Tretí deň osláv 80. výročia oslobodenia mesta v posledný aprílový deň zavŕšilo odhalenie Pamätníka tragédie a úcty v mestskom parku a pietny akt kladenia vencov.

„Tento pamätník je venovaný obetiam prvej a druhej svetovej vojny, Slovenského národného povstania a holokaustu,“ uviedla primátorka mesta Púchov Katarína Heneková. Ako dodala, pamätník je aj výpoveďou o súčasnej generácii, ktorá nezabudla a nezabudne. „Vašou prítomnosťou vysielate jasný dôkaz, že vám minulosť, ale ani budúcnosť nie je ľahostajná,“ dodala primátorka. Prihovoril sa aj predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška. „Po celom kraji práve v týchto dňoch prebiehajú spomienky na padlých hrdinov, ktorí bojovali za lepší život, za mier a slobodu. A za to im všetci ďakujeme,“ povedal župan.

Dňa 30. apríla 1945 ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu cestný most cez Váh a bez výstrelu ustúpili z mesta, ktoré následne oslobodili vojaci rumunskej a sovietskej armády „Na našom území v rokoch 1944-1945 bojovalo až štvrť milióna rumunských vojakov. Na oltár našej slobody položilo život 10 435 vojakov rumunskej armády,“ povedal honorárny konzul Marek Sobola, ktorého poveril veľvyslanec Rumunska na Slovensku Călin Fabian zastupovaním na podujatí. „Mesto Púchov zastáva popredné čestné miesto na mape slovensko-rumunského priateľstva a že si každoročne pripomínane hrdinstvo a obete nielen rumunskej oslobodzovacej armády, česť pamiatke všetkým padlým vojakom,“ dodal honorárny konzul.

Za Slovenský zväz protifašistických bojovníkov sa prihovorila poslankyňa mestského zastupiteľstva a členka SZPB Irena Kováčiková. „Chráňme si mier, rodil sa ťažko. Spoločne sa poďakujme padlým a zosnulým partizánom, účastníkom odboja a všetkým obetiam národného boja, ktorí sa zapojili do procesu oslobodzovania,“ uviedla Kováčiková. „Tento pamätník je venovaný pamiatke všetkých obetí vojny a násilia, vrátane nevinných obetí holokaustu z Púchova, ktorých životy boli prerušené len preto, kým boli,“ povedala Oľga Hodálová, predsedníčka Židovskej náboženskej obce Trenčín. Zdôraznila, že pamätník má byť pripomienkou krehkosti mieru, dôležitosti tolerancie a nevyhnutnosti neustálej ostražitosti voči akýmkoľvek prejavom neznášanlivosti a diskriminácie.

Pamätník spoločne odhalili primátorka s riaditeľom Múzea holokaustu v Seredi Martinom Korčokom za účasti autora stvárnenia pamätníka Petra Hrbáčka a historika Pavla Makynu z OZ Puchovo dedičstvo.

V deň sviatku Slovenského národného povstania zavítal do obce Zubák diecézny biskup Žilinskej diecézy Mons. Tomáš Galis, ktorý v miestnom kostole celebroval svätú omšu a hneď po nej požehnal novovzniknuté detské centrum.

Výstavba centra trvala takmer 10 rokov a na tom, že sa nakoniec podarilo dokončiť, má veľkú zásluhu najmä farár zo Zubáku Vladimír Tomáš. Ten nielenže sám priložil ruku k dielu, zháňal sponzorov, ale najmä dokázal spojiť ľudí z obce aj okolia.

Svätej omše, požehnania centra i kultúrneho programu sa zúčastnil aj trenčiansky župan Jaroslav Baška, ktorý ocenil skvelú atmosféru celého podujatia.

Program tohtoročných Krajských osláv Slovenského národného povstania na Jankovom vŕšku ovplyvnila celosvetová pandémia koronavírusu. Tradičných sprievodných aktivít, akými sú napríklad ukážka klasických bojov z II. svetovej vojny či pochod Nesmrteľného pluku, sa návštevníci tento rok nedočkajú.

Krajské oslavy SNP začnú v sobotu 22. augusta 2020 v netradičnom čase o 10.30 h koncertom vojenskej hudby. Pokračovať budú o 11.00 h pietnym aktom kladenia vencov. O 11.30 h ukončia program na Jankovom vŕšku vzácni hostia svojimi slávnostnými prejavmi a príhovormi. Oslavy jedného z najvýznamnejších míľnikov v histórii slovenského národa sa následne sústredia v areáli TJ Tatran Uhrovec. Od 15.00 h sa môžu návštevníci tešiť na výstavu výstroje a výzbroje z II. svetovej vojny, vystúpenie folklórnych skupín, futbalový zápas o pohár SNP či zapálenie vatry.

Organizátormi osláv sú každoročne Trenčiansky samosprávny kraj, mesto Bánovce nad Bebravou, mesto Partizánske, obec Uhrovec a Oblastný výbor SZPB Trenčín.

Srdečne vás všetkých pozývame pripomenúť si najznámejšie povstanie Slovákov.

OZNÁMENIE
Na základe zasadnutia Krízového štábu Okresného úradu v Trenčíne,dňa 18.8.2020,Vám oznamujeme, že v niektorých okresoch Trenčianskeho kraja došlo k zhoršeniu epidemiologickej situácie a RÚVZ v Trenčíne vydal nové opatrenia, ktoré vstúpia do platnosti od štvrtka 20. augusta 2020. Ich cieľom je ochrániť zdravie obyvateľov kraja, zamedziť vzniku nových ohnísk a šíreniu ochorenia COVID–19.

V súlade s vydanými opatreniami RÚVZ v Trenčíne platných aj pre okres Bánovce nad Bebravou Vám oznamujeme, že popoludňajší program Krajských osláv 76. výročia SNP plánovaný od 15.00 hod. v areáli TJ Tatran Uhrovec sa nebude konať, s výnimkou odohratia majstrovského futbalového zápasu o pohár SNP.

Predstavte si, že si jednoducho žijete svoj život v malej dedinke, izolovanej od okolitého sveta hodinami cesty lesom. Počas vojny je to dokonalý úkryt pre partizánov, a tak sa ich do vašej malej dedinky so 42 domami nasťahuje 1800.

Veď kto by ich tam bol hľadal?

V stredu 10.10.2018 sme sa namiesto sedenia v školských laviciach boli pozrieť na miesto činu. Verím tomu, že pre mnohých z nás to malo veľký význam. Stačilo trochu popustiť uzdu fantázií a mohli sme pred sebou vidieť vtedajších približne 200 obyvateľov Kališťa ako pracujú, zabávajú sa, učia sa, vedú – v rámci možností – normálny život. Až do toho dňa, keď sa niekto rozhodol, že jej obyvateľom, ktorí sa previnili ukrývaním partizánov jednoducho podpáli príbytky. Zbytočne a bezcieľne.

Je veľký rozdiel učiť sa o niečom takomto v škole, kde ľudia ostávajú len číslami, pretože nie je možné ich všetkých vymenovať a potom vidieť ich mená a fotografie, kráčať po miestach po ktorých pred vyše sedemdesiatimi rokmi kráčali oni, počúvať príbehy jednotlivcov.

Okrem Kališťa sme navštívili aj múzeum SNP v Banskej Bystrici. Mohli sme si trochu priblížiť pokus malého národa vymaniť sa spod nadvlády fašizmu. Opäť sme si vypočuli niekoľko strašných príbehov, o ktorých sme si mysleli, či skôr dúfali, že existujú len vo filmoch a knihách.

A čo z toho máme? Možno to, že sa budeme v budúcnosti vyhýbať chybám, ktoré spravili naši predkovia… a možno vôbec nič, to už závisí na každom jednom z nás.

Natália Smatanová, sexta Gymnázium Púchov

(Exkurzia bola podporená z projektu Tematického zážitkového vzdelávania Trenčianskym samosprávnym krajom.)

V utorok 29. augusta sa v priestoroch Európskeho mestského parku uskutočnila už tradičná spomienková slávnosť k výročiu Slovenského národného povstania. Tento rok sme si pripomenuli už 73. výročie SNP a v Púchove si predstavitelia mesta a Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pripomínajú túto udalosť od roku 2004 položením vencov k pamätnej doske v Európskom mestskom parku.

Z poslancov mestského zastupiteľstva sa spomienkovej slávnosti zúčastnili Cyril Crkoň, Pavel Melišík a Roman Hvizdák. Ten po vlaňajšej blamáži, keď svoj slávnostný prejav skompiloval zo študentského referátu a prejavov politikov Dušana Čaploviča a Ivana Gašparoviča, prenechal priestor za mikrofónom vedúcej oddelenia školstva a sociálnych vecí Mestského úradu v Púchove Renáte Holákovej a predsedovi Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Petrovi Horváthovi. Ten na spomienkovej slávnosti zvlášť privítal 97-ročného priameho účastníka SNP Ondreja Martiška.

Peter Horváth vo svojom príhovore krátko načrel do histórie Slovenského národného povstania, ale spomenul aj udalosti, ktoré predchádzali jeho vyhláseniu. „Po Stalingradskej bitke dochádza k vzniku protihitlerovskej koalície a v celej Európe k aktivizácii protifašistického boja. Významným pozitívom je, že domáci odboj, orientovaný na Moskvu a Londýn, sa dokázal spojiť a v decembri 1943 Vianočnou dohodou utvoriť Slovenskú národnú radu. Tá začala pripravovať SNP, čím poverila podplukovníka Goliana, a ten začal prípravu v dvoch alternatívach. Prvá hovorila, že Povstanie vypukne, keď Sovietska armáda dosiahne Karpaty a slovenské divízie útokom do tyla Nemcov umožnia nerušený prechod sovietskych vojsk cez Slovensko. Druhá alternatíva bola núdzová a hovorila o tom, že Povstanie začne, keď sa Nemecko pokúsi vojensky obsadiť Slovensko,“ pripomenul historické okolnosti Peter Horváth.

Ako je všeobecne známe, k slovu sa nakoniec dostala druhá alternatíva po tom, čo sa Nemci rozhodli obsadiť Slovensko a Rudolf Golian 29. augusta 1944 heslom „Začnite s vysťahovaním“ spustil Slovenské národné povstanie. „Povstalci nedokázali splniť svoj cieľ. Postupne nemecká organizovaná sila Povstanie zatlačila. SNP znamenalo zapojenie Slovenska do protifašistického odboja, tak ako to bolo v Poľsku, Francúzsku a v ďalších krajinách. Slovenskí antifašisti ním viedli zápas za právo na život a slobodu, za právo národa na sebaurčenie. Slovenským národným povstaním sa nám do veľkej miery po- darilo zbaviť ťarchy kolaborácie s nacistickým Nemeckom. Preto je pre nás od roku 1991 štátnym sviatkom. Ďakujeme mužom a ženám, ktorí prekonali vlastný strach a preukázali odvahu a statočnosť. Aj preto je pre nás i dnes vecou cti vysloviť im veľkú vďaku a hrdosť na ich činy,“ uzavrel svoj príhovor Peter Horváth.

Rado Varga

V Horných Kočkovciach v mestskej časti Púchova v si v pondelok 28. augusta 2017 odhalením pomníku uctili pamiatku dvoch mladých ľudí, ktorí zahynuli pri bombardovaní počas kopania zákopov na konci druhej svetovej vojny v roku 1945.

Pamätník je menovite venovaný Františkovi Novosádovi, Augustínovi Palieskovi a Margite Chanovej, ktorá sa pričinila o záchranu obce Horné Kočkovce pred vypálením vojakmi nacistického Nemecka.

 Odhalenie pamätníku prebehlo aj za prítomnosti predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslava Bašku. „Dni, počas ktorých si pripomíname 73. výročie Slovenského národného povstania sú vhodné na odhaľovanie pamätníkov, akým je aj tento v Horných Kočkovciach. Dnešný slávnostný akt je dobrým znamením, že ľudia ani po toľkých rokoch nezabúdajú na utrpenia, ktoré so sebou priniesla druhá svetová vojna a nezabúdajú ani na ľudí, ktorí bojovali za demokraciu a za slobodu,“ uviedol trenčiansky župan.

O osadenie pamätníka sa postaral filantrop Ladislav Ganát, ktorý svoj čin považuje v dnešnej spoločnosti za nutnosť z dôvodu pripomínania si veľkej obety zo strany padlých hrdinov.

Od roku 2004 sa v priestoroch Európskeho mestského parku konajú oslavy výročia Slovenského národného povstania spojené s kladením vencov k tunajšej pamätnej doske. Tento rok sa tak dialo v predvečer 72. výročia SNP – v nedeľu 28. augusta.

Z poslancov mestského zastupiteľstva sa spomienkovej slávnosti zúčastnili Irena Kováčiková, Lukáš Ranik, Ján Riško, Cyril Crkoň a Roman Hvizdák, posledný z nich vystúpil aj so slávnostným príhovorom, v úvode ktorého zaželal skoré uzdravenie predsedovi základnej organizácie Slovenského zväzu zdravotne postihnutých Jozefovi Rázgovi.

“Teší nás, že mnohí pamätníci ako priami účastníci revolučných dní, sú dôkazom, že v tomto boji sa prejavila hrdosť národa a jeho odhodlanie ubrániť si slobodu a právo na život. Slovenské národné povstanie bolo významným revolučným vystúpením Slovákov v doterajšej histórii. Túto udalosť si uvedomuje aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ktorý výraznejšie prízvukuje postoj mladých ľudí k histórii vlastnej krajiny, v ktorej SNP sa postavilo proti bezpráviu, násiliu, nespravodlivosti, v prospech bratstva, rovnosti a rovnoprávnosti všetkých ľudí a národov,” povedal vo svojom prejave Roman Hvizdák.

“Ak hovoríme o aktuálnom odkaze SNP pre dnešok, nemôžeme nespomenúť obdivuhodnú solidaritu a obetavosť konkrétnych ľudí, schopných konať v záujme celku. Táto nezištná solidarita medzi účastníkmi Povstania a obyvateľmi miest a obcí nemá v našich dejinách obdobu. Je obdivuhodná, aktuálna, inšpiratívna a hodná úcty. Nech nás vedie aj v našom konaní v prospech priamych účastníkov povstania i vojny,” zneli ďalšie Hvizdákove slová. Tri roky pred ním presne tie isté slová vyriekol pri Pamätníku SNP v Banskej Bystrici bývalý slovenský prezident Ivan Gašparovič. Nejako sa nám to kopírovanie v poslaneckom zbore rozmohlo.

Roman Hvizdák mal šťastie, že drvivá väčšina účastníkov spomienkovej slávnosti tento rečnícky lapsus prehliadla. Na rozdiel od módneho výstrelku jeho poslaneckého kolegu Lukáša Ranika, ktorému sa podarilo klásť veniec v šortkách. A to dokonca veniec od okresnej organizácie strany Smer-SD.