Poštové schránky po Slovensku zaplavia vo volebnom roku státisíce kusov novín za milióny eur propagujúce úspechy primátorov a starostov.

Šéfovia radníc sú pred jesennými komunálnymi voľbami vo výhode oproti svojim vyzývateľom. Značná časť mestami vydávaných novín stále slúži predovšetkým na propagovanie úspechov primátorov. Objektívnosť tlačených mestských médií sa zásadnejšie nezvýšila ani počas aktuálneho volebného obdobia, kedy sa do vedenia značnej časti samospráv dostali noví politici sľubujúci zmenu. Ukázalo to v poradí tretie hodnotenie užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávneho charakteru radničných novín v 100 najväčších mestských samosprávach (radničné noviny vydáva 84 z nich), ktoré uskutočnila Transparency International Slovensko (TIS).

Radničné noviny sa za štyri roky posnuli len nepatrne nahor, keď sa celková úroveň Indexu Benefit, ktorým TIS verejnoprávny charakter meria, zvýšila iba o tri percentuálne body (zo 49% v roku 2018 na 52% v roku 2021). Posun znamená prelomenie psychologickej 50-percentej hranice, nad ktorou sa noviny dostávajú zo škodlivého pásma, kde prevažujú negatívne ukazovatele nad pozitívnymi, do pásma prínosných novín. Pod touto hranicou však stále zostáva tretina najväčších samospráv. Odlepiť sa výraznejšie od priemeru (nad 60% Benefitu) sa aktuálne podarilo len 14-tim z 84 hodnotených titulov.

Z hľadiska verejnoprávnosti možno aktuálne za najprínosnejšie radničné periodikum označiť nový mesačník Košice v skratke, ktorý začal vlani vydávať košický magistrát. Ako prvý dokázal preniknúť do hornej štvrtiny škály hodnotenia (77%). Primátor sa v novinách nevyskytuje často, rozoberajú sa v nich miestami aj pálčivé témy s pluralitnými názormi, priestor dostáva i kritika. Na podobnej úrovni sú periodiká vydávané Banskou Bystricou a Prešovom (obe Benefit nad 70%). Najškodlivejšie noviny vydávajú Tvrdošín, Humenné a Rimavská Sobota (Benefit zhodne po 32%). Primátormi sú najviac zneužívané na osobnú prezentáciu, pri posledných dvoch samosprávach aj na pravidelné napádanie oponentov.

Súčasťou projektu bol aj dotazníkový prieskum TIS, ktorý ukázal viaceré zlepšenia v otázkach
novinárskych štandardov. Redakčnú radu majú už dnes takmer tri štvrtiny hodnotených periodík (71%), kým pred štyrmi rokmi to bolo iba 55%. Vlastný redakčný štatút prijala polovica samospráv (49%), v roku 2018 ho mala tretina (34%). Mestské noviny sú však stále väčšinovo pod vplyvom politikov. Až jedna pätina periodík priznáva, že na ich konečnej podobe sa primátor podieľa priamo. V takmer polovici novín má konečné slovo redakčná rada, zväčša pod vplyvom primátora. Len tretina miest deklarovala redakčnú nezávislosť, pri viacerých z nich sa to však na ich obsahu neprejavuje.
Do radničných novín sa stále ťažko dostáva čo i len polemická zmienka o krokoch vedenia samosprávy. Viac ako polovica z celkom 420 hodnotených vydaní (59%) neobsahovala vôbec žiaden kritický názor, čo je stagnácia oproti roku 2018 (58%). Takmer dve tretiny novín (60%) nadmerne zverejňujú fotografie primátorov (63% v roku 2018). Niektoré radničné noviny sú primátormi naďalej zneužívané na priame útoky voči ich kritikom. Takmer v každom desiatom vydaní (8%) sme zaznamenali vyjadrenia poškodzujúce oponentov bez možnosti reakcie (v roku 2018 to bolo ešte 15%).

Priemerné mestské noviny tak aj naďalej prezentujú takmer výlučne pohľad radnice, pričom si
všímajú iba jej úspechy. Šéfovia radníc ich väčšinou nezneužívajú okato, zriedka sa, napríklad, objaví ich fotka na titulnej strane. Vo veľkej miere však v novinách názorovo dominujú, iné názory či ojedinelá kritika sa vyskytuje iba okrajovo. Akú zbraň môže takéto periodikum predstavovať v nadchádzajúcich komunálnych voľbách naznačuje fakt, že až 85–percent veľkých samospráv distribuuje mestské noviny bezplatne v tisícových nákladoch priamo do schránok obyvateľov. Pre značnú časť z nich pritom predstavujú primárny zdroj informácií o dianí v samospráve.

V roku 2020 deklarovalo 84 hodnotených samospráv náklady na svoje printy vo výške minimálne 2,3 milióna eur. V tejto sume nie sú často zarátané nepriame náklady, ako sú napríklad mzdy úradníkov tvoriacich ich obsah. Vo volebnom roku možno očakávať ďalšie zvyšovanie týchto výdavkov. Najdrahšie noviny vydáva hlavné mesto, ktoré na ne v roku 2020 vyhradilo 112–tisíc eur. Rok pred voľbami Bratislava zdvihla náklad novín z 36.500 až na 192–tisíc kusov, s čím pravdepodobne porastú aj náklady.

Prostriedky vynaložené na radničné noviny tak môžu úradujúcim primátorom priniesť výhodu
v kampani. Ostatní kandidáti môžu na kampaň vynaložiť iba zákonom stanovený limit, čo je v prípade uchádzačov o post primátora Bratislavy najviac 250–tisíc eur. Ešte vo výraznejšej výhode oproti vyzývateľom môže byť napríklad primátor Senca, kde radnica v roku 2020 vynaložila na mestské noviny 96–tisíc eur. V takýchto veľkých mestách môžu kandidáti minúť na oficiálnu kampaň najviac 50–tisíc eur.

Jednoduchšie ovládnutie mestských novín umožňuje šéfom radníc aj postoj verejnosti, keďže väčšina obyvateľov riziko ich zneužitia nevníma. Podľaprieskumu, ktorý pre TIS uskutočnila agentúry Focus v júni 2021, až 80–percent ľudí považuje informovanie periodík vydávaných samosprávou za úplne alebo prevažne objektívne. Manipulácie v nich naopak vníma iba necelých 14 percent. Za takýmito výsledkom môže byť aj nízka miera kritickosti obyvateľov k obsahu radničných novín, ktoré viacerými atribútmi napĺňajú kritériá verejnoprávnych médií a mali by pre ne platiť obdobné novinárske štandardy.
V aktuálnom hodnotení sa TIS zamerala na vydania novín z druhého polroka 2021. Pokušenie zneužiť radničné printy môže v nastávajúcich mesiacoch pred jesennými komunálnymi voľbami ešte narastať. Aj vďaka projektu Hlásne trúby môžu byť takéto pokusy občanmi ľahšie rozpoznané a pre lokálnych politikov ťažšie obhájiteľné.

Zvrátená túžba po genocíde? Privítal by šéfredaktor mestských novín milióny zbytočných úmrtí po očkovaní? Samozvaný revolucionár a púchovský novinár Slavomír Flimmel, ktorý obvykle sám seba vykresľuje ako bojovníka proti totalite, vyjadril vskutku úchylnú predstavu. Vôbec by mu nevadilo, keby sa milióny ľudí nechalo na Slovensku očkovať hoci aj Savom. Takmer istú smrť si zrejme zaslúžia len preto, že nezastávajú podľa neho ten správny svetonázor. Zdá sa to neuveriteľné, ale uvedené nezmysly šíri šéfredaktor Flimmel aj verejne cez sociálnu sieť Facebook.

Vo všeobecnosti sa za genocídu alebo genocídium označuje čiastočné alebo úplné vyvraždenie skupiny osôb alebo jej ťažké duševné či telesné poškodenie s cieľom zničiť ju, zvyčajne z náboženských, rasových, jazykových, národnostných, niekedy aj kultúrnych či politických príčin.

Keď šéfredaktor Flimmel prostredníctvom sociálnej siete Facebook informoval, že Igor Matovič klame, keď tvrdí, že pre nesúhlas ZA ĽUDÍ nemôže očkovať Sputnikom, nikto nečakal, aké obludné túžby v sebe skrýva.

“Nech Matovič a OĽANO na svoju zodpovednosť (a hanbu) robí z ľudí na Slovensku pokusných králikov. Mne osobne by to vôbec nevadilo, keby sa milióny slovenských komunistov, fašistov a „obyčajných ľudí“ dali očkovať ruským Sputnikom alebo hoci aj Savom. Keď chcú…“ napísal následne Flimmel.

Pánovi Flimmelovi teda evidentne neprekáža ani to, že aplikáciu dezinfekčných prostriedkov priamo do žily by takmer isto nikto z uvedených miliónov slovenských spoluobčanov neprežil.

Na záver je ešte vhodné zamyslieť sa nad tým, aký postoj by zaujali príslušníci Židovskej náboženskej obce, prípadne slovenské orgány činné v trestnom konaní, ak by sa niekto obdobne primitívnym spôsobom vyjadril o miliónoch židovských komunistoch, fašistoch a „obyčajných ľudí“.

–LK–

Začiatkom novembra sme vám na stránkach Púchovských listov priniesli článok z pera poslanca Rudolfa Marmana pod názvom „Prestaňme ubližovať gymnáziu“. V rovnakom znení mal byť zverejnený aj v mestských Púchovských novinách, lenže ich šéfredaktor Slavomír Flimmel sa rozhodol žiadosti Rudolfa Marmana nevyhovieť. Okrem iného argumentoval tým, že článok vyšiel v Púchovských listoch, ktoré vníma ako konkurenciu. Rudolf Marman so Slavomírom Flimmelom si celú situáciu vysvetľovali na rokovaní mestského zastupiteľstva a bola z toho poriadna slovná potýčka.

Novembrový článok Rudolfa Marmana bol jeho reakciou ako bývalého študenta púchovského gymnázia na články, ktoré boli na stránkach Púchovských novín publikované po tom, čo inštitút INEKO zverejnil aktualizovaný celoslovenský rebríček stredných škôl.

„Ja som poslal môj názor do dvoch novín – do našich mestských Púchovských novín a do Púchovských listov. Posielal som to dvomi mailami – najprv pánovi Flimmelovi a o päť minút následne do Púchovských listov. Pán Flimmel mi nezverejnil môj názor, pričom mi to odôvodnil tým, že som to dal do konkurenčných novín. Pýtam sa ho teda, či stále trvá na svojom pôvodnom argumente.“ – otvoril tému poslanec Rudolf Marman.

Slavomír Flimmel vo svojej reakcii priznal, že uverejnenie v konkurenčných novinách bolo síce argumentom, ktorý pred Rudolfom Marmanom použil, ale hlavný dôvodom bolo niečo iné.

„Hlavný dôvod z mojej strany bol ten, že nie sme povinní zverejňovať akékoľvek nevyžiadané príspevky a máme právo aj nezverejniť nejaký príspevok a najmä taký, ktorý považujeme za nepravdivý. Sľúbil som poslancovi Marmanovi, že to zverejním na webovej stránke Púchovských novín, pretože to vyžaduje aj odpoveď a je to rozsahom príliš rozsiahly text, tak sa nehodí do novín, a to som aj splnil,“ vysvetľoval svoj postup pred poslancami mestského zastupiteľstva Slavomír Flimmel.

Rudolfa Marmana takéto vysvetlenie pochopiteľne neuspokojilo a vo výčitkách smerom k šéfredaktorovi Púchovských novín pokračoval: „Pán Flimmel, existuje nejaká novinárska etika. To bol môj názor ako občana Mesta Púchov a vy ste mi nedali možnosť v 8000 výtlačkoch reagovať na nejakú vec. Vy ste mi jasne odpovedali, že mi to neuverejníte, lebo to vyšlo u konkurencie. Ale ja predsa svoj názor môžem zverejniť aj vo viacerých novinách, pokojne aj v Považskej Bystrici. Vy mi nemôžete argumentovať konkurenciou – to nie sú vaše súkromné noviny, aby ste si tam liečili svoje komplexy z gymnázia a útočili na svojich kolegov z gymnázia. Ja som mal svoj názor, ktorý som ako bývalý študent gymnázia napísal a vy ste mi ho nezverejnili. Na jednej strane do školy útočíte a na strane druhej, keď ju chce bývalý študent brániť, tak to nezverejníte. To nie sú vaše noviny, pán Flimmel, to sú mestské noviny a my vás platíme z mestských peňazí. Vy nie ste súkromný podnikateľ Flimmel, s. r. o., tak sa podľa toho do budúcna prosím vás správajte.“

Podľa Rudolfa Marmana to nie je prvý prípad, kedy ho šéfredaktor Púchovských novín ignoroval: „Keď dával v minulosti priestor poslancom v Púchovských novinách, tak som sa opýtal, kedy príde rad na mňa a aký kľúč pri výbere oslovených poslancov používa. Odpovedal mi, že náhodný. A hneď vzápätí prestal priestor poslancom poskytovať. Za štyri roky ste neboli schopný poslancom, tak aby to išlo periodicky podľa jednotlivých volebných obvodov, dať nejakých päť otázok na nejakú problematiku. Ja tie noviny otvorím a ja tam vidím stále tých istých ľudí, ktorí tu pípajú a kývajú ako oslíkovia, ale tu je predsa aj koalícia, aj opozícia. Ja som už dávnejšie povedal, že mne je jedno, či je mačka čierna alebo biela, hlavne, že chytá myši.“

Slavomír Flimmel predsa len ešte raz siahol po mikrofóne, aby na Marmanove slová krátko zareagoval: „Neviem, či mám zaťažovať ľudí našimi spormi s pánom Marmanom, ja som mu to dostatočne vysvetlil na webovej stránke. Opäť opakuje nepravdy, z ktorých som ich usvedčil. On nebol obvinený ani osočovaný v našich novinách, jeho sa to vôbec netýkalo, keď sme písali o gymnáziu v Púchove, mal sa ozvať štatutár tohto zariadenia. Neviem, že by si ty bol predstaviteľ gymnázia a vo svojom článku si hovoril mnohé nepravdivé informácie, na ktoré som reagoval na webovej stránke a nepovažoval za vhodné obťažovať osem tisíc čitateľov či desaťtisíc čitateľov našich novín v tlačenej podobe našimi žabomyšími spormi.“

Posledné slovo v tejto „prestrelke“ mal však predsa len Rudolf Marman: „To nie sú žiadne žabomyšie spory, ja som bývalý študent gymnázia a čoho sa teda bojíš? Ak tvrdíš, že sú to klamstvá, nechaj to posúdiť tým ľuďom. Nech si to osem tisíc ľudí prečíta a posúdi, či klamem. Vyšlo to v iných novinách a tam problém s uverejnením nemali.“

Reakcie ostatných poslancov? Žiadne. Reakcia predsedajúceho Romana Hvizdáka, ktorý poslednýkrát viedol rokovanie mestského zastupiteľstva? Zmohol sa len na jedno slovo. To slovo znelo: DOBRE.

Rado Varga