Meniaca sa legislatíva, ale aj pretrvávajúca neistota s cenami energií núti slovenské samosprávy hľadať každé euro. Šetria, kde sa dá. Výnimkou nie je ani oblasť odpadového hospodárstva, na ktorú im už preto nemusí ostať veľa peňazí. Aj keď sú argumenty miest a obcí logické, správnymi investíciami dokážu na konci dňa ušetriť. Ak by sa obrátili na odborníkov, s ich pomocou dokážu pripraviť projekty, na ktoré opäť prispieva štát.

Environmentálny fond ponúka financie na techniku do kompostární, či na nákup záhradných kompostérov. Dotácia fondu sa dá využiť aj na vybudovanie alebo modernizáciu zberného dvora. „Samosprávam by sme chceli poradiť, aby využili príspevky z fondu, vďaka ktorým môžu získať peniaze na nákup nádob na triedenie zberu kuchynského odpadu alebo spomínaných kompostérov. Žiadosť si však môžu podať aj na nákup techniky a zariadení na podporu kompostovania do ich vlastných mestských alebo obecných kompostární,“ hovorí Martina Gaislová z portálu menejodpadu.sk.

Dôležité je dodržať termíny a podmienky

Na to, aby samospráva získala finančné prostriedky z fondu, musí podať svoju žiadosť do 17. apríla. Žiadateľom o príspevok v aktuálnom období môže byť pritom mesto alebo obec, ktorá má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom a Environmentálnym fondom, nemá daňové nedoplatky, neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania a nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné a sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Zároveň, ak je potrebné, je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.

V oblasti predchádzania vzniku odpadu, resp. zvýšenia miery triedenia a zhodnocovania bioodpadu, môže samospráva prostriedky použiť na:

• vybavenie domácností kompostérmi,
• nákup hygienizačných zariadení a inej techniky pre kompostáreň,
• nákup techniky na kompostáreň – prekopávače, štiepkovače, preosievače kompostu,
• informačnú kampaň.

Vytriedený bioodpad šetrí samosprávam financie
Priemerne 45 percent odpadu, ktorý skončí v čiernych nádobách na zmesový komunálny odpad, tvorí bioodpad. Ten je pritom možné bez problémov skompostovať pri dome v kompostéri. Na ich nákup môžu mestá a obce získať od Environmentálneho fondu maximálnu dotáciu vo výške 200-tisíc eur.

„Mnohé samosprávy namietajú, že kompostéry im problém nevyriešia, lebo si tento odpad nemôžu zarátať do výpočtu miery triedenia. Opak je však pravdou, stačí zmeniť optiku. Ak bioodpad nebude súčasťou komunálneho odpadu, zmení sa pomer medzi triedeným a celkovým produkovaným množstvom. Bioodpad tak pomôže zvýšiť mieru triedenia a navyše neskončí na skládke, čím samosprávy ušetria za skládkovné,“ upozorňuje Martina Gaislová.

Financie na malú kompostáreň aj zberné dvory

Malá kompostáreň je ideálnym riešením pre menšie samosprávy, ktoré potrebujú zhodnotiť zelený biologicky rozložiteľný odpad z údržby zelene, parkov a cintorínov. Jej zavedením dokáže každá obec či mesto zhodnocovať bioodpad samostatne, vďaka čomu nemusí byť závislá na externom poskytovateľovi tejto služby. Z dlhodobého hľadiska tak dokáže samospráva ušetriť.

„Bez základného technického vybavenia kompostárne a správne nastavených procesov však dobrý kompost nevyrobíte. K dosiahnutiu dobrých výsledkov potrebujete správne nástroje – štiepkovač, prekopávač, vpichový teplomer a iné pomôcky, ktoré patria do povinnej výbavy malej kompostárne. Aby ste si vybrali správne, odporúčame obrátiť sa na špecialistov,“ hovorí Martina Gaislová. Maximálna výška dotácie pre stavbu malej kompostárne je 50-tisíc eur.

Z financií fondu je možné vybudovať aj moderný zberný dvor, kde budú obyvatelia odovzdávať odpad pohodlnejšie a rýchlejšie. Environmentálny príspevok je možné použiť aj na modernizáciu zberného dvora, resp. na jeho dobudovanie alebo rekonštrukciu. Maximálna výška žiadanej dotácie je 150-tisíc eur.

Za dotáciu sa dajú nakúpiť aj zberné nádoby a kontajnery na triedený zber zložiek mimo gescie OZV. Dôležité však je, aby samosprávy nepodcenili ich správny výber a zvolili si také, ktoré sú vhodné k danému odpadu. „S výberom nádob, ale aj ostatných zariadení dokážu mestám a obciam pomôcť špecialisti, ktorí majú dlhoročné skúsenosti. Zároveň samosprávam môžu pomôcť vylepšiť dvor tak, aby bol pre obyvateľov dostupný, pohodlný a pomohol zvýšiť mieru triedenia či minimalizovať čierne skládky v obci,“ uzatvára Martina Gaislová.

Aj keď zákonná povinnosť triediť kuchynský odpad platí pre slovenské samosprávy od januára minulého roku, v obci Beluša v trenčianskom kraji nenechali nič na náhodu a na novú úlohu sa začali pripravovať už v predstihu. A oplatilo sa. Zaviesť včas nový systém a pripraviť ho v spolupráci s odborníkmi priniesla výhody nie len obci, ale aj občanom.

Beluša je jednou z prvých slovenských obcí, ktoré v januári 2021 začali s triedeným zberom kuchynského odpadu. Bioodpad z rodinných domov vyriešili pomocou kompostérov umiestnených v záhradách. Dôležité ešte bolo vytvoriť podmienky pre triedenie kuchynských odpadov z 649 bytov.

Doterajšie výsledky prekvapili
Poctivá príprava a komunikácia smerom k občanom priniesla Beluši výborné výsledky. V porovnaní s rokom 2020 sa znížilo množstvo  odpadu o 50 ton. „Ročná produkcia zmesového komunálneho odpadu, ktorý v Beluši umiestňujú do čiernych nádob, dosiahla vlani v obci 902 ton. Priemerný Belušan vytvoril 145,49 kilogramov komunálneho odpadu, ktorý končí na skládke, čo je o štvrtinu menej, ako v obci dosiahli rok pred tým,“ hodnotí výsledky zberu Martina Gaislová z portálu menejodpadu.sk.

Aj keď vedenie obce výsledky potešili, podľa prednostu obecného úradu Patrika Štrbáka majú stále čo zlepšovať. Platí to aj pre vyzbieraný kuchynský odpad. „Do zberu sa na začiatku zapojilo 80 percent domácnosti a vytriedili viac ako 51 ton kuchynského odpadu. Na jedného občana je to teda takmer 43 kilogramov za rok, čo nás zaraďuje k lídrom na Slovensku,“ hodnotí výsledky prednosta. Čistotu zberu kuchynských odpadov zabezpečujú v Beluši umývaním nádob alebo častou výmenou plastových vriec v zberných nádobách. Vlani začali navyše aj so zberom použitého kuchynského oleja, ktorý si môžu občania vymeniť na zbernom dvore za nový olej alebo ocot. Za 12 mesiacov odovzdali ľudia 1 195 litrov použitého oleja.

Pomohla dotácia od Environmentálneho fondu
Za prvých 12 mesiacov, odkedy Beluša ako jedna z prvých samospráv na Slovensku zaviedla triedenie kuchynského odpadu z bytových domov, získala od Environmentálneho fondu jednorazový finančný príspevok. Za vytriedených 51,56 ton biologicky rozložiteľného kuchynského dopadu si obecná pokladňa prilepšila o 4 852,29 eur.

„Získané financie do obecného rozpočtu sú odmenou pre každého občana, ktorý poctivo triedi bioodpad, pretože vďaka príspevkom sa môžu zakúpiť veci pre ešte dôslednejšiu separáciu odpadu. Triediť sa  skutočne oplatí, a to nielen z ekologického, ale aj z ekonomického hľadiska,“ hodnotí prednosta Štrbák. Vďaka získanej dotácii  v Beluši opätovne podporia zvýšenie miery triedenia odpadu v obci, a to formou nákupu kompostovateľných vreckách do zberných košíkov v domácnostiach a do veľkých zberných nádob umiestnených pri bytových domoch.

Ako so zberom začínali
Pred zavedením zberu kuchynského odpadu v Beluši najskôr zadefinovali, do akých nádob sa odpad bude zbierať. Do všetkých domácností distribuovali prevetrávaný košík s ročnou zásobou kompostovateľných vreciek. Takto vyzbieraný odpad potom mohli obyvatelia vyhadzovať do zberných nádob, ktoré obec umiestnila pred bytové domy. „Zvolili sme štyri kusy 120-litrových a 33 kusov 240-litrových zberných nádob, ktoré sme rozmiestnili pred Silvestrom,“ opisuje prípravy Patrik Štrbák. Prvý zber bol už 4. januára 2021 a odvtedy sa opakuje v pravidelných týždňových intervaloch. Kuchynský odpad sa z domácností zbiera vždy v pondelok. Deň vybrali zámerne v úvode týždňa, kedy je predpoklad, že ľudia ho trávia viac v domácnostiach a vytvoria tak viac kuchynského odpadu.

Týždenná intenzita zberu spolu s kompostovateľnými vreckami pre domácnosti a tiež kompostovateľné vrecia do 120- a 240- litrových nádob zabezpečujú vysokú čistotu zberu. „Triedenie kuchynského odpadu je v Beluši jednoduché, nezapácha a celý zber je čistý a hygienický aj vďaka „poistke“ vo forme zabezpečenia čistoty vonkajších nádob. Odpadá nepríjemné vymývanie odpadkových košov od zaschnutého bioodpadu a významne sa znižujú nepríjemné pachy spôsobené anaeróbnymi bakteriálnymi aktivitami,“ hodnotí výsledky Martina Gaislová.

Cieľom obce bolo zaviesť systém tak, aby jeho súčasťou bola pohodlná infraštruktúra pre občanov a ich dôsledná komunikácia.  Informácie sa mohli dozvedieť nie len z letákov, ale našli ich na webovej stránke, sociálnych sieťach, v obecných novinách, ale aj vo vyúčtovaní poplatku za odpady. Obec zabezpečila zadarmo špeciálny košík, ako aj  celoročnú zásobu kompostovateľných vreciek na triedenie.

Obec Košeca sa stala víťazom európskeho ocenenia „THE INNOVATION IN POLITICS AWARDS 2020“ (Ceny Inovácia v politikách 2020), ktoré udeľuje The Innovation in Politics Institute GmbH so sídlom vo Viedni.

Prestížne ocenenie sme získali za projekt s názvom „NO DATA WASTE IN KOŠECA“ (Žiadne plytvanie dátami v Košeci), ktorý súťažil v kategórii „DIGITALIZÁCIA“. Projekt sa týkal elektronickej evidencie odpadov, s ktorou sme v obci začali od apríla 2019.
Cieľom ocenenia je upriamiť pozornosť na inovatívny prínos a pozitívne zmeny, ktoré menia životy Európanov k lepšiemu. Je to obrovský a aj historický úspech pre Obec Košeca.

Toto ocenenie patrí najmä občanom obce Košeca a jej miestnej časti Nozdrovice za ich každodenné úsilie pri ochrane životného prostredia formou zapájania sa do zberov triedených zložiek, domáceho a komunitného kompostovania, predchádzania vzniku odpadov a obmedzovania vzniku zmesového komunálneho odpadu.

Na udelenie ocenenia bolo nominovaných celkovo 398 vynikajúcich projektov pochádzajúcich z rekordného počtu 22 krajín Európy. Projekty posudzovalo 1.058 hodnotiteľov (občanov zo 47 krajín Európy). Najväčší počet hodnotiteľov bol z Poľska (209) a Rakúska (97). Najmenej hodnotiteľov pochádzalo z Lichtenštajnska (4) a Monaka (4). Pre zaujímavosť uvádzame, že z Česka bolo 15 a zo Slovenska iba 6 hodnotiteľov.

Nominované projekty súťažili v 9 kategóriách (Ekológia, Vzdelanie, Ekonomika, Digitalizácia, Kvalita života, Zvládanie COVID-19, Ľudské práva, Komunita, Demokracia). V 1. kole sa v každej kategórii najskôr vybralo 10 projektov, z ktorých sa stali „finalisti“. V 2. kole sa spomedzi finalistov vyhodnotil víťaz každej kategórie.