Po desiatich rokoch sa v Púchove opäť bude hrať druhá najvyššia futbalová súťaž. Aj keď MŠK Púchov v treťoligovej naháňačke za majstrovským titulom zaostal za Belušou o dva body, nakoniec sa potvrdili kuloárne informácie o tom, že FK Beluša napriek vybojovanému právu na postup do II. futbalovej ligy zostane pôsobiť v tretej najvyššej súťaži a možnosť postupu sa tak prenesie na futbalový klub z Púchova. Ten ponúknutú šancu bez váhania využil a v piatok 14. júna podal druholigovú prihlášku. Okrem iného to znamená, že čas na letnú prípravu sa radikálne skrátil, keďže úvodné kolo novej sezóny 2019/2020 v II. futbalovej lige je naplánované na 20. – 21. júla 2019.

FK Beluša bol jedným zo štvorice nováčikov, ktorí mali možnosť prihlásiť sa do II. futbalovej ligy z pozície víťazov tretích futbalových líg. Na rozdiel od FC Košice a rezervných tímov bratislavského Slovana a Ružomberka tak neurobil. Predseda Západoslovenského futbalového zväzu Ladislav Gádoši ešte pri koncosezónnej návšteve belušského futbalového stánku avizoval, že štadión v súčasnom stave nespĺňa druholigové kritériá.

Vedeniu klubu sa za krátky čas nepodarilo pokryť finančný rozpočet pre celoštátnu súťaž a navyše by sa nestihli vykonať ani potrebné práce pri úprave štadióna. Ihrisko by sa muselo predĺžiť zo súčasných 103 na 105 metrov, nainštalovaných by muselo byť minimálne 600 samostatných umelých sedačiek na tribúne, pribudnúť by museli nové bránky, mediálna aj antidopingová miestnosť.

„Na úpravu ihriska a štadióna by sme potrebovali približne 50 tisíc eur. Navyše, teraz máme rozpočet 100 tisíc eur, no na druhú ligu by sme potrebovali až 300 tisíc eur. A to sme nedokázali nájsť. Ten čas bol naozaj krátky, my sme úprimne ani nepočítali s tým, že by sme tento rok mohli vyhrať súťaž. Rozhodlo sa o tom až 8. júna a do 15. júna sa už musia podať prihlášky do II. ligy. To je veľmi krátky čas na to, aby sme to zvládli. Už o mesiac štartuje II. liga, nestihli by sme vykonať ani úpravy na štadióne,“ odôvodnil rozhodnutie výboru pre portál ProFutbal.sk prezident klubu Ivo Pagáč.

V hre bola údajne aj možná fúzia Beluše s Púchovom, ale tieto špekulácie prezident belušského klubu vyvrátil: „Nie, s tým nemáme dobré skúsenosti. Nieže by sme s Púchovčanmi mali zlé vzťahy, no nie je to ideálna forma. Začneme robiť úpravy, budeme sa pripravovať, aby sme behom roka až dvoch všetky veci spĺňali a potom, keď sa to podarí, tak radi využijeme možnosť postupu do vyššej súťaže.“

O tom, že sa FK Beluša neplánuje prihlásiť do II. futbalovej ligy, sa vedelo v Púchove ešte pred skončením sezóny, na potvrdenie si však aj tunajší klub musel počkať. „Vo štvrtok sme telefonovali s predstaviteľmi Beluše, čakali sme na ich rozhodnutie. Oni sa oficiálne prihlásili do III. ligy a my sa prihlásime do II. ligy. Riešili sme to už pred tým, čo by nastalo, ak by sa Beluša neprihlásila, pretože sa o tom hovorilo. My sme pripravení a prihlasujeme sa do druhej ligy,“ vyhlásil pre ProFutbal.sk manažér klubu Marek Šimáček.

V Púchove majú vykrytý rozpočet pre vyššiu súťaž, tunajší štadión by mal, až na malé výnimky, spĺňať potrebné kritériá. „Počas uplynulej sezóny sme robili maximum pre postup. Žiaľ, nebolo to s tými peknými oslavami, pohárom a medailami, ale postupový cieľ sme týmto pádom naplnili. Pre klub je to výzva. V druhej lige nechceme byť iba do počtu, hoci rešpektujeme kvalitu súťaže a jednotlivých tímov. Bude to náročné, no ideme do toho. Posilníme káder a verím, že budeme pre súťaž prínosom,“ dodal Marek Šimáček.

V Púchove sa druhá najvyššia súťaž naposledy hrala v sezóne 2009/2010. Pod hlavičkou FK Púchov sa vtedy omladený púchovský tím v dvanásťčlennej lige pozeral od začiatku na Trenčín, Petržalku či Michalovce zo spodných poschodí tabuľky. Zo súčasných hráčov si na sezónu vrcholiacu vypadnutím pamätá už len Michal Riška.

Na MŠK Púchov čaká v II. futbalovej lige 15 súperov, medzi nimi aj kluby, ktoré majú skúsenosti z najvyššej súťaže ako Dukla Banská Bystrica, MFK Skalica či FK Železiarne Podbrezová. Po relatívne krátkom čase sa púchovskí futbalisti opäť stretnú s bývalými treťoligistami z Dubnice nad Váhom, Komárna či Šamorína, ale čaká ich aj viacero výjazdov na východ republiky – k nováčikovi do Košíc, ale tiež do Popradu či Bardejova a pravdepodobne aj do Trebišova.

Tunajší Slavoj bol síce pôvodne medzi štyrmi vypadávajúcimi celkami z II. futbalovej ligy, ale košická Lokomotíva sa do súťaže neprihlásila, a tak jej miesto s najväčšou pravdepodobnosťou zaujme Trebišov.

Pripravil Rado Varga

Okrem víťazstva A-mužstva v 1. florbalovej lige a postupu do extraligy zaznamenal florbalový klub FBK Púchov v tejto sezóne ešte jeden významný úspech v mládežníckych súťažiach. Družstvo starších žiakov postúpilo na finálový turnaj majstrovstiev Slovenska, ktorý sa uskutoční už tento víkend v Bratislave.

Zverenci trénerov Jozefa Flegera a Mária Halušku absolvovali základnú časť súťaže v rámci západoslovenského regiónu v konkurencii družstiev z Piešťan, Nitry, Trnavy, Skalice, Serede, Prievidze a dvoch tímov z Trenčína. Práve trenčianske družstvá boli pre mladých púchovských florbalistov najvážnejšími súpermi v boji o dve postupové miestenky na záverečný turnaj majstrovstiev Slovenska. Hráči 1. FBC Florbal Trenčín základnú časť jednoznačne ovládli, keď vyhrali všetkých 24 stretnutí s famóznym skóre 434:24.

Hráči FBK Púchov vyhrali 19 stretnutí a s trojbodovým náskokom pred AS Trenčín si vybojovali druhé miesto. Tabuľku produktivity celej súťaže ovládol Mário Ozimý s 130 bodmi, keď k 90 gólom pridal 40 asistencií. Do prvej desiatky naj- produktívnejších hráčov súťaže sa so 62 bodmi vošiel aj Mário Hanták. V púchovskom tíme mali svoje miesto aj dve dievčatá – Natália Čviriková a Adriana Pojezdalová.

Počas posledného súťažného víkendu v základnej časti si starší žiaci FBK Púchov prevzali z rúk regionálneho sekretára Ivana Piovarčiho pohár a strieborné medaily za druhé miesto v západoslovenskom regióne a odštartovali záverečnú prípravu na finálový turnaj majstrovstiev Slovenska, ktorý sa uskutoční v dňoch 11. – 12. mája 2019 v Bratislave.

V základnej A-skupine na nich čakajú stretnutia proti FBC Grasshoppers Žilina, Florko Košice a bratislavskému Snipersu. V B-skupine si zmerajú sily družstvá z ATU Košice, Trenčína, Záhorskej Bystrice a Dolného Kubína.

Rado Varga

Po dlhých rokoch sa v Púchove bude hrať opäť najvyššia súťaž v kolektívnom športe. Postarali sa o to florbalisti FBK Púchov, ktorí na druhú priečku po základnej časti nadviazali výbornými výkonmi v play-off, počas ktorej prehrali jediný zápas. Stalo sa tak hneď na úvod finálovej série s DTF Team Detva Joxers, keď púchovskí florbalisti podľahli súperovi 5:6 po predĺžení. Nasledovalo však domáce víťazstvo 6:4 a na dvojzápas do Detvy sa odchádzalo za vyrovnaného stavu 1:1. V oboch víkendových stretnutiach predviedli hráči FBK Púchov neskutočný finiš a hlavne ten sobotňajší, keď zo stavu 3:7 vyrovnali na 7:7, sa bude ešte dlho spomínať. Brankár Tomáš Velčovský vychytal v samostatných nájazdoch víťazstvo a v nedeľu sa so svojimi spoluhráčmi po výhre 5:4 mohol tešil z celkového víťazstva v 1. lige a postupu do extraligy.

FINÁLE PLAY-OFF – 3. ZÁPAS:

DTF TEAM DETVA JOXERS – FBK PÚ- CHOV 7:8 sn (1:1, 6:2, 0:4 – 0:0, 1:3)
Góly: 5. Mišík – 0:1, 6. I. Zorvan – 1:1, 23. L. Mandinec – 1:2, 24. V. Kulich – 2:2, 28. L. Nôta – 3:2, 29. M. Kiačik – 3:3, 33. M. Chamula – 4:3, 35. V. Kulich – 5:3, 37. V. Michálik – 6:3, 39. L. Nôta – 7:3, 51. Da. Krajči – 7:4, 55. M. Kiačik – 7:5, 59. M. Kiačik – 7:6, 60. M. Kiačik – 7:7, rozhodujúci samostatný nájazd T. Kvasnica.

Oba tímy sa pred víkendom nechali počuť, že sériu chcú ukončiť už v Detve. Do tretieho zápasu lepšie vstúpili hostia z Púchova, keď sa o ich úvodný gól postaral Mišík, ale už po minúte kontroval domáci kanonier Zorvan. Vrece s gólmi sa roztrhlo v prostrednej časti hry, ktorej druhá polovica patrila jednoznačne domácemu tímu. V 33. min. za stavu 3:3 Chamula premenil trestné strieľanie, vzápätí Detva zužitkovala presilovku a do konca druhej tretiny pridala ešte dva góly.

Ešte v polovici tretej tretiny za stavu 7:3 nič nenasvedčovalo, že diváci v Detve budú svedkami nebývalej drámy. Lenže v 51. min. Da. Krajči znížil na 4:7 a záver zápasu režíroval Martin Kiačik, ktorý čistým hattrickom vyrovnal a zabezpečil svojmu tímu predĺženie. Posledný z troch gólov pritom vsietil štyri sekundy pred uplynutím riadneho hracieho času.

V predĺžení gól nepadol, a tak o víťazovi museli rozhodúť samostatné ná- jazdy. Ich hrdinom sa stal púchovský brankár Tomáš Velčovský, ktorého dokázal prekonať iba Michálik, na opačnej strane si Schmidta v detvianskej bráne vychutnali Podmanický, Kiačik a na záver aj Kvasnica.

FINÁLE PLAY-OFF – 4. ZÁPAS:

DTF TEAM DETVA JOXERS – FBK PÚCHOV 4:5 (1:1, 2:1, 1:3)
Góly: 3. M. Sabo – 1:0, 15. M. Mišík – 1:1, 28. A. Ivan – 2:1, 30. V. Michálik – 3:1, 37. J. Fleger – 3:2, 52. I. Zorvan – 4:2, 53. R. Ševčík – 4:3, 55. T. Kvasnica – 4:4, 58. L. Mandinec – 4:5.

Púchovčania mohli hrať uvoľnenejšie, preto- že vedeli, že aj v prípade prehry by v prípadnom piatom zápase mali výhodu domáceho prostre- dia. Žiaden piaty zápas sa však nakoniec konať
nebude, hoci podobne ako v sobotu mala aj v nedeľu Detva blízko k víťazstvu – opäť však nezvládla záver stretnutia.

Po prvej tretine bol stav vyrovnaný 1:1, v prostrednej časti hry získali domáci dvojgólové vedenie, ktoré si udržiavali ešte v 52. min. po góle Zorvana. Podobne ako v sobotu však nasledovala záverečná gólová smršť zo strany hostí – Ševčíkov gól v presilovke znamenal zníženie na 3:4, o necelé dve minúty Kvasnica vyrovnal a na začiatku 58. min. zasadil súperovi opäť v početnej výhode definitívny knokaut Mandinec – 4:5.

Rado Varga

Ani v sezóne 2018/2019 sa nepodarilo hokejistom MŠK Púchov postúpiť do finále II. hokejovej ligy. V sérii o „majstra Západu“ hranej na dve víťazné stretnutia sa im po prehre s Levicami 3:6 v úvodnom zápase síce podarilo vrátiť sériu na levický ľad, keď v sobotu večer triumfovali na domácom štadióne 4:0, ale o 24 hodín neskôr už mali viac dôvodov na radosť hráči HK Levice. Ešte v 50. minúte Púchovčania viedli v rozhodujúcom treťom zápase 1:0 po góle Lukáša Zemka, ale Levice zásluhou Kuzmu vyrovnali a 58 sekúnd pred koncom strelil víťazný gól König. Levice nakoniec vyhrali 3:1 a tešia sa z postupu do finále II. hokejovej ligy, v ktorom nastúpia proti Rimavskej Sobote. Na hráčov MŠK Púchov čakajú súboje o konečné tretie miesto proti Bardejovu.

FINÁLE SKUPINY ZÁPAD:

2. ZÁPAS:

PÚCHOV – LEVICE 4:0 (1:0, 0:0, 3:0)
Góly: 2. K. Romanov – 1:0, 44. F. Okuliar – 2:0, 47. L. Dolinajec – 3:0, 49. A. Prus – 4:0. Pred 1000 divákmi rozhodovali D. Lesay – D. Hodoň, V. Knapec.

Domáci mali nôž na krku, v prípade prehry by sa im sen o postupe do 1. hokejovej ligy rozplynul. Naopak Levičania mohli hrať uvoľnene, keďže úvodný finálový zápas vyhrali. Púchovský tréner Branislav Okuliar v ňom postrádal Lukáša Zemka, ktorý už bol k dispozícii, pri nedostatku obrancov siahol aj po najproduktívnejšom hráčovi púchovského dorastu Marekovi Putalovi.

Pred rekordnou návštevou sezóny sa druhý finálový zápas začal pre domácich vyvíjať skvele, nie všetci diváci sa stihli posadiť na svoje miesta a Púchov viedol 1:0, keď sa po 91 sekundách hry presadil Romanov. Vo zvyšnom čase prvej tretiny však boli strelecky aktívnejší hostia, lenže púchovský brankár Kutej bol pozorný a zneškodnil všetkých pätnásť striel smerujúcich na jeho bránu.

Domáci mali šance zvýšiť svoj náskok počas dvoch presilových hier, ale ani jednu nedokázali zužitkovať. Druhá tretina bola na góly ešte chudobnejšia ako tá prvá, neinkasoval v nej nielen Kutej, ale ani jeho náprotivok Sklenár – reprezentačný brankár mládežníckej dvadsiatky. Púchovčania už boli strelecky aktívnejší – v prostrednej časti hry súpera prestrieľali pomerom 15:10, ale v porovnaní s predchádzajúcimi zápasmi boli aj disciplinovanejší a nedovolili súperovi ísť do početnej výhody.

Za stavu 1:0 bolo na začiatku tretej tretiny všetko otvorené, ale už po šiestich minútach bolo zrejmé, že obaja súperi sa v tejto sezóne stretnú ešte raz. V 43. min. najprv Kutej „hašekovsky“ vykopol puk spod hornej žŕdky po strele Mihalíka a potom už prišla smršť zo strany jeho spoluhráčov. V 44. min. po strele Zúbeka zvyšoval Okuliar svojím ešte len druhým gólom v sezóne na 2:0, necelé dve minúty po ňom svoj nájazd na Sklenára zakončil presnou strelou k žŕdke Dolinajec a v polovici 49. min. zaklincoval víťazstvo domáceho tímu jeho najlepší strelec Prus – 4:0.

Hostia sa potom pri vylúčení Romanova snažili dosiahnuť čestný gól a aspoň trochu potešiť svojich verných fanúšikov, ktorí pricestovali na zápas do Púchova, ale Kutej prvý raz v play-off vychytal čisté konto, keď zneškodnil dovedna 36 striel Levičanov.

3. ZÁPAS:

LEVICE – PÚCHOV 3:1 (0:0, 0:1, 3:0)
Góly: 23. L. Zemko – 0:1, 50. F. Kuzma – 1:1, 60. D. König – 2:1, 60. J. Štefanka – 3:1. Pred 1000 divákmi rozhodovali M. Mĺkvy – R. Frimmel, D. Piovarči.

Púchovskí hokejisti v základnej časti zdolali Levičanov v oboch vzájomných zápasoch, v play-off sa im to však podarilo z troch pokusov iba raz. Podobne ako predchádzajúce dva zápasy, aj ten rozhodujúci na levickom ľade sa hral pred tisícovou návštevou a v prvej tretine si obaja brankári udržali čisté konto. Púchovčania sa na rozdiel od sobotňajšieho stretnutia už nedokázali vyvarovať vylúčení a v prvej tretine ponúkli útočne disponovanému súperovi hneď tri presilové hry.

Levice hrali v 6. min. dokonca viac ako minútu v početnej výhode o dvoch hráčov, ale Kutej v púchovskej bráne nadviazal na svoj výborný sobotňajší výkon a v prvej dvadsaťminútovke zneškodnil všetkých štrnásť striel domácich hráčov. Tí v druhej časti hry ešte zvýšili streleckú aktivitu, na púchovského brankára vyslali osemnásť streleckých pokusov, ale Kutej robil všetko pre to, aby udržal aj v druhom zápase po sebe čisté konto. Ak by sa tak stalo, Púchov by postúpil, pretože od 23. min. viedol po góle Zemka. Škoda, že Púchovčania v druhej tretine nedokázali využiť presilovú hru pri vylúčení Mihalíka a pohrdli početnou výhodou aj v úvode tretej tretiny, keď si na trestnú lavicu išiel sadnúť Káčer.

V 50. min. sa domáci fanúšikovia dočkali – Kuzma našiel recept na výborného Kuteja a vyrovnal na 1:1. V záverečnej desaťminútovke ani jedno z mužstiev nechcelo spraviť osudnú chybu a všetko nasvedčovalo tomu, že zápas dospeje do predĺženia. Lenže Levice majú vo svojom strede skúseného exreprezentanta Juraja Štefanku, ktorý 58 sekúnd pred koncom prihral Königovi a ten strelil víťazný gól Levíc. Zdecimovaným Púchovčanom potom ešte zasadil definitívne k. o. na 3:1 samotný Štefanka.

Finále II. hokejovej ligy si tak s Rimavskou Sobotou zahrajú Levice, pričom víťaz nastúpi v baráži proti poslednému tímu I. hokejovej ligy.

Rado Varga

Mladým slovenským hokejistkám do 18 rokov sa podaril historický úspech v podobe postupu do elitnej kategórie. Na turnaji divízie I skupiny A v rakúskom Radentheine obsadili mladé Slovenky prvé miesto a o rok sa predstavia medzi svetovou elitou v spoločnosti Ruska, Fínska, USA či Kanady. V reprezentačnom výbere trénera Petra Kúdelku boli aj dve odchovankyne púchovského hokeja – Romana Halušková a Alžbeta Šulíková.

Už vlani boli mladé Slovenky blízko k postupu na elitný svetový šampionát, ale v rozhodujúcom zápase podľahli Japonsku 0:3. Tentoraz im na turnaji v rakúskom Radentheine stáli v ceste Maďarsko, Taliansko, Nemecko, Dánsko a domáce Rakúsko. Práve s domácim tímom odohralo Slovensko úvodný zápas a zvíťazilo tesne 1:0.

Na ďalší deň Slovenky zdolali svoje rovesníčky z Maďarska tiež len o jeden gól – pomerom 3:2. Po dvoch tretinách pritom prehrávali 0:2. V polovici poslednej časti hry však naše hráčky strelili dva góly a v 58. min. strhla víťazstvo na stranu Slovenska L. Kubeková. Pri víťaznom góle si pripísala asistenciu aj Romana Halušková.

Na dva víťazné zápasy však Slovenky v ďalšom stretnutí ne- nadviazali a Taliansku podľahli 2:5. Podobne ako proti Maďarkám sa dlho nevedeli strelecky presadiť a skórovať sa im podarilo až keď prehrávali štvorgólovým rozdielom. Z prehry s Talianskom sa našťastie rýchlo oklepali s po víťazstve nad Dánskom 3:1 mali všetko vo svo- jich rukách. K najlepším hráčkam v zápase so severským súperom patrila Romana Halušková, ktorá si okrem gólu pripísala aj jednu asistenciu pri poslednom góle do prázdnej brány.

O postupe do elitnej kategórie tak mal rozhodnúť záverečný súboj Slovenska s Nemeckom. Nemkám stačila na postup aj remíza, prípadne prehra v predĺžení, keďže v predchádzajúcich štyroch stretnutiach získali jedenásť z dvanástich možných bodov. Slovenky však skvele vstúpili do stretnutia – po siedmich minútach viedli 2:0 a vedenie už z rúk nepustili. V euforickom závere sa podarilo skórovať aj Romane Haluškovej, pre ktorú to bol druhý gól na turnaji. Po víťazstve 5:1 mohlo Slovensko oslavovať postup na svetový šampionát elitnej kategórie.

„Pred šampionátom sme sa dostali do komplikovanej situácie, keďže sa nám zranilo niekoľko hráčok. V dejisku MS musela navyše podstúpiť chirurgický zákrok Laura Šulíková. Boli sme v oklieštenej zostave, ale aj to zapôsobilo na tím a zomklo ho to. Každý duel na šampionáte bol pre nás veľmi náročný, vždy to bol zápas „o prežitie“, pretože náš cieľ bol postup. Výborné bolo, že aj napriek prehre s Talianskom sme sa dokázali skoncentrovať a ďalšie dva súboje sme s vypätím všetkých síl zvládli,“ prezradil po návrate domov tréner slovenského výberu Peter Kúdelka.

Hlavný kouč označil postup ako výsledok tímových výkonov. „Pridal sa k tomu aj celý sled pozitívnych udalostí vnútri kolektívu. Spravili sme veľký krok pre slovenský ženský hokej. Verím, že to nebude len jednorázová záležitosť a medzi najlepšími sa udržíme,“ poznamenal. Doteraz medzi elitou štartovalo len jedenásť národných výberov v kategórii do 18 rokov, Slovensko bude dvanástou krajinou.

Slovenky nechcú byť o rok medzi najlepšími tímami na svete len „do počtu“. Hlavný kouč Kúdelka ešte nevie, či bude s výberom SR na šampionáte aj o rok, no priniesol dobrú správu. „Až trinásť dievčat z tohtoročného kádra môže štartovať na majstrovstvách sveta aj o rok. Ďalšie dve hokejistky, ktoré môžu hrať, s nami na turnaj do Rakúska necestovali. Takže asi tri štvrtiny kádra vrátane brankárky zostanú pokope. Od augusta budeme hrať v Euro Hockey Tour, takže nás čakajú náročné stretnutia proti svetovej špičke. Nemám pochybnosti o tom, že o rok na MS budeme konkurencieschopní a nebudeme len náhodným zjavom v top divízii,“ uzavrel Peter Kúdelka.

Rado Varga

O prvý z troch výrazných úspechov púchovského mládežníckeho hokeja v sezóne 2016/2017 sa postaral kolektív dorastencov, ktorý po víťaznej finálovej sérii s Dubnicou nad Váhom vyhral I. ligu a postúpil do extraligovej súťaže. Nespornú zásluhu na úspechu dorastencov má hlavný tréner Michal Kobezda, ktorého po záverečnom zápase vyspovedal Jakub Homoľa z internetového portálu slovakprospects.com. My vám tento rozhovor so súhlasom autora prinášame v dnešnom vydaní Púchovských listov.

⬤ Pán Kobezda, najmä posledné mesiace, počnúc nadstavbovou časťou až po finále play-off, boli z vašej strany suverénne. Dá sa povedať, že bola uplynulá sezóna pre váš tím priam ideálna?

Ideálna určite nebola. V základnej časti, ktorá bola rozdelená na tri skupiny – západ, stred a východ – sme hrali v jasne najťažšej skupine, na strede s Dubnicou, Topoľčanmi, Partizánskym a Považskou Bystricou. V nadstavbe sa však už súťaž rozdelila na východ a západ, my sme chodili na zápasy na východ, kde to bolo oproti základnej časti omnoho ľahšie, nezriedka aj viac-menej bez odporu súperov. V priebehu sezóny sme sa tiež potýkali aj so zraneniami či chorobami, niekedy boli problémy vôbec poskladať mužstvo. Nakoniec to však vyšlo takto a sme za to nesmierne radi.

⬤ Bol postup do extraligy vaším cieľom okamžite po tom, čo bolo oznámené, že víťaz 1. ligy postúpi priamo?

Každý, kto športuje, chce víťaziť. A my sme neboli výnimkou. Tým, že sa tento rok odbúrala baráž o extraligu, tak to bolo o to jednoduchšie pre prvoligové mužstvá. Vedeli sme, že máme mužstvo, ktoré je schopné víťaziť a tajne sme dúfali, že by nám postup mohol vyjsť.

⬤ Ako ste spomínali, tak z vašej strany bola najhoršia základná časť, čo bolo jednak odôvodnené tým, že ste hrali v objektívne najťažšej skupine. Aké ďalšie príčiny ešte hrali úlohu, že v základnej časti ste zo šestnástich zápasov vyhrali „len“ desať. 

Zásadným rozdielom určite bolo, že sme mali hráčov, ktorí hrali v juniorskej súťaži, či už to bol brankár Hrušík, obranca Pišoja alebo útočník Gálik. Základnú časť sme hrali často len s desiatimi hráčmi, a sám som bol prekvapený, ako sme navzdory tomu dokázali hrať. Od prvého kola play-off s Hobou sa nám vrátili títo hráči, popritom sme získali zo Skalice Čederleho, ktorý priniesol do tímu veľkú silu, čo nám v play-off pomohlo.

⬤  Bolo to už vopred naplánované na začiatku sezóny, že základnú časť odohráte s nízkym počtom hráčom a postupom času si do tímu budete sťahovať hráčov či už z vlastnej juniorky alebo na základe dohody s inými tímami?

Keď zájdem ešte do histórie, tak Púchov bol síce vždy malé hokejové mesto, no aj tak dokázal vychovať nejaký talent, ktorý sme potom posunuli do Trenčína alebo do iných hokejových „bášt“. Za to sa však vždy čaká nejaká recipročná pomoc naspäť, a tak k nám chodili na hosťovanie napríklad hráči z Trenčína. Popritom sme vedeli, že pre našich najlepších hráčov by bolo úplne zbytočné, aby hrali 1. ligu dorastu, tak sme ich posúvali do juniorskej súťaže, Pišoja s Gálikom navyše z času na čas chodili vypomáhať aj Skalici do Extraligy dorastu. Ak by toto nebolo, tak by sme týchto hráčov v klube len ťažko udržali. Manažment odviedol výbornú prácu, chlapcom to tiež veľmi pomohlo a v konečnom dôsledku z toho ťažil aj náš dorast. 

⬤ V ktorej časti súťaže ste začali veriť, že by sa vám postup do extraligy mohol podariť? 

My sme verili celú sezónu, keďže sme vedeli, že môžeme mať silu na to, aby sme to uhrali. Ale klamal by som, ak by som povedal, že sme nemali už pred štvrťfinále play-off obavy. Čakala nás tam Hoba a my sme v tom čase nevedeli na čom sme. Nevedeli sme ani, v akej sile bude Hoba, keďže sme s ňou v živote nehrali. Nakoniec sme cez Hobu prešli celkom suverénne a prišli na rad Topoľčany, podľa môjho názoru asi najlepší tím v 1. lige z hľadiska systémovej hry a korčuliarských schopností. Aj ich sme však dokázali poraziť 3:0 na zápasy, z čoho som bol z toho milo prekvapený.

⬤ Pred play-off ste suverénne bez straty jediného bodu prešli nadstavbovou časťou na východe. Ako ste však spomínali, na východe ste predsa len hrali so súpermi trochu nižšej kvality. Bolo potrebné v priebehu dvojtýždňovej prestávky medzi nadstavbovou časťou a play-off hráčov zraziť na zem, aby nelietali v oblakoch po vydarenej nadstavbovej časti? 

To sme neriešili. My sme stále verili v svoju silu, neustále sme sa upierali na náš systém hry, ktorý sme chceli hrať s úmyslom poraziť ktoréhokoľvek súpera, ktorý na nás čakal. Zvyknem hovoriť, že tréner môže síce nakresliť milión čiar na tabuľu, ale v konečnom dôsledku je to už na hráčoch, pretože práve oni rozhodujú na ľade. My sme mali silný kolektív navonok a aj vo vnútri, ktorý ťahal za jeden povraz, šiel tvrdo za svojím cieľom a práve to, podľa mňa, rozhodlo.

⬤ Jedinú prehru v play-off vám pripravila hneď v prvom zápase finále Dubnica. Bol to váš najhorší zápas v play-off?

Tesne pred finále sme stratili Čederleho zo Skalice, ktorý bol ťahúň tímu či už vo štvrťfinále, alebo v semifinále. Súčasne sme hrali veľmi nervózne, bolo to z našej strany ustráchané, neboli sme vôbec na puku, stále sme len naháňali súpera. Skrátka nemali sme hru pod kontrolou, čo bolo rozhodujúce.

⬤ Všeobecne pred finále sa na vás lepila smola. Nielenže ste prišli o Čederleho, ale ochoreli Domanický s Kašlíkom, so zranením a sebazaprením nastúpil Samuel Krajč. Nemohla však aj táto nepriazeň osudu zoceliť váš tím? 

Určite. Povedali sme si, nech zabudneme na to, o koho sme prišli. Skrátka teraz sme tu my a práve my musíme urobiť nejaký výsledok. Bolo to ťažké zaobísť sa bez takýchto hráčov, ale nič iné nám neostávalo, než sa s tým vyrovnať a zabojovať aj bez nich. Prízvukovali sme chalanom, nech každý z nich vydá všetko, čo môže a aj po nevydarenom prvom zápase finále som veril, že to zvládneme. Myslím si, že pokiaľ ide o skladbu družstva, tak sme mali vyrovnanejšie mužstvo než Dubnica, čo sa nakoniec aj ukázalo.

⬤ Čo sa ukázalo ako rozhodujúce v sérii s Dubnicou? 

Keď môžem vyzdvihnúť, tak spomeniem vyrovnanú dvojicu brankárov, ktorým chcem dať veľký „kredit“. Či už to bol Hrušík alebo Katreniak z Trenčína. Ako som sa ráno zobudil, tak som ich postavil do brány. Obaja chalani boli kvalitou a výkonnosťou takí vyrovnaní, že sme nemali žiadny problém v bráne. Myslím si, že aj v tom bol rozdiel oproti Dubnici. Ďalším dôležitým faktorom boli chalani z juniorky. Či Gálik, či Pišoja, obaja priniesli skúsenosti, pohodu a ďalšie atribúty k tomu, aby družstvo šlo ako dobre namazaný stroj. Obaja si zaslúžia veľké plus za to, ako dokázali družstvo stmeliť.

⬤ V priebehu celej sezóny ste hrali s viacerými hráčmi, ktorí patria do kategórie kadetov. Vaše kadetské družstvo vo svojej základnej regionálnej časti bojovalo do poslednej chvíle s Trnavou o postup do play-out. Nakoniec úspešne. Súčasne však v play-out pribudli kadetom zápasy aj v soboty, čiže došlo k ešte väčšej termínovej kolízii so zápasmi dorastu. S kolegom Sivým, ktorý trénuje kadetov, ste tak určite museli neustále komunikovať o tom, ktorí hráči pôjdu za aké družstvo. Ako tá komunikácia prebiehala? Bolo niekedy ťažké nájsť konsenzus? 

Nikdy sme nemali takýto problém. Vždy sme si určili prioritu, ktorý zápas je dôležitejší a práve tam sa posielali hráči, ktorí by mohli zápasy rozhodovať. Napríklad, keď sme cestovali na východ, tak sme boli ochotní obetovať niektorých hráčov, aby šli hrať kadetskú súťaž. Celé to však bolo postavené na dobrom manažmente klubu, nikdy nebol problém s nájdením dohody, vždy sme si vysvetlili a vyjasnili naše úmysly.

⬤ Tým, že už v tejto sezóne ste využívali viacerých kadetov, tak logicky vystáva otázka o kontinuite pre ďalšiu sezónu. Myslíte si, že tento váš tím nepovedal posledné slovo a jeho
vrchol ešte len príde? 

Práve o tomto sme sa tiež bavili. Nám odíde pár hráčov, ale väčšina družstva ostane. Chlapci získali bohaté skúsenosti s dorasteneckým hokejom, či už po systémovej, alebo fyzickej stránke. Ja len dúfam, že to chalanom prospeje a v budúcej sezóne budeme viac než vyrovnaným súperom pre extraligové mužstvá. Samozrejme, potrebujete mať v družstve aj starších a skúsenejších hráčov, ktorí nám momentálne odchádzajú, ale verím tomu, že ich dokážeme nahradiť.

⬤ Extraliga nie je iba privilégium, ale súčasne aj záväzok. Rozmýšľate už teraz, bezprostredne po postupe, nad tým, ako sa pripraviť na extraligu? 

Chceme sa venovať hlavne herným činnostiam jednotlivca. Mužstvo sa bude pomaly skladať, uvidíme, koho budeme schopní získať a koho budeme schopní udržať. A podľa toho sa bude aj odvíjať, čo bude ďalej v extralige.

⬤ Celá sezóna 2016/2017 vyzerá pre púchovský hokejový klub ako z rozprávky. Dorast postúpil do extraligy, ôsma hokejová trieda zasa na Majstrovstvá Slovenska starších žiakov do Trenčína a kadeti bojujú o to, aby v budúcej sezóne začínali v nasadenej dvanástke Ligy kadetov. Čím si to vysvetliť, že Púchov, mesto, ktoré nikdy nebolo považované za hokejové, dokázal v ostatných rokoch jednak vychovať viaceré silné individuality, ale súčasne už poskladať aj družstvá, ktoré sú konkurencischopné s typickými slovenskými hokejovými „baštami“? 

Je za tým skvelá práca od tých najnižších ročníkov. Môžem povedať, že v Púchove sa odvádza výborná robota, z ktorej ťažia staršie kategórie. Keď to poviem na rovinu, tak my sme možno len zlízli smotánku s kvalitnými hráčmi, ktorých tu vychovali v nižších ročníkoch. Robí sa tu poctivá robota, od mesta máme dobré materiálne aj finančné podmienky. S týmto teda nie je u nás žiadny problém.

⬤ Už ste menovali niektorých hráčov, ale spýtam sa to priamo. Postup do extraligy je síce tímový úspech, ale nechceli by ste menovať aj niektorých hráčov, ktorí si zaslúžia zmienku? 

(Smiech) To mi asi ani neprislúcha. Pracovali sme ako tím, chalani, ktorí sa o to pričinili najviac, o tom vedia, ja som im to povedal a nebudem to dávať von. Sme jeden tím, takže by som nechcel dávať do popredia jednotlivcov. Napokon každý z hráčov vie, ako a o čo sa zaslúžil.

Pripravil Jakub Homoľa

Dorastenci hokejového klubu MŠK Púchov splnili svoj veľký tohtosezónny cieľ – vyhrali I. ligu a vybojovali si priamy postup do extraligy pre sezónu 2017/2018. Zverenci tréner Michala Kobezdu prehrali v play-off iba jeden z dovedna desiatich zápasov – na nulu zdolali Topoľčany i Hobu Bratislava a hoci v prvom finálovom zápase proti Dubnici nad Váhom na domácom ľade zaváhali, vo zvyšných troch boli úspešnejší a v stredu popoludní mohli na dubnickom zimnom štadióne oslavovať vytúžený postup.

FINÁLE – 3. ZÁPAS: DUBNICA NAD VÁHOM – PÚCHOV 1:5 (0:1, 0:3, 1:1)

Púchovčania cestovali do Dubnice nad Váhom za vyrovnaného stavu 1:1 na zápasy s cieľom získať späť stratenú výhodu domáceho stretnutia pre prípadný piaty rozhodujúci zápas. V treťom finálovom dueli dali zabudnúť na prehru z úvodného zápasu, o svojom víťazstve rozhodli tromi gólmi v druhej tretine a výborný brankár Tomáš Hrušík prišiel o čisté konto až v poslednej minúte, keď ho prekonal Korčák.

O deň neskôr tak mohli púchovskí dorastenci definitívne potvrdiť zisk prvoligového titulu.

FINÁLE – 4. ZÁPAS: DUBNICA NAD VÁHOM – PÚCHOV 1:4 (0:1, 0:2, 1:1)

Finálová séria zastihla v skvelej forme púchovského kapitána Jakuba Pišoju, ktorý k dvom utorňajším gólom pridal dva presné zásahy aj o deň neskôr. Tým druhým zvyšoval vedenie Púchova v tretej tretine už na 4:0 krátko po tom, čo hostia prežili bez ujmy takmer dvoj- minútové oslabenie troch proti piatim. Umnou hrou vedenie udržali a po záverečnom hvizde sa mohli začať oslavy postupu do extraligy.

Rado Varga