Školské brány sa otvoria už o niekoľko dní. Pre žiakov, ktorí zasadnú do lavíc po prvýkrát, sme aj tentoraz pripravili prekvapenie v podobe balíčkov so základnými školskými potrebami. Tie si budúci prváčikovia nájdu na laviciach 5. septembra.

Odovzdávanie školských balíčkov pre prvákov je v našom meste už dlhoročnou tradíciou. Podobne ako po minulé roky, aj tentoraz poputujú nielen do základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, ale aj do Súkromnej školy DSA na Rozkvete, Základnej školy sv. Augustína a Spojenej školy internátnej na SNP.

V každom balíčku sú pripravené základné potreby ako peračník , pastelky , voskovky , detské nožnice , vodové či temperové farby , maliarska paleta , detské tričko s logom mesta a ďalšie drobnosti. Nebudú chýbať maľovanky, samotná taška môže poslúžiť ako vrecko na prezuvky. Veríme, že budúcich prvákov malé prekvapenie poteší a rodičom aspoň čiastočne uľahčí finančne náročný začiatok septembra.

Nástup jari je každoročne spätý s 21. marcom – dňom jarnej rovnodennosti. Laicky povedané, rovnodennosťou nazývame okamih, počas ktorého sú fázy dňa a noci rovnako dlhé. Veľká noc je aj sviatkom, ktorý je azda najviac prepojený s prastarými pohanskými tradíciami. Jej termín je pohyblivý a okrem iného závisí aj od pohybu a fáz mesiaca. Veľkú noc totiž oslavujeme prvú nedeľu po prvom splne mesiaca, nasledujúcom po jarnej rovnodennosti.

Na Zelený štvrtok sa jedli „zelené“ jedlá

Aj keď sa názov tohto dňa spája skôr s pozitívnymi konotáciami, Zelený štvrtok bol dňom smútočným. Predstavoval totiž deň, kedy sa konala biblická Posledná večera – na znak smútku sa dokonca zväzovali aj kostolné zvony. Časté bolo obradové umývanie sa v potoku pred východom Slnka – ľudia verili, že sa tak zbavia kožných problémov a zabezpečia si zdravie pre nadchádzajúce obdobie.

Na Zelený štvrtok platil prísny zákaz vyvárania bielizne, tento úkon totiž priťahoval negatívne sily a bytosti. Z obavy pred ich príchodom chlapci behali po dedine s rapkáčmi a hrkálkami, aby ich takýmto spôsobom odplašili. Realizovali sa aj úkony, ktorých cieľom bola magická ochrana dobytka – koňom na ochranu pred urieknutím do chvostov uväzovali červenú niť, kravám zase dávali chlieb s cesnakom, aby im strigy neuškodili.

Zelený štvrtok bol ideálnym dňom na siatie maku, hrachu, bôbu, tekvice a uhoriek – verilo sa, že tak, ako sú v tomto dni zviazané zvony, zaviažu sa do plodov aj kvety rastlín. Zeleninové jedlá, ktoré sa v tento deň konzumovali, mali zabezpečiť dobrú úrodu. Na Zelený štvrtok sa varili jedlá zo šťavelu, špenátu, či mladej žihľavy. Zaujímavým zvykom bolo tzv. nosenie mravcov, rozšírené takmer na celom území Slovenska. Ak nimi „obsypali“ nejaký dom, mali doňho ľudia radi chodiť, ak v ňom naviac bývali dievčatá, mohli rátať s mnohými nápadníkmi

Veľký piatok je dňom smútku

Veľký piatok bol v kresťanskom chápaní dňom Ježišovej smrti. Ľudia mu pripisovali moc uzdravovať a priaznivo pôsobiť na rast. Odporúčalo sa aj značkovanie dobytka, štepili sa mladé stromčeky. Veľký piatok bol zároveň dňom, kedy sa na krížnych cestách stretávali čarodejnice – ľudia verili, že ich škodlivá činnosť je namierená najmä proti dobytku, robili teda rôzne magické úkony na jeho ochranu. Ak napríklad gazdiná v noci zo Zeleného štvrtku na Veľký piatok priviazala maselnicu o nohu stola, prípadne ju položila pod stôl a jeho nohy obkrútila reťazou, striga nemohla nijakým spôsobom znehodnotiť mlieko. Ak mala gazdiná podozrenie, že striga krave už počarila, mala zo šípového prútia urobiť venček a „porobené“ mlieko cezeň precediť.

Hoci sa na Veľký piatok nesmelo pracovať na poli ani na záhrade, roľníci nezabúdali na ochranné magické praktiky. Existovali rôzne poverové spôsoby, ktorými sa malo preventívne zabrániť napr. tomu, aby na roliach a lúkach nevznikali krtince. Na Myjave chodil gazda po lúkach v čižmách namastených slaninou, na Liptove behali po poliach chlapci a krty plašili zvoncami. Zaujímavý zvyk sa viaže k Detve – detvianski gazdovia museli na ochranu pred krtmi trikrát obehnúť celé pole bez toho, aby sa čo len na chvíľu zastavili. Veľká časť zvykov sa orientovala aj na upevnenie zdravia a liečenie dlhotrvajúcich chorôb. Obľúbené bolo najmä ranné kúpanie a umývanie v tečúcej vode, ktorá mala odplaviť všetko zlé.

Biela Sobota – príprava na zmŕtvychvstanie a koniec pôstu

Bola zasvätená prípravám na Ježišovo zmŕtvychvstanie. V domácnostiach sa vznecoval tzv. živý oheň (vznecovaný archaic- ky – t. j. trením kremeňa), ktorý patril k tradičným jarným rituálom indoeurópskych národov. Novým ohňom za zapaľovala večná lampa a veľkonočná svieca – tzv. paškál. Pripravovali sa na ňom aj obradové veľkonočné jedlá – varila sa šunka, údené mäso, klobásy a huspenina. Masť zo šunky ľudia odkladali na liečenie rán – natierali si ňou popraskané nohy a chodidlá, ťažným volom zase natierali šije, aby im ich neodrelo jarmo.

V niektorých oblastiach Slovenska sa pripravovalo aj pečené jahňa, ktoré bolo pôvodne súčasťou staro- židovských veľkonočných rituálov. Dodnes sa v niektorých rodinách pečie aj veľkonočný baránok – symbol obety za utrpenie Krista. V tento deň bolo potrebné vyzametať celý dom – rodina tak mala zabezpečenú celoročnú ochranu pred hmyzom. Biela sobota bola rovnako ako Zelený štvrtok dňom priaznivým na siatie a sadenie.

Veľkonočná nedeľa v znamení osláv

Veľkonočnú nedeľu možno považovať za vyvrcholenie veľkonočného týždňa a sviatkov Veľkej noci celkovo. Gréckokatolíci očakávajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista už delil medzi všetkých prítomných. Ak by niekoho počas roka mátali strašidlá alebo svetlonosy, mal si spomenúť, s kým toto vajíčko jedol a negatívne pôsobenie hneď ustalo. Vo viacerých oblastiach sa ako hlavný chod jedla hydina, v ďalších zase bravčové mäso.

V posledné dni Veľkej noci sa ľudia mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Omrvinky z veľkonočného jedla sa odkladali a cez rok sa používali na liečenie. Zaujímavým zvykom bolo aj nosenie potravín na hroby mŕtvych predkov. Ľudia sa takýmto spôsobom snažili o zabezpečenie priazne, ochrany a pomoci predkov najmä v hospodárskej oblasti.

Veľkonočný pondelok – kúpanie a šibačka

Šibanie malo magický a plodonosný význam, úlohou oblievania vodou bolo zabezpečiť silu a krásu. V súčasnosti majú veľkonočné zvyky viacmenej rovnakú podo- bu, v minulých storočiach však v jednotlivých regiónoch Slovenska existovali badateľné rozdiely. Napríklad na Ponitrí začali chlapci šibať už v nedeľu popoludní a pokračovali na veľkonočný pondelok, v okolí Leopoldova zase poznali len šibačku – oblievať sa tu začalo až po prvej svetovej vojne. Od Oravy smerom na východ šibanie ustupuje – v týchto oblastiach sa najmä polievalo.

FS Považan vznikol v roku 1954 pri závodnom klube Považských strojární v Považskej Bystrici a radí sa medzi najstaršie folklórne kolektívy na Slovensku. Reprezentuje mesto Považská Bystrica na súťažiach, festivaloch a rôznych vystúpeniach doma i zahraničí, kde zožal veľa úspechov a ocenení. O zážitkoch z Peru sa viac dozviete v článku: Považanci tancovali a spievali v horúcom Peru…reprezentovali nielen mesto, Slovensko, ale aj Európu, ktorý pripravila Katarína Vávrová.

Pred dvomi rokmi členovia Folklórneho súboru Považan, ktorý v tomto roku oslavuje 65. výročie vzniku, predviedli svoje umenie v ďalekom Mexiku. Len pred pár týždňami sa vrátili z Južnej Ameriky, kde v horúcom Peru opäť tancovali a spievali. V rámci festivalu MI PERÚ boli jedným z dvoch vybraných účinkujúcich  z celej Európy. Viac o ceste, pekných zážitkoch, ale aj nových skúsenostiach nám povedal vedúci FS Považan Milan Jankoviech.

Považanci opäť reprezentovali nielen naše mesto v ďalekom svete. Ako ste sa do Peru dostali?

Dva roky po festivaloch v Mexiku, sa nám teraz podarilo opäť vycestovať za veľkú mláku do Južnej Ameriky. Konkrétne do Peru a jeho hlavného mesta Lima. Od zájazdu v Mexiku sme mali viacero zahraničných zájazdov po Európe a už sme opäť čakali aj na ponuku do exotiky. Najskôr bol v hre Nepál, no nakoniec zvíťazilo Peru. Zúčastnili sme sa medzinárodného folklórneho festivalu MI PERÚ, ktorý organizovala organizácia CIDAN v spolupráci s ďalšími celosvetovými organizáciami ako FIDAF, CIOFF a FolkWorld.

Za posledných pár rokov sa nám podarilo si vybudovať dobré meno počas účinkovania na zahraničných festivaloch a preto nie je núdza o ponuky vycestovať na festivaly do zahraničia. Podľa slov samotných organizátorov všetkých účinkujúcich na festivale MI PERÚ vyberajú veľmi starostlivo. O to viac nás teší, že si vybrali aj Považan, ako jedného z dvoch zástupcov Európy.

Koľko vás do Peru vycestovalo a ako ste zvládli presun?

Cestovalo nás len dvadsaťštyri, nakoľko počty boli obmedzené. Ja ako vedúci, päť muzikantov a osemnásť tanečníkov. Cesta tam aj späť bola určite náročná. Najskôr sme cestovali autobusom do Viedne na letisko, z Viedne sme leteli do Amsterdamu a po pár hodinovej prestávke sme absolvovali dvanásť hodinový let z Amsterdamu do Limy. To isté aj späť domov. Najnáročnejšie boli určite tie dvanásť hodinové lety, no veľa z nás to absolvovalo aj v minulosti, tak sme sa vedeli pripraviť.

Ako vás Peru privítalo?

Peruánčania a celkovo Latinoameričania sú veľmi priateľskí. Už pri prvom stretnutí máte pocit, že sa poznáte veľmi dlho. Vyobjímajú vás, vybozkávajú a neustále komunikujú s úsmevom na perách. Čo nás po príchode naštartovalo i keď sme mali za sebou náročnú cestu. Vidieť to bolo aj na svätej omši, kde u nás si formálne podáme ruky na znak pokoja, no oni sa aj vyobjímajú bez ohľadu na to či vás poznajú alebo nie. Samozrejme šokom pre niektorých, čo to nezažili v Mexiku, bola doprava v meste. Skrátka pravidlá existujú, ale ľudia ich nerešpektujú a stojí sa asi iba na červenú farbu na križovatke.

No bola to pre nás skôr zábava ako strach. Na počudovanie za celý čas sme nevideli haváriu, čo považujem pri ich doprave za zázrak. Ďalším šokom bolo určite počasie, ktoré bolo krásne slnečné ale aj mimoriadne horúce, čo nám v meste dávalo zabrať. Ubytovaní sme boli priamo v historickom centre Limy v hoteli Espaňa v starom koloniálnom štýle plnom krásnych obrazov a ozdôb. A to nielen na chodbách, ale i v samotných izbách. Okrem toho nám na hoteli robili spoločnosť pávy, obrovský papagáj či korytnačka. Samotný hotel bol len 2-3 minúty chôdze od prezidentského paláca a hlavného historického námestia.

Aké „pracovné“ povinnosti vás v Peru čakali, aké vystúpenia?

Samozrejme, predovšetkým sme prišli reprezentovať hudbou, spevom i tancom naše mesto, štát i samotnú Európu. Všetky naše predstavenia sa odohrávali v krásnom historickom metropolitnom divadle v centre Limy. Divadlo bolo klimatizované, čo nám dalo zabudnúť aspoň na chvíľu na horúčavy, ktoré boli vonku. Už po prvom predstavení za mnou prišlo niekoľko vedúcich z iných súborov či samotní organizátori, ktorí vysoko ocenili naše interpretačné kvality, čo nás samozrejme veľmi povzbudilo do ďalších predstavení. Okrem predstavení sme absolvovali aj sprievod všetkých súborov mestom ako je na festivaloch zvykom. Myslím si že najväčším zážitkom pre všetkých bolo účinkovať počas celého festivalu v tom nádhernom historickom metropolitnom divadle.

Mali ste čas aj na iné aktivity?

Keďže sme prileteli o dva dni skôr ako začal festival, mali sme dostatok času spoznať mesto. Absolvovali sme výlety na kúpalisko, na pláž, či vyhliadkovú jazdu poschodovým autobusom s otvorenou strechou po hlavných turistických častiach Limy. Okrem toho druhý deň festivalu organizátori pripravili pre všetkých účinkujúcich pobyt na pláži, kde sme sa mohli spoznať, okúpať a pochutiť si na dobrom obede.

Aké ďalšie krajiny sa festivalu zúčastnili? Kto vás očaril svojim vystúpením?

Na festivale sa predstavili dva súbory z Európy a niekoľko súborov zo Strednej Ameriky, Karibiku a Južnej Ameriky. Konkrétne sa zúčastnili Slovensko, Francúzsko, Mexiko, Kostarika,  karibský ostrov Guadalupe (FRA), Peru, Bolívia, Brazília, Paraguaj a Čile –  Veľkonočné ostrovy. Súbory z týchto krajín sme mali možnosť vidieť aj v minulosti na iných festivaloch, ale vždy je to obrovský zážitok. Je to pre nás exotika a niečo čo nevidíte často naživo. To isté si hovorili určite aj oni o nás či o Francúzoch z Európy.

Nadviazali ste aj nové priateľstvá, ako ste prekonali jazykovú bariéru?

Samozrejme na takýchto festivaloch sa vždy nadväzujú nové priateľstvá. Obzvlášť keď sú to Latinoameričania. A to nielen osobne, ale už aj na sociálnych sieťach. S Mexičanmi sme zdieľali aj rovnaký hotel a vznikla zaujímavá súhra našich a mexických muzikantov, čo vyvrcholilo spoločnou kapelou. Tá zabávala všetkých na záverečnej párty na konci festivalu. Väčšina účinkujúcich v Peru hovorila španielsky, no našlo sa veľa takých, čo vedeli aj po anglicky. Takže nebol problém sa dorozumieť. Horšie by to bolo so španielčinou, lebo len jedna naša tanečníčka vedela trochu po španielsky. No keď nepomohlo ani jedno ani druhé, končatiny pomohli tiež.

Čo ako súboru cesty do zahraničia prinášajú?

Je to obrovská reklama nielen pre náš súbor, ale i pre naše mesto a celé Slovensko. Je cťou prezentovať našu kultúru po celom svete. Môžete sa porovnať s inými kultúrami a spoznať ich. Tiež si zároveň môžete pripraviť pôdu pre ďalšie pozvánky na takéto výborné festivaly. Pretože odporúčania z predošlých festivalov nás posúvajú na ďalšie a ďalšie.

Mali ste aj nejaké negatívne zážitky?

Negatívne zážitky vyplývali hlavne z každodenného tepla a po uliciach bolo niekedy „kde čo cítiť“. Boli to ale pachy, na ktoré sme neboli jednoducho len zvyknutí. No najväčší pozor sme preventívne museli dávať na kriminalitu. Dievčatá mali zákaz bez mužov kdekoľvek ísť samy. Ale aj navzdory upozornení sme sa cítili v centre mesta bezpečne. Keďže celý festival sa konal v historickom centre mesta, všetko blízko hotela, nemali sme dôvod na obavy.

Cestovanie za hranice je finančne náročné, ako ste zvládli tento problém?

Jedna vec je presadiť sa, aby vás pozývali na festivaly. No druhá vec je zaplatiť náklady. Čo sa týka festivalov, tak náklady na ubytovanie a stravu v rámci festivalu znáša organizátor. Účinkujúci zo zahraničia si platia len cestu na samotný festival. Čo pri ceste mimo Európu nie je malý peniaz. Vďaka Mestu Považská Bystrica, Fondu na podporu umenia a našim sponzorom sa nám podarilo zohnať financie a vycestovať. Samozrejme, čiastočne sa podieľali aj samotní členovia.

Čo Považancov čaká najbližšie? Aký budete mať rok?

Tento rok bude mimoriadne náročný. Čakajú nás bežné predstavenia na Slovensku a v Čechách a na začiatku júla sa predstavíme aj na najväčšom festivale vo Východnej na hlavnom amfiteátri, čo je pre nás veľká česť. Za posledných päť rokov sa tam predstavíme už tretíkrát, čo je veľkým úspechom pre súbor. Okrem toho nás čaká veľký projekt. Od minulého roku pracujeme na novom autorskom programe s názvom ,,Amerikáni“, kde spracovávame vysťahovaleckú tému starej Trenčianskej župy v medzivojnovom období. Program je interpretačne, choreograficky i technicky náročný, preto na ňom pracujeme už v predstihu.

Bude to príbeh piatich mužov Amerikánov z rôznych lokalít starej Trenčianskej župy. Viac už ale neprezradím. Iba to, že v samotnom programe bude mať premiéru šesť nových choreografii, okrem nich jedna staronová a ďalších päť nových a jedno staronové hudobno-spevácke číslo. Všetky choreografie sú dejovo prepojené. Bude to skrátka iný Považan. V októbri budú dve predpremiéry a jedna premiéra v kine Mier v Považskej Bystrici. Premiéra bude spojená aj s oslavou 65. výročia založenia súboru. Presné dátumy sa včas všetci dozvedia. No a po premiére máme naplánované reprízy aj v divadlách mimo Považskej Bystrice. Pravdepodobne v Žiline, Trenčíne a v Bratislave.

Každoročne náš domáci Folklórny súbor Váh reprezentuje mesto Púchov na zahraničných a domácich festivaloch. Ani tento rok nebol výnimkou a FS Váh so svojím programom úspešne obhájil pozíciu nositeľov kultúry Púchovskej doliny a okolia hneď na viacerých javiskách Európy.

Medzi najvýznamnejšie kultúrne podujatie, na ktorých sa spomínaný súbor v tomto roku predstavil patrí napríklad 22. MFF CIOFF Plzeň. Štvordenný medzinárodný festival Váh-isti strávili v spoločnosti domácich súborov a telies zo Španielska, Bulharska a Poľska. V hlavnom meste piva si odtancovali niekoľko hodín v sprievodoch, vo večerných programoch a dokonca sa predstavili hudobným pásmom z Púchovskej doliny v živom vysielaní českého rozhlasu. Práve o FS Váh sa v Plzni dozvedeli pred niekoľkými rokmi na festivale na Morave, kde zdieľali spoločné javisko s Plzeňským súborom Jiskra, ktorý Váh prizval tento rok na medzinárodný festival spojený s oslavami 60. výročia založenia domáceho súboru.

Nielen mesto Púchov ale aj Slovensko medzi inými krajinami vo svete reprezentoval Váh aj v júli na 18. Međunarodni festival folklora Turopolje v Chorvátskom Zagrebe. Mimo organizovania tanečnej školy pre divákov aj zahraničných tanečníkov sa púchovský súbor zúčastnil súťaže, kde obhájil hneď niekoľko hlavných priečok.

V konkurencii súborov z celého sveta (Austrália, Francúzsko, Macedónsko, Bulharsko a domáci chorváti sa Váhu podarilo s 2 choreografiami, z Hornej Maríkovej (“Aňi tuto, Aňi tam”) a Púchovskej doliny (“Neviem, neviem, čo mám robic”) získať ocenenie za výborné hudobné spracovanie, vďaka hudobnej zložke súboru pod vedením primášky Jasmíny Dorčíkovej a vedúceho hudby Ivana Sadloňa. Mimo ocenenie za hudobné spracovanie si súbor vytancoval cenu za najlepší umelecký a scénický dojem, na čom má zásluhu autor spomínaných choreografií, vedúci PhDr. Richard Benech.

Popri úspechoch z posledných rokov, kedy súbor v súťažiach na Slovensku získal viacero významných ocenení nie je prekvapením, že úspešne obhájil svoju profesionalitu a umeleckú kvalitu aj v zahraničí. V centre Zegrebu si dovolili Váhisti premiérovať staro-nový tanec s názvom Parádnice zo Zemplína. Keďže súbor za 7 rokov svojho fungovania pod taktovkou PhDr. Richarda Benecha vytvoril viac ako hodinové pásmo piesní a tancov z Púchovskej doliny, začal sa v tomto roku venovať aj ostatným oblastiam Slovenska.

Tento rok do svojho repertoára opäť zaradil i tanec oravských goralov zo Suchej hory. Do konca roka sa chystá premiérovať úplne novú choreografiu z Omšenia v autentických krojoch, na ktorých výrobu získal financie z Fondu na podporu umenia. Niektoré krojové súčasti si dokonca tanečníci vyrábajú aj svojpomocne.

Hneď po návrate z Jadranu sa súbor predstavil aj na Maríkovských folklórnych slávnostiach, kde v spoločnosti folklórnych skupín Maríkovskej a Púchovskej doliny na vyžiadanie prezentoval choreografiu z Hornej Maríkovej. Najbližšie si môžete užiť kultúrny program FS Váh napríklad 11.8. na festivale na Soláni (Morava) a 12.8. na dožinkách v Nedašove (Morava).

Na prelome augusta a septembra má súbor v kalendári vyznačený i viacdňový medzinárodný festival 19. Festival dychových a folklórnych súborov FEDO v Zlíne (ČR), a potom sa predstaví na podujatiach v Púchove, ktorými sú Púchovský jarmok a Mikulášsky jarmok.

Nadšencov tanca a spevu možno poteší nadchádzajúci septembrový nábor do tanečnej zložky, na ktorý Vás srdečne pozývajú tanečníci súboru. Bližšie informácie k náboru môžete sledovať na facebookových stránkach, instagrame či osobitných plagátoch.

Viac o FS Váh, jeho činnosti a aktivitách môžete zistiť napríklad na instagrame @fsvahpuchov , kde súbor uverejňuje nielen fotografie zo súčasného diania ale aj historické fotografie s popismi ľudového odevu z okolitých dedín. Informácie o vystúpeniach a albumy fotografií nájdete na facebookovej stránke facebook.com/fsvahpuchov.

Adam Staňo

Prvý júnový víkend patrí v Púchove folklóru. Nie inak tomu bolo aj tento rok, kedy tradičný festival Folklórny Púchov slávil svoje jubileum – konal sa už jeho 35. ročník. Organizátori mali určite ešte v živej pamäti lejak, ktorý sa vlani počas prvej júnovej nedele spustil nad Púchovom. Tento rok nastala identická situácia – v nedeľu opäť pršalo, ale to už mali organizátori Folklórneho Púchova zbalené, keďže hlavný kultúrny program sa konal v sobotu. A bolo to dobré rozhodnutie: počasie účastníkom festivalu naozaj prialo.

Jubilejný Folklórny Púchov tento rok nebol iba jednodňovou záležitosťou. Odštartovala ho vo štvrtok večer vernisáž výstavy „Modrotlač včera, dnes a zajtra“, ktorá predstavila formy a výrobné postupy modrotlače z minulosti, ale aj jej aktuálny stav. Priamo počas vernisáže sa konal workshop s Matejom Rabadom, ktorý sa snaží tradíciu modrotlače zachovať, rovnako ako Peter Trnka, ktorý mal podobne ako Matej Rabada dohľad nad inštalovaním celej výstavy.

V piatok večer patrilo púchovské Divadlo programu „Krížom-krážom“ z produkcie Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, nuž a v sobotu už folklórom žila púchovská pešia zóna. Nielen folklórom, ale aj remeslami, pretože od skorých dopoludňajších hodín sa tu konalo Medzinárodné stretnutie ľudových remeselníkov, pripravené občianskym združením „Tradičné ľudové umelecké remeslá“.

Samotný kultúrny program potom začal o pätnástej hodine pod moderátorskou taktovkou Mareka Kolena, známeho z televíznej show Zem spieva. Postupne sa na pódiu vystriedali Folklórna skupina Záriečanka, Trombitáši Štefánikovci, či členovia domácich detských folklórnych súborov Púchovček, Biela voda a Lachovček. Premiéru na festivale mal Folklórny súbor Holišan a samozrejme chýbať nesmel ani vlani jubilujúci Folklórny súbor Váh.

Hosťami festivalu boli folklórne súbory Trenčan z Trenčína a Klobučan z Valašských Kloboukov, nuž a zlatým klincom programu boli východniari – pod skratkou PUĽS sa ukrýva Poddukelský umelecký ľudový súbor s viac ako 60-ročnou históriou. A v jeho prevedení to bol ozajstný zážitok, ktorý si náš 35-ročný „jubilant“ ako darček k narodeninám rozhodne zaslúžil.

Rado Varga

Členovia šiestich folklórnych skupín z Púchovskej doliny sa stretli po piaty raz. Súčasťou podujatia bolo aj symbolické venovanie maľby dlhoročnej folkloristke Kataríne Mišúnovej, ktorá by v júni oslávila 93 rokov.

Folklór je každodennou súčasťou ich životov a o radosť z neho sa radi delia medzi sebou navzájom. Členovia folklórnych skupín z Púchovskej doliny sa stretávajú na pravidelnej báze, vždy v inej obci. Tento rok smerovali kroky všetkých týchto milovníkov tradícií a zvykov do obce Mestečko neďaleko Púchova.

„V doline je folklór veľmi zaužívaný a ľudia sa ním bavia. Ide o piaty ročník takéhoto stretnutia, ktoré vymysleli folkloristi zo Záriečia. Urobili prvé neformálne stretnutie a ľuďom sa to zapáčilo. O rok na to bolo stretnutie v Lazoch pod Makytou a tradícia pokračuje dodnes. Tento raz sme dostali putovný pohár my v Mestečku a je mi cťou, že môžeme u nás privítať folklórne skupiny z okolia,“ vyslovila starostka Mestečka Anna Václavíková.

Stretnutie bolo uskutočnené aj za finančnej podpory zo strany Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). Jeho predseda Jaroslav Baška sa stretnutia folkloristovzúčastnil osobne. On sám pochádza z Púchovskej doliny, resp. z obce Dohňany, tunajšie zvyky a tradície sú mu tak veľmi blízke.

„Folklór tu odjakživa bol. Vždy veľmi rád zavítam medzi ľudí, ktorí vedia veľmi pekne spievať, tancovať, hrať na hudobných nástrojoch a nás potešiť na duši. Chcem vysloviť poklonu, že stretnutie folklórnych skupín a priateľov folklóru celej Púchovskej doliny sa koná každý rok v inej obci. Členmi týchto súborov sú aj mladí ľudia, ktorí aj takýmto spôsobom zachovávajú tradície našich starých otcov a mám,“ vyjadril sa predseda TSK Jaroslav Baška.

Radosť zo stretnutia neskrýval ani starosta obce Dohňany Milan Panáček: „Keď pred pár rokmi vznikla tradícia týchto stretnutí skupín z Púchovskejdoliny, bol to veľmi dobrý nápad. Aj dnešná bohatá účasť svedčí o tom, že to má svoje opodstatnenie a títo milovníci folklóru sa spolu vždy radi stretnú.“

Už po piaty raz sa tak stretli folklórne skupiny z obcí spomínanej doliny, a síce: FS Konopa (Dohňany), FS Mestečko (Mestečko), FS Záriečanka (Záriečie), FS Javorník (Lúky), FS Lysá pod Makytou (Lysá pod Makytou), FS Lazovienka (Lazy pod Makytou).

Pripravený nebol len kultúrny program v podobe piesní a veselého hrania, ale aj špeciálna maľba pod javiskom v Kultúrnom dome v Mestečku. Venovaná je výnimočnej bývalej folkloristke.

„Maľba vznikla pre dlhoročnú folkloristku, ktorá by tento rok oslávila 93 rokov, Katarínu Mišúnovú. Nebola len folklorista, bola človek s veľkým Č. Žiaľ, v marci nás opustila, a teda jej môžeme maľbu už len takto venovať. Vzor  na maľbe je prebratý z výšivky na panskej košeli,“ priblížila starostka Mestečka Anna Václavíková.