Aktívni Púchovčania na sociálnych sieťach si možno všimli príspevky, ktoré sa objavili na nástenkach poslanca Rudolfa Marmana a neúspešného kandidáta na primátora Romana Hvizdáka. Obaja upriamili pozornosť na konanie konateľa MŠK Púchov.

Rudolf Marman v svojom statuse uviedol, že konateľ v utorok sedel na krízovom štábe mesta, no pritom len deň predtým priletel zo Španielska, kde bol na futbale.

Zo Španielska, kde raketovo rastie počet prípadov koronavírusu a žiaľ, môže sa stať ďalším ohniskom tejto nákazy v Európe. A aj z talianskeho príbehu vieme, že u tých, ktorí sa mohli infikovať minulý víkend, sa príznaky prejavia možno o pár dní, alebo až o týždeň, no sú nosičmi choroby.

Konateľ MŠK napriek odporúčaniam štátnych orgánov nepodstúpil 14-dňovú karanténu, ale prítomnosťou na krízovom štábe tak mohol ohroziť svojich spolupracovníkov a tým pádom aj občanov mesta.

Odpoveď primátorky na status Marmana doslova šokovala, keď okrem iného uviedla, že veď aj veľa iných ľudí bolo v zahraničí a nepriznali to.

Túto tému následne riešil na svojom facebooku aj Roman Hvizdák, ktorý sa dokonca informoval na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva. Zo statusu Hvizdáka citujeme: „Chcel by som vás informovať o ďalších skutočnostiach. Skúšal som cez internet a iné prostriedky zistiť, čo ďalej. Nakoniec som sa rozhodol, že zavolám osobne na Regionálny úrad verejného zdravotníctva a poradím sa priamo s nimi. V Trenčíne bolo obsadené 0911 763 203 a tak som hneď zavolal do Považskej Bystrice 0911 727 930. Zodvihla mi to p. Mgr. Zuzana Haroníková (dúfam, že som jej neskomolil priezvisko), vysvetlil som jej celú záležitosť a poprosil o radu ako postupovať. Priznám sa, že bolo toho veľa, čo mi povedala. Každopádne meno p. Ondričku nefigurovalo na zozname, ktorý vedú. Ak vycestoval do zahraničia bola jeho povinnosť to nahlásiť u svojho obvodného doktora v zmysle nariadení, ktoré platia už niekoľko týždňov. Ďalej som sa pýtal pani hygieničky ako funguje nahlásenie na políciu. Informovala ma, že v takom prípade to policajti riešia tak, že potom zasa volajú im na Reginálny úrad verejného zdravotníctva a spolupracujú spolu. Uf, tak som si pomyslel….. ešte dodala, že každý jednotlivec a samozrejme skupina zodpovedá za svoj stav a mal by sa podľa toho riadiť a správať. Tak ja verím, že v tomto prípade vedenie mesta urobí všetky kroky, aby bolo všetko riadne dodržané ako ma byť.“

Suma sumárum, nemá zmysel robiť paniku, avšak ak majú poslanci Marman a Hvizdák správne informácie, ohrozuje konateľ MŠK nezodpovedným konaním celé mesto Púchov.

-insider-

V stredu 29. augusta sa na kurtoch Tenisového klubu Púchov konal jubilejný 10. ročník tenisového turnaja ATP ligy štvorhier. Už tradične sa turnaj začal bojmi v základných skupinách – tentoraz boli vytvorené dve a v každej bojovalo o postup do play-off po šesť dvojíc.

Do vyraďovacej časti postúpili z každej skupiny štyri dvojice a do finále sa napokon prebojovali páry Ivan Hudcovský – Martin Kopčan a Marián Pastorek – Iveta Gabčanová. Čisto mužská dvojica bola úspešnejšia a po víťazstve 6:1 sa tešila z víťazných pohárov, ktoré im odovzdal hlavný organizátor turnaja Rudolf Marman.

Tretie obsadil Vladimír Benkovský a najmladší účastník turnaja – 10-ročný Matej Markovič. Ako nám povedal Rudolf Marman, on sám pevne verí, že do budúcnosti sa podarí udržať nadšenie amatérskych tenistov a už budúci rok sa stretnú na 11. ročníku letného turnaja.

Za desať rokov sa na tomto populárnom turnaji vystriedalo viac ako 200 účastníkov. Na snímke tri víťazné dvojice turnaja s predsedom ATP Ligy Rudolfom Marmanom.

Začiatkom novembra sme vám na stránkach Púchovských listov priniesli článok z pera poslanca Rudolfa Marmana pod názvom „Prestaňme ubližovať gymnáziu“. V rovnakom znení mal byť zverejnený aj v mestských Púchovských novinách, lenže ich šéfredaktor Slavomír Flimmel sa rozhodol žiadosti Rudolfa Marmana nevyhovieť. Okrem iného argumentoval tým, že článok vyšiel v Púchovských listoch, ktoré vníma ako konkurenciu. Rudolf Marman so Slavomírom Flimmelom si celú situáciu vysvetľovali na rokovaní mestského zastupiteľstva a bola z toho poriadna slovná potýčka.

Novembrový článok Rudolfa Marmana bol jeho reakciou ako bývalého študenta púchovského gymnázia na články, ktoré boli na stránkach Púchovských novín publikované po tom, čo inštitút INEKO zverejnil aktualizovaný celoslovenský rebríček stredných škôl.

„Ja som poslal môj názor do dvoch novín – do našich mestských Púchovských novín a do Púchovských listov. Posielal som to dvomi mailami – najprv pánovi Flimmelovi a o päť minút následne do Púchovských listov. Pán Flimmel mi nezverejnil môj názor, pričom mi to odôvodnil tým, že som to dal do konkurenčných novín. Pýtam sa ho teda, či stále trvá na svojom pôvodnom argumente.“ – otvoril tému poslanec Rudolf Marman.

Slavomír Flimmel vo svojej reakcii priznal, že uverejnenie v konkurenčných novinách bolo síce argumentom, ktorý pred Rudolfom Marmanom použil, ale hlavný dôvodom bolo niečo iné.

„Hlavný dôvod z mojej strany bol ten, že nie sme povinní zverejňovať akékoľvek nevyžiadané príspevky a máme právo aj nezverejniť nejaký príspevok a najmä taký, ktorý považujeme za nepravdivý. Sľúbil som poslancovi Marmanovi, že to zverejním na webovej stránke Púchovských novín, pretože to vyžaduje aj odpoveď a je to rozsahom príliš rozsiahly text, tak sa nehodí do novín, a to som aj splnil,“ vysvetľoval svoj postup pred poslancami mestského zastupiteľstva Slavomír Flimmel.

Rudolfa Marmana takéto vysvetlenie pochopiteľne neuspokojilo a vo výčitkách smerom k šéfredaktorovi Púchovských novín pokračoval: „Pán Flimmel, existuje nejaká novinárska etika. To bol môj názor ako občana Mesta Púchov a vy ste mi nedali možnosť v 8000 výtlačkoch reagovať na nejakú vec. Vy ste mi jasne odpovedali, že mi to neuverejníte, lebo to vyšlo u konkurencie. Ale ja predsa svoj názor môžem zverejniť aj vo viacerých novinách, pokojne aj v Považskej Bystrici. Vy mi nemôžete argumentovať konkurenciou – to nie sú vaše súkromné noviny, aby ste si tam liečili svoje komplexy z gymnázia a útočili na svojich kolegov z gymnázia. Ja som mal svoj názor, ktorý som ako bývalý študent gymnázia napísal a vy ste mi ho nezverejnili. Na jednej strane do školy útočíte a na strane druhej, keď ju chce bývalý študent brániť, tak to nezverejníte. To nie sú vaše noviny, pán Flimmel, to sú mestské noviny a my vás platíme z mestských peňazí. Vy nie ste súkromný podnikateľ Flimmel, s. r. o., tak sa podľa toho do budúcna prosím vás správajte.“

Podľa Rudolfa Marmana to nie je prvý prípad, kedy ho šéfredaktor Púchovských novín ignoroval: „Keď dával v minulosti priestor poslancom v Púchovských novinách, tak som sa opýtal, kedy príde rad na mňa a aký kľúč pri výbere oslovených poslancov používa. Odpovedal mi, že náhodný. A hneď vzápätí prestal priestor poslancom poskytovať. Za štyri roky ste neboli schopný poslancom, tak aby to išlo periodicky podľa jednotlivých volebných obvodov, dať nejakých päť otázok na nejakú problematiku. Ja tie noviny otvorím a ja tam vidím stále tých istých ľudí, ktorí tu pípajú a kývajú ako oslíkovia, ale tu je predsa aj koalícia, aj opozícia. Ja som už dávnejšie povedal, že mne je jedno, či je mačka čierna alebo biela, hlavne, že chytá myši.“

Slavomír Flimmel predsa len ešte raz siahol po mikrofóne, aby na Marmanove slová krátko zareagoval: „Neviem, či mám zaťažovať ľudí našimi spormi s pánom Marmanom, ja som mu to dostatočne vysvetlil na webovej stránke. Opäť opakuje nepravdy, z ktorých som ich usvedčil. On nebol obvinený ani osočovaný v našich novinách, jeho sa to vôbec netýkalo, keď sme písali o gymnáziu v Púchove, mal sa ozvať štatutár tohto zariadenia. Neviem, že by si ty bol predstaviteľ gymnázia a vo svojom článku si hovoril mnohé nepravdivé informácie, na ktoré som reagoval na webovej stránke a nepovažoval za vhodné obťažovať osem tisíc čitateľov či desaťtisíc čitateľov našich novín v tlačenej podobe našimi žabomyšími spormi.“

Posledné slovo v tejto „prestrelke“ mal však predsa len Rudolf Marman: „To nie sú žiadne žabomyšie spory, ja som bývalý študent gymnázia a čoho sa teda bojíš? Ak tvrdíš, že sú to klamstvá, nechaj to posúdiť tým ľuďom. Nech si to osem tisíc ľudí prečíta a posúdi, či klamem. Vyšlo to v iných novinách a tam problém s uverejnením nemali.“

Reakcie ostatných poslancov? Žiadne. Reakcia predsedajúceho Romana Hvizdáka, ktorý poslednýkrát viedol rokovanie mestského zastupiteľstva? Zmohol sa len na jedno slovo. To slovo znelo: DOBRE.

Rado Varga

Púchovské Športcentrum bolo dva dni pred Štedrým dňom dejiskom Vianočného turnaja tenisovej ATP ligy. Pod organizátorskou taktovkou Rudolfa Marmana bolo desať dvojíc rozdelených do dvoch základných skupín, pričom do play-off nepostúpili len dve. Za jednoznačných „nešťastníkov“ turnaja môžeme pokojne pasovať dvojicu Marek Korený – Peter Jajcay, ktorá tri zápasy v základnej skupine prehrala 5:7, pričom týmto pomerom podľahla obom neskorším finálovým párom. Turnajom prešli bez prehry Milan Jurga s Antonom Zagorom a zaslúžene sa tešili z víťazného pohára.

Jurga so Zagorom vyhrali v základnej B-skupine všetky štyri svoje zápasy netušiac, že duel proti dvojici Benkovský – Krošlák si ešte raz zopakujú vo finále. Základnú A-skupinu ovládli Marcel Schulcz so svojím synom Jakubom a do play-off tak nastúpili z prvého miesta.

Vo štvrťfinále síce porazili Janigu so Štepanovičom, ale v semifinále im už vystavili stopku Krošlák s Benkovským. Turnaj však Schulczovci nakoniec zakončili víťazstvom, keď v dueli o tretie miesto porazili bratov Andreja a Miroslava Kršjakovcov.

Finále bolo ozajstným vrcholom turnaja. Dvojica Milan Jurga – Anton Zagora dvakrát viedla o dva gemy, ale Oliver Krošlák s Vladimírom Benkovským zakaždým vyrovnali a v závere setu dokonca viedli 6:5. Set však nedokázali dopodávať do víťazného konca. O víťazovi tak nakoniec rozhodoval tajbrejk, v ktorom Jurga so Zagorom využili druhý mečbal.

Pripravil Rado Varga

Výsledky Vianočného turnaja ATP ligy:

A-skupina:
Marman/Markovič ml. – Markovič st./Faktor 4:6, Marman/Markovič ml. – Schulcz st./ Schulcz ml. 3:6, Marman/Markovič ml. – Hachlinec/Kubica 6:0, Marman/Markovič ml. – Hajský/Jurdík 6:2, Markovič st./Faktor – Schulcz st./Schulcz ml. 3:6, Markovič st./ Faktor – Hachlinec/Kubica 4:6, Markovič st./Faktor – Hajský/Jurdík 6:2, Schulcz st./Schulcz ml. – Hachlinec/Kubica 6:2, Schulcz st./Schulcz ml. – Hajský/Jurdík 6:1, Hachlinec/Kubica – Hajský/ Jurdík 6:2.

B-skupina:
Zagora/Jurga – Krošlák/Benkovský 6:2, Zagora/ Jurga – Jajcay/Korený 7:5, Zagora/ Jurga – Janiga/Štepanovič 6:4, Zagora/Jurga – A. Kršjak/M. Kršjak 6:2, Krošlák/Benkovský – Jajcay/ Korený 7:5, Krošlák/Benkovský – Janiga/Štepanovič 7:6, Krošlák/ Benkovský – A. Kršjak/M. Kršjak 7:6, Jajcay/Korený – Janiga/Štepanovič 2:6, Jajcay/Korený – A. Kršjak/M. Kršjak 5:7, Janiga/Šte- panovič – A. Kršjak/M. Kršjak 2:6.

Štvrťfinále:
Schulcz st./Schulcz ml. – Janiga/Štepanovič 6:2, Krošlák/Benkovský – Markovič st./ Faktor 6:3, A. Kršjak/M. Kršjak – Marman/Markovič ml. 6:3, Zagora/ Jurga – Hachlinec/Kubica 6:2.

Semifinále:
Krošlák/Benkovský – Schulcz st./Schulcz ml. 6:3, Zagora/Jurga – A. Kršjak/M. Kršjak 6:3.

Finále:
Zagora/Jurga – Krošlák/ Benkovský 7:6.

V marci tohto roku došlo k radikálnej zmene v odmeňovaní poslancov púchovského mestského zastupiteľstva. Dlhoročný spôsob odmeňovania za účasť na rokovaniach mestského parlamentu, resp. mestskej rady a komisií mestského zastupiteľstva sa zmenil na vyplácanie mesačných paušálov. Každý mestský poslanec mesačne zarába 190 eur bez ohľadu na to, či sa zúčastní rokovania mestského zastupiteľstva, alebo sa dostaví na zasadnutie komisie, ktorej je členom. Okrem toho má primátor mesta právo navrhnúť poslancom aj mimoriadnu ročnú odmenu maximálne do výšky 1000 eur.

Toto právo sa rozhodol na decembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva využiť zastupujúci primátor Roman Hvizdák. Pôvodne s tým nepočítal, keďže v ohlásenom programe rokovania tento bod nefiguroval, ale po otvorení rokovania ho z pozície predsedajúceho navrhol do programu doplniť. Pri zdôvodňovaní návrhu na vyplatenie mimoriadnych odmien pre poslancov nebol Roman Hvizdák nejako zvlášť originálny a opieral sa o dikciu Zásad odmeňovania volených orgánov Mesta Púchov.

„Primátor mesta môže navrhnúť poslancom mestského zastupiteľstva vzhľadom na ich aktivitu v orgánoch mestského zastupiteľstva, rozsah ich činnosti a počet predkladaných návrhov mimoriadnu ročnú odmenu maximálne do výšky 1000 eur. Preto na základe sumarizácie viacerých aktivít, akými bola činnosť v odborných komisiách mestského zastupiteľstva, práca vo svojich výboroch mestských častí alebo príprava aktualizovaného materiálu požiadaviek občanov navrhujem mimoriadnu odmenu pre každého poslanca mestského zastupiteľstva Púchov vo výške 300 eur,“ zdôvodnil svoj návrh Roman Hvizdák a zároveň dodal, že sa zdrží hlasovania: „Som vo zvláštnej situácii, kedy som aj štatutár aj poslanec, takže sa samozrejme zdržím hlasovania.“

Poslaneckú diskusiu k návrhu odmien odštartoval Rudolf Marman verejným vyhlásením, že sa sumy 300 eur vzdáva v prospech mestského štipendia: „Túto odmenu nepotrebujem a chcem verejne vyhlásiť, že sa vzdávam tejto odmeny v prospech fondu mestského štipendia. Bol by som rád, ak by bolo legislatívne možné, aby ste mi tú odmenu ani nemuseli dávať a rovno ju poukázali na štipendijný fond.“

Za populistické označil vystúpenie svojho kolegu oproti sediaci Viliam Bršiak. „Toto je čistý populizmus v extrahovanej podobe. Ty si svoju prácu len takto ceníš? To nie je len to, že si tu odsedíme celé hodiny naplnené niekedy zbytočným táraním, ale je to aj práca – čítanie dokumentov, príprava, rady školy. Ja si myslím, že tá odmena je nízka napriek tomu, že mám dosť prostriedkov. Takže takéto metódy tu nezavádzaj.“

Za ekonomickú komisiu vystúpil poslanec Lukáš Ranik, ktorý upozornil, že na mimoriadne odmeny bolo v rozpočte vyčlenených až 20 000 eur. „Ak tu odznel návrh na 300 eur pre každého poslanca, tak to dohromady vychádza na 5 700 eur a stále tam zostane suma 14 300 eur, ktoré pôjdu do rezervného fondu a v budúcom roku môžeme tieto finančné prostriedky použiť na čokoľvek. Odmenu môžete použiť na svoje aktivity, v Horných Kočkovciach napríklad robia výbornú mikulášsku akciu, my na Sedlišti pravidelne organizujeme čistenie sídliska spojené s gulášom, takže každý poslanec môže túto sumu využiť v prospech občanov, na verejné akcie,“ skonštatoval Lukáš Ranik.

Diskusia sa vyostrovala po tom, čo poslanec Cyril Crkoň žiadal od Romana Hvizdáka vysvetlenie, ako prišiel na sumu 300 eur, keďže v zásadách odmeňovania je ako vrchný strop uvedená suma 1000 eur.

„Nebažím po nejakej extra odmene, ale bolo iné sľúbené. Od teba nie, ale od toho, kto na tvojej stoličke mal sedieť. Najprv to bolo 1000 eur, potom 700 eur, neskôr 500 eur a najnovšie 300 eur. Tá suma sa neustále menila a menila sa aj za teba. Ide ti o to, aby niečo zostalo v rezervnom fonde? Ja som kolegovi Ranikovi povedal, že sa vzdajme všetci odmien a zostane tam 20 tisíc eur. Spravme za to nejakú investíciu a ja za to zahlasujem. Všetci sa vzdajme odmeny, pôjdeme do nového roku s nulou, nikto z nás asi nebude z toho chorľavý, keď odmenu nedostane. Za 20 tisíc eur môžeme spraviť pre všetkých občanov nejakú atrakciu, napríklad dobrá by bola pri vysokých letných teplotách na pešej zóne vodná hmlová clona alebo niečo iné zaujímavé,“ adresoval Cyril Crkoň svoju výzvu Romanovi Hvizdákovi.

Ten opäť skonštatoval, že východiskom pre neho bola činnosť poslancov v komisiách a výboroch mestských častí: „Mám tu dochádzku do komisií, správy z činnosti výborov mestských častí – je to sumár všetkého, z ktorého som vychádzal. Myslím si, že sme si odsúhlasili mesačný paušál, ktorý bol v minulých rokoch úplne inak stanovený. Každý mesiac dostávame ako poslanci nejakú odmenu. Skrátka ja som to vyhodnotil, že tá práca má hodnotu 300 eur. Musíte si uvedomiť, v akej som zložitej situácii, boli za mnou poslanci, ktorí sa na to pýtali, pracujú vo výboroch, chodia na komisie, zastupiteľstvá a je len na vás, aká to bude suma. A keď sa dohodnete, že sa odmeny nevyplatia, tak sa nevyplatia.“

Viliam Bršiak a Cyril Crkoň sa následne vyjadrili k pohľadu verejnosti na poslanecké odmeny. „Každý občan tohto mesta sa môže stať poslancom, keď sa o to bude uchádzať a keď ho ľudia zvolia. A potom bude požívať tieto pôžitky, ktoré požívame my. Každý z nás vo svojej robote zarobí určite viac, ako stratí času na týchto aktivitách,“ skonštatoval Vilima Bršiak.

„Práca poslanca je náročná a skutočne nie je zaplatená, ako by mala byť. Počul som názory, že si nezaslúžime nič, ale aj názory, že by sme si zaslúžili aspoň minimálnu mesačnú mzdu. Ak mne teraz vzrástla odmena na cca 130 eur čistého, tak vzrástli moje sponzorské dary vo forme organizovaných akcií alebo inej výpomoci občanom. Viac dostanem, viac rozdám,“ uviedol Cyril Crkoň.

Jeho kolega Pavel Melišík však naďalej naliehal na Romana Hvizdáka, aby vysvetlil, ako dospel k univerzálnej sume 300 eur pre všetkých poslancov. Nepochybne tým narážal na skutočnosť, že nie všetci poslanci sú členmi komisií, pričom niektoré komisie sa stretávajú každý mesiac, zatiaľ čo iné len štyrikrát do roka.

„Práve premýšľam, či ste aj minulý rok v decembri kládli túto istú otázku pánovi Henekovi, akým vzorcom došiel k výslednej sume. O čom sa tu rozprávame? Veď ak to nechcete, môžeme to tu verejne zdeklarovať a môžeme to stiahnuť. Nechcite odo mňa, aby som tu dával nejaký vzorec, na to vzorec nie je,“ odpovedal Roman Hvizdák a prešlo sa k hlasovaniu.

Zo šestnástich prítomných poslancov za vyplatenie odmien hlasovali dvanásti. Roman Hvizdák vopred oznámil svoj zdržanlivý postoj, poslanci Cyril Crkoň, Rudolf Marman a Ján Riško hlasovali proti. Práve posledne menovaný ako jediný hlasoval proti vyplateniu mimoriadnych odmien aj vlani, keď primátor Rastislav Henek navrhol poslancom vyplatiť po 200 eur.

Rado Varga

Pred tromi mesiacmi prepuknutá kauza pridelenia mestského nájomného bytu mestskej úradníčke Miroslave Sliackej stále neutícha. Aj keď krátko po jej začiatku mestskí poslanci začali so zbieraním podpisov na výzvu na odvolanie prednostky Evy Kvocerovej, k jej odovzdaniu primátorovi Rastislavovi Henekovi zatiaľ nedošlo. Z radnice sa porúčala iba referentka bytovej politiky Veronika Belavá, ktorá tam pracovala len dva mesiace a podala výpoveď v skúšobnej dobe. Urobila tak deň po tom, čo absolvovala nepríjemný rozhovor v kancelárii prednostky Evy Kvocerovej. Tá tvrdí, že s celou kauzou nemá nič spoločné. Naposledy na júnovom rokovaní mestského zastupiteľstva, kde sa primátor Rastislav Henek niekoľkokrát snažil diskusiu „haltovať“, ale neúspešne. Odznelo tak množstvo výčitiek aj tvrdých slov.

Na úvod sa však patrí aspoň v skratke zopakovať, o čo v celej kauze ide. Hlavnou postavou je jedna so služobne najmladších mestských úradníčok Miroslava Sliacka, ktorá pracuje na mestskom úrade od 1. januára 2017. Pol roka predtým sa objavila na zasadnutí bytovej komisie s tým, že požaduje nájomný byt, nakoľko ostala sama s dcérou. To bolo v čase, keď ešte vlastnila 3-izbový byt na Námestí slobody. Bytová komisia jej odporučila 1-izbový byt, ktorý odmietla s odôvodnením, že jej zvyknutá na určitý štandard. Komisia ju nakoniec neodporučila zaradiť do poradovníka na byty. O dva mesiace však už bolo všetko inak. Miroslava Sliacka sa ocitla v bytovom poradovníku pre 2-3-izbové byty na siedmom mieste.

Bytovú komisiu navštívila ešte raz – v novembri minulého roku, kde apelovala na členov komisie, aby jej urýchlene pridelili minimálne 2-izbový byt, keďže býva spolu s dcérou u rodičov v 3-izbovom byte, kde majú nevyhovujúce podmienky na bývanie. To bola posledná návšteva Miroslavy Sliackej na zasadnutí bytovej komisie. Nie však posledná návšteva mestského úradu. Od začiatku nového roka pritom už nechodila na úrad ako návštevníčka, ale ako nová pracovníčka. Primátor Rastislav Henek svojím vlastným rozhodnutím vytvoril k 1. januáru 2017 na ekonomickom oddelení úplne novú pozíciu „odborný referent – rozpočtár“. Pozícia rozpočtára bola pritom obsadená nielen bez výberového konania, ale aj bez akéhokoľvek inzertného avíza o voľnom pracovnom mieste.

V apríli došlo k revízii bytového poradovníka, keďže sa uvoľnil menší 2-izbový byt na Dvoroch. Bytová komisia ho odporučila pre pani Lipkovú, ktorá má dve deti, z toho jedno ťažko zdravotne postihnuté. Tá sa sprvoti rozhodnutiu o pridelení potešila, ale radosť netrvala dlho. Malý byt totiž dispozične nezodpovedal potrebám jej rodiny, chýbal mu hlavne balkón. Pani Lipková sa vrátila na mestský úrad s tým, že byt bude musieť odmietnuť.

Referentka Veronika Belavá jej prezradila, že k dispozícii je už aj uvoľnený väčší byt na Moravskej ulici. Ako sa však neskôr ukázalo, ten už bol „rezervovaný“ pre ďalšieho čakateľa v poradí. Pani Lipková si síce mala možnosť byt na Moravskej ulici pozrieť, odvolala sa voči rozhodnutiu o pridelení 2-izbového bytu na Dvoroch, ale po 15. máji sa od vedúcej bytového oddelenia Aleny Vavrovej dozvedela, že mestský úrad nie je žiadna realitná kancelária a primátor Rastislav Henek zamietol jej odvolanie v plnom rozsahu.

To bol stav, ktorý mestskej úradníčke Miroslave Sliackej vyhovoval. Ponuku na bývanie v menšom byte na Dvoroch totiž dostala v poradovníku tretia pani Srogončíková. Po primátorskom zamietavom rozhodnutí o odvolaní pani Lipkovej bol byt na Moravskej ulici pridelený práve Miroslave Sliackej. Postup pracovníkov mestského úradu, ale aj primátora Rastislava Heneka poriadne rozhorčil členov bytovej komisie, ktorá mimoriadne zasadla v pondelok 29. mája 2017, aby prijala uznesenie, v ktorom navrhuje celý prípad ešte raz otvoriť a byt, ktorý bol pridelený Miroslave Sliackej, navrhuje prideliť pani Lipkovej.

Celý mesiac sa ku kauze nikto nevyjadroval – len pre Púchovské listy svoj názor vyslovili poslanci Cyril Crkoň s Rudolfom Marmanom. A tak sa čakalo na júnové mestské zastupiteľstvo, kde tému pri schvaľovaní VZN o prideľovaní nájomných bytov otvorila poslankyňa Hedviga Šulcová. Ako prvá si zobrala slovo vedúca oddelenia dopravy a služieb Alena Vavrová, aby poslancom pripomenula, že svoje stanovisko všetkým zaslala e-mailom ešte 29. mája: „Odo mňa išiel mail všetkým poslancom, keď nastal okolo ten veľký boom. Treba povedať jednu vec: členovia komisie schvaľujú alebo doporučujú schváliť jednotlivých žiadateľov do poradovníka. Pokiaľ sme nechceli zaradiť konkrétne osoby do poradovníka, tak ich komisia nemala odporučiť. Akonáhle ich komisia odporučí a následne ich pán primátor schváli, tak ide rozhodnutie. Tak ja neviem, o čom celkovo tá kauza je.“

Po nej prehovoril k poslancom aj primátor Rastislav Henek, aby do kamier zamával s tromi zápisnicami z bytovej komisie: „Tu máme zápisnice, kedy komisia sa zhodla na poradovníku. Sú tu členovia komisie, ktorí hlasovali za. Takže mne ako primátorovi niekto vyhotoví poradovník z mien. Tu máte krásne tri zápisnice, kľudne ich poskytnem aj televízii, nemám s tým problém. Komisia odporučila poradovník a ja sa zaujímam o to do tej miery, že keď sa pozriem, kto je na prvom, druhom či treťom mieste, tak sa pýtam, prečo neprideľujeme byt tomu, kto je na prvom mieste. Mňa nezaujímalo, aké je tam meno. Bolo mi povedané, že tá pani byt odmietla. Čakali sme 15 dní na nejaké odvolanie, a keď neprišlo alebo prišlo, tak som povedal, že keď ten byt nechce, tak ideme v poradovníku automaticky ďalej. Toto je celá kauza. A ja toto môžem povedať ráno, v noci, hocikedy.“

Následne Rastislav Henek priznal, že pri prideľovaní nájomných bytov má vždy posledné slovo a môže niekoho zvýhodniť: „Doteraz som to urobil jeden jedinýkrát, keď prišla ku mne do kancelárie pani s piatimi deťmi – a poprosila ma, či jej nevieme pomôcť s bytovou otázkou, nemá kde bývať. A tá pani ma dostala jednou vetou, mala päť detí, dobre počúvajte. Povedala: Ja nežiadam dvojizbový byt, keby bola aj garsónka, len aby som mala kde byť.“

Poslanec Lukáš Raník sa snažil diskusiu odložiť až na záver rokovania, keďže podľa neho takto vedená debata k VZN o prideľovaní nájomných bytov nepatrí. Opačného názoru však bola poslankyňa Jarmila Andreánska: „Táto diskusia je dôležitá, treba si to predebatovať teraz, pretože sa zásadným spôsobom mení legislatíva ohľadom prideľovania bytov. Ak tomu nerozumiete, tak si dajte školenie u toho vynikajúceho právnika, ktorého mesto tak draho platí. Je to zásadný problém a treba to riešiť teraz a povedať si to na rovinu. Tá kauza rezonuje v celom meste.“

Potom sa už dostal k slovu poslanec Rudolf Marman, ktorý vedúcej oddelenia Alene Vavrovej vytkol, že celú „špinu“ chce hodiť na členov bytovej komisie: „My veľmi dobre vieme, ako to bolo. My veľmi dobre vieme, pán primátor, že nemenovaná pani, ktorá robí na mestskom úrade, nám zatajila, keď si dávala žiadosť o nájomný byt – a na to som ja poukazoval aj s kolegom Crkoňom – že vlastní trojizbový byt. Po druhé som rád, že si povedal, že u teba bola rodina a citovo ťa zasiahlo, keď pani s piatimi deťmi povedala, že jej stačí garsónka. Znova poukazujem na to, že my sme pani S., ktorá je na mestskom úrade zamestnaná, ponúkli 1-izbový byt a ona ho odmietla s tým, že nemá kde dať hračky a chce 2-izbový byt. Ale celý ten problém začal úplne niekde inde. My sme ako komisia urobili nejaký poradovník, kde pani Lipková mala nárok na to, aby dostala 2-izbový byt. To sme odsúhlasili. Ja s kolegom Crkoňom poukazujem na to, že Mesto Púchov disponovalo dvomi bytmi, keď pani Lipková išla na obhliadku 2-izbového bytu. Jeden mal rozlohu 40 m2, druhý 60 m2. Pýtam sa, prečo pani Vavrová poslala pani Lipkovú pozerať ten menší byt, pričom vedela, že pani Lipková má syna s ťažkými diagnózami a potrebuje balkón? To je prvý problém. Druhý problém je to, že keď pani Lipková tento menší byt odmietla, prečo sme jej neponúkli väčší byt s rozlohou 60 m2? Prečo sme to neurobili?“

A z úst Rudolfa Marmana pribudla ešte jedna výčitka smerom k Alene Vavrovej: „Prečo ste nezvolali komisiu, keď sme vás my s pánom Crkoňom o to žiadali, aby sme informovali pána primátora o tom, čo sa udialo pani Lipkovej, že to ľudsky vyriešme. Vy ste vtedy hodili mŕtveho chrobáka a komisiu ste nezvolali. Takže teraz to tu nehádžte na členov komisie, pani Vavrová, zodpovedná ste vy. A už vôbec nechápem, prečo ste ten menší byt, aj keď ešte bežala odvolacia lehota pre pani Lipkovú, okamžite núkali ďalšej v poradí pani Srogončíkovej a z toho vyšlo, že pani S. ako zamestnankyňa mestského úradu dostala väčší byt. Toto je celé netransparentné a zdá sa mi to byť aj nelogické.“

Rudolf Marman pripomenul primátorovi Henekovi výzvu zo strany bytovej komisie, aby celú vec dal do poriadku a byt pre pani Sliacku pridelil pani Lipkovej. „Prečo by som to mal robiť? Ja som v ten daný moment postupoval tak ako som postupovať mal.“ – znela primátorova odpoveď. „Prečo by mala matka s jedným dieťaťom bývať vo väčšom 60 metrovom byte a matka s dvomi deťmi, z toho jedno je zdravotne postihnuté, v menšom 40-metrovom byte? Nevieme to vymeniť, je to také ťažké?“ – reagoval Rudolf Marman, ale ďalšej odpovede zo strany primátora Heneka sa už nedočkal.

Namiesto neho sa opäť rozhovorila Alena Vavrová, ktorá odmietla informáciu, žeby vedela o dvojici uvoľnených bytov: „Jediný voľný byt, ktorý sa uvoľnil, bol na Dvoroch. Rozhodnutie o jeho pridelení bolo vypracované vtedajšou referentkou dňa 24. apríla 2017. Doručené bolo pani Lipkovej 28. apríla. V tom momente bol voľný jediný jeden byt. Až 3. mája sme sa dozvedeli o tom, že sa uvoľňuje ďalší byt na Moravskej ulici. Pani Lipková sa odvolala voči rozhodnutiu o pridelení 2-izbového bytu s tým, že ten byt nechce, pretože dispozične nie je riešený pre jej zdravotne postihnutého syna. Ale keď si zoberieme byt na Moravskej ulici, tak tam vstup nie je bezabariérový a výťah je oproti bytu na Dvoroch polovičný.“

Rudolf Marman namietal, že bezbariérový prístup pre žiadateľku nebol dôležitý: „Jej syn má inkontinenciu tretieho stupňa a každý deň musí prať. U nás na komisii deklarovala, že prosí o byt s balkónom, aby mala kde sušiť prádlo. To bolo pre ňu podstatné, nie bezbariérový prístup. Chcem povedať už len jedno: mne je jedno, či je mačka čierna alebo biela, ale hlavne že chytá myši. A mne je jedno, či tam bude bývalý, terajší primátor, ja som volený občanmi Púchova a ja sa im chcem pozrieť do očí. Čestne a spravodlivo. A ja znovu opakujem, mne sa to prideľovanie čestné nezdalo a ja si dovolím tvrdiť, že ste do toho pána primátora namočili, lebo ste mu nepovedali pravdu a my sme vás s pánom Crkoňom žiadali, aby sme zvolali komisiu a ponúkli pani Lipkovej väčší byt, kým bol voľný. A vy ste ju nezvolali.“

Primátor Rastislav Henek sa pokúsil diskusiu zastaviť s tým, že verejnosť bude informovaná cestou Púchovských novín: „Tento proces popíšeme, dáme do novín, lebo naozaj toto rezonuje v Púchove, takže dáme to do novín, dáme to v nezmenenej podobe tak ako to je, nebude sa to prepisovať, budú tam fakty, takže toto si ozrejmíme.“

Lenže diskusia pokračovala a poslankyňa Hedviga Šulcová si svojským spôsobom vynútila reakciu aj od prednostky Evy Kvocerovej: „Vaše vystúpenia, pán primátor, sú zavádzajúce, prednostka tam čuší ako voš pod chrastou a je namočená do týchto káuz až po uši.“

A tak si mikrofón vzala aj mestská prednostka Eva Kvocerová: „Niekoľko týždňov som osočovaná a špinená. Ja som pôvodne vôbec do toho nechcela zasahovať, pretože poznám to tu a jednoducho viem, aké je ľahké niečo vypustiť, tam pisálek niečo napíše a zverejní bez ohľadu na realitu a kauza takzvaná je na svete. Ja nie som členom ani komisie bytovej, absolútne nemám vplyv na zaraďovanie nejakých žiadateľov do poradovníka, sedia tam poslanci a tých sa treba pýtať, ako sa stalo, že tam niekoho zaradili či nezaradili. Sú tam prítomní, ak nevedia, o čom hlasujú, tak potom je to už iný problém. Každý súdny človek by si mal položiť otázku, ako sa ten poradovník zostavuje, kto o ňom hlasuje a pokiaľ tam niekto nemal byť, tak prečo ho tam tí členovia dali a zahlasovali zaňho. Prednostka nijakým spôsobom do tejto agendy nezasahuje a nemá žiadne kompetencie a s danou vecou nemám nič spoločné. Každý kto túto špinavosť živí, sa môže hanbiť. A divím sa, že môže kľudne večer si ľahnúť a zaspať.“

Slovný úder smerom k poslancom však Eve Kvocerovej okamžite vracal Rudolf Marman: „A ja sa divím, že sa vy môžete pozrieť ráno do zrkadla. Keď toto tu verejne poviete, že s tým nič nemáte. Pre toto sme my poslanci s vami mali stretnutie a vyslovili sme vám nedôveru a nebudem to ďalej komentovať, lebo na to máme svoju dohodu. Ale ako tu môžete cigániť občanom Púchova, že vy s tým nič nemáte, keď ste pani Sliackej robili kúpnopredajnú zmluvu. Ona to verejne na komisii povedala. A pani Vavrová nám sama na komisii naznačovala, že je pod tlakom, že pani Sliacka za ňou chodí, že pani prednostka sa zaujíma o pani Sliacku. Pokiaľ viem, bola aj za pánom primátorom. Takže v Púchove je bežný štandard, že keď niekto budete chcieť predávať byt a chcete, aby vám niekto zdarma vypracoval kúpnopredajnú zmluvu, nech sa páči, pani prednostka vám ju urobí, ona má kopec voľného času.“

Slovná prestrelka ešte chvíľu pokračovala. „Neskutočne klamete. U vás ma to neprekvapuje. To je ctihodný poslanec, ktorý dlhuje štátu tisícky eur a vyváža sa v aute. Je to divadlo neskutočné a ja verím, že ľudia si o tom urobia obraz. 20. júla som posielala kúpnu zmluvu Soni Kucejovej, ktorú som videla jediný raz v živote, keď bola u mňa s manželom v kancelárii a hovorili, že sú vo finančnej tiesni a berú si úver, tak som im chcela pomôcť a skutočne som im zmluvu vypracovala,“ skonštatovala Eva Kvocerová.

Rudolf Marman sa však jej reakciou nedal odbiť: „Pani Sliacka to verejne povedala na komisii, keď sme ju odhalili, že vlastní ešte 3-izbový byt. Sama nám tvrdila, že pani Kvocerová jej povedala, že žiadosť si už môže podať, pretože 3-izbový byt predáva a pomáha jej s kúpno-predajnou zmluvou. Takže vy sa tu nevyviňujte, že ste taká svätica.“

K záverečnému extempore medzi Evou Kvocerovou a Rudolfom Marmanom treba dodať, že manželia Kucejovci kupovali byt v dome č. 1408 na Námestí slobody práve od Miroslavy Sliackej a kúpnopredajná zmluva vypracovaná Evou Kvocerovou bola asi vypracovaná kvalitne, keďže už začiatkom augusta dostali úver od Slovenskej sporiteľne na kúpu bytu.

V celej debate sa zabudlo už len na jednu maličkosť a síce na to, akým spôsobom sa vedenie púchovskej radnice dopracovalo k menu Miroslavy Sliackej pri hľadaní vhodného kandidáta na obsadenie funkcie odborného referenta – rozpočtára. Zvlášť, keď toto miesto bolo vytvorené ako úplne nové. Ale možno sa odpoveď dozvieme už o týždeň, keďže Rastislav Henek prisľúbil všetky fakty zverejniť v mestských novinách. Snáď na to nezabudne…

Rado Varga

Ešte na sklonku minulého roka poslanci púchovského mestského zastupiteľstva rozhodli o kúpe pozemku pod parkoviskom pri športovom areáli. Pozemok o rozlohe 3 890 m2 plánovalo Mesto Púchov kúpiť za dovedna 233 400 eur od súkromnej spoločnosti PARI, s. r. o.. Prednostka Eva Kvocerová ako spracovateľka návrhu pre kúpu pozemku však pri stanovení kúpnej ceny zabudla na to, že predávajúci je platcom DPH, a teda poslancami schválená cena má byť o 20 percent vyššia. Napriek tomu, že vedenie mesta sa už dlhšie chváli „plnou špajzou“, pripravilo šetriace riešenie, ktoré do celej transakcie zainteresovalo spoločnosť MŠK Púchov, s. r. o. ako platcu DPH. Až čas ukáže, či pre takéto riešenie bude mať pochopenie aj finančná správa.

Mesto Púchov sa stalo nájomcom pozemku pod autobusovým nástupišťom a parkoviskom pri futbalovom štadióne opätovne po štyroch rokoch vlani v máji, čím sa vlastne obnovil stav z obdobia rokov 2004 – 2012, kedy tu bolo prevádzkované autobusové nástupište a parkovisko pre osobné a nákladné motorové vozidlá. Podpis nájomnej zmluvy so spoločnosťou PARI, s. r. o. primátorovi Rastislavovi Henekovi odobrila mestská rada, ktorá rozhoduje o nájomných vzťahoch s celkovou hodnotou do 5 000 eur. Podľa nájomnej zmluvy si Mesto Púchov pozemok o celkovej výmere 3 890 m2 prenajalo na obdobie od 1. mája 2016 do 30. apríla 2017.

Ročné nájomné bolo stanovené na 1 euro za každý meter štvorcový bez DPH, a keďže ide o nájom parkovacích plôch, k základnému nájmu musela byť naúčtovaná aj daň z pridanej hodnoty. Mesto Púchov tak zaplatilo za nájom dokopy 4668 eur. V zmluve bola zakotvená aj opcia na prípadné predĺženie nájmu, avšak po 30. apríli 2017 sa cena nájmu automaticky zvyšuje o 100 percent, to znamená na 2 eurá za každý meter štvorcový prenajatej plochy. Mestská rada pri schvaľovaní nájomnej zmluvy odporučila vedeniu mesta, aby začalo rokovanie s vlastníkom pozemku o podmienkach jeho odpredaja.

Rokovanie doviedol primátor Rastislav Henek do na prvý pohľad úspešného konca, lebo poslaneckému zboru bol na decembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva predložený návrh na odkúpenie pozemku, ktorý poslanci jednomyseľne schválili. Kúpna cena mala byť podľa prezentovaných informácií vyplatená v dvoch rovnakých splátkach po 116 700 eur v rokoch 2017 a 2018.

Ako sme už vyššie uviedli, k podpisu zmluvy nedošlo – vo fáze jej pripomienkovania totiž vedenie radnice zistilo, že firma PARI, s. r. o. si k dohodnutej cene 60 eur za štvorcový meter plánuje prirátať 20-percentnú DPH. Pre mestský rozpočet by to bola záťaž o ďalších 46 680 eur.

Radnica pripravila riešenie, ktorým kľučkuje pomedzi zákon o majetku obcí a príslušné daňové zákony. Na aprílovom rokovaní mestského zastupiteľstva ho poslancom predstavila prednostka Eva Kvocerová: „Kvôli tomu, že mesto nie je platcom DPH a predávajúci áno a z dôvodu majetkového posilnenia spoločnosti MŠK Púchov, s. r. o. a spôsobu využitia predmetného pozemku, ktorý sa nachádza v športovom areáli mesta Púchov, bude účelnejšie odkúpiť predmetný pozemok v prospech MŠK Púchov, s. r. o.. Zmena by bola len čo do kupujúceho, nie čo do ceny. Vzhľadom na to, že tento pozemok sa nachádza v areáli športovísk, občania so záujmom o športové aktivity budú mať istotu, že majú kde zaparkovať. MŠK časť pozemku prenajme spoločnosti ADP Púchov, s. r. o. na výstavbu menšieho nástupišťa a časť ostane ako parkovacia plocha pre verejnosť, ktorá sa nebude spoplatňovať.“

Z poslancov sa o slovo prihlásil Rudolf Marman, ktorý Eve Kvocerovej vyčítal, že k tomuto rokovaciemu bodu nepripravila poslancom žiadne podklady: „V prvom rade vás musím poopraviť – to parkovisko sa nenachádza v areáli MŠK Púchov, ale v blízkosti športového areálu, robili ste na katastri, to by ste mohli vedieť. Prečo nemáme podklady k tomuto bodu ako poslanci? Kde nastala chyba a kto ju spôsobil? Na jednej strane kvitujem, že parkovisko odkúpime, veď sme to už raz odsúhlasili, ale na strane druhej sa pýtam, kto urobil chybu, keď sme pri dojednávaní zmluvy s firmou PARI nevedeli, že oni sú platcovia DPH?“

K vedeniu rokovaní sa prihlásil primátor Rastislav Henek, nehovoril však o chybe, ale skôr o nedorozumení: „Pri tom rokovaní sme vždy spomínali cenu, ktorá vzišla zo znaleckého posudku, to bolo 60 eur za štvorcový meter, čo je výborná cena na to, že tam boli viacerí iní záujemcovia a tento strategický pozemok nám mohol kúpiť niekto iný. Vždy sme sa rozprávali o cene 60 eur. Nakoniec keď malo prísť k podpisu zmluvy, tak už pri jej pripomienkovaní si tam dotyčná firma chcela dať DPH naviac. Hľadali sme preto iné vhodné riešenie, pre ktorú mestskú spoločnosť by bol tento majetok vhodný na odkúpenie. Najlepším adeptom je MŠK Púchov, s. r. o., bude mať nejaký majetok, ktorý si bude spravovať, bude mať aj nejaký výnos z nájmu.“

MŠK Púchov, s. r. o. bola síce podľa primátora Rastislava Heneka najlepším adeptom na kúpu pozemku, lenže finančné zdroje na ňu nemala žiadne. Firma skončila vlaňajšok so záporným hospodárskych výsledkom, navyše sama musela požiadať banku o kontokorentný preklenovací úver vo výške 100 tisíc eur. A tak k zmenenému uzneseniu o kúpe pozemku pribudlo ešte jedno úplne nové – o kapitálovej dotácii v celkovej výške 233 400 eur pre MŠK Púchov, s. r. o. účelovo viazanej na kúpu pozemku.

Diskusia ďalej pokračovala slov- nou prestrelkou medzi prednostkou Evou Kvocerovou a poslancom Rudolfom Marmanom o tom, či mali byť k tomuto rokovaciemu bodu pripravené podklady alebo nie. „Tento bod bol prejednávaný na decembrovom zastupiteľstve, kde ste mali žiadosť, prvú stranu posudku, celý ten sumár s mojím vyjadrením a mohli ste si ho pozrieť. Materiály dostávate nadštandardne obsiahlo. Tiež by som rada reagovala na tie úplné nezmysly, ktoré sa objavujú na sociálnej sieti pána Crkoňa. Udivuje ma, že je to človek s právnickým vzdelaním. Zákon o majetku obcí presne stanovuje postup pri predaji majetku obce. Pojednáva o tom paragraf 9a, ktorý nebudem citovať, ale on by si ho mohol pozrieť, aby nezaťažoval verejnosť nezmyslami. V prípade, ak sa nepostupuje podľa odsekov 1 až 7, ale podľa odseku 8, nás sa týka prípad hodný osobitného zreteľa, o ktorom rozhodujete vy, či vy uznáte dôvody pre jeho uplatnenie a ďalšou podmienkou je zverejnenie na úradnej tabuli a webovom sídle – to vždy splníme. Keď prechádza materiál komisiou alebo mestskou radou, poslanci majú možnosť sa k tomu vyjadriť. Pri tomto návrhu predaja ani posudok nemusel byť, ale aby niekto nepoukazoval na to, že cena je taká alebo onaká, aby sme mali výstup z toho, od akej ceny sa odraziť, tak sme posudok dali urobiť,“ obhajovala svoj postup Eva Kvocerová.

Poslanec Rudolf Marman vo svojej reakcii však trval na svojom a vyhlásil, že k transakcii v objeme 233 400 eur by podklady mali byť poslancom predložené: „Som rád, že ste spomenuli sociálnu sieť. Takisto sa tam vypisuje, že sme ovce, že hlasujeme za všetko, čo nám nakážete. Keďže nie som ovca a nebudem hlasovať za niečo, k čomu nemám podklady, pýtam sa, prečo nám neboli doručené. Hovoríte o podkladoch z decembra, ale veď predsa máme apríl. Mení sa podstata veci – kupujúci. V minulosti ste vykrikovali, že podklady chodili neskoro a tvrdili ste, že vy ich budete dávať týždeň pred zastupiteľstvom. Dostávame ich v takej istej časovej tiesni ako v minulosti a dokonca tu nemáme podklady k danému bodu. Ja by som si ich rád pozrel, pripomenul si situáciu z decembra, ale nemôžem, lebo ste nám ich nedoručili. Tejto debate sme mohli predísť tým, že by sme tie podklady mali v rukách.“

Poslanec Peter Bílik požiadal o stanovisko k plánovanej zmene uznesenia mestského právnika Antona Školeka. „Ja v tom nevidím žiaden problém, ak sme to už raz schválili a materiály sme k dispozícii mali, tak teraz sa mení len kupujúci, ktorým je mestská spoločnosť, kde mesto má stopercentnú majetkovú účasť a je tam rozdiel v tom, že kúpna cena bude s DPH, takže pre mesto to bude lacnejšie. Táto zmena je vyložene len na to, aby sa pomohlo mestu, aby mesto vlastnilo cez svoju dcérsku spoločnosť pozemok a aby sa ušetrilo 20 percent na DPH. Je to veľmi jednoduché a kto chce, tomu porozumie a kto nechce, bude okolo toho vyprávať ešte aj do večera,“ s už tradičnou dávkou žoviálnych posmeškov vyjadril svoj názor Anton Školek.

Iný pohľad na vec má bývalý primátor Marián Michalec, ktorý sa aprílového rokovania púchovského mestského zastupiteľstva zúčastnil a celú transakciu považuje za obchádzanie zákona.

„Nie je možné preniesť osobitný zreteľ z jedného subjektu na druhý. Bolo možné zrušiť uznesenie a schváliť nové uznesenie, ale takéto niečo zákon nepozná. Pokiaľ MŠK Púchov nepodniká s pozemkami a parkoviskami, nie je možné mu preniesť kúpu pozemku, aby si uplatnilo DPH. To je obchádzanie zákona, to je krátenie dane. Ak ste aj sami priznali, že to parkovné vyberať nechcete, to znamená, že subjekt s pozemkom podnikať nebude, čiže sami deklarujete, že chcete odpočítať daň z pridanej hodnoty bez toho, aby ste vykonávali podnikateľskú činnosť, ktorú zákon vyžaduje ako podmienku pre uplatnenie nadmerného odpočtu. Je chvályhodné, že Mesto Púchov chce poskytnúť priestor na parkovanie svojim občanov, ktorí chcú športovať, zdarma. Preto ten pozemok má kúpiť Mesto Púchov. Tento postup nevyhnutne vyvolá kontrolu daňového úradu, ktorý bude musieť urobiť dorub a ten bude škodou, ktorá sa bude zúčtovavať na vrub Mesta Púchov. A tí, ktorí hlasovali za tento postup, budú niesť zodpovednosť a je jedno, že sú len poslanci. Na- vyše MŠK Púchov nemá na to zdroje. A tým, že ste presunuli MŠK Púchov formou dotácie peniaze z mestského rozpočtu, len ste dokázali účelovosť tejto transakcie,“ skonštatoval pred poslancami mestského zastupiteľstva Marián Michalec.

Hlasovanie o zmene uznesenia na kúpu pozemku pod parkoviskom už nebolo jednomyseľné ako v decembri minulého roka – proti bola Jarmila Andreánska a dvojica Miroslav Kubičár – Hedviga Šulcová sa hlasovania zdržali. Celá transakcia bola nakoniec dovedená do úspešného konca, keď zhruba pred tromi týždňami obaja konatelia – Štefan Ondrička za MŠK Púchov, s. r. o. a Miroslav Útly za PARI, s. r. o. podpísali kúpnu zmluvu v hodnote 233 400 eur bez DPH. Prvú polovicu kúpnej ceny musí MŠK Púchov, s. r. o. zaplatiť do konca júna a zvyšok do 31. marca 2018.

Pripravil Rado Varga

Veta z titulku znie lákavo, čo poviete? Púchovská radnica sa po dlhšom čase opäť raz dostala do hlavných správ televízie Markíza. Jeden z uvoľnených nájomných bytov totiž pridelili zamestnankyni mestského úradu. Podľa poslaneckých členov bytovej komisie bola uprednostnená pred matkou s dvomi deťmi, z ktorých jedno je ťažko zdravotne postihnuté. Primátor Henek svoj podpis pod bytovým dekrétom obhajuje tým, že postupoval v zmysle platných regulí bytového poradovníka. Pikantériou prípadu je fakt, že úradníčka, ktorá získala nájomný byt, nie je dlhoročnou zamestnankyňou úradu, ale pracuje tu ešte len päť mesiacov. Navyše pre ňu vytvorili začiatkom roka úplne nové pracovné miesto.

Ako možno získať prácu na úrade a o pár mesiacov nato aj mestský byt? Je to jednoduché: treba veľmi kritizovať a zároveň aj veľa chváliť. Samozrejme zakaždým tých správnych. Z preventívnych dôvodov nebudeme spomínať priezvisko spomínanej mestskej úradníčky, zistiť si ho môžete aj sami na internetovej stránke mestského úradu. Na úvod sa však vráťme presne o rok dozadu.

Dňa 14. júna 2016 si pani Miroslava S. podala žiadosť o nájomný byt. To bolo v čase, keď ešte vlastnila 3-izbový byt na Námestí slobody v bytovom dome č. 1408. Do odôvodnenia svojej žiadosti okrem iného napísala, že o nájomný byt žiada na základe nezvládnuteľnej finančnej situácie, nakoľko ostala sama s dcérou a v súčasnom období má vysoké náklady na bývanie.

Bytová komisia si ju teda predvolala na svoje zasadnutie 29. júna 2016 a odporučila jej 1-izbový byt, ktorý odmietla s odôvodnením, že je zvyknutá na určitý štandard a tento jej rozlohovo nevyhovuje. Záujem má vraj jedine o dvojizbový prípadne trojizbový byt. Komisia Miroslavu S. neodporučila zaradiť do poradovníka na byty. Zo zápisnice vyplýva, že členovia bytovej komisie tak rozhodli z dôvodu, že žiadosť má podanú ešte len dva týždne a medzi žiadateľmi o byty je viac samostatne žijúcich matiek, ktoré majú taktiež zložitú bytovú situáciu a majú žiadosť skôr podanú.

O dva mesiace však už bolo všetko inak. Miroslava S. sa ocitla v bytovom poradovníku pre 2-3-izbové byty na siedmom mieste. Čo tomu predchádzalo? Okrem iného kontakt s prednostkou mestského úradu Evou Kvocerovou, ktorá jej vypracovávala kúpno-predajnú zmluvu k predaju 3-izbového bytu, ktorého sa Miroslava S. predajom zbavovala. Cítila, že práve kontakt s ňou by jej mohol pomôcť dostať sa do bytového poradovníka, a tak v auguste využila príležitosť a poriadne jej pohladila ego.

V čase, keď primátor Rastislav Henek na sociálnej sieti rázne poprel reči o odchode Evy Kvocerovej z prednostovskej stoličky, práve Miroslava S. patrila k najangažovanejším komentátorom: „Môj osobný názor je, že pani E. Kvocerová je človek, čo má prehľad a skúsenosti, vzdelaná žena a keď napíšu hentaké niečo, to by sa každého dotklo. Držím palce Rastík tebe, celej rodine a aj kolegom.“

Zdá sa, že Miroslava S. bola s púchovským primátorom celkom dobrá známa. Dva mesiace predtým totiž na facebooku „vyplakávala“ jeho manželka nad článkom v Púchovských listoch o tom, že spor MŠK Púchov s Katarínou Bradáčovou bude súdiť Henekovej bývalý spolužiak zo strednej i vysokej školy. Miroslava S. v zmysle svojej taktiky dala Henekovej príspevku nielen ten správny „lajk“, ale pridala aj adekvátny koment: „Katuška, super si to napísala, na rozdiel od V. pravdivo a môžu sa hanbiť, keď zo svojho neúspechu hanobia mená a ľudí, ktorí majú zaslúžené vzdelania a hlavne úroveň vystupovania a robia pre mesto, nie pre seba. Držkajte sa a aj zlá reklama je reklama, mám vás rada a poznala som vás oboch skôr a vždy ste boli pre mňa ľudia inteligentní a vzdelaní.“

Zadefinovanie východiskových pozícií Miroslavy S. pred zaradením do bytového poradovníka máme teda za sebou. Potom sa už všetko zbehlo naozaj veľmi rýchlo. Ako sme už spomenuli, koncom augusta ju bytová komisia zaradila na siedme miesto, ale ani to sa jej príliš nepozdávalo. V novembri na vlastnú žiadosť navštívila bytovú komisiu s tým, že chce doplniť zápisnicu z júnovej komisie. Z toho nakoniec zišlo, ale ako sa ukázalo, na komisiu prišla vyzbrojená výpismi z listov vlastníctva, na ktorých majú vyznačený vlastnícky alebo spoluvlastnícky vzťah k bytu prípadne rodinnému domu nájomcovia v mestských nájomných bytoch. Systém prideľovania nájomných bytov tak dostal poriadnu trhlinu.

Členovia komisie sa dohodli, že sa získanými informáciami budú zaoberať na najbližšej komisii za prítomnosti nájomníkov. Miroslava S. využila príležitosť účasti na zasadnutí komisie a na jej členov apelovala, aby jej urýchlene pridelili minimálne 2-izbový byt, keďže býva spolu s dcérou u rodičov v 3-izbovom byte, kde majú nevyhovujúce podmienky na bývanie.

To bola zároveň posledná návšteva Miroslavy S. na zasadnutí bytovej komisie. Nie však posledná návšteva mestského úradu. Od začiatku nového roka pritom už nechodila na úrad ako návštevníčka, ale ako nová pracovníčka. Primátor Rastislav Henek svojím vlastným rozhodnutím vytvoril pre ňu k 1. januáru 2017 na ekonomickom oddelení úplne novú pozíciu „odborný referent – rozpočtár“. Poslanci sa o tom dozvedeli až s odstupom času – na februárovom rokovaní mestského zastupiteľstva. Pozícia rozpočtára bola pritom obsadená nielen bez výberového konania, ale aj bez akéhokoľvek inzertného avíza o voľnom pracovnom mieste.

Ani nie päť mesiacov po získaní pracovnej pozície na mestskom úrade dostala Miroslava S. od Mesta Púchov aj nájomný byt. Dokonca z dvojice uvoľnených 2-izbových bytov ten priestrannejší na Moravskej ulici. Ako sa jej to podarilo?

Na aprílovom zasadnutí bytovej komisie došlo k revízii bytového poradovníka, pričom na prvom mieste zostala pani Kopišová, ktorá však potrebovala výhradne len bezbariérový byt. Ďalší dvaja žiadatelia v poradí boli vyradení, keďže nezdokladovali, resp. nespĺňali podmienku príjmu. Komisia odporučila zohľadniť aktuálnu situáciu ďalších žiadateľov a byt, ktorý sa mal koncom apríla uvoľniť v bytovom dome na Dvoroch, odporučila prideliť pani Lipkovej ako samostatne žijúcej matke s dvomi deťmi, z nich jedno je ťažko zdravotne postihnuté.

Tá sa sprvoti rozhodnutiu o pridelení potešila, ale radosť netrvala dlho. O svoju skúsenosť sa pani Lipková s nami v krátkosti podelila: „Začiatkom mája som si bola pozrieť byt na Dvoroch, lenže ten by našu bytovú situáciu vôbec nevyriešil. Byt s rozlohou cca 43 m2 je veľmi malý a je to skôr 1-izbový byt s kuchynským kútom ako dvojizbový, bez balkóna, pivnice. Mám dve veľké deti, potrebujem vyčleniť priestor aj pre dcérku, zároveň syn potrebuje rehabilitáciu, ktorú by som v takom malom byte nemohla vykonávať, nakoľko po rozložení základného nábytku by som nemohla vyčleniť kútik na cvičenie, ani na rozloženie sušiaku na prádlo. Môj syn trpí inkontinenciou III. stupňa a teda vytvorenie priestoru na sušenie prádla v byte a najmä na balkóne  je pre mňa veľmi dôležité… Keď má syn zhoršenie stavu (autistické prvky v správaní), je jediným riešením, ako mu zabezpečiť pobyt  na čerstvom vzduchu, práve balkón, preto balkón veľmi potrebujeme… Tento byt bol pre našu rodinu jednoznačne nevyhovujúci a bývanie v tomto byte by len zhoršovalo zdravotný stav môjho syna.“

Pani Lipková sa preto pánovi z bytového podniku poďakovala za obhliadku bytu a vrátila sa na mestský úrad s tým, že byt bude musieť odmietnuť.

„Referentka oddelenia mi povedala, že nie je žiadnym tajomstvom, že k dispozícii je už aj uvoľnený väčší byt na Moravskej ulici a sama sa čuduje, že mi ho automaticky neponúkli. Dohodli sme sa na následnej obhliadke, byt som si pozrela a naozaj spĺňal potreby našej rodiny. Aby som ho mohla dostať, k tomu bolo potrebné podať odvolanie voči pôvodnému rozhodnutiu s tým, že budem žiadať o výmenu bytu a všetko podložím zdravotnou dokumentáciou môjho syna. Tak som aj urobila v zákonnom termíne, odvolanie som podala 11. mája. Pri podávaní odvolania mi referentka povedala, že z morálneho a ľudského hľadiska nevidí problém vo výmene bytu za väčší, ale tiež mi spomenula, že sú veľké tlaky zhora a  tiež od jednej pani z poradovníka, aby som bola z poradovníka vyradená, nakoľko byt nepotrebujem, lebo som ho odmietla a o tento väčší byt na Moravskej ulici má veľký záujem práve dotyčná pani. Referentka mi doporučila zavolať 15. mája vedúcej pani Vavrovej,  ktorá ma odbila s tým, že mestský úrad nie je žiadna realitná kancelária a primátor zamietol moje odvolanie v plnom rozsahu. Navyše poznamenala, že to riešia  s právnikom, aby som s ich písomným vyjadrením nemohla nič urobiť. Do dnešného dňa som však písomné vyjadrenie nedostala.“

To bol stav, ktorý mestskej úradníčke Miroslave S. vyhovoval. Ponuku na bývanie v menšom byte na Dvoroch totiž dostala v poradovníku tretia pani Srogončíková. Po primátorskom zamietavom rozhodnutí o odvolaní pani Lipkovej sa uvoľnil byt na Moravskej ulici a ten bol pridelený práve Miroslave S.. Postup pracovníkov mestského úradu, ale aj primátora Rastislava Heneka poriadne rozhorčil členov bytovej komisie, ktorá mimoriadne zasadla v pondelok 29. mája 2017 predpoludním, aby prijala uznesenie, v ktorom navrhuje celý prípad ešte raz otvoriť a byt, ktorý bol pridelený Miroslave S., navrhuje prideliť pani Lipkovej.

Zároveň sa medzi poslancami začali zbierať podpisy pod výzvu na odvolanie Evy Kvocerovej z funkcie prednostky mestského úradu. O celú vec sa zaujímala aj televízia Markíza. Primátor Henek sa pred jej kamerou obhajoval slovami: „Myslím si, že je maximálne správne a korektné, keď niekto nechce nejaký byt, na ktorý bol prihlásený v poradovníku, automaticky ide druhý žiadateľ. Ja neskúmam každú jednu osobu, ktorá bude mať pridelený byt. Máme nejaký poradovník, kde máme určené pravidlá.“

Podľa poslancov Cyrila Crkoňa a Rudolfa Marmana, ktorých televízia Markíza oslovila, práve mestská úradníčka Miroslava S. nemala byť do poradovníka nikdy zaradená. Existujú na to vraj dva dôvody. „V čase podania žiadosti čestným vyhlásením deklarovala, že nevlastní žiaden byt, ani inú nehnuteľnosť. Pravda je tá, že vlastnila 3-izbový byt, ktorý následne predala. Navyše odmietla zaradenie do poradovníka na 1-izbové byty s tým, že jej rozlohovo nevyhovuje a je zvyknutá na určitý štandard,“ povedal Rudolf Marman.

Predseda komisie Cyril Crkoň avizoval, že poslanci budú požadovať nápravu, keďže podľa neho bol uprednostnený záujem zdravej osoby pred človek som zdravotným postihnutím.

A čo na to všetko hovorí Miroslava S.? Tak ako bol prednedávnom facebook preplnený jej chválami na vedenie mesta, tak dnes sa na sociálnej sieti vyhráža žalobami. Svoju zlosť obracia predovšetkým na poslanca Rudolfa Marmana, na konkurentku v snahe o získanie bytu  a dá sa predpokladať, že ďalším v poradí bude autor tohto článku.

Rado Varga

Za dvadsať rokov fungovania mestských obchodných spoločností v Púchove sa ešte nestal prípad, aby sa člen dozornej rady niektorej obchodnej spoločnosti v nej zamestnal a naďalej vykonával aj svoj dozorný mandát. O strete záujmov síce žiaden zákon nehovorí, ale k slovu sa dostáva morálne hľadisko, a teda, či je konkrétny poslanec naďalej schopný objektívne pristupovať ku kontrole vynakladania verejných financií, keďže tie sa používajú aj na jeho mzdu. O tom, že morálka môže ísť bez problémov bokom, svedčí aj prípad poslanca Lukáša Ranika, ktorý je už dva roky členom dozornej rady spoločnosti MŠK Púchov, s. r. o.. V októbri minulého roku sa stal aj jej zamestnancom.

Najmladší z púchovského poslaneckého zboru sa síce najprv pohrával s myšlienkou vzdania sa členstva v dozornej rade svojho zamestnávateľa, ale po porade s firemným právnikom Antonom Školekom nakoniec na túto myšlienku zanevrel. Na poslednom vlaňajšom rokovaní mestského zastupiteľstva mu to pripomenul jeho poslanecký kolega Rudolf Marman.

„Kolega Ranik sa podľa mojich informácií dobrovoľne vzdal funkcie s tým, že k 2. októbru 2016 nechce byť členom dozornej rady MŠK Púchov. Musím vyzdvihnúť jeho prácu v dozornej rade, bol jediný z kolegov poslancov, ktorý mi pomáhal pri kauze „Plot“ a dalo sa na neho spoľahnúť. Viem, že z právneho hľadiska by mohol zostať v pozícii člena dozornej rady, ale z morálneho hľadiska je to stret záujmu, keď sa stal zamestnancom MŠK Púchov a neviem si predstaviť, žeby ako člen dozornej rady kontroloval svojho šéfa – pána konateľa Ondričku. Podľa mňa by aj strácal objektivitu,“ vysvetlil svoj návrh na odvolanie Lukáša Ranika z dozornej rady MŠK Púchov, s. r. o.. Rudolf Marman. Zároveň ako náhradu navrhol sám seba, pričom vyzval Lukáša Ranika, aby sa k celej veci verejne vyjadril.

Ten najprv pomerne zoširoka popísal, ako sa dostal k zamestnaneckému pomeru v spoločnosti MŠK Púchov. „Myslím, že sme k dozornej rade pristupovali veľmi aktívne, veľmi aktívne sme pracovali, keď sa objavili nejaké pochybenia, tak sme sa snažili ich dať na svetlo sveta a vyriešiť ich, preto ma možno aj kolegovia schválili za predsedu dozornej rady a som ním dodnes. Čo sa týka zamestnaneckého pomeru v MŠK Púchov, jedná sa o pozíciu, ktorá bola vytvorená ešte bývalým konateľom Luhovým, v roku 2015 tam nastúpil kolega Marman, v marci bol s ním ukončený pomer, pol roka bola táto pozícia neobsadená. Asi nejako v septembri ma oslovil konateľ Štefan Ondrička, či by som nechcel aktívnejšie MŠK Púchov pomôcť. Ja som to zvážil, všetci kolegovia, možno aj novinári vedia, že sa dlhodobo venujem športu, som na skoro všetkých podujatiach. Chceme MŠK Púchov trošku posunúť do kvalitatívnej úrovne, pretože Púchov si to z historického hľadiska zaslúži, aby futbal a hokej hral minimálne prvoligovú úroveň. Ja si myslím, že sme na tom začali aktívne pracovať. Nie je to žiadna mega pracovná ponuka, Rudo tu nedávno rozprával, koľko zarábal, pomaly menej ako jeho syn na brigáde, takže nie je to nič extra finančne zaujímavé. Preto som sa rozhodol túto ponuku prijať.“

V tej chvíli sa podľa vlastných slov chcel Lukáš Ranik vzdať členstva v dozornej rade: „Z morálneho hľadiska som to vyhodnotil tak, že by som funkciu člena dozornej rady nemal vykonávať. Odovzdal som žiadosť konateľovi, členom dozornej rady a právnikovi MŠK, ten mi povedal, že to môžem roztrhať, keďže som nemal podpis overený u notára, z právneho hľadiska to nebolo v poriadku. Do tejto funkcie ma nominovali poslanci, takže som to nechal tak. Podľa mňa to nie je konflikt záujmov, vykonávam kontrolu riadenia a vedenia za poslancov, veľmi aktívne a svedomito. Nikdy v živote som nebol, nie som a ani nebudem prilepený na žiadnej stoličke, takže ak sa vy rozhodnete, že nemám byť na tomto mieste, tak to akceptujem, to znamená, že sa bez problémov vzdám, teda bez problémov zdržím hlasovania, nechám to na vás.“

Ak by Lukáš Ranik svoje slová o prilepení na stoličke myslel úprimne, tak svojim kolegom rozhodovanie uľahčí, vzdá sa funkcie, oni to akceptujú a budú hľadať náhradu, či už v podobe Rudolfa Marmana alebo niekoho iného. On sa však funkcie odmietol vzdať a zdržanie sa hlasovania považoval za dostatočný prejav svojho nadhľadu nad celou vecou. Jeho kolegovia využili jeho ponuku na zodpovedanie akýchkoľvek otázok, a tak zisťovali nielen náplň jeho novej funkcie v MŠK Púchov, s. r. o., ale aj výšku mesačnej mzdy. „Takéto veci nemajú byť tajné…je to približne 1000 eur v hrubom, ani je 800 v čistom. Je to funkcia športovo-marketingového manažéra. Tá funkcia sa organizačne zmenila, predtým bola pridružená k futbalu, teraz má na starosti kontrolnú činnosť nad všetkými športmi – futbal, hokej, pridružil sa volejbal, nejaká marketingová záležitosť, nastavenie marketingu celého MŠK, jednotlivých športov, prilákanie viac ľudí, nastavenie nejakej grafiky všetkých podujatí, bulletiny,  pozvánky, webové stránky, ďalšia vec zháňanie nových sponzorov, zapĺňanie reklamných miest,“ vyratúval náplň svojej práce Lukáš Ranik.

Poslanec Daniel Lako netajil, že ho návrh na výmenu v dozornej rade MŠK Púchov, s. r. o. prekvapil: „Niektoré veci mi unikajú. Prvá vec, trošku sa mi zdá divné, že sám seba Rudo navrhuješ, to je pre mňa veľmi divné. Potrebujem, aby Lukáš jasne povedal, lebo ty si povedal, že z morálneho hľadiska nie, ale z právneho áno, takže potrebujem, aby si povedal, či tam chceš ostať alebo nechceš. A po druhé: aby si zaujal stanovisko, či podporuješ, že Rudo navrhuje sám seba.“

Lukáš Ranik svojou odpoveďou opäť raz dokázal, že nerád dáva za vetami bodky: „Keď som sa stal zamestnancom, tak som si povedal, že z morálneho hľadiska by som tam nemal byť, preto som aj napísal svoju žiadosť, ale keď som potom komunikoval s našim právnikom, ktorý mi to vysvetľoval, že z právneho hľadiska, ale aj z toho kontrolného mechanizmu, že mám priamy dosah na toho konateľa a vlastne môžem detailne komplexne ho kontrolovať, preto som tu žiadosť neriešil a nechal som to tak, ja som si ten výklad nechal vysvetliť. A ďalší fakt je, že ste ma vy do tejto funkcie nominovali, schválili a vlastne členovia dozornej rady ma schválili za predsedu.“

Na margo „samonávrhu“ Rudolfa Marmana potom skonštatoval: „Spolupráca s nami bola veľmi korektná, pracovitá, úprimná, takže ja by som nemal problém, ale tento mandát ste mi dali vy, vy rozhodnete. Ja sa zdržím.“

V tejto súvislosti treba poslancovi Lukášovi Ranikovi pripomenúť, že to neboli iba jeho kolegovia, ktorí ho zvolili takmer pred dvomi rokmi do dozornej rady. Na mimoriadnom rokovaní mestského zastupiteľstva vtedy aj on sám hlasoval za svoju nomináciu, takže ak dokázal sám seba zvoliť, nemal by byť pre neho problém aj sám seba odvolať.

Z ďalších poslancov sa k navrhovanej výmene v zložení dozornej rady vyjadrili obaja jej zvyšní členovia – Roman Špaček a Miroslav Bučko. „Na jednej strane si síce veľmi aktívny, ale je správne zohľadniť ten morálny dôvod a mal by si odstúpiť vzhľadom na to, že si tam zamestnancom. Ja osobne tento návrh pána Marmana budem podporovať,“ avizoval svoje hlasovanie Roman Špaček.

Miroslav Bučko zasa prišiel s nápadom, aby v prípade zmeny v dozornej rade Lukáša Ranika nevystriedal Rudolf Marman, ale Peter Bílik. Ten síce za dôveru poďakoval a kandidatúru odmietol, ale o Bučkovom návrhu sa neskôr predsa len hlasovalo, avšak nezískal dostatočnú podporu.

Ešte pred konečným hlasovaním si ako posledný vzal slovo samotný predkladateľ návrhu Rudolf Marman: „Ja som na túto tému s Lukášom Ranikom hovoril ešte pred touto debatou, stáli sme vonku pred rokovacou miestnosťou a neviem, prečo zrazu hovorí, že sa bude zdržiavať hlasovania. Mne totiž povedal, že ma v mojom návrhu podporí.“

Ale nepodporil – Lukáš Ranik sa pri hlasovaní o svojom odvolaní naozaj hlasovania zdržal, podobne ako ďalších jeho osem kolegov. Marmanov návrh získal len osem podporných hlasov, čo pri účasti 18 poslancov na jeho presadenie v zastupiteľstve nestačilo.

Funkcia člena dozornej rady v spoločnosti MŠK Púchov, s. r. o. je funkciou platenou. Za vlaňajšok napríklad každý z jej členov dostal odmenu 1 200 eur. Samotný Lukáš Ranik síce argumentoval, že odmena je preto taká vysoká, lebo v roku 2015 nebola žiadna, lenže pre rok 2017 všetci členovia dozornej rady podpísali nové dodatky k zmluvám, kde sa im predlžilo iba funkčné obdobie, ale výška odmeny zostala nezmenená.

Na záver už len dovetok, že dnes už Lukáš Ranik nie je jediným poslancom, ktorý by mal zvážiť svoje pôsobenie v dozornej rade, keďže je zároveň zamestnancom dozorovanej spoločnosti. Na jednej lodi sa s ním ocitol aj Roman Hvizdák, ktorý ako člen dozornej rady novovzniknutej spoločnosti Púchovská kultúra, s. r. o. je v nej už nie- koľko týždňov aj zamestnaný.

Rado Varga