K požiaru rodinného domu došlo ešte vo štvrtok 19. novembra 2020 v ranných hodinách v obci Lednické Rovne, časť Medné. Po jeho uhasení boli nájdené dve telá, muža a ženy, s viacerými bodnými a reznými ranami.

Požiar vypukol v interiéri rodinného domu, pričom sa v ňom v tom čase nachádzalo 5 osôb. Prípad si prevzala NAKA a krátko nato zadržali aj podozrivého Lukáša. Ten bol vyšetrovateľom obvinený a následne bolo rozhodnuté o jeho väzobnom stíhaní.

Lukáš K. mal vraždu naplánovať spolu s maloletou nevlastnou sestrou, pričom motívom mala byť pomsta za zlé správanie sa k deťom. Vraždu vykonal v noci a hrozivý skutok sa následne pokúsil kamuflovať požiarom.

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v utorok 9. novembra 2021 Lukáša K. odsúdil na trest odňatia slobody o dĺžke 19 rokov. Rozsudok však zatiaľ nie je právoplatný.

K nižšej výške trestu prispelo aj to, že Lukáš K. doteraz nebol trestaný, viedol usporiadaný život, priznal svoju vinu a s políciou spolupracoval. Podľa jeho obhajkyne vraždil v afekte a chcel ochrániť súrodencov pred despotickým otcom.

Začiatkom júna 2016 otriaslo obcou Dohňany v okrese Púchov zavraždenie 69-ročnej ženy. Obhliadajúci lekár najskôr skonštatoval, že nejde o cudzie zavinenie, súdna pitva však dokázala, že smrť bola spôsobená konaním inej osoby.

Vzhľadom na podozrivé okolnosti privolali na miesto udalosti políciu, následne sa začalo trestné stíhanie za prečin usmrtenia a bola nariadená súdna pitva. Táto preukázala, že smrť bola spôsobená konaním inej osoby.

Po troch rokoch kriminalisti našli páchateľa vzniesli voči nemu obvinenie. „Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči 36-ročnému mužovi z okresu Púchov pre obzvlášť závažný zločin vraždy. Obvinený muž ešte v júni 2016 napadol 69-ročnú ženu v jej dome v okrese Púchov.“ informovala krajská policajná hovorkyňa Danka Adámiková.

Dôvodom jeho konania bolo, že žena obvinenému odmietla požičať 20 eur s tým, že bude vykrikovať aj vonku, že muž nemá peniaze, načo obvinený ženu fyzicky napadol a uškrtil ju.

Páchateľ sa však na súde k činu priznal s tým, že nemal v úmysle spôsobiť jej smrť.

Krajský súd mu znížil znížil trest z 20 na 15 rokov nepodmienečne. Dôvodom malo byť to, že nešiel k poškodenej vraždiť, išiel k nej len pre peniaze, ktoré chcel použiť pre svoje osobné potreby.

Z prečinu „zanedbanie povinnej výživy“ policajný vyšetrovateľ z Považskej Bystrice obvinil 36-ročnú Janu z okresu Považská Bystrica (naposledy bytom v zahraničí).

Obvinená bola rozsudkom Okresného súdu zaviazaná prispievať na svoju maloletú dcéru, ktorú súd zveril do starostlivosti starej matke (Janinej matke) 200 € mesačne. Tejto povinnosti sa od júla 2016 do augusta 2019 vyhýbala a na svoju maloletú dcéru neplatila.

Vznikla jej dlžoba na nezaplatenom výživnom vo výške 7.250 €. Obvinená sa vyživovacej povinnosti úmyselne vyhýbala a to tak, že nebola nikde zamestnaná a nebola ani registrovaná v sociálnom zabezpečení ani v Rakúsku, kde naposledy pracovala a ani na Slovensku.

Nakoľko sa konania dopustila závažnejším spôsobom konania, v zmysle zákona jej hrozí trest odňatia slobody na jeden 1 až 5 rokov.

V stredu 9. januára 2019 sa v Považskej Bystrici konal súd s 33-ročným Pavlom z Beluše, ktorý čelil obžalobe zo sexuálneho zneužívania maloletých chlapcov. Malo ísť o dvoch futbalistov miestneho klubu vo veku 10 a 11 rokov, ktorých mal obžalovaný trénovať.

Obžalovaný sa dokonca sám priznal, že v minulosti zneužíval aj tretieho chlapca, ktorý robil miništranta v kostole. Svoje skutky Pavol ľutuje a tvrdí, že predtým nikomu neublížil.

Sudkyňa nakoniec rozhodla o jeho vine. „Obžalovaný bol uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania.“ uviedol hovorca krajského súdu Roman Tarabus.

Prehra mestskej obchodnej spoločnosti MŠK Púchov na prvostupňovom súde v spore s bývalou konateľkou Katarínou Bradáčovou je najhorúcejšou témou v púchovskej komunálnej politike dnešných dní. Rozsudok v prospech bývalej konateľky je pre MŠK Púchov o to bolestnejší, že súdny spor iniciovala samotná firma a boli s ním spojené nemalé finančné náklady. Len súdny poplatok za otvorenie sporu predstavoval viac ako 12 tisíc eur. Rovnakú sumu bude musieť MŠK Púchov nájsť vo svojom rozpočte na prípadné odvolanie. Mestský právnik Anton Školek je presvedčený, že MŠK Púchov nakoniec žiadne súdne trovy platiť nebude. V prípade neúspechu ich totiž mieni vymáhať od Najvyššieho kontrolného úradu. Vedenie NKÚ sa k osobným pocitom Antona Školeka podľa vlastných slov vyjadrovať nebude, pretože jeho názory nemajú žiadnu oporu v legislatíve.

Necelý týždeň po vynesení rozsudku Okresným súdom v Považskej Bystrici zasadlo mestské zastupiteľstvo a podľa očakávania sa hovorilo aj na túto tému. Takmer hodinu trvajúcu diskusiu „odpálila“ svojou otázkou na konateľa MŠK Púchov, s. r. o. Štefana Ondričku poslankyňa Hedviga Šulcová: „Neviem do akej miery ste sa o tento spor zaujímali a či ste sa niekedy zúčastnili niektorého zo súdnych pojednávaní, ale pán Školek nám tu neustále pripomínal, aké škody pani Bradáčová napáchala, informoval nás o nových a nových obvineniach, a tak sa postupne dopracoval až k sume viac ako 200 tisíc eur s vyhrážkou, že to bude platiť zo svojho za zlé hospodárenie vo funkcii konateľky. Nenachádzam iné slová: je to hanba vedenia mesta, ktoré využilo svoju moc, znepríjemnilo pani Bradáčovej a celej jej rodine život a podľa mňa to nie je nič iné, len politická objednávka. A týchto politických objednávok je viac a týkajú sa niekoľkých ďalších zamestnancov mestského úradu, ktorí bezdôvodne alebo krivým obvinením prišli o svoje pracovné miesta. Po dvoch rokoch tvrdenia týchto nezmyslov a znepríjemňovania života pani Bradáčovej a jej rodiny okresný súd rozhodol, že pani Bradáčová je v plnej miere nevinná. Keďže po doručení rozsudku bude plynúť určitá lehota na odvolanie, chcem sa opýtať, či sa hodláte odvolať.“

Od Štefana Ondričku sa však poslankyňa Hedviga Šulcová odpovede nedočkala, keďže ten posunul mikrofón právnemu zástupcovi MŠK Púchov Antonovi Školekovi. „Žalobu podala spoločnosť MŠK Púchov, s. r. o. z dvoch dôvodov. Jednak existovala správa komisie, kde predsedom komisie bol pán poslanec Marman, a týkala sa oplotenia kúpaliska. Žalobu sme podali aj z dôvodu, že existoval protokol Najvyššieho kontrolného úradu, kde boli zistené závažné pochybenia a nehospodárne nakladanie s majetkom. Mestská spoločnosť nemala inú možnosť na základe nálezu NKÚ urobiť len to, že podala žalobu a vymáhať spôsobenú škodu od bývalej konateľky, ktorá podľa toho protokolu bola za spôsobenú škodu zodpovedná,“ skonštatoval Anton Školek.

Ten pripomenul, že Okresný súd v Považskej Bystrici je len súdom prvého stupňa a jeho rozhodnutie nie je právoplatné. „Súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka a považujem to za svojvôľu, lebo sme predložili aj rozhodnutia ústavného súdu, kde sa obdobné veci nejakým spôsobom riešili. Napriek tomu súd rozhodol tak ako rozhodol. U advokátov existuje etický kódex, kde my sa nemáme k činnosti súdu vyjadrovať a ani sa vyjadrovať nebudem. Existuje v zmysle zákona opravný prostriedok, ktorým je odvolanie, existujú aj ďalšie možnosti, ktorými sú dovolania na Najvyšší súd či Ústavný súd. Bytostne som presvedčený o tom, že pani konateľka spoločnosti spôsobila škodu, jednoznačne to konštatuje protokol NKÚ a aj kontrolóri, ktorí boli zbavení mlčanlivosti, jednoznačne potvrdili jej potvrdenia. Poradím sa s konateľom spoločnosti, ale aj s jediným spoločníkom tejto spoločnosti, ktorú zastupuje pán primátor a vysvetlím im okolnosti, pre ktoré jednoznačne odvolanie vo veci treba podať,“ naznačil ďalší postup Anton Školek.

Poslanec Rudolf Marman sa zaujímal o to, aké vysoké sú poplatky za trovy konania a trovy súdneho zastupovania a kto ich bude platiť. Anton Školek je presvedčený, že MŠK Púchov ich platiť nebude – v prípade úspechu ich vraj zaplatí Katarína Bradáčová a v prípade neúspechu ich platenie Anton Školek prisudzuje Najvyššiemu kontrolnému úradu: „Trovy konania spočívajú ľudovo povedané, že je to súdny poplatok, ktorý sme zaplatili a sú to trovy právneho zastupovania jednej i druhej strany. Tieto náklady znáša strana, ktorá je v spore neúspešná. Podľa môjho názoru po právoplatnom skončení sporu, nie po rozhodnutí Okresného súdu v Považskej Bystrici, som presvedčený, že všetky trovy bude platiť pani Bradáčová. Existuje samozrejme aj druhá varianta. Keby aj nedajbože sme neboli v tomto spore úspešní, lebo človek musí počítať so všetkým, existuje v Civilnom sporovom poriadku ustanovenie paragrafu 81, kde sa hovorí o intervencii. Intervenient je účastník konania, ktorý na základe rozhodnutia súdu na návrh účastníka konania sa môže stať účastníkom konania. MŠK Púchov je účastníkom konania, je žalobca a vzhľadom na to, že žalobu sme podali na základe protokolu Najvyššieho kontrolného úradu, tak z toho titulu sme aj vyzvali NKÚ ako intervenienta, aby sa stal účastníkom konania a aby ako účastník konania obhajovalo závery zo svojho protokolu. Civilný sporový poriadok hovorí aj o tom, že v prípade, že sa táto vyzvaná osoba nechce stať účastníkom konania, tak v zmysle paragrafu 86 (oznámenie o spore) aj znáša nároky účastníka konania, teda nás. My sme túto zákonnú povinnosť splnili, vyzvali sme NKÚ, aby sa stal účastníkom konania, ten túto možnosť nevyužil, iba zbavil mlčanlivosti dvoch členov komisie, ktorí vo veci vypovedali. Takže k trovám: ak nebudeme úspešní v spore, tak v zmysle tohto ustanovenia zaplatí trovy Najvyšší kontrolný úrad.“

Slovo si vzal späť poslanec Rudolf Marman, podľa ktorého mal MŠK Púchov viesť spor s bývalou konateľkou len ohľadne stavby plota: „Keď som odhalil kauzu plot, tak mi išlo o dve veci. Primárne o to poukázať na to, že stavba nového plota bola zbytočná, pretože ten pôvodný bol vyhovujúci a stačilo vymeniť pár dosiek a mali by sme prírodný plot. Sekundárna vec bola, že ten nový plot bol predražený a za tým si stále stojím. Od začiatku som tvrdil, že sme mali viesť samostatný spor k plotu a ak by MŠK Púchov chcel, mohol viesť aj ďalší súdny spor ohľadom výstupov z protokolu NKÚ. Takto sme však zaplatili zbytočne vysoký súdny poplatok a vysoké sú aj trovy súdneho konania.“

Mestský právnik Anton Školek si napriek tomu húdol svoje a o súdne trovy nemá obavy: „Pokiaľ ide o súdny poplatok, ten sme zaplatili my ako žalobca, náklady znáša ten, kto spor prehrá. Už som to povedal, podľa môjho názoru ho bude znášať pani Bradáčová a v prípade, že prehráme, tak podľa ustanovenia Civilného sporového poriadku znáša intervenient, ktorý do konania nevstúpil. My sme ho listom upozornili, že ak nevstúpi a nebude obhajovať závery, ktoré v protokole NKÚ sú, vystavuje sa tomu, že náklady s tým spojené bude znášať on. Ak sa odvoláme, je to spoplatnené, zaplatíme súdny poplatok, na ktorý sa vzťahuje to, čo som pred desiatimi sekundami povedal.“

Rudolf Marman v reakcii naznačil aj katastrofický variant pre MŠK Púchov: „Môže sa teda stať, že my prehráme s pani Bradáčovou a budeme žiadať NKÚ, aby nám zaplatil všetky náklady spojené so súdnym procesom, NKÚ to odmietne zaplatiť a my sa budeme s ním súdiť.“ Školekova odpoveď znela: „Teoreticky je všetko možné.“

Čo by to bola za diskusia, keby sa do nej nezapojil aj poslanec Lukáš Ranik, ktorý je zároveň zamestnancom spoločnosti MŠK Púchov, s. r. o. a donedávna bol aj členom dozornej rady tejto spoločnosti: „Keď najvyšší kontrolný orgán povedal, že tu prišlo k neskutočným pochybeniam, tak je logické, legitímne a racionálne, že proste musia, či jediný spoločník alebo konateľ konať. Ja sa smejem z toho rozhodnutia okresného súdu, lebo som to konzultoval aj s viacerými poslancami Národnej rady SR, a toto je proste niečo nehorázne. Nečudujem sa tomu, že ľudia v uliciach bojujú za spravodlivosť, ktorej sa nedá domôcť. Jednoznačne sme sa bavili, že to nemôžeme nechať tak. Tu si nemôže niekto samostatne vyslovovať niečo, čo najvyšší orgán kontroly v štáte povedal. Preto to musí ísť ďalej, aby sme bojovali za spravodlivosť. To, čo sa deje na Slovensku, je už za hranicou. Teším sa, čo sa stane po najbližších parlamentných voľbách, kedy nová vláda pripraví špecializovaný vyšetrovací tím na všetky kauzy v Púchove.“

Vzápätí sa do diskusie zapojila aj poslankyňa Jarmila Andreánska, ktorá si myslí, že spoločnosť MŠK Púchov zbytočne míňa peniaze na nezmyselný súdny spor: „Dúfam, že Mesto Púchov zverejní všetky zápisnice súdu a celý rozsudok, z ktorého bude zrejmé, v akom stave sa celý proces nachádza. Kontrolóri, na ktorých sa odvolávate, dali ruky od toho preč a na pojednávaniach povedali, že s tým nemajú nič spoločné a všetko mala na starosti pani Kavecká. V zápisniciach to nájdete. Ak tu niekto klame, robí to pán Školek. Ja som bytostne presvedčená, že pani Bradáčová nepochybila, bola úspešná a pravda vyjde na povrch. V záujme mesta malo byť, aby súdne konanie bolo ukončené čo najskôr. Kto naťahoval celý súdny proces? Takmer tri roky trval tento súdny spor. Za každý súdny úkon, za každé pojednávanie mal doktor Školek zaplatených minimálne 850 eur. Súdny poplatok stál 12 tisíc eur. Spočítajte si, koľko je to peňazí a ja som presvedčená, že raz po právoplatnosti rozsudku budeme musieť tieto peniaze pani Bradáčovej zaplatiť.“

Na záver diskusie ešte raz vystúpil poslanec Rudolf Marman: „Podľa mňa sme ten spor mohli viesť len čisto kvôli plotu. Pán primátor sám tvrdil, že nechceme pokračovať v nezmyselných súdnych sporoch ako to bolo v minulosti. Pri súdnom spore o plot by sme mali nepomerne menší súdny poplatok, nižšie by boli aj súdne trovy. Teraz musíme vinkulovať peniaze z MŠK Púchov na jeden súdny poplatok, na ďalší v prípade odvolania – to je dovedna 24 tisíc eur. Za to mohli športujúce deti niečo mať, mohli sa opraviť chodníky.“

Na Marmanove slová reagoval primátor Rastislav Henek: „Niečo je hovoriť svoj názor od srdca, keď za nič nezodpovedáš a iné, keď zodpovedáš za 18 tisíc ľudí. Mne došiel nejaký protokol z NKÚ, ktorý o niečom hovoril. My máme povinnosť podať žalobu, lebo najvyšší činiteľ NKÚ to odniesol na prokuratúru.“

Ako sa ukázalo, primátor Henek nehovoril pravdu a jeho klamstvo odhalil človek, ktorý mu viac ako rok z pozície poradkyne radil. Marta Kavecká upozornila, že na prokuratúru odniesli protokol z kontroly inej mestskej spoločnosti – Mestského bytového podniku.

Rastislav Henek však nebol jediným, kto poslanecký zbor zavádzal klamlivými informáciami a argumentmi. Tie najzásadnejšie klamstvá odzneli z úst Antona Školeka, ktorý sa snažil prisúdiť
povinnosť platenia súdnych trovov v prípade neúspechu Najvyššiemu kontrolnému úradu na základe uplatnenia príslušných paragrafov Civilného sporového poriadku o tzv. intervencii.

Stanovisko vedenia Najvyššieho kontrolného úradu je v tejto veci jednoznačné: „Závery a zistenia kontrolórov majú pre kontrolované subjekty odporúčací charakter. Najvyšší kontrol- ný úrad Slovenskej republiky nikdy nevstupoval a ani nebude vstupovať ako intervenient do súkromnoprávnych sporov iných subjektov. Považujeme sa bezpredmetné reagovať na tvrdenia, osobné pocity právneho zástupcu MŠK Púchov, nakoľko nemajú žiadnu oporu v platnej legislatíve.“

Rado Varga

Dvestotisíc eur – to bola suma, ktorú mestská spoločnosť MŠK Púchov žiadala vyplatiť od svojej bývalej konateľky Kataríny Bradáčovej. Jej dvaja konatelia – najprv Ľubomír Luhový a po ňom aj Štefan Ondrička – použili z firemných peňazí niekoľko desiatok tisíc eur na vedenie súdneho sporu. Na úvod bolo treba zaplatiť súdny poplatok vo výške 6 percent z vymáhanej sumy a právny zástupca MŠK Púchov Anton Školek si priebežne nechal vyplácať aj zálohové platby za zastupovanie pred súdom. Všetko nasvedčuje tomu, že MŠK Púchov namiesto toho, aby investoval do infraštruktúry alebo zabezpečil nové vybavenie pre športujúce deti, použije ďalších 12 tisíc eur na zaplatenie poplatku za odvolanie voči prvostupňovému rozsudku. Ten už bol obom stranám sporu z Okresného súdu v Považskej Bystrici doručený a v týchto dňoch vrcholí 15-dňová lehota na odvolanie.

MŠK Púchov podal žalobu voči Kataríne Bradáčovej ešte koncom roka 2015 a doplnil ju krátko po tom, čo Najvyšší kontrolný úrad vykonal v tejto mestskej spoločnosti kontrolu. Podľa žaloby mala bývalá konateľka nehospodárne prenajať volejbalovú športovú halu spoločnosti VŠK Púchov, rovnako nehospodárne obstarať oplotenie letného kúpaliska a aj vyplácanie odmien zamestnancom v roku 2014, kedy MŠK Púchov vykázala v účtovnej závierke stratu, bolo podľa žaloby považované za neefektívne. Suma sumárum: 200 tisíc eur.

Pre právneho zástupcu MŠK Púchov Antona Školeka to bola dôležitá suma, pretože tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní sa vypočítava z tarifnej hodnoty sporu. Ak by napríklad na súde bola vymáhaná škoda len 40 tisíc eur (oplotenie + odmeny), advokát by za každé pojednávanie mohol inkasovať len 500 eur. Takto mal však Anton Školek za každé pojednávanie garantovanú odmenu 825 eur, v prípade, že pojednávanie trvalo dlhšie ako dve hodiny, tak dvojnásobok. A pojednávaní, za ktoré Anton Školek zinkasoval 1650 eur, bolo veru neúrekom.

Katarína Bradáčová na prvých pojednávaniach bránila svoje konanie ako konateľky MŠK Púchov prostredníctvom svedkov. Postupne vypovedali bývalý primátor Marián Michalec, členovia bývalej dozornej rady MŠK Púchov, s. r. o., bývalá prednostka mestského úradu, poslanci mestského zastupiteľstva, ale aj dnes už bývalý hlavný kontrolór Miroslav Jurči. Anton Školek nenominoval na prvé štyri pojednávania ani jedného svedka, len si v tichosti mädlil ruky, keď hodinové ručičky nezadržateľne odrátavali čas pojednávania. Práve po vypočutí posledného svedka Miroslava Jurčiho Anton Školek vycítil, že sa spor blíži ku koncu.

Písal sa 6. február 2017 a bytčianskemu advokátovi sa podarilo oddialiť vynesenie rozsudku o neuveriteľných štrnásť mesiacov. Využil na to januárový požiar auta poslanca Lukáša Ranika a tvrdil, že v Púchove určitá organizovaná skupina organizuje teroristické akcie, ktoré podľa názoru Lukáša Ranika súvisia aj s týmto súdnym konaním. Prd sudcom doslova uviedol, že s ohľadom na svoju bezpečnosť zvažuje, či bude ako právny zástupca pokračovať ďalej. Zároveň navrhol, aby v celej veci boli vypočutí kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu a okrem toho aj Viliam Karas, ktorý v čase kontroly NKÚ pôsobil ako ekonomický poradca primátora Rastislava Heneka.

Z trojice členov kontrolnej skupiny sa napokon pred súd v úlohe svedkov postavili len Slavomír Škyrta a Rastislav Šenkarčin. Je naozaj zvláštne, že mlčanlivosti Najvyšší kontrolný úrad nezbavil Martu Kaveckú, ktorá bola vedúcou kontrolnej skupiny a na ktorú sa obaja jej kolegovia často odvolávali
pri svojich výpovediach. Slavomír Škyrta napríklad na záver svojej výpovede uviedol, že „za protokol je zodpovedný vedúci kontrolnej skupiny, ktorým v danom prípade bola Marta Kavecká“. Tá však v čase zbavovania mlčanlivosti už takmer rok pracovala pre primátora Rastislava Heneka ako ekonomická poradkyňa a bola aj nádejnou kandidátkou na uvoľnený post hlavného kontrolóra.

Po výpovediach oboch členov kontrolnej skupiny a Viliama Karasa sa Antonovi Školekovi podarilo vynesenie rozsudku oddialiť ešte dvomi obštrukciami. Na januárové pojednávanie, ktoré bolo vyhradené na prednesenie záverečných rečí oboch strán sporu, sa dostatočne nepripravil a vyhovoriac sa na zdravotnú indispozíciu požiadal sudcu Libora Kysuckého o minimálne týždňový odklad. Na februárovom súdnom pojednávaní už síce jeho záverečná reč odznela, ale v rámci nej predložil súdu údajne „nové“ dôkazy, kvôli čomu muselo byť pojednávanie opäť odročené a advokát Kataríny Bradáčovej Stanislav Rojko tak mohol svoju záverečnú reč predniesť až v marci.

Ešte predtým však Anton Školek oslovil Stanislava Rojka s návrhom, aby presvedčil svoju klientku, nech prizná aspoň čiastočnú vinu za spôsobenú škodu, na čo advokát Kataríny Bradáčovej pochopiteľne nepristúpil. Po jeho záverečnej reči sudca Libor Kysucký len ohlásil termín vynesenia rozsudku na 18. apríl, kedy už ale Anton Školek do súdnej siene neprišiel a poslal namiesto seba svojho koncipienta.

Rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici v spore MŠK Púchov vs. Katarína Bradáčová má 28 strán, čiže presne toľko, koľko mal aj protokol Najvyššieho kontrolného úradu o vykonanej kontrole v MŠK Púchov spred dvoch rokov. Súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Pri údajne nehospodárnom prenájme volejbalovej športovej haly napríklad žaloba tvrdila, že hala mala byť prenajatá za komerčný nájom, hoci v Zásadách o prenájme nebytových priestorov Mesta Púchov sa jasne uvádza, že tieto sa na majetok v správe MŠK Púchov nevzťahujú.

Podľa žaloby však MŠK Púchov mal majetok vo výpožičke. Sudca mal ale na vec iný pohľad: „Pokiaľ ide o slovo „správa“ opakovane použité v texte, je treba uviesť, že zákon č. 138/1991 Zb. opakovane používa slovné spojenie „správa majetku obce“ (§ 6 ods. 3, §6a). Naproti tomu v predmetnom článku je použité slovné spojenie „správu mestského majetku“ – teda slovné spojenie síce podobné, ale nie totožné s terminológiou, ktorá je použitá v zákone. Vzhľadom na tieto rozdiely v terminológii zásad a zákona súd dospel k záveru, že orgán, ktorý „Zásady“ prijal, nechápal slovo „správa“ iba ako synonymum pojmu „správa majetku obce“ v zmysle zákona č. 138/1991 Zb., ale že orgán, ktorý zásady prijal slovo „správa“ chápal v čo najširšom zmysle ako „činnosť, ktorej cieľom je vedenie nejakých záležitostí“ s tým, že je bez významu, či subjekt, ktorý má určité oprávnenia k majetku mesta, tieto získal na základe zverenia majetku do správy alebo na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke,“ uvádza sa v rozsudku okresného súdu.

Žalobca ďalej požadoval takmer 17 tisíc eur v súvislosti so stavbou oplotenia letného kúpaliska, čo mal byť rozdiel medzi skutočnou obstarávacou cenou a ohodnotením stavby znalcom Milošom Kovaľom. „Žalovaná v súdenej veci skutočne poprela pravdivosť posudkov Ing. Kovaľa, pričom aj navrhla dôkazy, ktoré pravdivosť listín spochybňujú. Týmito dôkazmi sú jednak výsluch svedka Baštugu, ktorý okrem iného uviedol, že pôvodné pätky boli kopané bagrom a teda mali veľký priemer – okolo 1 metra. Naproti tomu Ing. Kovaľ (ktorý však pri búraní plota na rozdiel od svedka Baštugu nebol) vychádzal z toho, že je nereálne, aby jedna pätka mala objem 0,5 m3 a následne preto za nereálne posúdil množstvo nakladanej, odvážanej a uskladnenej sute. Táto skutková okolnosť (t.j. aký bol objem starých pätiek) však zjavne hrala dôležitú úlohu pre stanovenie ceny. Pretože v znaleckom posudku nie sú založené podklady na posúdenie objemu týchto starých pätiek, súd tomuto listinnému dôkazu neuveril,“ znie jedno zo zdôvodnení sudcu okresného súdu.

Ten v plnej miere zamietol aj snahu MŠK Púchov vymáhať financie od Kataríny Bradáčovej za vyplatené odmeny zamestnancom, ktoré mala byť škodou len preto, lebo boli vyplatené v roku, kedy firma vykázala stratu. „Pokiaľ ide o argument žalobcu, že podnikanie sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku (a že teda ak žalobca nemal zisk, žalovaná nemala odmeňovať pracovníkov), v prípade žalobcu zjavne nejde o spoločnosť založenú výlučne za účelom podnikania, ale žalobca má primárne iný účel (viď § 56 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka). Týmto iným účelom je to, aby v Púchove bola k dispozícii infraštruktúra potrebná pre profesionálny aj amatérsky šport, a teda nie je v rozpore s týmto účelom, pokiaľ žalovaná za účelom dosiahnutia tohto cieľa (funkčnosti športovísk) dodatočne motivovala svojich zamestnancov tým, že im poskytla odmeny,“ znie vysvetlenie v rozsudku.

Rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici, zamietnutie žaloby a priznanie súdnych trov vo výške 100 percent pre Katarínu Bradáčovú znamená pre mestskú spoločnosť MŠK Púchov nielen výraznú prehru, ale aj nutnosť hľadať finančné zdroje na vyplatenie z toho plynúcich záväzkov. Právnik Anton Školek má totiž s MŠK Púchov podpísanú skutočne lukratívnu zmluvu, ktorá mu umožňuje nechať si vyplácať okrem pravidelnej mesačnej odmeny aj odmeny za súdne úkony bez ohľadu na to, či bude firma v spore úspešná alebo nie. Školekove súdne trovy za desať pojednávaní sa budú pohybovať medzi 12 a 15 tisíc eur a je nepochybné, že v rovnakej výške budú aj trovy pre advokáta víťaznej strany, keďže advokátska vyhláška platí pre všetkých rovnako.

Právny zástupca spoločnosti MŠK Púchov si však prehru nepripúšťa a do celej záležitosti navyše „zamontoval“ aj Najvyšší kontrolný úrad. Podľa Antona Školeka totiž všetky súdne trovy v prípade konečného neúspechu bude platiť práve NKÚ. Oprávňuje ho k tomu svojské vysvetlenie ustanovení o intervencii v Civilnom sporovom poriadku. Už pred týždňom sme vám však priniesli stanovisko Naj- vyššieho kontrolného úradu, ktoré sa k osobným pocitom právneho zástupcu MŠK Púchov nebude vyjadrovať, keďže nemajú oporu v legislatíve.

Je takmer isté, že MŠK Púchov sa voči rozsudku okresného súdu odvolá. Do komunálnych volieb totiž zostáva už len 180 dní a Rastislavovi Henekovi, čoby obhajcovi primátorského kresla, by prehratý súdny spor a zbytočne vyhodených takmer 50 tisíc eur uškodilo. Aj preto sa s určitosťou nájde v kase MŠK Púchov 12 tisíc eur na odvolací poplatok. A nie náhodou poslanci schválili úpravu rozpočtu, kde presne 12 tisíc eur dostane MŠK Púchov na dokončenie chodníka na kúpalisku. Pôvodne ho mal športový klub realizovať z už schválenej viac ako miliónovej dotácie. Takto chodník zaplatí radnica a MŠK Púchov môže 12 tisíc eur použiť na „prospešnejšiu“ vec.

Rado Varga

Na čísle 10 sa zastavil počet súdnych pojednávaní v spore spoločnosti MŠK Púchov s bývalou konateľkou Katarínou Bradáčovou. Sudca Libor Kysucký totiž na pondelkovom pojednávaní po odznení záverečnej reči obhajcu Stanislava Rojka vyhlásil dokazovanie v celej veci za ukončené a obom stranám oznámil, že v stredu 18. apríla 2018 popoludní vyhlási rozsudok.

Anton Školek ako právny zástupca spoločnosti MŠK Púchov svoju záverečnú reč predniesol ešte vo februári, ale keďže v jej rámci predložil súdu ešte niekoľko listín a žiadal ich zaradiť do spisu, sudca Libor Kysucký bol nútený dopriať protistrane dostatočný čas na zoznámenie sa s nimi, a tak obhajca Kataríny Bradáčovej Stanislav Rojko predniesol svoju záverečnú reč v pondelok 19. marca 2018.

Podľa očakávania má na celý spor diametrálne odlišný pohľad ako Antona Školek a žiada jeho žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. V prvom rade poukázal na to, že protokol Najvyššieho kontrolného úradu, na základe ktorého Anton Školek žalobu nachystal, nie je meritórnym rozhodnutím, ktorým by bol akýkoľvek súd viazaný.

Navyše podľa slov Stanislava Rojka nebol ani preukázaný procesný postup tvorby protokolu. K jeho vyhotoveniu totiž nebol prizvaný ani hlavný kontrolór mesta a členovia kontrolnej skupiny odmietli aj ponuku Kataríny Bradáčovej, aby k jednotlivým skutočnostiam v čase kontroly podala vysvetlenie.

Obhajca Stanislav Rojko vo svojej záverečnej reči poukázal napríklad aj na to, že ani jeden z členov kontrolnej skupiny, ktorí vypovedali v pozícii svedkov, nedokázali súdu jednoznačne vysvetliť, prečo pri kontrole stavby oplotenia letného kúpaliska akceptovali práve posudok vyhotovený znalcom Milanom Kovalom. Práve tento posudok bol totiž ministerstvom spravodlivosti označený za nepreskúmateľný a samotný znalec za to inkasoval finančný postih.

Ďalej Stanislav Rojko upozornil súd, že MŠK Púchov viedol spory s Katarínou Bradáčovou aj po trestnoprávnej línii a podal na ňu niekoľko trestných oznámení. Ani v jednom prípade však polícia voči
nej nevzniesla obvinenie a všetky podania boli odmietnuté a konania nimi vyvolané boli zastavené.

Po záverečnej reči Stanislava Rojka umožnil sudca Libor Kysucký vysloviť ešte pár slov aj Antonovi Školekovi, ktorý sa už tradične odmietol pri svojom prednese postaviť, pričom tentoraz sa vyhovoril na boľavú chrbticu.

Vo svojom krátkom vystúpení sa snažil ešte na poslednú chvíľu zaujať sudcu, keď vyhlásil, že „zákonný sudca je známy svojím neovplyvniteľným postojom“. Ten túto úlisnú poznámku nechal zapísať do zápisnice a potom už obom stranám sporu oznámil, že dokazovanie vyhlasuje za ukončené a definitívny verdikt v celej záležitosti oznámi v stredu 18. apríla 2018.

Rado Varga

Už takmer dva roky sa vlečúci súdny spor medzi mestskom obchodnou spoločnosťou MŠK Púchov, s. r. o. a jej bývalou konateľkou Katarínou Bradáčovou pomaly speje k vyhláseniu rozsudku. Ten už mohol byť niekoľko týždňov známy, nebyť obštrukčného konania právneho zástupcu MŠK Púchov Antona Školeka. Ten sa najprv na januárové súdne pojednávanie, ktoré bolo vyhradené na prednesenie záverečných rečí oboch strán sporu, dostatočne nepripravil a vyhovoriac sa na zdravotnú indispozíciu požiadal sudcu Libora Kysuckého o minimálne týždňový odklad. Na februárovom súdnom pojednávaní už síce jeho záverečná reč odznela, ale v rámci nej predložil súdu údajne „nové“ dôkazy, kvôli čomu muselo byť pojednávanie opäť odročené.

Na sviatok svätého Valentína sa obe strany sporu zišli v pojednávacej miestnosti Okresného súdu v Považskej Bystrici už po deviaty raz. Mimochodom, konateľ MŠK Púchov, s. r. o. Štefan Ondrička zatiaľ ani raz nepovažoval za potrebné zúčastniť sa pojednávania a prísť si skontrolovať počínanie svojho právneho zástupcu Antona Školeka. Ten si na rozdiel od januárového pojednávania už pripravil záverečnú reč v písomnej podobe a dokonca na podnet sudcu Libora Kysuckého ju zabezpečil aj v elektronickej podobe. Zapisovateľke tak stačilo jeho prejav len simultánne kontrolovať. Napriek tomu Antonovi Školekovi čítanie záverečnej reči trvalo takmer hodinu.

Keď už sa na prednes svojej záverečnej reči začal pripravovať právny zástupca Kataríny Bradáčovej Stanislav Rojko, Anton Školek všetkých zúčastnených prekvapil predložením ďalších dôkazov. Dokazovanie pritom sudca Libor Kysucký na pojednávaní dňa 29. januára 2018 vyhlásil za ukončené.

Anton Školek napriek tomu žiadal zaradiť ním predložené listiny do spisu s tým, že podľa neho ide o všeobecne známe dokumenty, s ktorými Katarína Bradáčová prichádzala počas výkonu svojej funkcie do styku. Jej obhajca Stanislav Rojko po krátkom zoznámení sa s listinami vyhlásil, že zo strany Antona Školeka ide o jednoznačnú obštrukciu s cieľom oddialiť vyhlásenie rozsudku, pretože predložil aj listiny, ktoré boli podpísané v roku 2016, kedy Katarína Bradáčová už viac ako rok nebola konateľkou spoločnosti MŠK Púchov, s. r. o.

Sudca Libor Kysucký si na rozmyslenie zobral krátku prestávku a odišiel si naštudovať ustanovenia Civilného súdneho poriadku do svojej kancelárie. Po štvrťhodine sa vrátil do pojednávacej miestnosti a vyhovel žiadosti Antona Školeka o predloženie nových dôkazných listín. Zároveň však musel dopriať protistrane dostatočný časový priestor na zoznámenie sa s predloženými dokumentmi a odročil pojednávanie na pondelok 19. marca.

Na v poradí desiatom pojednávaní by tak mala odznieť už len záverečná reč Stanislava Rojka ako právneho zástupcu Kataríny Bradáčovej a potom by už sudca Libor Kysucký mal oznámiť termín vynesenia rozsudku. Či sa tak stane ešte do konca marca, záleží len na ňom. Právnik Anton Školek už nemá v rukách žiaden obštrukčný tromf, ktorým by mohol vyhlásenie rozsudku oddialiť.

Rado Varga

Takmer osem rokov trvajúci spor medzi Mestom Púchov a bratislavskou spoločnosťou EURO-BUILDING, a. s. už pozná svoj rezultát. Stavebná spoločnosť by mala na základe rozsudku inkasovať od mesta čiastku 59 tisíc eur za vykonané práce na stavbe mestského divadla, hoci žalobou sa usilovala o sumu viac ako 328 tisíc eur. Ako víťaz sa však tvári aj právny zástupca Mesta Púchov Anton Školek, ktorý rozsudok považuje za veľmi dobrý výsledok napriek tomu, že pôvodne Mesto Púchov spor vyhralo a až po zrušení rozsudku Krajským súdom v Trenčíne došlo na ďalších pojednávaniach k zvratu v prospech bratislavských stavbárov.

Za takmer osem rokov sa v spore EURO-BUILDING, vs. Mesto Púchov uskutočnilo viac ako pätnásť pojednávaní. Spor v roku 2010 iniciovala bratislavská stavebná spoločnosť, ktorá sa rok predtým ako víťaz výberového konania pustila do výstavby nového mestského divadla. V septembri 2009 však na základe podnetu majiteľa budovy starého Domu kultúry Miroslava Dokupila Krajský stavebný úrad v Trenčíne pôvodné stavebné povolenie zrušil a spoločnosť EURO-BUILDING, a. s. zastavila výstavbu z obavy, že jej od štátnych orgánov bude udelená pokuta, že stavia bez platného stavebného povolenia.

Krátko nato firma demontovala na stavenisku ťažkú techniku a vypratala stavenisko. Aby na rozostavanej stavbe nevznikli s blížiacou sa zimou škody, stavebný úrad na základe vykonaného stavebného dohľadu vydal rozhodnutie o výkone prác na zamedzenie škôd, ktoré však firma EURO-BUILDING, a. s. nevykonala. Výsledkom bolo predčasné ukončenie zmluvy a hľadanie nového dodávateľa zo strany Mesta Púchov. EURO-BUILDING, a. s. sa síce na stavbu vrátil, ale už len ako člen dodávateľskej skupiny, ktorej lídrom bola akciová spoločnosť OHL Pozemné stavby. Tej sa v roku 2013 podarilo stavbu nového mestského divadla v Púchove dokončiť.

To už však tri roky trvali súdne ťahanice stavbárov z Bratislavy s Mestom Púchov o práce, ktoré údajne mali byť na stavbe v roku 2009 vykonané, ale neboli zaplatené. EURO-BUILDING, a. s. ich ohodnotil na sumu 328 tisíc eur a požadoval od Mesta Púchov aj úroky z omeškania.

Púchovskú samosprávu v tomto spore pred sudcom Okresného súdu v Považskej Bystrici najprv zastupoval Pavel Loduha a podarilo sa mu uspieť – okresný súd žalobu firmy EURO-BUILDING, a. s. zamietol. Tá sa však odvolala a Krajský súd v Trenčíne po niekoľkých mesiacoch čakania rozsudok zrušil a vec vrátil späť prvostupňovému orgánu. Po tom, čo Mesto Púchov zmenilo v roku 2015 právneho zástupcu a Pavla Loduhu nahradil Anton Školek, sa spor začal vyvíjať v prospech bratislavskej spoločnosti.

Bytčiansky advokát Anton Školek vedel, že pri hodnote sporu cez 320 tisíc eur sa tarifná odmena pre neho pohybuje na úrovni 1083 eur za každý jeden úkon, a tak sa snažil urobiť tých úkonov čo najviac. Za rokovanie s protistranou 18. februára 2016 si napríklad nechal vyplatiť až 2 167 eur, keďže údajne trvalo viac ako dve hodiny. Zaplatiť si nechal aj za účasť na septembrovom rokovaní so znaleckou spoločnosťou CENEKON v Bratislave a aby toho nebolo malo, zinkasoval nielen cestovné náhrady za cestu medzi Bytčou a Bratislavou, ale „skasíroval“ mestský rozpočet aj za stratu času v dĺžke tri a pol hodiny.

Viac ako štyri tisíc eur zaplatilo Mesto Púchov svojmu advokátovi len za to, aby sa dohodol s protistranou na ustanovení nového znalca, ktorý vypracuje nový znalecký posudok. Ten už čiastočne hovoril v prospech žalobcu a Okresný súd v Považskej Bystrici na svojom pojednávaní 22. januára 2018 rozhodol, že Mesto Púchov musí uhradiť čiastku 59 tisíc eur a k tomu aj úrok z omeškania. Anton Školek ho predbežne vypočítal na 12 tisíc eur a o celej veci informoval mestské zastupiteľstvo štyri dni po vynesení rozsudku. Dohodol sa na tom s predsedom ekonomickej komisie Danielom Lakom, ktorý ho „čírou náhodou“ vyzval na referenciu o pokračujúcom súdnom spore.

S výsledkom sporu bol Anton Školek spokojný: „Osobne to považujem za veľmi dobrý výsledok, lebo z tých listín, ktoré mal žalobca, ale aj ja ako právny zástupca k dispozícii, bolo veľmi ťažko vyťažiť viac.“

Anton Školek výsledok sporu pre Mesto Púchov považuje za úspešný aj preto, lebo EURO-BUILDING, a. s. zinkasuje len pätinu požadovanej čiastky a mestu musí zaplatiť 64 percent trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré Mesto Púchov v minulosti, ale aj teraz s týmto pojednávaním malo. Časť z týchto peňazí má však už Anton Školek dávno na účte, keďže v roku 2016 aj v roku 2017 si nechal z mestskej pokladnice vyplatiť zálohové platby v celkovej výške viac ako 10 tisíc eur.

Anton Školek pred poslancami nadniesol aj tému možných sankcií zo strany Mesta Púchov voči a. s. EURO-BUILDING. „V čase, keď sa zmluva o dielo podpisovala, bolo v zmluve uvedené, že v prípade omeškania s dodávkou nejakých stavebných prác, má Mesto Púchov nárok na zmluvnú pokutu zhruba 1 660 eur za jeden deň omeškania. Mesto Púchov odstúpilo od zmluvy z titulu omeškania, kde omeškanie predstavovalo spolu 89 dní. Keď si spočítate 89 dní krát 1 660 eur, je to 147 700 eur. Znamená to toľko, že pokiaľ by Mesto Púchov, ak sa už rozhodlo od zmluvy odstúpiť, bolo túto zmluvnú pokutu uplatňovalo, tak dnes by sa nestalo to, že my máme platiť firme EURO-BUILDING. Naopak EURO-BUILDING by ešte mal doplatiť nám. Bohužiaľ, v čase, keď ja som vstúpil do tohto konania, právny nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty už bol premlčaný a nebolo možné v tejto veci nič urobiť,“ skonštatoval pred poslancami Anton Školek.

Ako sme si už pri Antonovi Školekovi na rokovaniach mestského zastupiteľstva zvykli, opäť poslancov a tým aj celú púchovskú verejnosť zavádzal. Mohol si to dovoliť, pretože nik s prítomných samozrejme nemal poruke pôvodnú zmluvu o dielo medzi Mestom Púchov a spoločnosťou EURO-BUILDING, a. s., aby si Školekove slová mohol overiť.

Zmluva v článku 6 jasne definuje majetkové sankcie a ani jeden z troch odstavcov nehovorí o zmluvnej pokute 1660 eur v prípade omeškania s dodávkou nejakých stavebných prác. Sankcie zo strany Mesta Púchov mohli byť uplatňované len v prípade, že by dodávateľ meškal s odovzdaním celého diela, prípadne by v dohodnutom termíne neodstránil vady a nedorobky. V prvom prípade by platil pokutu 3 320 eur za deň omeškania a v druhom prípade pokutu 1 660 eur za deň omeškania.

Anton Školek si však neláme hlavu ani nad tým, či 70-tisícová prehra na Okresnom súde v Považskej Bystrici nezaťaží v tomto roku mestský rozpočet. Podľa jeho slov to aktuálne správcov mestskej kasy nemusí trápiť, pretože spoločnosť EURO-BUILDING, a. s. sa voči rozsudku odvolá a vecou sa opäť bude zaoberať Krajský súd v Trenčíne. Tým Anton Školek len potvrdil, že rozsudok nie je právoplatný. Potom ale zostáva otázkou, prečo o tom mestské zastupiteľstvo tak vehementne informoval.

Rado Varga

Ešte v roku 2015 podala mestská obchodná spoločnosť MŠK Púchov, s. r. o. žalobu na svoju bývalú konateľku Katarínu Bradáčovú, v ktorej sa domáha vrátenia peňazí za vyplatenie svojich odmien za predchádzajúce roky. O niekoľko mesiacov nato, po kontrole Najvyššieho kontrolného úradu, pribudla aj druhá žaloba, kde je v hre viac ako štvrť milióna eur. V prvom z dvoch sporov po niekoľkých pojednávaniach a vypočutí svedkov už Okresný súd v Považskej Bystrici vyniesol rozsudok. Stalo sa tak v piatok 29. apríla 2017.

Spoločnosť MŠK Púchov, s. r. o. pôvodne požadoval od Kataríny Bradáčovej vrátiť sumu viac ako 97 tisíc eur. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu Antona Školeka púchovský športový klub postupne znižoval požadovanú sumu – naposledy pár dní pred avizovaným vyhlásením rozsudku na niečo viac ako 42 tisíc eur. Ani túto sumu však súd spoločnosti MŠK Púchov nepriznal.

Rozhodnutie prvostupňového súdu znie, že Katarína Bradáčová musí zaplatiť svojej bývalej firme sumu 15 tisíc eur spolu s úrokmi. Súd to zdôvodnil tým, že na rozhodnutiach o vyplatení odmeny z rokov 2013 a 2014 nebol podpis vtedajšieho primátora mesta overený, ako to po svojej novele vyžadoval Obchodný zákonník.

Anton Školek ako právny zástupca MŠK Púchov, s. r. o. sa vyhlásenia rozsudku nezúčastnil a poslal namiesto seba svoju dcéru Slávku. Tá sa s odôvodnením, že nemá splnomocnenie na informovanie, odmietla pre médiá k výsledku sporu vyjadriť.

Svoje stanovisko nám poskytla Katarína Bradáčová: „Rozhodnutie prvostupňového súdu vnímam ako svoje prvé, hoci nie ešte úplné, víťazstvo. Súd dnešným rozsudkom potvrdil vykonštruovanosť a nezmyselnosť šírených výmyslov o vyplatení údajných neoprávnených odmien až vo výške 97 tisíc eur. Tak ako advokát Školek vykrikoval na mestskom zastupiteľstve stále vyššie a vyššie sumy, až na citovaných 97 tisíc, tak potichučky na súde sťahoval svoje nároky až na úroveň 42 tisíc. Preto rozhodnutie prvostupňového súdu o 15 tisícoch eur je iba prvým krokom k môjmu úplnému očisteniu a som presvedčená o tom, že odvolací súd neuzná ani týchto 15 tisíc eur, lebo som neporušila žiadny zákon. A právna zástupkyňa mesta Púchov – pani Školeková bude utekať pred novinármi ešte rýchlejšie,  než po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu.“

My sa ku kauze MŠK Púchov vs. Katarína Bradáčová v Púchovských listoch ešte vrátime.

Rado Varga