V aktuálnom volebnom období ostáva starostom a primátor iba necelý rok na to, aby splnili svoje predvolebné sľuby. Už na jeseň roku 2022 nás totiž čakajú voľby do orgánov samosprávy obcí a voliči to pri hlasovacích urnách patrične „spočítajú“ svojim volením zástupcom.

Veľkú celoslovenskú anketu o spokojnosti s jednotlivými starostami a primátormi spustil koncom roka 2021 portál Zoznam. Niekoľko mesiacov sa do hlasovania mohli zapojiť všetci občania a vystaviť tak svojim zástupcom pomyselné vysvedčenie.

Prinášame vám výsledky hlasovania:

V celom Trenčianskom kraji skončila v rámci spokojnosti primátorka Henekova na poslednom mieste. S jej prácou je nespokojných až 86,21% obyvateľov, dôveru jej vyslovilo len 13,79% obyvateľov, čo je najmenej zo všetkých primátorov v Trenčianskom kraji.
Najvyššie skóre má primátor Nová Ves nad Váhom Igor Jambor, ktorému dôveru vyslovilo až 88,89% obyvateľov a nespokojných bolo iba 11,11% obyvateľov.

V okrese Púchov najlepšie dopadol starosta obce Mestečko Ján Hlinka, ktorý si získal dôveru až 84,62% obyvateľov. Podobne dopadol aj starosta Dolnej Breznice Lukáš Pekara s 84,54% spokojných obyvateľov.

V aktuálnom volebnom období ostáva starostom a primátor už iba jeden rok na to, aby splnili svoje predvolebné sľuby. Už v roku 2022 nás totiž čakajú voľby do orgánov samosprávy obcí a voliči to pri hlasovacích urnách patrične „spočítajú“ svojim volením zástupcom.

Ako si primátori či starostovia počínajú a aké majú výhľady na prípadné ďalšie volebné obdobie, si môžeme pozrieť už teraz. Internetový portál Zoznam.sk nedávno spustil veľký prieskum spokojnosti občanov s ich primátormi a starostami.

Púchovská primátorka Katarína Heneková mala v čase písania článku 86% vyjadrených v nespokojnosť z jej práce.

 HLASOVANIE A VÝSLEDKY 

Vyjadrite váš názor v ankete a dajte tak vysvedčenie nielen primátorke mesta Púchov ale aj starostom obcí v našom okrese. A ako hodnotíte prácu mestských poslancov a primátorky môžete zhrnúť aj do diskusie pod článkom.

Združenie miest a obcí Slovenska začalo z prieskumom, ktorý sa venuje zmapovaniu prístupu ľudí v obciach k potravinám v maloobchodných predajniach.

Ako (ne)funguje maloobchod v obciach
Prístup k základným potravinám v predajniach na vidieku je v prípade malých obcí problém, ktorý súvisí so znižovaním kvality života, a zvyšovaním odkázanosti obyvateľov od alternatívneho zabezpečenia potravín. Ukazuje sa, že ide o faktor znásobujúci sociálno-ekonomické aspekty života na vidieku vzdialenom od miest a dotýka sa aj kvality verejných služieb.

Cieľom prieskumu je preto zmapovať fungovanie maloobchodných predajní na vidieku a na základe získaných dát kvantifikovať prístup obyvateľov v malých obciach k základným potravinám a formulovať alternatívne riešenia tejto situácie.

Prierez kľúčovými otázkami
V prieskume odpovedajú starostovia tvoriaci reprezentatívnu vzorku 320, pričom do nej boli zaradené obce z dvoch veľkostných kategórií a to obce do 250 a do 500 obyvateľov. Otázky sa týkajú kvantifikácie počtu obcí s maloobchodnou predajňou potravín, pričom zisťujeme aj to, kto je jej prevádzkovateľom. Okrem toho mapujeme aj formy prístupu obyvateľov k potravinám v obciach, v ktorých nie je maloobchodná predajňa.

Napríklad či obyvateľom vozia potraviny príbuzní, či sa ich nákup zabezpečuje spoločne podľa dohody s obyvateľmi, prípadne nákupom základných potravín obyvateľom a následnou distribúciou. Zároveň nás zaujímajú otváracie hodiny, prípadne, či do obce jazdí pojazdná predajňa. Rovnako nás zaujíma aj názor starostov na možné riešenia problému s nedostupnosťou prístupu k potravinám, teda či by obec mala záujem participovať na prevádzkovaní maloobchodnej predajne a akým spôsobom, či by obce mali záujem realizovať dovoz objednaných potravín z veľkoobchodov, respektíve a či by uvítali riešenie formou pojazdnej maloobchodnej predajne.

Ďalšia časť prieskumu sa sústreďuje na sortiment základného potravinového a základného drogistického tovaru a venujeme sa aj tomu, čo by podľa starostov pomohlo zlepšiť alebo úplne vyriešiť dostupnosť základných potravín v obciach.

Výsledky pomôžu v ďalších aktivitách
Výsledky prieskumu budú podkladmi na ďalšiu prácu v rámci národného projektu ZMOS s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Súčasťou formulovaných záverov z prieskumu bude aj tzv. druhotriedenie dát, aby sme poznali postoje starostov a primátorov podľa jednotlivých krajov a veľkostných kategórií obcí.

Michal Kaliňák
hovorca a tajomník Rady expertov ZMOS

Slováci si uvedomujú, že zdravý životný štýl vplýva na dĺžku života, no značná časť sa nevenuje pravidelne žiadnej fyzickej aktivite a mnohí ignorujú preventívne zdravotné prehliadky. Zlepšujú sa však pokiaľ ide o závislosť od tabaku, fajčiarov je čoraz menej. Vyplynulo to z prieskumu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR), ktorý realizoval prostredníctvom 36 regionálnych úradov na celom Slovensku v roku 2016.

„Cieľom prieskumu bolo zistiť atribúty zdravotného uvedomenia a správania sa občanov Slovenskej republiky na základe plnenia Národného programu podpory zdravia,“ hovorí Mgr. PhDr. Robert Ochaba, PhD., MPH, vedúci Odboru podpory zdravia ÚVZ SR. Dotazník bol určený pre 3 vekové kategórie – od 15 – 24 rokov, od 25 – 64 rokov a nad 65 rokov. ,,Pozostával z 93 otázok, ktoré boli zamerané na základné údaje o respondentoch, na výživu a stravovanie, na to, akú fyzickú aktivitu vykonávajú, či užívajú legálne a nelegálne drogy, ako vnímajú svoje mentálne a fyzické zdravie a aký dôraz kladú na starostlivosť o zdravie a prevenciu,“ vysvetľuje doktor Robert Ochaba.

Aká bola vzorka opýtaných

Výskumnú vzorku tvorilo 3 773 respondentov – 1 872 mužov a 1 901 žien, od 15 do 95 rokov. Celý súbor bol rozdelený na tri vekové skupiny. Najpočetnejšiu tvorili respondenti vo veku 25-64 rokov celkom 38,9%, nasledovala skupina menej ako 25 rokov celkom 31,2 % a skupina nad 65 rokov, ktorých bolo 29,9%.

Vyše 92 % opýtaných si myslí, že môže ovplyvniť dĺžku svojho života spôsobom ako žije a stará sa o svoje zdravie. Muži a ženy sa líšili v názoroch na svoju fyzickú kondíciu. Muži ju hodnotia častejšie ako výbornú. Vyše 59 % opýtaných uviedlo, že fyzickú kondíciu má celkom dobrú.

Máme dostatok spánku?

Takmer polovica, resp. 49,2 % respondentov uviedla, že spí 7-8 hodín denne. Až 58,7 % má spánok 7 – 8 hodín, alebo viac ako 8 hodín denne. Muži aj ženy sú na tom rovnako. Čo sa týka kvality, väčšina opýtaných (57,3 %) považuje svoj spánok za celkom dobrý.

Fajčia skôr mladí

Zdá sa, že Slováci si berú k srdcu slová o škodlivosti fajčenia – až takmer 78 % respondentov uviedlo, že nefajčí, pričom žien je viac. Najviac fajčiarov – takmer 30 %, bolo vo vekovej skupine menej ako 25 rokov, najmenej (13 %) bolo vo vekovej skupine 65+. Viac ako polovica respondentov (58,8 %) konzumuje destiláty len zriedka, alebo nikdy, muži viac ako ženy. Takmer 15 % mužov a 2 percentá žien si doprajú každý deň alebo obdeň pivo, víno konzumujú necelé štyri percentá mužov a percento žien. Väčšina respondentov (96 %) za posledných 12 mesiacov neužila drogu.

Mlieko a ovocie majú radšej ženy

Hoci v posledných rokoch odborníci často upozorňujú, že popularita a spotreba mlieka prudko klesá, v prieskume sa to úplne nepotvrdilo. Takmer 40 % respondentov pije mlieko každý deň alebo obdeň, najviac ľudia do 25 rokov (polovica opýtaných). Najmenej pijú mlieko – necelých 32 % respondentov, ľudia od 25 do 64 rokov.

Viac žien – vyše 41 %, konzumuje každý deň surovú zeleninu, mužov je podstatne menej – necelých 27 %. Raz až dva razy do týždňa konzumuje varenú a dusenú zeleninu 54,6 % respondentov a rovnaké percento si dopraje každý deň ovocie. Ženy výrazne častejšie (až 62 %), kým mužov iba 46 %. Zaujímavé je, že so stúpajúcim vekom sa významne znižuje konzumácia citrusových plodov a banánov, podobne aj každodenné maškrtenie sladkostí.

Radšej máme hydinové a bravčové mäso

Väčšina respondentov (58,2 %) konzumuje bravčové mäso raz až dvakrát týždenne, muži častejšie (64,3 %) ako ženy (52,2 %), takmer 66 % respondentov konzumuje raz až dvakrát týždenne hydinu. Menej často zaraďujeme do stravy hovädzie mäso – raz až dva razy mesačne, rovnako ako údeniny. Polovica opýtaných raz alebo dvakrát do mesiaca konzumuje čerstvé alebo mrazené ryby, rybie konzervy a šaláty.Diéty sú skôr doménou žien. V období posledného roka podľa našich zistení držalo diétu vyše 22 % opýtaných žien, mužov bolo iba necelých 13 %.

Nehýbeme sa

Jednou z najslabších stránok životného štýlu Slovákov je pravidelný pohyb. Z prieskumu vyplynulo, že viac ako polovica respondentov (61,3 %), takmer 65 % žien a 58 % mužov, sa nevenuje pravidelne žiadnemu športu a s pribúdajúcom vekom záujem o pohyb ešte klesá.

Trápi najmä vysoký tlak a alergie

Z celkového súboru sa 56,4 % mužov a 58,3 % žien vyjadrilo, že trpí dlhodobou chorobou alebo zdravotným problémom pretrvávajúcim dlhšie ako šesť mesiacov. Ich podiel sa so stúpajúcim vekom štatisticky významne zvyšuje. Najviac sa vyskytuje: vysoký krvný tlak (27,4 %), alergia (19,9 %), nasleduje ischemická choroba srdca (9 %) a diabetes mellitus (8,5 %).

Proti chrípke sa neočkujeme

V odpovediach sa takmer 54 % opýtaných nikdy nedalo zaočkovať, iba 10 % bolo očkovaných pred menej ako rokom (očkuje sa cca 4%), 11 % očkovanie proti chrípke podstúpilo v období medzi jedným až dvoma rokmi a vyše štvrtina respondentov pred viac ako dvoma rokmi. Najmenej očkovaných bolo vo veku 25 – 64 rokov.

Preventívne prehliadky

Preventívnu gynekologickú prehliadku absolvovalo za posledných dvanásť mesiacov 57,8 % opýtaných žien. Disciplinovanejšie sú mladšie – vo veku od 25 do 64 rokov – ich prišlo takmer 75 %, oveľa menej (iba 42 %) bolo žien vo veku 65+. Preventívne mamografické vyšetrenie prsníkov podstúpila iba štvrtina respondentiek. Z našich zistení u opýtaných respondentov iba 18% mužov absolvovalo urologickú preventívnu prehliadku. Návštevu zubnej preventívnej prehliadky absolvovalo z opýtaných 68 % mužov a takmer 75% žien. Necelých 15 % mužov a 9 % žien nebolo na žiadnej preventívnej prehliadke.

Úrad verejného zdravotníctva SR realizuje pravidelné sledovanie ukazovateľov zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia obyvateľov Slovenskej republiky s cieľom zvyšovať informovanosť a zdravotné uvedomenie občanov, navodzovať postupnú zmenu postoja obyvateľov k vlastnému zdraviu, preventívne chrániť ich zdravotný stav, ako aj získavať informácie napríklad o stravovacích zvyklostiach občanov, o intenzite ich pohybovej aktivity a postupne dosahovať znižovanie výskytu rizikových faktorov ovplyvňujúcich zdravie.