Osem poslancov púchovského mestského zastupiteľstva využilo ustanovenia § 12 zákona o obecnom zriadení, ktorý hovorí, že ak o zvolanie zastupiteľstva požiada aspoň tretina poslancov, primátor zvolá zasadnutie zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 15 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie.

Podpísaní poslanci požiadali o zvolanie zastupiteľstva v domnení, že o proteste prokurátora nebolo rozhodnuté, keďže za uznesenie o vyhovení protestu nehlasovala dostatočná väčšina poslancov. Zástupca primátora Roman Hvizdák však v piatok 11. augusta podpísal už na prvý pohľad zmätočné uznesenie, v ktorom sa uvádza, že mestské zastupiteľstvo nevyhovelo protestu prokurátora. Zmätočné preto, lebo o takto formulovanom uznesení sa vôbec nehlasovalo.

A pritom sa malo, pretože zákon o prokuratúre v paragrafe 26 jasne určuje procesný postup pri hlasovaní o proteste proti napadnutému uzneseniu. Ak sa orgán územnej samosprávy domnieva, že protest je nedôvodný, hlasuje o nevyhovení protestu, ak sa s protestom stotožní, hlasuje rovno o zrušení napadnutého uznesenia.

Pri práceneschopnosti primátora Rastislava Heneka pripadlo rozhodnutie o zvolaní mestského zastupiteľstva na jeho zástupcu Romana Hvizdáka. Ten sa podľa očakávania zdôveril s touto agendou vedeniu poslaneckého klubu Spolu pre Púchov a ten začal po víkende konať. Výsledkom snaženia úderky Lukáš Ranik – Daniel Lako boli žiadosti poslancov Cyrila Crkoňa a Miroslava Bučka, aby ich podpisy boli z podanej žiadosti vyškrtnuté. Podľa našich informácií obaja argumentovali tým, že žiadosť o zvolanie zastupiteľstva podpisovali ešte pred rokovaním, ktoré sa konalo 9. augusta 2017.

Roman Hvizdák po doručení oboch žiadostí na mestský úrad tak svojim poslaneckým kolegom rozoslal informáciu, z ktorej vyplýva, že zastupiteľstvo nezvolá.

„Dňa 11. 8. 2017 bola do podateľne MsÚ doručená žiadosť poslancov podpísaná spolu 8 poslancami, ktorí v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení žiadajú o zvolanie zasadnutia mestského zastupiteľstva. Následne boli v dňoch 14. 8. a 15. 8. doručené vy- hlásenia dvoch poslancov, ktorí žiadajú o vyškrtnutie podpisu z podanej žiadosti. Z uvedeného vyplýva, že o zvolanie zasadnutia MsZ tak v súčasnosti žiada 6 poslancov, čo nepredstavuje minimálne 1/3 poslaneckého zboru a nie je naplnená zákonná podmienka pre zvolanie zasadnutia MsZ. Zasadnutie MsZ tak na základe tejto žiadosti zvolané nebude,“ informoval z pozície zastupujúceho primátora Roman Hvizdák.

Rado Varga

Od jesene minulého roku je v púchovskom mestskom zastupiteľstve zavedený systém poslaneckých klubov. Postaral sa o to poslanec Lukáš Ranik, ktorý na septembrové rokovanie mestského zastupiteľstva pripravil novelu rokovacieho poriadku. Ako sám priznal, inšpiráciu našiel vo viacerých samosprávach na Slovensku, kde systém poslaneckých klubov funguje. V ani jednom meste však situácia nie je taká groteskná ako v tom našom, kde pracuje iba jeden poslanecký klub. Jeho názov je „Spolu pre Púchov“.

Zavedenie systému poslaneckých klubov do mestského zastupiteľstva sa nezaobišlo bez diskusie. Keď poslanec Lukáš Ranik na septembrovom rokovaní predkladal svoj návrh, tvrdil, že k novele rokovacieho poriadku ho viedli diskusie s poslancami, aby sa profesionalizovalo rokovanie poslancov. Cieľom bolo podľa neho umožniť poslancom vytvárať poslanecké kluby podľa politickej príslušnosti alebo na základe svojho rozhodnutia na účinné vykonávanie poslaneckého mandátu, na prehĺbenie politickej spolupráce, výmeny názorov a na podporu poslaneckej iniciatívy.

Skutočný cieľ vytvárania poslaneckých klubov bol však ukrytý v jednej nenápadnej vete v novele rokovacieho poriadku. Tá hovorí, že priestory pre činnosť poslaneckého klubu zabezpečuje Mesto Púchov v priestoroch mestského úradu. Prestalo totiž byť už tajomstvom, že primátor Rastislav Henek si na stretnutia pred rokovaniami mestského zastupiteľstva volá k sebe na radnicu iba vybraných poslancov. A tak sa objavila myšlienka, aby práve vybraní poslanci vytvorili poslanecký klub, ktorý sa bude stretávať v priestoroch púchovskej radnice a primátor Henek za z úlohy pozývateľa dostane do pozície pozvaného.

Zostávalo už len zabezpečiť, aby si poslanecký klub nemohli vytvoriť tzv. opozičníci, za ktorých boli v tom čase označovaní Miroslav Kubičár, Hedviga Šulcová a Jarmila Andreánska. A keďže boli traja, Lukáš Ranik vo svojom návrhu stanovil minimálny počet poslancov na vytvorenie poslaneckého klubu na päť.

Aj keď vo väčšine mestských samospráv, na ktoré sa pri svojej legislatívnej iniciatíve odvolával, mali zavedený minimálny počet troch poslancov. Práve Miroslav Kubičár prišiel s pozmeňovacím návrhom na zníženie minimálneho počtu poslancov pre založenie poslaneckého klubu z piatich na troch. Podporil ho v tom aj poslanec Rudolf Marman, lenže v hlasovaní sa už prejavila sila budúceho poslaneckého klubu „Spolu pre Púchov“.

Samotný Lukáš Ranik síce nehlasoval, ale ďalší ôsmi poslanci boli rezolútne proti znižovaniu stanoveného minimálneho počtu poslancov v poslaneckom klube. A tak nečudo, že vznikol len jediný poslanecký klub. Jeho predsedom je Lukáš Ranik a práve s ním sme sa o činnosti klubu „Spolu pre Púchov“ porozprávali.

⬤ Kedy vznikol klub „Spolu pre Púchov“, ktorého ste predsedom a kto je autorom jeho názvu?

Ak mi dobre pamäť slúži, bolo to približne na jeseň roka 2016. Nikto konkrétny autorom názvu nie je. Spoločne sme rozmýšľali ako ho nazveme a nakoniec z rôznych variant sa práve táto ujala najlepšie.

⬤ Aký bol vývoj členskej základne poslaneckého klubu „Spolu pre Púchov“, koľko má momentálne členov a ktorí poslanci ho tvoria?

Vývoj bol prirodzený. Stretol som sa s väčšinou poslancov mestského zastupiteľstva a po vzájomných diskusiách a víziách o smerovaní mesta aj do budúcnosti sa väčšina pridala a chcela vstúpiť do poslaneckého klubu. Ten tvorí momentálne desať poslancov. Toto číslo však nie je konečné. Môžu nejakí poslanci aj rozšíriť rady a naopak je možné, že nás nejaký poslanec opustí. Na vymenovanie konkrétnych mien som nedostal súhlas od kolegov členov poslancov. Avšak pri vašom poslednom rátaní a menovaní v Púchovských listoch ste sa väčšinou trafili, ale nebolo to stopercentné.

⬤ Využil niekto z poslancov možnosť vystúpenia z klubu „Spolu pre Púchov“?

Jeden poslanec ma oslovil, že chce vystúpiť, zrejme sa nenaplnili jeho očakávania. Samozrejme je to jeho slobodná a demokratická voľba a pokiaľ splní formálne náležitosti, zanesiem tento list primátorovi mesta, tak ako je uvedené v schválených zásadách o činnosti poslaneckých kluboch.

⬤ Kto tvorí vedenie klubu?

Vedenie klubu sa volilo na ustanovujúcom zasadnutí poslaneckého klubu, kde ma kolegovia navrhli za predsedu a jednohlasne schválili, takže som túto predsednícku úlohu musel zobrať. Veľmi si vážim ich podporu a dôveru a silno pracujem tak, aby som ich nesklamal. Za podpredsedu som si vybral Dana Laka a kolegovia túto voľbu taktiež jednohlasne schválili.

⬤ Ako často sa stretáva váš poslanecký klub?

Spravidla raz za mesiac, podľa nášho schváleného rokovacieho poriadku, avšak pokiaľ je niečo nutné prejednať, každý člen klubu „Spolu pre Púchov“ má právo na zvolanie klubu aj mimo riadneho termínu.

⬤ Rokovací poriadok hovorí, že priestory pre činnosť klubu zabezpečuje Mesto Púchov v priestoroch mestského úradu. Kde konkrétne sa klub stretáva?

Áno, zabezpečuje a vychádzajú nám vždy v ústrety, začo sa im chcem poďakovať. Využívame rokovaciu miestnosť pre komisie mestského zastupiteľstva a taktiež zasadačku mestskej rady.

⬤ Nemrzí vás spätne, že ste neumožnili vytváranie poslaneckých klubov aj pre menší počet poslancov ako je päť?

Nemrzí ma to, nakoľko bola o počte širšia diskusia. Nato, aby mal klub nejakú váhu a aby bol dostatočne jeho hlas počuť, je päť poslancov správna množina. Keďže púchovský poslanecký zbor tvorí 19 poslancov, tak päť poslancov je približne jedna štvrtina, čo je podľa mňa adekvátny počet na poslanecký klub.

Rado Varga