktorov ovplyvňujúcich zdravie.