V jeho priestoroch vyrástlo 57 nových nájomných bytov, ktoré budú slúžiť obyvateľom Starej Turej. Ich výstavbou sa vytvorilo zázemie pre domácnosti, uspokojili sa požiadavky obyvateľov, skultivoval sa priestor a práve prostredníctvom bytovej politiky môže mesto prispieť k trvalému a udržateľnému rozvoju Starej Turej.  

Výstavba bola možná vďaka zámene majetku medzi Trenčianskou župou a mestom, ku ktorej prišlo ešte v roku 2018. „TSK vložil budovy bývalého internátu Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej a samotnej školy, mesto vložilo kruhový objazd, ktorý vybudovalo na vlastné náklady, no nachádza sa na ceste II. triedy, a tiež pozemky, ktoré vlastnilo pod cestami II. a III. triedy,“ uviedol trenčiansky župan Jaroslav Baška.

Byty boli vybudované prostredníctvom financií zo Štátneho fondu rozvoja bývania a z dotácie Ministerstva dopravy a výstavby SR, a to v celkovej sume približne 2,6 milióna eur. „Minulý rok sme odovzdali prvých 24 nájomných bytov v Starej Turej. Po tejto sérii 57 bytov ideme v máji odovzdať ďalších 32. Z pôvodného počtu 123 bytov v meste sme tento počet navýšili o 113,“ uviedol primátor mesta Leopold Barszcz. „Veľká vďaka patrí pánovi primátorovi, pani poslankyni Zastupiteľstva TSK Anne Halinárovej, ktorá ako bývalá primátorka stála pri zámene od začiatku, a všetkým, ktorí boli pri tejto premene,“ dodal predseda TSK a novým nájomcom poprial, aby si v bytoch našli druhý nový domov.

Žiadostí o pridelenie nájomného bytu bolo okolo 90, prideľované boli žrebovaním, aby sa zachoval najvyšší stupeň transparentnosti.
Vytvorených bolo tiež 80 parkovacích miest. Ľudia si byty začali preberať a sťahovať sa do nich.

Hneď na svojom prvom pracovnom rokovaní sa chcelo novovytvorené púchovské mestské zastupiteľstvo vysporiadať s najväčšou kauzou v roku 2018. Ukončiť neistotu šiestich rodín, ktoré nespĺňajú podmienky na predĺženie nájomnej zmluvy v niektorom z mestských nájomných bytov na Moyzesovej ulici, mal pomôcť dodatok k príslušnému všeobecne záväznému nariadeniu. V ňom sa objavil samostatný paragraf pojednávajúci o osobitnom zreteli, kedy by bolo možné poskytnúť nájomné bývanie na jeden rok vo výnimočných sociálnych či zdravotných prípadoch. Poslanci boli pripravení predložený dodatok k VZN prijať, ale po intervencii mestského právnika Antona Školeka nakoniec rozhodli o jeho stiahnutí z rokovania, čím sa zopakovala situácia zo septembrového rokovania mestského zastupiteľstva.

Dodatok k VZN o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve Mesta Púchov sa pripravoval od pamätného augustového rokovania mestského zastupiteľstva, na ktorom si vymieňali názory poslanci s niekoľkými desiatkami nespokojných nájomníkov. Na vypracovaní novely VZN sa vtedy poslanci zhodli s tým, že podstatou mala byť špecifikácia pojmov „vážne sociálne a zdravotné problémy žiadateľov“.

Vypracovaný dodatok bol predložený do komisie dopravy, služieb a bytovej politiky, ktorá ho 30. augusta prerokovala a posunula do mestskej rady a následne do mestského zastupiteľstva. Vedúca oddelenia dopravy a služieb Mestského úradu v Púchove Alena Vavrová však už vtedy dôrazne upozornila členov komisie, že spracovaný dodatok je nad rámec zákona č. 443/2010 o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, keďže ten stanovuje maximálny príjem domácnosti pri prvotnom uzatvorení nájomnej zmluvy ako aj pri jej opakovanom predĺžení.

V nariadení bol vytvorený samostatný paragraf pojednávajúci o prenájme bytov z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Takým dôvodom môže byť vážna sociálna situácia alebo zdravotné ochorenie. Za vážnu sociálnu situáciu sa podľa návrhu dodatku k VZN malo považovať opatrovanie a ošetrovanie rodinného príslušníka v domácnosti alebo v centre sociálnych služieb, vyživovacia povinnosť pre školopovinné alebo študujúce deti do 26 rokov bez príjmu, výživné priznané súdnym rozhodnutím alebo náhla strata zamestnania.

V takejto podobe bol dodatok k VZN predložený pred poslancov už v septembri, lenže mestský úrad spoločne s poslancami už nestihol zareagovať na legitímne podané pripomienky zo strany občanov, a tak na návrh poslanca Cyrila Crkoňa bol tento bod pri schvaľovaní programu vypustený.

Tesne pred vypršaním 15-dňovej lehoty na podávanie pripomienok podala hneď niekoľko pripomienok pani Zuzana Ťapková. V zmysle platnej legislatívy malo nasledovať zvolanie komisie na vyhodnotenie pripomienok, čo sa nestalo a čo mestský úrad zdôvodňoval časovou tiesňou.

Už vtedy bolo zrejmé, že problematikou sa bude zaoberať až nové mestské zastupiteľstvo. Novozvolení poslanci tak chceli urobiť hneď na svojom prvom pracovnom rokovaní, kde sa v úlohe predkladateľa opäť ocitol poslanec Cyril Crkoň.

„Asi medzi nami nie je nikto, kto by nepočul o riešení problematiky mestských nájomných bytov. Zasadali sme k tomuto problému v auguste, potom v septembri, kde mal byť prijatý terajší dodatok, stiahli sme ho na doriešenie a zapracovanie niektorých pripomienok zo strany obyvateľov. Okrem úplne nového paragrafu 14, ktorý rieši sociálne a zdravotné znevýhodnenia, na ktoré je možné prihliadať pri predlžovaní nájomných zmlúv, sa mení aj paragraf 2, ktorý hovorí, že žiadateľom o nájomný byt môže byť len ten obyvateľ, ktorý má v Púchove trvalý pobyt minimálne tri roky a minimálne jeden člen domácnosti pracuje na území Slovenskej republiky a denne dochádza do miesta výkonu práce,“ vysvetlil svojim kolegom dôvody prijímania novely VZN Cyril Crkoň.

Vedúca oddelenia dopravy a služieb Mestského úradu v Púchove Alena Vavrová len pripomenula svoje stanovisko z konca augusta a upozornila aj nových poslancov, že podľa jej názoru je nový paragraf 14 spracovaný nad rámec zákona. Zároveň požiadala o právny výklad mestského právnika Antona Školeka, ktorý poslancom neodporučil prijať dodatok k VZN v predloženej podobe.

„Treba si uvedomiť, že tieto byty boli postavené s ministerskou dotáciou a Mestu Púchov bol poskytnutý aj výhodný úver od ŠFRB s tým, že nájomcovia, ktorým budú takéto byty pridelené, musia dodržiavať zákon 443/2010 o dotáciach na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Z listu generálnej riaditeľky sekcie bytovej politiky ministerstva výstavby vyplýva aj to, že Mesto Púchov si môže prísluš- ným VZN upraviť podmienky pre nájomcov, ale iba v prípade, že nemá v poradovníku žiadateľov, ktorí podmienky spĺňajú. Dnes sa jedná o šesť užívateľov, ktorí podmienky nespĺňajú a Mesto Púchov eviduje 72 žiadateľov o takýto byt. Zastávam názor, že dnes predložená právna norma je v rozpore so zákonom o dotáciach,“ vysvetlil dôvody svojho postoja Anton Školek.

„Chcem upozorniť na jednu dôležitú vec, že tieto byty sú financované zo štátnej dotácie. Kľudne sa môže stať, že ak dodatok schválite a pani primátorka ho podpíše, tak skoro so stopercentnou istotou sa nájde v Púchove niekto, kto napíše na ŠFRB, že porušujeme zákon, príde kontrola a môže žiadať vrátenie dotácie. Je po voľbách, už nie je potrebné z úst mnohých kandidátov robiť ľúbivú politiku a zastávať tých nájomníkov, ktorí nespĺňajú podmienky na užívanie bytov. Apelujem na vás, aby ste uvedený dodatok k VZN neschválili.“

Anton Školek v rámci svojho vystúpenia upozornil poslancov aj na to, že v prípade ak dodatok k VZN schvália, on sám podá podnet na okresnú prokuratúru na vydanie protestu prokurátora.

„Ale nechápte to tak, že podnet by bol namierený voči mestu, primátorke alebo poslancom. Ten podnet môže vyriešiť len to, či môžeme toto VZN chápať ako platné, ak protest nebude podaný, prípadne ak protest podaný bude, budete sa musieť v lehote 90 dní tým zaoberať. Takýmto postupom zistíme, či prijaté VZN bude v súlade so zákonom vyššej právnej sily,“ skonštatoval Anton Školek.

Poslanec Cyril Crkoň netajil rozčarovanie nad postojom mestského právnika Antona Školeka a hlavne nad tým, že so svojím stanoviskom prišiel až priamo na rokovaní mestského zastupiteľstva. „Mňa prekvapujú vaše slová a zároveň sa pýtam: kde ste boli od augusta, toto ste nevedeli povedať hneď od začiatku? Tam bolo more času, načo vôbec zasadala komisia, pozývala ľudí na akceptáciu pripomienok? Ešte cez mestskú radu to prejde a vy teraz poviete, že nám to neodporúčate prijať? Kde bol váš právny názor od augusta? Naťahujeme tu občanov a už aj ja mám toho plné zuby. Ako chceme riešiť celú túto kauzu, nevidím z tohto žiadne východisko,“ reagoval Cyril Crkoň.

Hneď vzápätí si opäť zobral slovo Anton Školek: „Treba si naliať čisté víno. Z tejto bytovej otázky urobili niektorí kandidáti na primátora agendu, urobili ju protiprávne, dvaja boli na ŠFRB rokovať. Dobre viete, že pán primátor sa snažil, napísal na ministerstvo list, navrhoval rôzne riešenia, že postavíme iné byty a prevedieme ťarchu na nové byty, ministerstvo tieto riešenia neprijalo. Veľmi dobre viete, že vedúca oddelenia od začiatku tvrdila, že to, čo navrhujete, je v rozpore so zákonom. Viete ako to tu bolo na zastupiteľstve, kde mne sa pred divadlom vyhrážali, taká emócia tu bola vytvorená, tak všetci ste to odsúvali na nové zastupiteľstvo. Na to netreba príliš veľké právne vedomie, aby ste pochopili to, že idete riešiť bytovú otázku šiestich nájomníkov na úkor niekoľkých desiatok tých, ktorí čakajú v rade a podmienky spĺňajú.“

Rozčarovaný bol aj poslanec Peter Bílik: „Bavíme sa o tom pol roka, bolo k tomu mimoriadne zastupiteľstvo. Návrh dodatku prešiel komisiou, prešiel mestskou radou, ja osobne si myslím, že to nemalo prejsť, ak mestský úrad mal výhrady. Nie je to príliš dobrý signál, ktorý vysielame občanom, ako spolupracuje mestský úrad s poslancami.“

Stanovisko zaujala aj primátorka Katarína Heneková: „Keď je tu mestský právnik a má chrániť záujmy mesta, je na vás, aby ste sa s tým vysporiadali. Ak schválite nariadenie a ja ho podpíšem a bude podaný návrh na protest prokurátora, ten sa bude musieť vysporiadať so zákonnosťou nariadenia, čo prakticky znamená právnu istotu nielen pre Mesto Púchov, ale aj pre samotných občanov, ktorým by boli predĺžené nájomné zmluvy.“

S tým ale nesúhlasil napríklad poslanec Pavel Melišík, ktorý jasne navrhol predmetné nariadenie stiahnuť z rokovania: „Ťažko sa mi to počúva. Právne stanovisko na komisii dáva pracovníčka mestského úradu. Ak odporučila, že to nie je v súlade so zákonom, tak to nemalo komisiou prejsť. Toto sa musí utriediť tu a neťahať to na úrady, z ktorých nám hrozí sankcia. Takýto krok spraviť, že to schválime len preto, aby to posúdila prokurátorka? Tak to by sme už poriadne hlboko klesli.“

Radu svojho kolegu poslanec Cyril Crkoň poslúchol a podal návrh na stiahnutie predloženého dodatku k VZN z rokovania. V hlasovaní bol proti len poslanec Miroslav Kubičár, ostatní zastupitelia Crkoňov krok odobrili a šiestim rodinám tak naďalej hrozí vysťahovanie z nájomných bytov.

Aký bude ďalší postup radnice a mestského zastupiteľstva k tejto problematike, je len ťažké odhadnúť. Isté je len to, že kým v auguste a septembri prišlo do rokovacej sály niekoľko desiatok nájomníkov z Moyzesovej a Moravskej ulice, tentoraz sa na rozhodnutie poslancov prišiel pozrieť len jeden manželský pár.

Rado Varga

O výstavbe šiestich bytových domov za hypermarketom Tesco sa hovorí už od polovice minulého roka. Žilinský investor zoznámil so svojimi plánmi vlani začiatkom mája primátora mesta a v septembri aj komisiu výstavby. Nasledovalo však ešte niekoľko mesiacov legislatívnych príprav, ktoré aktuálne dospeli do snahy o získanie územného rozhodnutia.

To by malo byť prvým krokom k tomu, aby sa na hektárovej parcele ornej pôdy začali postupne budovať byty. Radnica zvolala dotknutých účastníkov na územné konanie v utorok 17. mája 2016.

Šesť bytových domov a dovedna 108 bytov plánuje na pozemku o výmere 10 580 m² postaviť žilinská spoločnosť Reinoo Apartments, s. r. o.. Prvý raz sa oficiálne o tomto zámere hovorilo na septembrovom rokovaní komisie výstavby a životného prostredia. Vedúca oddelenia výstavby Daniela Šicová vtedy skonštatovala, že takýto nápad sa so zámermi mesta “nebije”, pretože v územnom pláne sa s touto lokalitou ráta práve na rozvoj bývania: “Celá táto plocha až po Samoty je v územnom pláne vyčlenená pre výstavbu bytových domov. Páni zatiaľ nepožiadali o územné rozhodnutie, žiadali len o stanovisko k štúdii, ktorá sa v tom čase dopracovávala.”

Návrh nepočítal s podnikateľskými priestormi, prioritou je bývanie. Hovorilo sa aj o možnosti získania nájomných bytov prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. “ŠFRB zvažuje veľmi veľa faktorov, povolený počet bytov je vždy daný aj tým, koľko má mesto takýchto nájomných bytov vybudovaných za posledné roky a aký má počet obyvateľov. Investor by mestu predal počet bytov, na ktorý by sa podarilo získať taxu zo štátneho fondu, pravdepodobne to bude riešené priamym odpredajom až po ich výstavbe,” informovala vlani stavebnú komisiu Daniela Šicová.

Komisia sa zhodla aj na tom, že investora pozve na rokovanie mestského zastupiteľstva, aby sa so zámermi a podrobnosťami mohla zoznámiť aj verejnosť. Odvtedy mestské zastupiteľstvo zasadalo dovedna päťkrát, ale vedenie mesta pri príprave rokovania na takýto prísľub zakaždým pozabudlo.

Vlani na jeseň prešiel celý zámer schvaľovacím konaním podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žiadny zo štátnych orgánov nemal voči projektu šiestich bytových domov vážnejšie výhrady, detaily projektu sa však nakoniec zmenili a azda najvýraznejšia zmena sa dotkla počtu parkovacích miest v podzemí a na povrchu. Pôvodne malo byť vybudovaných dovedna 168 parkovacích miest, z toho 100 v podzemných garážach a 68 na povrchu.

Po novom sa pomer podzemných a povrchových miest dosť razantne zmenil – pod zemou bude iba 36 parkovacích miest a na povrchu 108 miest na parkovanie. Pôvodný zámer počítal s päťpodlažnými bytovými domami, v návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa však hovorí už o šesťpodlažných stavbách s polozapusteným suterénom s garážami, pivnicami a technickými miestnosťami.

Na druhom až piatom podlaží sa nachádzajú vždy po štyri bytové jednotky. Šieste podlažie je podkrovného charakteru a nachádzajú sa tu dva byty s terasami.

Investor v samotnom zámere odhadol náklady na kompletnú výstavbu na takmer 4 milióny eur. V štúdii posudzovania vplyvov na životné prostredie sa ako o jedinom negatíve hovorí o riziku hluku z chladiacich zariadení skladu potravín v neďalekom obchodnom centre Tesco. To je od najbližšieho bytového domu vzdialené cca 50 metrov.

Investorská spoločnosť Reinoo Apartments, s. r. o. nie je v Púchove príliš známa. Ešte donedávna však bola väčšinovým spoločníkom v realitnej kancelárii FUN REAL, ktorá má sídlo na Dvoroch. Pátranie po jej spoločníkoch končí až na Cypre. 51-percentný podiel vo firme má totiž spoločnosť Reinoo Limited so sídlom v Larnake.

Zvyšných 49 percent patrí Tomášovi Surovčákovi z Dohňan, ktorý je zároveň aj jedným z dvojice konateľov. Tým druhým je Peter Bodo z Martina. Obaja pritom figurujú aj v štruktúrach ďalších spoločností v komplexe Reinoo, napr. Reinoo Rent, a. s. či Reinoo Žilina, a. s..

Všetky majú sídlo v administratívnej budove na Murgašovej ulici v Žiline. A tu sídlili v minulosti aj firmy, kde Peter Bodo figuruje už len ako likvidátor. Ich názvy sú už na prvý pohľad veľmi zaujímavé: S&A1, a. s., T&B2, a. s. či U&C3, a. s.. Spoločnosť Reinoo Apartments, s. r. o., ktorá by mala stavať šesť bytových domov v Púchove, vznikla v roku 2012 a jej hospodárske výsledky v rokoch 2013 a 2014 vykázali stratu.

Rado Varga