Na Slovensku sú aj v priebehu tohoročného zimného obdobia v ovzduší namerané zvýšené hodnoty prachových častíc PM₁₀, v hodnotách presahujúcich limit stanovený z hľadiska ochrany zdravia.

„Hodnoty priemernej dennej koncentrácie PM₁₀ (50 µg/m³, ktorá sa nesmie prekročiť viac ako 35 krát za rok), boli opakovane prekračované  vo viacerých lokalitách Slovenska, ako   Prievidza, Handlová, Bystričany, Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Žilina, Martin, Ružomberok, Jelšava, Prešov, Košice. Vo viacerých lokalitách navyše dochádza aj k prekračovaniu tzv. informačného prahu 100 µg/m³ PM_10, čo je podmienkou pre vyhlásenie upozornenia na smogovú situáciu“, uviedla hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre hygienu životného prostredia a zdravia, vedúca Odboru hygieny regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) MUDr. Kvetoslava Koppová.

Dodala, že vo  všeobecnosti sa zvýšené koncentrácie PM₁₀ v ovzduší  zisťujú najmä v zime v súvislosti so znečisťovaním ovzdušia vykurovaním a zvýšenými emisiami z dopravy (studený štart motorov, zvírený zimný posyp ciest a pod.).

Centrálne vykurovanie ktoré sa realizuje diaľkovými dodávkami tepla z kotolní je využívané v prípade bytových domov, rodinné domy sú vykurované individuálne, pričom v posledných rokoch  je možné pozorovať návrat k ich vykurovaniu tuhými palivami, najmä drevom. Emisie z vykurovania drevom významne prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia, najmä v prízemných vrstvách atmosféry, teda v dýchacej zóne  človeka.

Ďalším faktorom ktorý nepriaznivo ovplyvňuje rozptyl znečisťujúcich látok v atmosfére  je výskyt inverzných situácií a vietor. V našich zemepisných oblastiach sa každoročne vyskytujú obdobia, kedy  teplotná inverzia v údoliach a nížinách pretrváva  po celý deň, i niekoľko dní za sebou. Vrstva ovzdušia nad zemským povrchom je prakticky nepohyblivá a všetky znečisťujúce látky, vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, vykurovania a výfukových plynov vozidiel, zostávajú v dolnej vrstve ovzdušia, teda v dýchacej zóne človeka.

Oblasti náročné na vykurovanie – horské  doliny a kotliny, sú zároveň oblasťami, kde sa vyskytujú inverzie najsilnejšie a najdlhšie a zároveň je tam vysoký podiel vykurovania tuhými palivami. Dochádza  k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok stanovených z hľadiska ochrany zdravia ľudí.

„Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice pod 10 µm (PM₁₀), ktoré pri vdychovaní prenikajú až do dolných dýchacích ciest a čiastočne môžu prenikať cez pľúcne mechúriky až do krvi. Akútne zdravotné  účinky, ktoré prichádzajú do úvahy práve pri smogových situáciách, sa prejavujú vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla a vyvolávajú kašeľ a pocit tlaku na hrudi. Dráždenie slizníc horných dýchacích ciest spôsobuje ich silnejšie prekrvenie, čím sa vytvára priestor pre kolonizáciu vírusmi a baktériami a ich následné rozmnožovanie, ktoré môže spôsobiť  akútny zápal dýchacích ciest. U alergikov môžu smogové situácie viesť  k vyvolaniu astmatického záchvatu a u osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy  k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu“, konštatuje k téme MUDr. Koppová.

K najcitlivejším populačným skupinám patria alergici – astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a tehotné ženy. Zvýšenému riziku z pôsobenia  znečisteného ovzdušia v takýchto situáciách sú vystavení ľudia pracujúci vo vonkajšom prostredí, napr. policajti, pracujúci pri údržbe komunikácií, prípadne športovci trénujúci vonku.