Vedeli ste, že mestské noviny vznikli ako dôsledok vety v zákone o obciach, podľa ktorej majú mestské úrady povinnosť informovať občanov? Je úplne v poriadku, že tieto informácie sa okrem úradnej dosky zverejňujú aj v novinách, ktoré sa hádžu do poštových schránok občanov mesta. Z toho vyplýva, že mestské noviny majú byť tiež akousi „úradnou doskou“ s prehľadom rozhodnutí, ktoré sa týkajú mesta. Okrem toho ich kľúčovou úlohou má byť dohľad na tými, ktorí majú moc. Lebo tým, že na miestnych politikov nie je  až tak vidieť, je pre nich ľahšie koncentrovať moc, čím majú aj vyšší potenciál k jej zneužitiu.

A to, že naozaj sa moc zneužiť dá, nám Henekovci  nie raz predviedli. Najmä vo volebnom roku 2018. Predvolebná kampaň je v Púchove mimoriadne špinavá – týmito slovami označil Henek volebnú kampaň v roku 2018 (Púchovské noviny č. 39 / 2018)

Pritom v tejto kampani neboli zo strany žiadneho protikandidáta použité vulgarizmy, či osobné invektívy vyslovené na adresu Henekovcov. A to, že v nej  zaznela kritika na prácu Heneka, je prirodzený dôsledok toho, že nie všetci občania Púchova boli s jeho prácou spokojní. Ešte aj krátko po zvolení sa p. Heneková nezabudla v púchovských novinách  posťažovať na krivdu, ktorá sa údajne napáchala voči nim.  Raz darmo, hra na obeť  Henekovej  naozaj „sedí“. Avšak Henekovci vynikajú aj v inom. V manipulácii s faktami.

Ako inak si máme vysvetliť tú skutočnosť, že Henek zneužíval miestne médiá na politickú kampaň jeho ženy? Pamätáte si ešte na zahraničnú návštevu veľvyslanca Bieloruska v našom meste? Bieloruský veľvyslanec navštívil Púchov v septembri 2018, teda v čase, kedy mestu ešte šéfoval Henek. Avšak nebol to on, kto privítal pána veľvyslanca. Za rokovací stôl si sadla osoba, ktorá ani nepracovala na mestskom úrade, ani v žiadnej z mestských spoločností a ani nemala žiadnu oficiálnu funkciu vo vzťahu k mestu. Osoba, ktorá dokonca nepôsobila ani v poslaneckom zbore a nezastupovala žiadnu z občianskych alebo iných organizácií mesta. Osoba, ktorá z hľadiska protokolu a slušných mravov na takomto oficiálnom podujatí mesta nemala čo robiť. Viete, kto tou osobou bol?  Hádate správne, ak odpoviete  p. Heneková, ktorá  už v tom čase pravdepodobne vedela, že pôjde kandidovať na primátorku mesta (PN č. 33/2018 link: https://www.puchovskenoviny.sk/wp-content/uploads/2015/08/PN_33_final.pdf).

Tak sa teda po rokoch pýtam: Kto v roku 2018 pokrivil volebnú kampaň tým, že zneužíval púchovské médiá na propagandu svojej ženy za mestské peniaze? Kto konal v konflikte záujmov a zneužil svoju právomoc, čo potvrdili aj nezávislé autority?

Transparency International Slovensko (TIS), organizácia, ktorá dohliada na transparentnosť aj vo voľbách , dňa 07.11.2018 k volebnej kampani v Púchove uviedla  nasledovné: „Treba, žiaľ, skonštatovať, že primátor Rastislav Henek zneužil mestské noviny, keď v nich takýmto spôsobom propaguje manželku kandidujúcu na jeho post. Ide aj o zlyhanie samotných novín a ich šéfredaktora Slavomíra Flimmela,“ píše v stanovisku Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko. Link: https://mypovazska.sme.sk/c/20954832/mestske-media-propagovali-manzelku-primatora.html

A neostalo len pri zneužití printových médií. Aj televízna reportáž s Henekovou odvysielaná 12.10.2018 v púchovskej televízii bola v rozpore so zákonom, čo skonštatovala Rada pre vysielanie a retransmisiu a za takéto protizákonné konanie uložila sankciu. Link: http://www.rvr.sk/zprava-tlacova-informacia-zo-zasadnutia-rvr-7-5-2019 

Čo k tomu viac dodať? Asi len to, že to, čo my v Púchove v posledných rokoch dostávame do našich schránok nie sú noviny, ale marketingový nástroj, ako keď dostaneme do schránky leták na zľavy v obchode. Lebo rovnakým spôsobom by sa dalo označiť, že nám mesto do schránok posiela brožúru, ktorá „predáva SLUŠNOĽUDÍ Henekovcov“. Brožúru, ktorá im robí politickú propagandu za peniaze daňových poplatníkov. A my Púchovčania sme sa tak na roky ocitli bez nezávislých a nestranných informácií o dianí v našom meste. A to má negatívny  dopad nielen na debatu o  témach, ktoré sa týkajú nášho mesta, ale aj  na demokraciu.

P. Heneková v roku 2018 uviedla, že chce pokračovať v tom, čo v Púchove začal jej muž. A skutočne v tom pokračuje. Ako aj v roku 2018, aj teraz je Heneková oproti iným protikandidátom vo výhode. Púchovské médiá ju masívne propagujú  a opäť za peniaze nás všetkých. Protikandidáti sa na stránky mestskej tlače môžu dostať ak, tak len cez platenú inzerciu.

Preto sa domnievam, že Heneková aj v tomto volebnom roku zneužíva na svoju politickú kampaň verejné komunikačné kanály (púchovské noviny a televíziu)  tak, ako predtým jej muž, a čo viac, aj obecný majetok. Volebná súťaž v Púchove ani v tomto roku nebude férová. Stačí si pozrieť jej súkromný facebook, na ktorom zverejňuje fotografie obecného majetku, ktorý sa opravil vďaka naším, nie jej peniazom. A aj fotografie, kde využila možnosť prezentovať sa na spoločenských  akciách, ktorú financovalo mesto a nie ona sama. Isteže, p. Heneková nie je jediná, ktorá takto z pozície moci v SR koná.

Túto skutočnosť potvrdila aj organizácia TIS, ktorá na margo volebných kampaní úradujúcich primátorov v nedávnej minulosti uviedla:

„Radničné printy sa pritom najčastejšie dostávajú k občanom zadarmo v schránke a sú často jediné médium, čo pokrýva samosprávu pravidelne. Pre mestá so 16 až 30-tisíc obyvateľmi určuje zákon limit na výdavky kandidáta na kampaň 50.000 €. Až polovicu tejto sumy môžu úradujúcim primátorom de facto priniesť noviny financované z mestského rozpočtu,“  upozornil riaditeľ TIS Gabo Šípoš na neférovú výhodu. Aj to je podľa neho „jeden z dôvodov, prečo viac ako dve tretiny primátorov a starostov kandidujúcich v predošlých voľbách dokázalo obhájiť svoje posty a podobnú úspešnosť možno predpokladať i v týchto voľbách“.

Pozn.: TIS je organizácia , ktorej  poslaním je znižovať korupciu a zvyšovať transparentnosť inštitúcií. Sledujú mocných, presadzujú riešenia a zapájajú ľudí do verejnej kontroly. Ich víziou je Slovensko a svet so zodpovednými ľuďmi a otvorenými inštitúciami bez korupcie.

Poštové schránky po Slovensku zaplavia vo volebnom roku státisíce kusov novín za milióny eur propagujúce úspechy primátorov a starostov.

Šéfovia radníc sú pred jesennými komunálnymi voľbami vo výhode oproti svojim vyzývateľom. Značná časť mestami vydávaných novín stále slúži predovšetkým na propagovanie úspechov primátorov. Objektívnosť tlačených mestských médií sa zásadnejšie nezvýšila ani počas aktuálneho volebného obdobia, kedy sa do vedenia značnej časti samospráv dostali noví politici sľubujúci zmenu. Ukázalo to v poradí tretie hodnotenie užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávneho charakteru radničných novín v 100 najväčších mestských samosprávach (radničné noviny vydáva 84 z nich), ktoré uskutočnila Transparency International Slovensko (TIS).

Radničné noviny sa za štyri roky posnuli len nepatrne nahor, keď sa celková úroveň Indexu Benefit, ktorým TIS verejnoprávny charakter meria, zvýšila iba o tri percentuálne body (zo 49% v roku 2018 na 52% v roku 2021). Posun znamená prelomenie psychologickej 50-percentej hranice, nad ktorou sa noviny dostávajú zo škodlivého pásma, kde prevažujú negatívne ukazovatele nad pozitívnymi, do pásma prínosných novín. Pod touto hranicou však stále zostáva tretina najväčších samospráv. Odlepiť sa výraznejšie od priemeru (nad 60% Benefitu) sa aktuálne podarilo len 14-tim z 84 hodnotených titulov.

Z hľadiska verejnoprávnosti možno aktuálne za najprínosnejšie radničné periodikum označiť nový mesačník Košice v skratke, ktorý začal vlani vydávať košický magistrát. Ako prvý dokázal preniknúť do hornej štvrtiny škály hodnotenia (77%). Primátor sa v novinách nevyskytuje často, rozoberajú sa v nich miestami aj pálčivé témy s pluralitnými názormi, priestor dostáva i kritika. Na podobnej úrovni sú periodiká vydávané Banskou Bystricou a Prešovom (obe Benefit nad 70%). Najškodlivejšie noviny vydávajú Tvrdošín, Humenné a Rimavská Sobota (Benefit zhodne po 32%). Primátormi sú najviac zneužívané na osobnú prezentáciu, pri posledných dvoch samosprávach aj na pravidelné napádanie oponentov.

Súčasťou projektu bol aj dotazníkový prieskum TIS, ktorý ukázal viaceré zlepšenia v otázkach
novinárskych štandardov. Redakčnú radu majú už dnes takmer tri štvrtiny hodnotených periodík (71%), kým pred štyrmi rokmi to bolo iba 55%. Vlastný redakčný štatút prijala polovica samospráv (49%), v roku 2018 ho mala tretina (34%). Mestské noviny sú však stále väčšinovo pod vplyvom politikov. Až jedna pätina periodík priznáva, že na ich konečnej podobe sa primátor podieľa priamo. V takmer polovici novín má konečné slovo redakčná rada, zväčša pod vplyvom primátora. Len tretina miest deklarovala redakčnú nezávislosť, pri viacerých z nich sa to však na ich obsahu neprejavuje.
Do radničných novín sa stále ťažko dostáva čo i len polemická zmienka o krokoch vedenia samosprávy. Viac ako polovica z celkom 420 hodnotených vydaní (59%) neobsahovala vôbec žiaden kritický názor, čo je stagnácia oproti roku 2018 (58%). Takmer dve tretiny novín (60%) nadmerne zverejňujú fotografie primátorov (63% v roku 2018). Niektoré radničné noviny sú primátormi naďalej zneužívané na priame útoky voči ich kritikom. Takmer v každom desiatom vydaní (8%) sme zaznamenali vyjadrenia poškodzujúce oponentov bez možnosti reakcie (v roku 2018 to bolo ešte 15%).

Priemerné mestské noviny tak aj naďalej prezentujú takmer výlučne pohľad radnice, pričom si
všímajú iba jej úspechy. Šéfovia radníc ich väčšinou nezneužívajú okato, zriedka sa, napríklad, objaví ich fotka na titulnej strane. Vo veľkej miere však v novinách názorovo dominujú, iné názory či ojedinelá kritika sa vyskytuje iba okrajovo. Akú zbraň môže takéto periodikum predstavovať v nadchádzajúcich komunálnych voľbách naznačuje fakt, že až 85–percent veľkých samospráv distribuuje mestské noviny bezplatne v tisícových nákladoch priamo do schránok obyvateľov. Pre značnú časť z nich pritom predstavujú primárny zdroj informácií o dianí v samospráve.

V roku 2020 deklarovalo 84 hodnotených samospráv náklady na svoje printy vo výške minimálne 2,3 milióna eur. V tejto sume nie sú často zarátané nepriame náklady, ako sú napríklad mzdy úradníkov tvoriacich ich obsah. Vo volebnom roku možno očakávať ďalšie zvyšovanie týchto výdavkov. Najdrahšie noviny vydáva hlavné mesto, ktoré na ne v roku 2020 vyhradilo 112–tisíc eur. Rok pred voľbami Bratislava zdvihla náklad novín z 36.500 až na 192–tisíc kusov, s čím pravdepodobne porastú aj náklady.

Prostriedky vynaložené na radničné noviny tak môžu úradujúcim primátorom priniesť výhodu
v kampani. Ostatní kandidáti môžu na kampaň vynaložiť iba zákonom stanovený limit, čo je v prípade uchádzačov o post primátora Bratislavy najviac 250–tisíc eur. Ešte vo výraznejšej výhode oproti vyzývateľom môže byť napríklad primátor Senca, kde radnica v roku 2020 vynaložila na mestské noviny 96–tisíc eur. V takýchto veľkých mestách môžu kandidáti minúť na oficiálnu kampaň najviac 50–tisíc eur.

Jednoduchšie ovládnutie mestských novín umožňuje šéfom radníc aj postoj verejnosti, keďže väčšina obyvateľov riziko ich zneužitia nevníma. Podľaprieskumu, ktorý pre TIS uskutočnila agentúry Focus v júni 2021, až 80–percent ľudí považuje informovanie periodík vydávaných samosprávou za úplne alebo prevažne objektívne. Manipulácie v nich naopak vníma iba necelých 14 percent. Za takýmito výsledkom môže byť aj nízka miera kritickosti obyvateľov k obsahu radničných novín, ktoré viacerými atribútmi napĺňajú kritériá verejnoprávnych médií a mali by pre ne platiť obdobné novinárske štandardy.
V aktuálnom hodnotení sa TIS zamerala na vydania novín z druhého polroka 2021. Pokušenie zneužiť radničné printy môže v nastávajúcich mesiacoch pred jesennými komunálnymi voľbami ešte narastať. Aj vďaka projektu Hlásne trúby môžu byť takéto pokusy občanmi ľahšie rozpoznané a pre lokálnych politikov ťažšie obhájiteľné.

Zvrátená túžba po genocíde? Privítal by šéfredaktor mestských novín milióny zbytočných úmrtí po očkovaní? Samozvaný revolucionár a púchovský novinár Slavomír Flimmel, ktorý obvykle sám seba vykresľuje ako bojovníka proti totalite, vyjadril vskutku úchylnú predstavu. Vôbec by mu nevadilo, keby sa milióny ľudí nechalo na Slovensku očkovať hoci aj Savom. Takmer istú smrť si zrejme zaslúžia len preto, že nezastávajú podľa neho ten správny svetonázor. Zdá sa to neuveriteľné, ale uvedené nezmysly šíri šéfredaktor Flimmel aj verejne cez sociálnu sieť Facebook.

Vo všeobecnosti sa za genocídu alebo genocídium označuje čiastočné alebo úplné vyvraždenie skupiny osôb alebo jej ťažké duševné či telesné poškodenie s cieľom zničiť ju, zvyčajne z náboženských, rasových, jazykových, národnostných, niekedy aj kultúrnych či politických príčin.

Keď šéfredaktor Flimmel prostredníctvom sociálnej siete Facebook informoval, že Igor Matovič klame, keď tvrdí, že pre nesúhlas ZA ĽUDÍ nemôže očkovať Sputnikom, nikto nečakal, aké obludné túžby v sebe skrýva.

“Nech Matovič a OĽANO na svoju zodpovednosť (a hanbu) robí z ľudí na Slovensku pokusných králikov. Mne osobne by to vôbec nevadilo, keby sa milióny slovenských komunistov, fašistov a „obyčajných ľudí“ dali očkovať ruským Sputnikom alebo hoci aj Savom. Keď chcú…“ napísal následne Flimmel.

Pánovi Flimmelovi teda evidentne neprekáža ani to, že aplikáciu dezinfekčných prostriedkov priamo do žily by takmer isto nikto z uvedených miliónov slovenských spoluobčanov neprežil.

Na záver je ešte vhodné zamyslieť sa nad tým, aký postoj by zaujali príslušníci Židovskej náboženskej obce, prípadne slovenské orgány činné v trestnom konaní, ak by sa niekto obdobne primitívnym spôsobom vyjadril o miliónoch židovských komunistoch, fašistoch a „obyčajných ľudí“.

–LK–

Už najbližšiu sobotu, 26. októbra 2019 o 16:00 hodine sa v meste Puchov uskutoční zaujímavé vzdelávacie podujatie o histórii Slovanstva, určené pre širokú verejnosť. Napriek tomu, že sa jedná o apolitickú a nekomerčnú akciu (so vstupom zdarma), púchovské mestské noviny odmietajú uverejniť riadne objednanú platenú inzerciu s vyobrazením Vladimíra Putina. Organizátor netají svoje znepokojenie, keďže mal maximálny záujem svoju pripravovanú prednášku o Slovanstve spropagovať.  

Bezdôvodná cenzúra? Púchovské noviny neuverejnia reklamnú inzerciu s vyobrazením ruského prezidenta Putina. Prednášať do Púchova o Slovanstve sa údajne chystajú Miloš Zverina- zakladateľ združenia Slavica a PhDr. Ľubomír Huďo- novinár a spisovateľ.

„Vážení priatelia, srdečne vás pozývam na prednášku Slovanstvo a súčasnosť, ktorá sa uskutoční  26. 10. 2019  t.j. sobotu o 17:00  na adrese: ul. 1.mája 1888/52 Púchov. Je to budova, ktorá sa nachádza hneď za domom služieb smerom na firmu Makyta. Bola tam reštaurácia Tirol. Prosím, prepošlite tento oznam aj vaším priateľom, aby to malo nejaká význam. Rátal som s tým, pozvánku na prednášku podám ako platenú inzerciu v Púchovských novinách, lenže tá banda boľševických parazitov mi to zamietla.“ napísal vo svojom stanovisku organizátor.

Taktiež pripojil aj odpoveď z Púchovskej kultúry na jeho žiadosť:

„Dobrý deň, na základe prehodnotenia inzercie právnikom spoločnosti sa vedenie rozhodlo v Púchovských novinách inzerát neuverejniť. Prvky v predmetnej inzercii kompetentní vyhodnotili za propagáciu politickej strany a tú zverejňujeme len v čase predvolebnej kampane.“

–LK–

NOVÝ KRUHÁČ TAK SKORO NEBUDE
Trenčiansky samosprávny kraj začiatkom minulého roka avizoval, že sa chystá vybudovať novú kruhovú križovatku v Púchove. Križovatka v hodnote viac ako jeden milión korún by mala vyriešiť dopravne komplikovanú situáciu na výjazde z Púchova do Streženíc a ďalej do Lednických Rovní, kde sa na cestu II/507 napájajú ulice Svätoplukova, Streženická a Riečna. Aj keď sa hovorilo, že so stavbou sa začne v roku 2019, už dnes je jasné, že začiatok výstavby sa minimálne na rok odkladá. Križovatka nemá ešte ani stavebné povolenie, legislatívny proces totiž skomplikovalo úmrtie jedného z vlastníkov susedných pozemkov.

NIE VŠETCI POSLANCI SÚ V ŠKOLSKÝCH RADÁCH
Mestskí poslanci sú počas svojho štvorročného volebného obdobia členmi rôznych komisií a rád. Každý jeden z devätnástich púchovských zastupiteľov je členom niektorej z odborných komisií mestského zastupiteľstva, väčšina z nich získala aj miestenku v dozorných radách mestských spoločností a prostredníctvom poslancov má Mesto Púchov z pozície zriaďovateľa svoje zastúpenie aj v školských radách materských a základných škôl. Aj keď v školských radách je k dispozícii dovedna 32 miesteniek pre zástupcov mestskej samosprávy, nie všetci poslanci dostali možnosť v nich pôsobiť. Aktuálne v niektorej zo školských rád pôsobí len pätnásť z devätnástich členov poslaneckého zboru.

ZA ODPAD SI PRIPLATÍME
Po ôsmich rokoch sa v Púchove zvyšuje miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. A to nie o pár centov, ale rovno o pätnásť percent. Ak doteraz Púchovčania platili za vývoz a likvidáciu odpadu ročný poplatok vo výške 29,20 eur, po novom to bude 33,58 eur. Na svojom júnovom rokovaní o tom rozhodli členovia mestského zastupiteľstva, pričom schválené VZN vstúpi do platnosti 1. januára 2020.

Od pondelka 26. augusta na tradičných predajných miestach 24 strán za 40 centov.

Púchovské noviny klamú o kauze s nájomnými bytmi, lebo Henekovi nepasuje pravda.

1. Nejedná sa o žiadne sociálne byty, tento štandard bytov v Púchove zanikol pred viac ako 15 rokmi. Presne naopak- za mestské nájomné byty sa platí vysoký nájom, pretože sa z neho spláca úver od Štátneho fondu rozvoja bývania.

2. Za primátorovania Rastislava Heneka bol zrušený verejne dostupný poradovník na mestské byty. Žiadatelia sú vyraďovaní bez možnosti namietania. Ani jediný raz sa nesmeli zúčastniť zasadania bytovej komisie.

3. Napriek nesúhlasu bytovej komisie Henek protekčne pridelil byt svojej známej Sliackej. Tá pritom vlastnila byt, ktorý potom výhodne predala. Viceprimátor Roman Hvizdák verejne vyhlásil, že na mestskom úrade následne zistil Sliackej dlhy na nezaplatenom nájomnom k pridelenému bytu.

4. Primátor Henek uprednostnil aj brata viceprimátora Hvizdáka a za symbolickú cenu mu predal mestský byt, za ktorý však v stanovenej lehote nezaplatil. A hoci ho najmenej 10 rokov nesmel predať, už po 16 dňoch ho so ziskom viac ako 500% rýchlo speňažil. Henekova manželka prevody bytu na katastri bleskovo zapísala. Henek od Hvizdáka nič nevymáha, aby sa všetko skrylo a ututlalo.

5. Mestské byty sú prideľované dlhodobým neplatičom, ktorí v okolitých obciach museli pre dlhy odísť. V Púchove sa ich bývanie a všetky spotrebované energie platí v tichosti z mestského rozpočtu. Primátor Henek doteraz ani jednému neplatičovi neposlal výzvu na vypratanie bytu.

6. Nech z mestského bytu odíde každý, u koho sa preukáže vlastníctvo bytu alebo obývateľného domu! Lenže poslanci odmietli zvolanie verejnej komisie, kde by sa to mohlo preukázať a odmietli aj transparentne zverejniť zoznam všetkých neplatičov a výšku všetkých ich dlhov.

7. Šéfredaktor Púchovských novín Flimmel odmietol poskytnúť priestor na vyjadrenie riadne platiacim nájomníkom, lebo to vraj musí vopred schváliť mestská rada(!). Preto sú opakovane uverejňované iba falošné informácie poslanca Laka. Púchovské noviny klamú verejnosť, aby zakryli machinácie vedenia mesta s nájomnými bytmi a Henek sa ďalej schovával pred ľuďmi.

Podpísaní nájomníci mestských bytov Moyzesova a Moravská č.1866 a 1867

Začiatkom novembra sme vám na stránkach Púchovských listov priniesli článok z pera poslanca Rudolfa Marmana pod názvom „Prestaňme ubližovať gymnáziu“. V rovnakom znení mal byť zverejnený aj v mestských Púchovských novinách, lenže ich šéfredaktor Slavomír Flimmel sa rozhodol žiadosti Rudolfa Marmana nevyhovieť. Okrem iného argumentoval tým, že článok vyšiel v Púchovských listoch, ktoré vníma ako konkurenciu. Rudolf Marman so Slavomírom Flimmelom si celú situáciu vysvetľovali na rokovaní mestského zastupiteľstva a bola z toho poriadna slovná potýčka.

Novembrový článok Rudolfa Marmana bol jeho reakciou ako bývalého študenta púchovského gymnázia na články, ktoré boli na stránkach Púchovských novín publikované po tom, čo inštitút INEKO zverejnil aktualizovaný celoslovenský rebríček stredných škôl.

„Ja som poslal môj názor do dvoch novín – do našich mestských Púchovských novín a do Púchovských listov. Posielal som to dvomi mailami – najprv pánovi Flimmelovi a o päť minút následne do Púchovských listov. Pán Flimmel mi nezverejnil môj názor, pričom mi to odôvodnil tým, že som to dal do konkurenčných novín. Pýtam sa ho teda, či stále trvá na svojom pôvodnom argumente.“ – otvoril tému poslanec Rudolf Marman.

Slavomír Flimmel vo svojej reakcii priznal, že uverejnenie v konkurenčných novinách bolo síce argumentom, ktorý pred Rudolfom Marmanom použil, ale hlavný dôvodom bolo niečo iné.

„Hlavný dôvod z mojej strany bol ten, že nie sme povinní zverejňovať akékoľvek nevyžiadané príspevky a máme právo aj nezverejniť nejaký príspevok a najmä taký, ktorý považujeme za nepravdivý. Sľúbil som poslancovi Marmanovi, že to zverejním na webovej stránke Púchovských novín, pretože to vyžaduje aj odpoveď a je to rozsahom príliš rozsiahly text, tak sa nehodí do novín, a to som aj splnil,“ vysvetľoval svoj postup pred poslancami mestského zastupiteľstva Slavomír Flimmel.

Rudolfa Marmana takéto vysvetlenie pochopiteľne neuspokojilo a vo výčitkách smerom k šéfredaktorovi Púchovských novín pokračoval: „Pán Flimmel, existuje nejaká novinárska etika. To bol môj názor ako občana Mesta Púchov a vy ste mi nedali možnosť v 8000 výtlačkoch reagovať na nejakú vec. Vy ste mi jasne odpovedali, že mi to neuverejníte, lebo to vyšlo u konkurencie. Ale ja predsa svoj názor môžem zverejniť aj vo viacerých novinách, pokojne aj v Považskej Bystrici. Vy mi nemôžete argumentovať konkurenciou – to nie sú vaše súkromné noviny, aby ste si tam liečili svoje komplexy z gymnázia a útočili na svojich kolegov z gymnázia. Ja som mal svoj názor, ktorý som ako bývalý študent gymnázia napísal a vy ste mi ho nezverejnili. Na jednej strane do školy útočíte a na strane druhej, keď ju chce bývalý študent brániť, tak to nezverejníte. To nie sú vaše noviny, pán Flimmel, to sú mestské noviny a my vás platíme z mestských peňazí. Vy nie ste súkromný podnikateľ Flimmel, s. r. o., tak sa podľa toho do budúcna prosím vás správajte.“

Podľa Rudolfa Marmana to nie je prvý prípad, kedy ho šéfredaktor Púchovských novín ignoroval: „Keď dával v minulosti priestor poslancom v Púchovských novinách, tak som sa opýtal, kedy príde rad na mňa a aký kľúč pri výbere oslovených poslancov používa. Odpovedal mi, že náhodný. A hneď vzápätí prestal priestor poslancom poskytovať. Za štyri roky ste neboli schopný poslancom, tak aby to išlo periodicky podľa jednotlivých volebných obvodov, dať nejakých päť otázok na nejakú problematiku. Ja tie noviny otvorím a ja tam vidím stále tých istých ľudí, ktorí tu pípajú a kývajú ako oslíkovia, ale tu je predsa aj koalícia, aj opozícia. Ja som už dávnejšie povedal, že mne je jedno, či je mačka čierna alebo biela, hlavne, že chytá myši.“

Slavomír Flimmel predsa len ešte raz siahol po mikrofóne, aby na Marmanove slová krátko zareagoval: „Neviem, či mám zaťažovať ľudí našimi spormi s pánom Marmanom, ja som mu to dostatočne vysvetlil na webovej stránke. Opäť opakuje nepravdy, z ktorých som ich usvedčil. On nebol obvinený ani osočovaný v našich novinách, jeho sa to vôbec netýkalo, keď sme písali o gymnáziu v Púchove, mal sa ozvať štatutár tohto zariadenia. Neviem, že by si ty bol predstaviteľ gymnázia a vo svojom článku si hovoril mnohé nepravdivé informácie, na ktoré som reagoval na webovej stránke a nepovažoval za vhodné obťažovať osem tisíc čitateľov či desaťtisíc čitateľov našich novín v tlačenej podobe našimi žabomyšími spormi.“

Posledné slovo v tejto „prestrelke“ mal však predsa len Rudolf Marman: „To nie sú žiadne žabomyšie spory, ja som bývalý študent gymnázia a čoho sa teda bojíš? Ak tvrdíš, že sú to klamstvá, nechaj to posúdiť tým ľuďom. Nech si to osem tisíc ľudí prečíta a posúdi, či klamem. Vyšlo to v iných novinách a tam problém s uverejnením nemali.“

Reakcie ostatných poslancov? Žiadne. Reakcia predsedajúceho Romana Hvizdáka, ktorý poslednýkrát viedol rokovanie mestského zastupiteľstva? Zmohol sa len na jedno slovo. To slovo znelo: DOBRE.

Rado Varga

Už dva roky sa zaoberám úvahami o možnej či nemožnej verejnoprávnosti miestnych médií, novín a televízie súčasne. Začalo sa to návrhom prichádzajúceho primátora v roku 2014 na text do Programového vyhlásenia o redakčnej rade, čo zaváňalo starými známymi časmi a cenzúrou. A rýchlo to pokračovalo rozpustením redakcie, prepustením šéfredaktora Radoslava Vargu, následne pani Mirky Frankovskej, Miloša Žatka,…, a teraz pána Petra Hudáka. (Vážené bývalé redaktorky, redaktori, kameramani,… veľká vďaka za roky kvalitnej tvorivej práce!)

Púchovská televízia bola, je a mala by zostať strategickým majetkom Mesta Púchov. Roky sme ju budovali po materiálnej stránke a zároveň po stránke personálnej. Svojím vybavením, kvalitnými redaktormi a technikmi celé roky tvorila dôležitú súčasť verejného života Púchova. Právom sa preto dostala do zoznamu Strategického, teda chráneného, majetku mesta.

Som presvedčený, že je možné a nevyhnutné nájsť funkčný model miestnej televízie a miestnych novín tak, aby plnili svoju základnú funkciu, byť objektívnym verejným médiom. Dnešný stav Púchovskej televízie a Púchovských novín o vyváženosti a objektivite spravodajstva nemôže ani snívať. Televízia i noviny sa stali nástrojom osobnej prezentácie niekoľkých poslancov a zamestnancov mesta, nástrojom znevažovania troch opozičných poslancov.

Od systému „šéfredaktor a okolo neho tvorivý tím“ sa televízia dostala do stavu „výroby vopred objednaných radnici neškodných príspevkov“. Za naše mestské peniaze sa z televízie a novín stalo médium podobné Slovenskej televízii v období „mečiarizmu“, kedy platila jedna pravda, jeden názor, my sme dobrí a všetci ostatní sú zlí, protinárodní, protipúchovskí. Len biela a čierna. K tomu už treba len miestne uzákoniť vedúcu úlohu jednej strany a schváliť nezákonnosť iných názorov a osobitne opozície.

Základnou otázkou teda je, akú úlohu majú mať miestne médiá v riadnej, demokratickej, slobodnej spoločnosti, v slobodnom Meste Púchov.

Navrhujem tieto úlohy, rozmýšľajte so mnou:

• poskytovať objektívne vyvážené spravodajstvo, overené a neskreslené,
• pestovať „lokálnu identitu“, propagovať činnosť mesta, inštitúcií a aktivity v meste,
• plniť úlohu spoločenskej kontroly vecí verejných,
• vytvárať priestor pre diskusiu a kultivovanú kritiku v záujme hľadania najlepších riešení, v záujme pokroku, poučenia sa z chýb, odstraňovania nedostatkov,
• šíriť humanizmus a porozumenie,
• inšpirovať kultúrou a športom,…

Miestna televízia a miestne noviny majú nezastupiteľnú funkciu vo verejnom živote. Majú rovnako dôležitú funkciu ako školy, kultúra, šport, oblasť sociálna, ochrana životného prostredia, či oblasť prevádzková (čistenie mesta, kosenie,…).

Miestne médiá majú silu život kultivovať, poľudšťovať, demokratizovať a sprehľadňovať, robiť verejný život čistým a otvoreným, transparentným. Dnes svoj boj naše médiá prehrávajú! Dva roky to asi musíme vydržať! Ja však pevne verím, že čoskoro nájdeme dobrý model a priestor na to, aby mohli Púchovská televízia a Púchovské noviny opäť transparentne prekvitať.

Miroslav Kubičár, poslanec MsZ