V súvislosti so Sviatkom všetkých svätých ako i Pamiatky zosnulých hrozí počas nasledujúcich dní zvýšené riziko vzniku požiaru na cintorínoch.

Návštevníci ozdobujú hroby smútočnými vencami, kyticami a množstvom sviečok, ktoré zapaľujú v bezprostrednej blízkosti horľavých materiálov. Hrozí tak priame riziko vzniku a rýchleho rozšírenia požiaru.

Hasiči preto odporúčajú:

• neodhadzovať horiace zápalky na zem,
• dbať na bezpečnosť pri zapaľovaní sviečok (hrozí vzbĺknutie odevu),
• sviečky v plastových kahancoch neukladať príliš nahusto,
• zapálené sviečky ukladať v bezpečnej vzdialenosti od horľavých materiálov (vence, kytice, ikebany,
  stuhy atď.),
• zvýšiť dohľad nad deťmi pohybujúcimi sa v blízkosti hrobov a centrálneho pomníka zosnulých.

Profesionálni a dobrovoľní hasiči boli uplynulý rok v období Dušičiek privolaní k 22 požiarom na cintorínoch. Celková škoda spôsobená požiarmi sa vyšplhala na sumu 3 375 €. Pri požiaroch na cintorínoch neprišlo v uplynulom roku k žiadnym zraneniam.

Pri spomienke na svojich blízkych zosnulých buďte opatrní a zodpovední !

V súvislosti so Sviatkom Všetkých svätých ako i Pamiatky zosnulých hrozí počas nasledujúcich dní zvýšené riziko vzniku požiaru na cintorínoch. Návštevníci ozdobujú hroby smútočnými vencami, kyticami a množstvom sviečok, ktoré zapaľujú v bezprostrednej blízkosti horľavých materiálov. Hrozí tak priame riziko vzniku a rýchleho rozšírenia požiaru.

Hasiči preto odporúčajú:

• neodhadzovať horiace zápalky na zem,
• dbať na bezpečnosť pri zapaľovaní sviečok (hrozí vzbĺknutie odevu),
• sviečky v plastových kahancoch neukladať príliš nahusto,
• zapálené sviečky ukladať v bezpečnej vzdialenosti od horľavých materiálov (vence, kytice, ikebany, stuhy atď.),
• zvýšiť dohľad nad deťmi pohybujúcimi sa v blízkosti hrobov a centrálneho pomníka zosnulých.

Najviac požiarov na cintorínoch z obdobia 1. a 2. novembra zaznamenali hasiči v roku 2017, kedy vzniklo 16 požiarov a spôsobená škoda dosiahla až 670 eur. Pomerne veľa požiarov takéhoto charakteru vzniklo aj v roku 2014, kedy hasiči zasahovali na cintorínoch 15 – krát a priama materiálna škoda bola vyčíslená na 165 eur.

Hoci sa na cintorínoch v posledných rokoch vyskytuje stále viac ľudí, uplynulý rok (2018) nezaznamenali hasiči na Slovensku ani jeden výjazd k podobným udalostiam.

Odporúčania od polície:

Sviatočné dni sú spojené s návštevou miest posledného odpočinku našich blízkych a s tým spojeným zvýšeným pohybom ľudí na cintorínoch a v ich okolí. Zlodeji využívajú nepozornosť a neprehľadnosť situácie žiaľ aj pri tejto príležitosti. Preto nedajme šancu zlodejom.

Odporúčame vozidlo po opustení dôkladne uzamknúť a zobrať si z neho všetky cenné veci a doklady. Taška v aute, hoci aj prázdna, môže prilákať zlodeja.

Taktiež upozorňujeme návštevníkov cintorínov, aby kabelky a príručné tašky neodkladali na hroby a nenechávali ich bez dozoru. Majte na pamäti, že zlodej využije každú šancu.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) z dôvodu očakávaného zvýšeného záujmu cestujúcich pri príležitosti Sviatku všetkých svätých (1. november) a Pamiatky zosnulých (2. november) aj tento rok posilní spoje.

Okrem 2 mimoriadnych rýchlikov vypraví celkom 18 posilových vlakov, ktoré sú už zapracované v platnom cestovnom poriadku. Od utorka 29. októbra do nedele 3. novembra budú môcť teda cestujúci okrem iného využiť aj 20 posilových vlakov – 2 vlaky SuperCity, 7 rýchlikov, 8 regionálnych rýchlikov a 3 regionálne expresy.

Mimoriadne rýchliky, do ktorých je možné zakúpiť si miestenky, budú vypravené na trase Bratislava hl. st. – Košice:

• Vlak R 11609 (Bratislava hl. st. 13:49 – Košice 19:46) pôjde v utorok 29. októbra 2019.
• Vlak R 11610 (Košice 14:14 – Bratislava hl. st. 20:16) pôjde v nedeľu 3. novembra 2019.

ZSSK odporúča zabezpečiť si vopred cestovný lístok a miestenku, pričom cestujúci sa môžu vyhnúť čakaniam v radoch pri pokladniciach vďaka alternatívnym predajným kanálom ZSSK: internetový obchod, mobilná aplikácia Ideme vlakom, lístok do mobilu pre bezplatných cestujúcich alebo SMS lístkom.

Nástup jari je každoročne spätý s 21. marcom – dňom jarnej rovnodennosti. Laicky povedané, rovnodennosťou nazývame okamih, počas ktorého sú fázy dňa a noci rovnako dlhé. Veľká noc je aj sviatkom, ktorý je azda najviac prepojený s prastarými pohanskými tradíciami. Jej termín je pohyblivý a okrem iného závisí aj od pohybu a fáz mesiaca. Veľkú noc totiž oslavujeme prvú nedeľu po prvom splne mesiaca, nasledujúcom po jarnej rovnodennosti.

Na Zelený štvrtok sa jedli „zelené“ jedlá

Aj keď sa názov tohto dňa spája skôr s pozitívnymi konotáciami, Zelený štvrtok bol dňom smútočným. Predstavoval totiž deň, kedy sa konala biblická Posledná večera – na znak smútku sa dokonca zväzovali aj kostolné zvony. Časté bolo obradové umývanie sa v potoku pred východom Slnka – ľudia verili, že sa tak zbavia kožných problémov a zabezpečia si zdravie pre nadchádzajúce obdobie.

Na Zelený štvrtok platil prísny zákaz vyvárania bielizne, tento úkon totiž priťahoval negatívne sily a bytosti. Z obavy pred ich príchodom chlapci behali po dedine s rapkáčmi a hrkálkami, aby ich takýmto spôsobom odplašili. Realizovali sa aj úkony, ktorých cieľom bola magická ochrana dobytka – koňom na ochranu pred urieknutím do chvostov uväzovali červenú niť, kravám zase dávali chlieb s cesnakom, aby im strigy neuškodili.

Zelený štvrtok bol ideálnym dňom na siatie maku, hrachu, bôbu, tekvice a uhoriek – verilo sa, že tak, ako sú v tomto dni zviazané zvony, zaviažu sa do plodov aj kvety rastlín. Zeleninové jedlá, ktoré sa v tento deň konzumovali, mali zabezpečiť dobrú úrodu. Na Zelený štvrtok sa varili jedlá zo šťavelu, špenátu, či mladej žihľavy. Zaujímavým zvykom bolo tzv. nosenie mravcov, rozšírené takmer na celom území Slovenska. Ak nimi „obsypali“ nejaký dom, mali doňho ľudia radi chodiť, ak v ňom naviac bývali dievčatá, mohli rátať s mnohými nápadníkmi

Veľký piatok je dňom smútku

Veľký piatok bol v kresťanskom chápaní dňom Ježišovej smrti. Ľudia mu pripisovali moc uzdravovať a priaznivo pôsobiť na rast. Odporúčalo sa aj značkovanie dobytka, štepili sa mladé stromčeky. Veľký piatok bol zároveň dňom, kedy sa na krížnych cestách stretávali čarodejnice – ľudia verili, že ich škodlivá činnosť je namierená najmä proti dobytku, robili teda rôzne magické úkony na jeho ochranu. Ak napríklad gazdiná v noci zo Zeleného štvrtku na Veľký piatok priviazala maselnicu o nohu stola, prípadne ju položila pod stôl a jeho nohy obkrútila reťazou, striga nemohla nijakým spôsobom znehodnotiť mlieko. Ak mala gazdiná podozrenie, že striga krave už počarila, mala zo šípového prútia urobiť venček a „porobené“ mlieko cezeň precediť.

Hoci sa na Veľký piatok nesmelo pracovať na poli ani na záhrade, roľníci nezabúdali na ochranné magické praktiky. Existovali rôzne poverové spôsoby, ktorými sa malo preventívne zabrániť napr. tomu, aby na roliach a lúkach nevznikali krtince. Na Myjave chodil gazda po lúkach v čižmách namastených slaninou, na Liptove behali po poliach chlapci a krty plašili zvoncami. Zaujímavý zvyk sa viaže k Detve – detvianski gazdovia museli na ochranu pred krtmi trikrát obehnúť celé pole bez toho, aby sa čo len na chvíľu zastavili. Veľká časť zvykov sa orientovala aj na upevnenie zdravia a liečenie dlhotrvajúcich chorôb. Obľúbené bolo najmä ranné kúpanie a umývanie v tečúcej vode, ktorá mala odplaviť všetko zlé.

Biela Sobota – príprava na zmŕtvychvstanie a koniec pôstu

Bola zasvätená prípravám na Ježišovo zmŕtvychvstanie. V domácnostiach sa vznecoval tzv. živý oheň (vznecovaný archaic- ky – t. j. trením kremeňa), ktorý patril k tradičným jarným rituálom indoeurópskych národov. Novým ohňom za zapaľovala večná lampa a veľkonočná svieca – tzv. paškál. Pripravovali sa na ňom aj obradové veľkonočné jedlá – varila sa šunka, údené mäso, klobásy a huspenina. Masť zo šunky ľudia odkladali na liečenie rán – natierali si ňou popraskané nohy a chodidlá, ťažným volom zase natierali šije, aby im ich neodrelo jarmo.

V niektorých oblastiach Slovenska sa pripravovalo aj pečené jahňa, ktoré bolo pôvodne súčasťou staro- židovských veľkonočných rituálov. Dodnes sa v niektorých rodinách pečie aj veľkonočný baránok – symbol obety za utrpenie Krista. V tento deň bolo potrebné vyzametať celý dom – rodina tak mala zabezpečenú celoročnú ochranu pred hmyzom. Biela sobota bola rovnako ako Zelený štvrtok dňom priaznivým na siatie a sadenie.

Veľkonočná nedeľa v znamení osláv

Veľkonočnú nedeľu možno považovať za vyvrcholenie veľkonočného týždňa a sviatkov Veľkej noci celkovo. Gréckokatolíci očakávajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista už delil medzi všetkých prítomných. Ak by niekoho počas roka mátali strašidlá alebo svetlonosy, mal si spomenúť, s kým toto vajíčko jedol a negatívne pôsobenie hneď ustalo. Vo viacerých oblastiach sa ako hlavný chod jedla hydina, v ďalších zase bravčové mäso.

V posledné dni Veľkej noci sa ľudia mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Omrvinky z veľkonočného jedla sa odkladali a cez rok sa používali na liečenie. Zaujímavým zvykom bolo aj nosenie potravín na hroby mŕtvych predkov. Ľudia sa takýmto spôsobom snažili o zabezpečenie priazne, ochrany a pomoci predkov najmä v hospodárskej oblasti.

Veľkonočný pondelok – kúpanie a šibačka

Šibanie malo magický a plodonosný význam, úlohou oblievania vodou bolo zabezpečiť silu a krásu. V súčasnosti majú veľkonočné zvyky viacmenej rovnakú podo- bu, v minulých storočiach však v jednotlivých regiónoch Slovenska existovali badateľné rozdiely. Napríklad na Ponitrí začali chlapci šibať už v nedeľu popoludní a pokračovali na veľkonočný pondelok, v okolí Leopoldova zase poznali len šibačku – oblievať sa tu začalo až po prvej svetovej vojne. Od Oravy smerom na východ šibanie ustupuje – v týchto oblastiach sa najmä polievalo.

V priebehu včerajšieho dňa resp. noci zasahovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru v Trenčianskom kraji celkom pri 5 požiaroch kahancov, resp. vencov, ku ktorým došlo v areáloch cintorínov alebo v blízkosti pietnych miest.

Vo všetkých prípadoch išlo len o menšie požiare, ktoré hasiči uhasili jednoduchými hasebnými prostriedkami. Pri dvoch udalostiach nasadili na likvidáciu požiaru aj hasebný prúd.

Na púchovskom cintoríne hasiči zasahovali v čase približne o 1:26 v noci. Došlo tu k požiaru sviečok a kahancov na ploche cca 1 m2. Púchovskí hasiči na likvidáciu požiaru použili snehový hasiaci prístroj.

V súvislosti so slávením Sviatku Všetkých svätých, či Pamiatky zosnulých hrozí aj počas nasledujúcich dní v areáloch cintorínov resp. v blízkosti pietnych miest zvýšené riziko vzniku požiaru. Hasiči preto odporúčajú:

• dbať na bezpečnosť pri zapaľovaní sviečok (hrozí vzbĺknutie odevu);
• neodhadzovať horiace zápalky na zem, ale tieto dôkladne uhasiť;
• sviečky v plastových kahancoch neukladať príliš nahusto;
• zapálené sviečky ukladať v bezpečnej vzdialenosti od horľavých materiálov (vence, kytice, ikebany, stuhy atď.).

Opakovane každý rok dopravná polícia zaznamenáva v období Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, zvýšenú intenzitu cestnej premávky v okolí cintorínov a na cestách, ktoré k nim vedú.

Práve v tomto období možno na cestách očakávať aj viac vozidiel, a to i  vozidiel v horšom technickom stave, viac chodcov oblečených v tmavom odeve, viac starších chodcov či cyklistov, ako aj viac zaparkovaných áut v okolí cintorínov a na príjazdových komunikáciách k nim.

Na cesty sa vydávajú i vodiči, ktorí jazdievajú zriedkavejšie a teda majú aj menej vodičských skúseností, alebo sú už vo vyššom veku. Polícia apeluje najmä na túto kategóriu vodičov, aby dbali na zvýšenú opatrnosť pri vedení vozidla, respektíve, aby zvážili či je pre nich nevyhnutná cesta na cintorín vlastným motorovým vozidlom, alebo aby požiadali inú vo vedení motorového vozidla zručnejšiu osobu o odvoz.

Rovnako je potrebné mať na pamäti, že prišla jeseň a teda obdobie charakteristické náhlymi zmenami počasia a že sa v tomto období vo zvýšenej miere vyskytujú hmly, počasie býva sychravé, skôr sa stmieva resp. ráno býva dlhšie tma.

V súvislosti s tým chce Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne požiadať všetkých vodičov motorových vozidiel, chodcov a cyklistov, aby sa pred, počas a aj bezprostredne po  sviatkoch k sebe správali ohľaduplne, aby tieto sviatky boli pre všetkých naozaj pokojnou spomienkou na blízkych zosnulých. Je naozaj potrebné si uvedomiť, že pravidlo vidieť a byť videný je životne dôležité nielen pre vodičov, ale najmä pre chodcov a že mať ako chodec na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev pomôže často predísť mnohým tragédiám.

Netreba zabúdať ani na to, že naše autá nie sú výkladnými skriňami a že sa žiaľ nájdu ľudia, ktorí aj v takomto sviatočnom čase pri cintorínoch vykrádajú zaparkované vozidlá.

Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne zároveň upozorňuje účastníkov cestnej premávky, že v nasledujúcich dňoch bude vo zvýšenej miere vykonávať kontroly na cestách v okolí cintorínov a hlavných cestných ťahoch preventívneho charakteru.

Kto má najláskavejšie zlaté srdce? Kto má najhebkejšie ruky? Kto ma ľúbi najviac a navždy? Kto mi pofúka boliestku? Kto ma poláska, keď som smutný? Kto ma učí zaviazať mašličku, objavovať svet? Kto si ma bráni zubami – nechtami? Kto je pre mňa najdrahší, najkrajší, najmúdrejší a najúžasnejší človek na svete? Kto vždy stojí pri mne? Kto ma učí, povzbudzuje, motivuje?

V skutočne profesionálne zvládnutom pásme, ku krásnemu májovému sviatku všetkých mamičiek, nám to škôlkari v Materskej škole Slovanská v Horných Kočkovciach dňa 11. mája 2017 s radosťou prezradili! A všetci do jedného sa jednoznačne zhodli: MAMA!

Ďakujeme veľmi pekne láskavým, trpezlivým a obetavým pani učiteľkám z materskej školy Slovanská v Horných Kočkovciach a našim maličkým BUBLINKÁČOM za príjemné popoludnie, ktoré sme mohli stráviť spolu a oslavovať Deň matiek.

Erika Jendrišáková