Aby som vás zbytočne nenapínala, prezradím, že nejde o gastronomický festival, ale výtvarnú výstavu s takýmto názvom. Po niekoľkotýždňovej pauze vedenie Domu kultúry opäť prinieslo do vestibulu nášho Divadla pastvu pre oči. Na výtvarného hosťa z Bratislavy sme si počkali dva roky, spoločnosť mu robí púchovský sochár, ktorého dielo môžete zazrieť cestou okolo ZUŠ-ky alebo na potulkách Europarkom. Minulý týždeň vo štvrtok otvorili spoločnú výstavu akademický maliar Martin Augustín a sochár Jaroslav Martiš.

Odborným slovom vernisáž sprevádzal kurátor Ľudovít Petránsky. „Kombinácia týchto dvoch výtvarníkov sa mne osobne veľmi pozdáva. Pre mňa je veľmi dôležitá energia, ktorú autor pretaví do svojho diela a obom výtvarníkom sa toto darí. Jaro Martiš je, nazvime to, samorast, z ktorého v istom veku táto tvorivá energia vytryskla. Môžem povedať, že má, čo má dobrý sochár mať. Schopnosť dopredu vidieť, čo bude z materiálu, ktorý si vybral. Či už hovorím o dreve alebo o kameni. Martina Augustína sledujem od vysokej školy a sme už dvadsaťpäť rokov aj kamaráti. Jeho výtvarný prejav je jemný a poetický. Ale to je len prvý plán. Za tým sa skrýva veľký umelecký intelekt, premýšľavosť, ba až domýšľavosť a hľadanie ďalších vrstiev a plánov,“ odpovedá Petránsky na otázku, či je spokojný s celkovým vyznením výstavy.

Martin Augustín vyštudoval Vysokú školu umeleckého priemyslu v Prahe a absolvoval v odbore grafického dizajnu a plagátu, ale aj knižnej ilustrácie. Jeho umelecká cesta sa však postupne vyvíjala a vchádzala do ďalších a ďalších dverí. V Púchove Martin vystavuje obrazy z posledného tvorivého obdobia a jedným slovom by sa dal jeho štýl charakterizovať ako extrakt harmónie.

Snúbi sa v ňom nežnosť, krehkosť a poetika, ktorá sa k nám jemne prihovára z obrazov. Kreslí a maľuje na japonský papier a využíva jeho nerovnosť a drapľavosť. V poslednom období si začal tykať aj s plátnom. Keďže je autor v rodine i v živote obklopený silnými ženami, nehasnúcou témou jeho obrazov je práve žena. A to, ako vníma svoj model, nám ponúka kľúč, ako vníma krásu.

Jaroslav Martiš žije aj tvorí v Púchove. Absolvoval súkromné hodiny u českej akademickej maliarky a sochárky Elzbiety Grosseovej. Pravidelne sa zúčastňuje sympózií v Čechách, Poľsku a na Slovensku. Hlavným motívom jeho tvorby je zobrazovanie  figurálnych kompozícii. Plastiky tvorí z dreva a kameňa. „Jaro Martiš je pre mňa dôkazom toho, že človek nemusí mať akademické vzdelanie, aby nám mohol ponúknuť autentickú a originálnu tvorivú energiu, ktorá sa v tomto prípade pretavuje do jeho sôch. Vidím tam jeho múzy a túžby, záujem o pekný tvar, kompozíciu, ale aj remeselnú zručnosť a nebojí sa zájsť aj do experimentu,“ vyjadruje sa na adresu púchovského sochára kurátor výstavy.

Pozitívnu kritiku si Martiš vyslúžil aj od spoluvystavujúceho akademika: „Z môjho pohľadu, pri výtvarnom umení nie je najdôležitejším faktorom škola, ale osobnosť človeka. A ešte to, či má človek v sebe cit pre „jemnohmotu“. Či dokáže vnímať pekné veci okolo seba. Bez toho vám je každá škola nanič. A Jaro tieto veci cíti a idú z neho samospádom.“

Otváracia vernisáž prilákala úctyhodné množstvo návštevníkov a všetci nadmieru využívali aj možnosť porozprávať sa s prítomnými umelcami. „Kto by nebol rád a nechcel vystavovať pred svojou rodinou, priateľmi a ľuďmi, ktorých stretáva každý deň. Ja som nadšený, koľko ľudí dnes prišlo a je to pre mňa najväčšia odmena. Doteraz som mal pocit, že doma nikto nie je prorokom a vystavovateľské úspechy som si užíval všade inde, len nie doma,“  neskrýval nadšenie z priebehu akcie Jaroslav Martiš.

Ak chcete aj vy zažiť niečo medzi nebom a ženou, určite si nenechajte uniesť časom výstavu Všetko, čo máme radi, ktorá bude nainštalovaná až do 12. marca.

M. Frankovská