Tento deň bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v roku 2002. Pripomíname si ho každoročne 10. mája. Poukazuje na súčasný sedavý spôsob života a nedostatočnú pohybovú aktivitu ako rizikový faktor mnohých chronických neprenosných ochorení.

V súčasnosti je na Slovensku ale aj vo svete vysoké percento populácie, ktorá sa nevenuje žiadnej zdraviu prospešnej pohybovej aktivite. Na Slovensku máme podľa prieskumu EHIS z roku 2014 takmer polovicu populácie (47,7%) vo veku 15 a viac rokov, ktorá sa nevenuje žiadnym zdraviu prospešných aktivitám vo svojom voľnom čase, z toho väčší podiel žien ako mužov (EHIS, 2014).

Pohybová aktivita je jeden z najvýznamnejších determinantov zdravia. Jej význam narastá najmä v súčasnej dobe, kedy klesá podiel manuálnej a fyzickej práce. U dospelej populácie spočíva jej význam v prevencii mnohých rozšírených civilizačných ochorení, ako sú najmä kardiovaskulárne ochorenia a diabetes mellitus. Popri súčasnom životnom ale aj pracovnom štýle je dôležitý tiež pozitívny vplyv pravidelnej pohybovej aktivity na celý pohybový aparát, na čo nadväzuje aj správne držanie tela ako prevencia porúch chrbtice a oporného systému.

Pravidelný pohyb pomáha k znižovaniu hodnôt celkového cholesterolu, triacylglycerolov, LDL cholesterolu a napomáha k zvýšeniu koncentrácie priaznivého HDL cholesterolu. Nezanedbateľné sú tiež účinky pravidelnej fyzickej aktivity na psychické zdravie a pohodu. V dnešnej dobe pribúda množstvo ľudí práve s psychickými problémami a poruchami. Pravidelný pohyb má priaznivé účinky na redukciu stresu, čo je významné najmä v súčasnej dobe a znižovanie psychického napätia vďaka správnemu dýchaniu a jeho pôsobeniu na svalové napätie.

Pravidelná pohybová aktivita má veľký význam u detí, pričom je vhodné ich viesť k primeranému pohybu už od útleho veku, čím sa vytvárajú správne návyky aj v dospelosti. U detí spočíva jej prínos najmä v prevencii nadváhy a obezity. Je esenciálna pre prirodzený biologický vývin detí a ich organizmu.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva SR realizujú pri tejto príležitosti a v súvislosti s riešením Národného akčného plánu pre podporu pohybovej aktivity na roky 2017 – 2020 edukačné aktivity pre deti na vybraných základných školách. V mesiaci máj prebieha tiež celonárodná kampaň „Vyzvi srdce k pohybu“, ktorá má za cieľ motivovať formou súťaže čo najviac dospelých ľudí k pravidelnému pohybu.

Čo je jód?

Jód je dôležitý stopový prvok, v tele zabezpečuje správnu činnosť štítnej žľazy, a tým aj správnu cirkuláciu, pretože iba tá zaistí stopercentnú činnosť buniek, orgánov a žliaz pre psychické a fyzické zdravie. Práve preto zdravotné dôsledky nedostatku jódu súvisia s nedostatočnou funkciou štítnej žľazy a prejavujú sa ako struma (chorobné zväčšenie štítnej žľazy), hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy), poškodenie duševných funkcií, spomalenie duševného a fyzického vývoja a pod.

Čo spôsobuje nedostatok jódu?

Nedostatok jódu spôsobuje poruchy učenia u detí, únavu, poruchy sústredenia, spomalené reflexy, znižovanie IQ, oslabovanie imunitného systému, vznik niektorých rakovinových ochorení a nádorov, zníženie úrovne hemoglobínu v krvi – anémiu, bronchitídu, depresie a vnútorný nepokoj, u žien poruchy menštruačného cyklu, problémy s tehotenstvom až neplodnosť, u mužov poruchy plodnosti či priberanie na váhe.

Ak je ho nadbytok

doc. Mgr. MUDr. Jana Hamade, PhD., vedúca odboru hygieny detí a mládeže ÚVZ SR: „Tak ako nedostatok, aj nadbytok jódu má svoj nepriaznivý vplyv na zdravie – dlhodobý prívod zvýšených dávok jódu má za následok zväčšenie objemu a dysfunkciu štítnej žľazy. Rýchle zvýšenie prívodu jódu v populácii s jódovým deficitom môže indukovať hypertyreózu (náchylné sú hlavne staršie osoby). Najviac náchylné k nedostatku jódu v diéte sú tehotné a dojčiace ženy, vegetariáni, osoby s alergiou alebo intoleranciou k mlieku, rybám alebo na neslanej diéte.“

Tehotné ženy a nedostatok jódu

V súčasnosti sa možno stretnúť s miernym deficitom jódu najmä u tehotných a dojčiacich žien. Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú vývoj pohybového aparátu a vývoj mozgu ešte v raných fázach vývoja organizmu, preto je príjem jódu veľmi podstatný pre tehotné ženy, nakoľko jeho nedostatok počas tehotenstva môže negatívne ovplyvniť plod. Dojčiace ženy by mali jód prijímať v ešte vyšších dávkach.

Ako doplniť zásoby jódu?

Hlavným prirodzeným zdrojom jódu sú morské ryby, napríklad treska, morská šťuka, makrela, ale aj tuniak či sardinky. Okrem týchto zdrojov medzi potraviny s vysokým obsahom jódu patria napríklad aj riasy, fenikel, topinambury, kravské mlieko, vajcia a hrozienka.

Monitoring jódu

Na Slovensku sa vykonáva pravidelný a dlhodobý monitoring a kontrola obsahu jódu v kuchynskej soli. Okrem takýchto kontrol sa realizuje aj biomonitoring obsahu jódu v ľudskom organizme (tzv. jodúria). Posledné prieskumy jodúrie (obsahu jódu v moči) sa realizovali koncom roka 2017 v okresoch bývalého západoslovenského regiónu. Tieto prieskumy ÚVZ SR preukázali u detí vo vekových skupinách 3 -12 rokov naopak nadbytok jódu.

Je dôležité dodržiavať odporúčanú dennú dávku jódu, keďže jeho nadbytok môže byť pre telo taktiež škodlivý. Preto radíme – výživové doplnky, minerálne a multivitamínové prípravky konzumujte taktiež s mierou. Dojčatá by mali prijať cca 110 – 130 mcg denne, deti do 8 rokov 90 mcg, do 13 rokov už 120 mcg, dospievajúci a dospelí ľudia 150 mcg denne, tehotné ženy až 220 mcg a dojčiace matky 290 mcg jódu denne.