Aj keď nám počasie v pondelok 29. apríla 2019 príliš neprialo a slnko sa nám skrývalo za mrakmi, ZUŠ Púchov opäť žiarila farbami…

Nie je snáď medzi nami nikto, kto si neokúsil chuť skúšok a previerok. Takzvané prestupové absolventské skúšky v tomto období zvládali štvrtáci prvej časti prvého stupňa výtvarného odboru ZUŠ Púchov. Už tradične s nimi pani učiteľky: Janka Michalíková, Mária Dorčíková, Daniela Medvecká a Elena Toporová absolvovali práve v tento deň vernisáž, ktorá dokladuje štvrtácku prácu žiakov prestupovej skúšky. Stalo sa tradíciou, že žiaci tak vystavujú svoje práce v priestoroch ZUŠ každý rok, aby ste aj vy mohli zhodnotiť ich snaženie…

Ako povedala pani riaditeľka Zdenka Tunegová v slávnostnom príhovore, priestory sú malé ale o to viac útulnejšie a momentálne „skrásnené“ množstvom vydarených detských prác.

Rodičia i deti mali možnosť vidieť svet malieb najrôznejšieho druhu. Výstava vnára diváka do sveta fantázie tých najmenších, sprevádza obzorom vzdialených krajín, lúk, lesov… Pohlcuje do diania sveta zvierat realistického aj bájneho charakteru. Je to príliv rozprávky okom kľúčovej dierky, ktorý dáva možnosť aspoň na okamih „zastaviť sa“ -nám, dospelým a životom vystresovaným bytostiam.

Dovoľuje divákovi zabudnúť na starosti, vydýchnuť si z každodennej šede a aspoň na okamih nabiť svoj ošúchaný kabát novou energiou. Maliarske plátno vedľa druhého, dielko vedľa dielka… Ťažko rozoznať „rukopis“ malého dieťaťa od profesionálneho výtvarníka…

Vďaka patrí nielen skvelým pani učiteľkám ale najmä rodičom, ktorí neúnavne svoje ratolesti nabádajú k zmysluplnej tvorivej činnosti a spoločne tiež s pani učiteľkami pripravili výborné pohostenie k vernisáži.

Želajme si preto ešte veľa elánu a mnoho šikovných detí a tešme sa spoločne na ďalšiu krásnu výstavu ZUŠ Púchov.

Elena Toporová

V druhom polroku školského roka sa konajú rôzne súťaže, v ktorých si žiaci ZUŠ môžu overiť svoje zručnosti v hre na nástroji. Nieje tomu inak ani v prípade žiakov klavírneho oddelenia. Spomeniem dve z nich, na ktorých sa žiaci našej školy zúčastnili.

Dňa 11. 4. 2019 sa v Trnave konala celoslovenská súťaž v hre na klavíri pod názvom „Schneiderova Trnava“. Súťaže sa zúčastnilo 11 Žiakov ZUŠ. Žiačka z klavírnej triedy Moniky Hercegovej Ema Chupáčová skončila v bronzovom pásme. Súťažiace Gabriela Kubiritová a Kristína Potáčová získali bronzové pásmo a Emma Michalcová strieborné pásmo. Žiačky na súťaž pripravovala Daniela Sadloňová. Ďalšie tri súťažiace: Paulína Nováková, Liliana Drábová a Noemi Faboková z triedy Márie Olšákovej skončili v bronzovom pásme. Žiačky Juraja Olšáka Nella Štrbíková a Katarína Cekulová boli ocenené bronzovým pásmom a Matiáš Guzma a Gabriela Paganíková strieborným pásmom.

Dňa 24. 4. 2019 sa v Ružomberku konala ďalšia celoslovenská klavírna súťaž pod názvom „Hviezdy hrajú srdcom“. Na tejto súťaži našu ZUŠ reprezentovalo 9 žiakov. Z toho Daniela Sadloňová pripravila troch žiakov. Gabrielu Kubiritovú, ktorá získala bronzové pásmo, Emmu Michalcovú a Kristínu Potáčovú ktoré skončili v striebornom pásme. Mária Olšáková prihlásila do súťaže dve žiačky. Noemi Faboková získala diplom za účasť a Paulína Nováková bola ocenená v striebornom pásme. Juraj Olšák dostal na svoje meniny pekný darček od svojich žiakov. Mária Anna Špačková získala bronzové pásmo, Nella Štrbíková strieborné pásmo a Matiáš Guzma a Gabriela Paganíková zlaté pásmo. Porota s predsedom klavírnym virtuózom Richardom Rikkonom udelili navyše Gabriele Paganíkovej diplom za mimoriadnu interpretáciu Sonáty č. 4 od Luboša Fišera.

Od starších, skúsených žiakov sa pekné umiestnenia dali očakávať, ale milo prekvapili a potešili i nádejné prváčky Nella Štrbíková a Paulína Nováková, ktoré sa na súťažiach zúčastnili poprvý krát. Všetkým vyššie spomínaným blahoželáme, ďakujeme za krásnu reprezentáciu školy aj mesta a v ďalšej práci im prajeme veľa úspechov.

MO

Tretia novembrová sobota patrí v celej Európe divadelnému umeniu. Myšlienka spoločného podujatia „Noc divadiel“ vznikla na podnet francúzskych divadelných umelcov a prvýkrát sa ako pilotný projekt realizovala pred desiatimi rokmi v roku 2008. Tento rok už deviaty raz „Noc divadiel“ otvorila brány divadiel, kultúrnych centier a umeleckých škôl aj na Slovensku a ponúkla výnimočné predstavenia, stretnutia s obľúbenými hercami a herečkami či iné netradičné zážitky.

Program „Noci divadiel 2018“ sa odohrával v 28 slovenských mestách a obciach a vo viac ako 50 divadlách, kultúrnych centrách a umeleckých školách. Po piaty raz sa do tohto celoeurópskeho podujatia zapojil aj Púchov. Tohtoročná „Noc divadiel“ v Púchove bola výnimočná aj tým, že v jej predvečer oslávil 45. výročie svojho založenia bábkarsky divadelný súbor D 121. Súbor, v ktorého názve je počet stoličiek v malej sále bývalého domu kultúry, vznikol v auguste roku 1973.

V réžii Milana Tomáška púchovskí bábkoherci vtedy naštudovali hru „Lopta hopta“. Treba povedať, že o púchovskom bábkovom divadle sa začalo hovoriť už tri roky predtým, kedy učiteľka Anna Dišeková so svojím manželom Kamilom ušili pár hračiek – bábok a s pomocou Eleny Zlatošovej naštudovali s deťmi zo školy rozprávku „Kačiatko“, po ktorých nasledovali hry „O zvieratkach“, „Nevedkove dobrodružstvá“ či „Lízočka“.

Tohtoročnú „Noc divadiel“ v Púchove odštartovala o pol tretej popoludní rozprávka „Proti prúdu“ v podaní najmenších hercov z Detského divadelného súboru Trpaslíci pod vedením Ivany Huličiarovej. K stabilným účastníkom „Noci divadiel“ patria deti z DDŠ Ochotníček, ktoré sa pod režijným vedením Petra Hudáka tentoraz predstavili s hrou „Sedem havranov“, naštudovanou na motívy slovenskej ľudovej rozprávky. Večer o osemnástej hodine prišiel rad na muzikál.

Počas prázdnin ho v priebehu necelého týždňa nacvičili účastníci muzikálového letného tábora. Má názov „To sme my“ a „táborčatá“ ním poľudštili známu animovanú rozprávku o spievajúcich zvieratkách „Sing“. Prvý raz ho deti odohrali začiatkom augusta pre svojich rodičov na záver týždňového letného tábora. Vtedy ešte nebolo isté, či sa ich o tri mesiace neskôr podarí dať dokopy ešte raz, aby vydarený muzikál videla aj široká verejnosť na „Noci divadiel“, ale podarilo sa.

Na pódiu púchovského divadla sa potom spievalo aj nasledujúcu hodinu. Lucia Panáčková so svojimi priateľmi z Divadelného súboru Červené vankúše totiž pripravujú na budúci rok muzikál s pracovným názvom „Sako“ a vybrané piesne z neho poslúžili ako ochutnávka pre nedočkavých divákov.

S „ochutnávkou“ svojej novej hry „Mister Dollar“ malo následne vystúpiť aj Divadlo Makyta a hoci sa to nepodarilo, diváci nemusia zúfať, veď už o necelý mesiac ešte pred Vianocami bude mať hra, ktorú naštudovali pod režisérskou taktovkou Michala Babiaka, oficiálnu premiéru.

Pauzu v programe využili návštevníci „Noci divadiel“ na prehliadku výstavy bábok k 45. výročiu Divadla D 121, ale aj na počúvanie hudobného vystúpenia kapely Acustica de Luxe. Dve hodiny pred polnocou už prišiel rad na hostí – o záverečné predstavenie púchovskej divadelnej noci sa postaral súbor Mestského divadla v Trenčíne s hrou „Ženský zákon“, naštudovanou na motívy J. G. Tajovského.

Rado Varga

Začiatkom januára nám prišlo do ZUŠ v Púchove pozvanie na 0. ročník Celoslovenskej súťažnej prehliadky Svetozára Stračinu „DETVIANSKA ZLATÁ STRUNA“ do Detvy. Nová celoslovenská súťaž? Ideme, nejdeme? Rozhodovanie vôbec nebolo jednoduché. Okrem vlastného repertoáru museli huslisti naštudovať aj povinné skladby pre každú kategóriu, ktoré vôbec neboli jednoduché. Nakoniec sme sa rozhodli a prihlášky sme poslali.

18. mája sme v skorých ranných hodinách nasadli do autobusu a osem žiakov-huslistov sa vydalo do sveta so svojim krásnym husľovým umením. Viac ako naplniť ambície bola aj zvedavosť, keďže sa jednalo o úplne novú celoslovenskú súťaž. Umelecký garant súťaže a predseda poroty bol MgA. Vladimír Harvan Art.D. renomovaný slovenský huslista.

V 1. kategórií sa predstavil žiak z husľovej triedy p. uč. Daniely Burdej Sadloňovej Juraj Kováčik a z triedy p. uč. Ivana Sadloňa Matej Jurašík. Podali výborné výkony, za ktoré im porota udelila ZLATÉ PÁSMO. V 2. kategórií sme mali zastúpenú Nelu Bučkovú z triedy p.uč. Daniely Burdej Sadloňovej. Nela získala tiež ZLATÉ PÁSMO. 3. kategóriu reprezentovali Terézia Fujeríková z triedy p.uč. Jany Marmanovej a Nikol Repková z triedy p.uč. Daniely Burdej Sadloňovej. Obe dievčatá odviedli skvelé výkony a zaslúžili si ZLATÉ PÁSMA.

Terézia Fujeríková navyše získala Cenu za najlepšie interpretovanú povinnú skladbu a bola vyhlásená aj za najlepšiu huslistku vo svojej kategórií. V 5. kategórií výborne zahrala Valéria Šatková z triedy p.uč. Jany Marmanovej a odniesla si ZLATÉ PÁSMO. V 6. kategórií sa Michal Bodorík z triedy p.uč. Ivana Sadloňa výborne popasoval s ťažkou konkurenciou a porota mu udelila STRIEBORNÉ PÁSMO. 7. kategória bola nabitá výbornými výkonmi.

Krásne sa v nej umiestnila aj Anette Hloušková z triedy p.uč. Jany Marmanovej a za svoj výkon bola odmenená STRIEBORNÝM PÁSMOM. Janka Mária Gabčová získala v tejto kategórií ZLATÉ PÁSMO a Cenu sa najlepšiu interpretáciu povinnej skladby. Veľkú zásluhu na zisk týchto ocenení mali aj pedagógovia-klaviristi p.uč. Daniela Sadloňová a p.uč.Vladimír Gajdoš, ktorí žiakov sprevádzali na klavíri.

Huslisti z púchovskej Základnej umeleckej školy výborne reprezentovali seba, svojich pedagógov, Mesto Púchov i celý náš región. Vo veľkej konkurencii 76 mladých huslistov z celého Slovenska nazbierali krásne ocenenia a na pódiu zanechali veľký dojem. Srdečne im gratulujem a som na nich hrdá. Už teraz sa tešíme do Detvy o rok.

Jana Marmanová, ZUŠ Púchov

Pred tromi rokmi som napísala článok „Spevácky zbor Be Happy urobil prvý veľký krok do sveta.“ Bolo to po našom účinkovaní na festivale detských zborov, orchestrov a súborov na medzinárodnom festivale v Belehrade. Šlo vtedy o nesúťažnú prehliadku vybraných telies z celej Európy a o našu prvú možnosť postaviť sa na skutočne veľké pódium pred tisícky divákov. Vtedy som si vravela: ktovie, ako dlho potrvá, kým urobíme druhý krok. A či vôbec..

Práca v zbore má totiž svoje špecifiká: výsledky prichádzajú až po rokoch tvrdej práce. Je oveľa náročnejšie dosiahnuť veľký cieľ s kolektívom, ktorý neustále fluktuuje, než s jednotlivcom. Každý, kto pracuje so skupinou detí, vie, o čom hovorím. Avšak pocit radosti zo spoločného úspechu je o to sladší a zanechá hlbšiu stopu. Zbor je živý organizmus plný vzťahov, pováh, charakterov. Pracovať spoločne na niečom, čo nás presahuje, je to najťažšie aj najkrajšie, čo som doteraz v škole zažila.

Ako sa nám podarilo urobiť druhý, ešte oveľa väčší krok? Pred dvoma rokmi sa partia dievčat, ktorá spieva v školskom zbore Be Happy, rozhodla, že chce spievať viac. A lepšie! A že je preto ochotná pracovať nad rámec školských povinností. Po roku spoločných nácvikov sme sa rozhodli otestovať sa ako samostatné spevácke teleso na medzinárodnom festivale mládežníckych zborov a orchestrov v Bratislave. Naša súťažná premiéra dopadla veľmi dobre: získali sme strieborné pásmo v kategórií „Populárna hudba, jazz, spiritual.“

Vďaka tomuto úspechu sme minulý rok dostali pozvánku na najväčší európsky mládežnícky zborový festival „Europees Muziekfestival voor de Jeugd“, ktorý sa koná pravidelne už 66 rokov v belgickom Neerpelte. Na to, aby ste sa vôbec mohli na tejto úžasnej akcii zúčastniť, vás musí schváliť festivalový výbor na základe nahrávky. Prihlášku na festival sme poslali v októbri, schvaľovací dekrét nás potešil v decembri. Už tento fakt bol pre nás veľkým úspechom. Náročná príprava mohla začať. Keďže sme sa prihlásili do kategórie s voľným výberom repertoáru, potrebovali sme nacvičiť asi 20-minútový program vrátane povinnej skladby, ktorú si každý zbor aranžoval sám.

Skúšky prebiehali výlučne v našom voľnom čase v spolupráci s pánom učiteľom Petrom Jurisom, ktorý sa podujal podporiť nás na festivale ako náš spoluhráč. Mohla by som napísať celú knihu o tom, čo všetko obsahovali prípravy: nešlo len o samotné nácviky, ale tiež o more korešpondencie s organizátormi festivalu, zháňanie sponzorov, vybavovanie každého dôležitého detailu. Sme vďační všetkým rodičom, ktorí nás v myšlienke zúčastniť sa na festivale, s nadšením podporili a tiež všetkým, ktorí nám na našej ceste do Neerpeltu pomohli.

V čom je Neerpelt jedinečný? Nuž, hlavne je najväčší: predstavte si festival, na ktorom sa zúčastní asi 90 európskych zborov, čiže viac než 2500 mladých ľudí. Predstavte si, že všetci títo mladí ľudia sa spoločne bavia, tancujú, pochodujú mestom a spievajú každý deň na množstve podujatí. Len my sami sme absolvovali tri koncerty mimo súťaže. Festivalový výbor zapojí spevákov do diania takým úžasným spôsobom, že sa spieva prakticky v celom meste a každú chvíľu: v kostoloch, v nemocnici, v domove dôchodcov, na školách, v misijných centrách. A všade visia vlajky, plagáty, ktoré nám dávajú najavo, že sme tu vítaní. A nejde iba o vlajky: ide aj o množstvo ochotných usmiatych ľudí počnúc delegátmi a končiac dobrovoľníkmi, ktorí pracujú v jedálni.

Ak by sme aj na festivale nezískali žiadne umiestnenie, zažiť túto atmosféru bolo natoľko krásne, že by nám postačila ako dôvod byť TAM a zažiť TO. My sme však nešli na festival iba s týmto cieľom. Chceli sme urobiť všetko preto, aby sme uspeli. Aby sme boli na seba hrdí. A to sa nám do obrovskej miery podarilo: obhájili sme strieborné pásmo zo svojho prvého medzinárodného festivalu v Bratislave. Získať strieborné pásmo v Neerpelte však znamená niečo viac. Znamená to, že máme ako zbor veľkú motiváciu. Porota sa v hodnotení nášho výkonu zhodla na niektorých pre nás kľúčových veciach:

1. Ako zbor máte obrovský potenciál. Táto veta znie výborne, ale prakticky znamená: Ste ešte len na začiatku! Pracujte a môžete sa dostať na úroveň tých, ktorí získali zlaté pásmo. (Musím podotknúť, že úroveň zborov, ktoré získali zlaté pásmo v Neerpelte, bola neuveriteľná a v našich končinách takmer nepredstaviteľná.)
2. To, čo vám chýba, je sebavedomie. Nízke sebavedomie je tak trochu špecifikum slovenských zborov. Nie je len vecou našej prezentácie, ale aj skúsenosti. Potrebujeme ešte veľa takýchto prestížnych festivalov. Po každom z nich budeme veriť vo svoje schopnosti viac a viac.
3. Potrebujete pracovať na náročnejšom repertoári. To znamená: neuspokojte sa s tým, čo ste už dosiahli. Terajšiu úroveň berte ako štartovaciu plochu, nie ako cieľ. Táto posledná pripomienka je pre nás najdôležitejšia a najzaväzujúcejšia.

Je možné dosiahnuť v našich končinách tieto méty? Osobne si myslím, že áno. Aj keď je to pri našich súčasných podmienkach veľmi náročné. Veľa závisí od našej vôle a cieľavedomosti. Pretože to, čo nám nechýba, je chuť a radosť zo spevu. Ony sú základom našej dobrodružnej výpravy do sveta. Je to však aj veľká výzva pre všetkých, ktorí nám na tejto ceste môžu pomôcť.

Mimoriadnou motiváciu a výzvou pre nás je jeden zvláštny úspech, ktorý sme na festivale dosiahli: ako jediný zbor v Neerpelte sme dostali pozvanie na medzinárodný festival do Tokia. Toto pozvanie neudeľuje oficiálna porota, získali sme ho priamo od organizátora japonského festivalu iba na základe našich mimosúťažných vystúpení. Jednoducho povedané: najviac sme sa mu páčili. A verte nám, že do Japonska ísť chceme. Pevne veríme, že aj pôjdeme. Urobíme pre to všetko. Bez vašej podpory to však bude príliš ťažké. Pomôžete nám urobiť tretí krok?

Kto sa zúčastnil v Neerpelte:

soprán: Bronislava Riljaková, Jana Vozárová, Alexandra Adela Špalková
mezzosoprán: Nikola Gombárová, Barbora Jurovčíková, Petra Kurtinová
alt: Ema Ižvoltová, Lenka Repková, Viktória Behanová, Miroslava Crkoňová
dychové nástroje: Peter Juris
vedúca zboru, klavír: Mária Jašurdová

Veľké ĎAKUJEME patrí predovšetkým: žiakom a učiteľom Strednej odbornej školy v Púchove za nádherné doplnky z modrotlače, vďaka ktorým sme mohli reprezentovať náš región, za finančnú pomoc pani Zdenke Pagáčovej a pánovi Milošovi Pagáčovi, firmám Continental Matador Rubber, Booster precision components, občianskemu združeniu S láskou k človeku, mestu Púchov a rodičovskému združeniu pri ZUŠ Púchov a za pomoc pri organizácii ZUŠ Púchov. Špeciálne ďakujem patrí tiež Zuzane Potočnej, Petre Pobežalovej a mnohým ďaľším, ktorí nám na našej ceste do Belgicka pomohli.

Mária Jašurdová

Dňa 26. apríla 2018 sa v Ružomberku uskutočnil prvý ročník celoslovenskej súťaže v sólovej hre na klavíri pod názvom „Hviezdy hrajú srdcom.“

Do súťaže sa prihlásili žiaci z 38. ZUŠ z celého Slovenska. O výsledku rozhodovali dve trojčlenné poroty, predsedom jednej z nich bol známy klavírny virtuóz Richard Rikkon. ZUŠ v Púchove reprezentovali 4 žiaci.

Ako je už tradíciou na podobných podujatiach patrili medzi najlepších. Miroslav Rábik, ktorého pedagógom je Mária Olšáková sa umiestnil po veľmi peknom výkone v striebornom pásme.

Ďalších troch žiakov pripravoval Juraj Olšák. Katarína Cekulová obsadila bronzové pásmo a Matiáš Guzma a Gabriela Paganíková po výborných výkonoch boli ocenení v zlatom pásme.

Spomínaným žiakom a ich pedagógom ďakujeme za krásnu reprezentáciu školy a mesta a do ďalšej práce prajeme veľa úspechov.

Dňa 22. 3. 2018 sa v Trnave konala celoslovenská súťaž v štvorručnej hre na klavíri. Púchovskú ZUŠ reprezentovali tri dvojice. Liliana Drábová a Noemi Faboková ktoré pripravovala Mária Olšáková skončili v bronzovom pásme. Adela Čviriková s Michaelou Šuriovou obsadili taktiež bronzové pásmo, Kristína Potáčová a Gabriela Paganíková strieborné pásmo. Obe dvojice na súťaž pripravovala Daniela Sadloňová.

O deň na to sa v ZUŠ v Trenčíne konala krajská súťaž v hre na klavíri. ZUŠ v Púchove a vlastne celé mesto Púchov reprezentovalo 11 žiakov. Monika Michaela Pagáčová z klavírnej triedy Márie Jašurdovej získala čestné uznanie.

Noemi Faboková, ktorej pedagógom je Mária Olšáková obsadila po veľmi peknom výkone 3. miesto. Katarína Cekulová získala čestné uznanie, Gabriela Paganíková veľmi pekné 2. miesto a víťazom a majstrom kraja sa stal Matiáš Guzma. Všetci traja žiaci sú z klavírnej triedy Juraja Olšáka.

ZUŠ Púchov spolu so ZUŠ Trenčin sa stali najúspešnejšími školami v tejto súťaži. Žiakom i pedagógom srdečne gratulujeme, ďakujeme za reprezentáciu školy a mesta a do ďalšej práce prajeme veľa podobných úspechov.

M.O.

Vo štvrtok 25. mája 2017 sa v Bojnicich konala celoslovenská súťaž v hre na klavíri pod názvom „Piano v modernom rytme“, na ktorom ZUŠ v Púchove reprezentovalo 13 žiakov. Žiaci z triedy Mgr. Márie Olšákovej, Noema Faboková a Liliana Drábová získali bronzové pásmo v sólovej a i v štvorručnej hre a Miroslav Rábik získal pásmo strieborné.

Ema Michalcová, Michaela Šúriová a Adela Čviriková skončili v bronzovom pásme, Barbora Zieglerová v striebornom a Krístína Potáčová v zlatom pásme, kde skončila celkove na druhom mieste. Kristína obsadila zlaté pásmo i v štvorručnej hre. Žiakov pripravovala PaedDr. Daniela Sadloňová.

Z klavírnej triedy Mgr. Juraja Olšáka sa do súťaže prihlásilo 5 žiakov. Katarína Cekulová skončila v bronzovom pásme, Matiáš Guzma v striebornom , Tamara Chovancová a Mária Anna Špačková v zlatom pásme. Gabriela Paganíková po výbornom výkone zvíťazila. Obhájila tak prvenstvo i z minulého roku.

Prenesené do športovej terminológie je vo svojej kategórii dvojnásobnou majsterkou Slovenska v hre na klavíri. Gabika obsadila zlaté pásmo i vo štvorručnej hre. Všetkým súťažiacim a ich pedagógom blahoželáme, ďakujeme za skvelú reprezentáciu školy a mesta a do ďalšej práce prajeme veľa podobných úspechov.

Juraj Olšák, ZUŠ Púchov

Aby som vás zbytočne nenapínala, prezradím, že nejde o gastronomický festival, ale výtvarnú výstavu s takýmto názvom. Po niekoľkotýždňovej pauze vedenie Domu kultúry opäť prinieslo do vestibulu nášho Divadla pastvu pre oči. Na výtvarného hosťa z Bratislavy sme si počkali dva roky, spoločnosť mu robí púchovský sochár, ktorého dielo môžete zazrieť cestou okolo ZUŠ-ky alebo na potulkách Europarkom. Minulý týždeň vo štvrtok otvorili spoločnú výstavu akademický maliar Martin Augustín a sochár Jaroslav Martiš.

Odborným slovom vernisáž sprevádzal kurátor Ľudovít Petránsky. „Kombinácia týchto dvoch výtvarníkov sa mne osobne veľmi pozdáva. Pre mňa je veľmi dôležitá energia, ktorú autor pretaví do svojho diela a obom výtvarníkom sa toto darí. Jaro Martiš je, nazvime to, samorast, z ktorého v istom veku táto tvorivá energia vytryskla. Môžem povedať, že má, čo má dobrý sochár mať. Schopnosť dopredu vidieť, čo bude z materiálu, ktorý si vybral. Či už hovorím o dreve alebo o kameni. Martina Augustína sledujem od vysokej školy a sme už dvadsaťpäť rokov aj kamaráti. Jeho výtvarný prejav je jemný a poetický. Ale to je len prvý plán. Za tým sa skrýva veľký umelecký intelekt, premýšľavosť, ba až domýšľavosť a hľadanie ďalších vrstiev a plánov,“ odpovedá Petránsky na otázku, či je spokojný s celkovým vyznením výstavy.

Martin Augustín vyštudoval Vysokú školu umeleckého priemyslu v Prahe a absolvoval v odbore grafického dizajnu a plagátu, ale aj knižnej ilustrácie. Jeho umelecká cesta sa však postupne vyvíjala a vchádzala do ďalších a ďalších dverí. V Púchove Martin vystavuje obrazy z posledného tvorivého obdobia a jedným slovom by sa dal jeho štýl charakterizovať ako extrakt harmónie.

Snúbi sa v ňom nežnosť, krehkosť a poetika, ktorá sa k nám jemne prihovára z obrazov. Kreslí a maľuje na japonský papier a využíva jeho nerovnosť a drapľavosť. V poslednom období si začal tykať aj s plátnom. Keďže je autor v rodine i v živote obklopený silnými ženami, nehasnúcou témou jeho obrazov je práve žena. A to, ako vníma svoj model, nám ponúka kľúč, ako vníma krásu.

Jaroslav Martiš žije aj tvorí v Púchove. Absolvoval súkromné hodiny u českej akademickej maliarky a sochárky Elzbiety Grosseovej. Pravidelne sa zúčastňuje sympózií v Čechách, Poľsku a na Slovensku. Hlavným motívom jeho tvorby je zobrazovanie  figurálnych kompozícii. Plastiky tvorí z dreva a kameňa. „Jaro Martiš je pre mňa dôkazom toho, že človek nemusí mať akademické vzdelanie, aby nám mohol ponúknuť autentickú a originálnu tvorivú energiu, ktorá sa v tomto prípade pretavuje do jeho sôch. Vidím tam jeho múzy a túžby, záujem o pekný tvar, kompozíciu, ale aj remeselnú zručnosť a nebojí sa zájsť aj do experimentu,“ vyjadruje sa na adresu púchovského sochára kurátor výstavy.

Pozitívnu kritiku si Martiš vyslúžil aj od spoluvystavujúceho akademika: „Z môjho pohľadu, pri výtvarnom umení nie je najdôležitejším faktorom škola, ale osobnosť človeka. A ešte to, či má človek v sebe cit pre „jemnohmotu“. Či dokáže vnímať pekné veci okolo seba. Bez toho vám je každá škola nanič. A Jaro tieto veci cíti a idú z neho samospádom.“

Otváracia vernisáž prilákala úctyhodné množstvo návštevníkov a všetci nadmieru využívali aj možnosť porozprávať sa s prítomnými umelcami. „Kto by nebol rád a nechcel vystavovať pred svojou rodinou, priateľmi a ľuďmi, ktorých stretáva každý deň. Ja som nadšený, koľko ľudí dnes prišlo a je to pre mňa najväčšia odmena. Doteraz som mal pocit, že doma nikto nie je prorokom a vystavovateľské úspechy som si užíval všade inde, len nie doma,“  neskrýval nadšenie z priebehu akcie Jaroslav Martiš.

Ak chcete aj vy zažiť niečo medzi nebom a ženou, určite si nenechajte uniesť časom výstavu Všetko, čo máme radi, ktorá bude nainštalovaná až do 12. marca.

M. Frankovská

Púchovský dom kultúry vlani po niekoľkých rokoch oprášil myšlienku svojho času priekopníckeho podujatia „Talent roka v Púchove“ a rozhodol sa dať šancu výtvarníkom najrôznejšieho veku v talentovej súťaži na tému „Keby stromy, potoky, lúky rozprávali…“. Vlaňajší prvý ročník skončil úspechom, a tak nečudo, že v tomto roku sa súťaž dočkala pokračovania. Tentoraz sa tvorilo na tému „Bolo…je…bude…“.

Do 28. novembra sa mohli záujemcovia o účasť prihlásiť do súťaže a odovzdať svoje diela. Súťaž bola určená pre obyvateľov celého Púchovského okresu v dvoch kategóriach: deti a mládež od 10 do 17 rokov a dospelí od 18 do 99 rokov. Motiváciou pre nich boli zaujímavé ceny – v detskej kategórii bol hlavnou cenou fotoaparát a v kategórii pre dospelých, podobne ako minulý rok, víkendový pobyt pre dve osoby v Tatranskej Lomnici.

Od 1. decembra boli súťažné práce vystavené v galérii Divadla na prvom poschodí, pretože možnosť hlasovať dostali aj návštevníci kultúrnych podujatí a prostredníctvom kupónov v Púchovských novinách aj široká púchovská verejnosť. O víťazoch výtvarnej súťaže rozhodovala štvorčlenná porota výtvarníkov, ktorú tentoraz tvorili Mária Dorčíková, Jana Michalíková, Elena Joachymstálová a Anna Crkoňová.

Do II. ročníka výtvarnej súťaže bolo prihlásených 87 diel. Sponzorskými cenami bolo ocenených 25 autorov, o ďalších troch cenách rozhodovali diváci. Hlavné ceny získali v detskej kategórii Ema Ižvoltová z Dolných Kočkoviec za obraz „Matka príroda“ a v kategórii dospelých Martina Bulková z Lednických Rovní za obraz „Premena“. Udelené boli aj špeciálne ceny, okrem iných aj ceny pre najstarších účastníkov súťaže, ktorými boli Emília Filová a tiež kolektívy klientov zariadenia pre seniorov Hubertus a Centra sociálnych služieb Chmelinec.

Kategória deti a mládež:

Hlavná cena – značkový fotoaparát: Ema Ižvoltová – Matka príroda (Dolné Kočkovce)

1. Mobilný telefón: Lukáš Kovář – Okno času (Nimnica)

2. Retro rádio: Lujza Pagáčová – Farebné mesto (Púchov)

3. MP 3/4 prehrávač: Matej Justus – Život a smrť (Nimnica)

4. Balíček výtvarných potrieb: Barbora Jurovčíková – Púchovskou uličkou (Púchov)

5. Balíček kozmetiky: Zuzana Hudáková – Variácie na štyri ročné obdobia (Púchov)

6. Balíček kníh: Timea Zigová – Selfie (Dohňany)

Cena CVČ Včielka: Michaela Ďurišová – Prameň života a lásky (Púchov)

Cena Zvončeka: Lea Stehelová – Knihy a písmo (Púchov)

Cena DK Púchov: Ema Kevická – Albert Einstein (Púchov)

Cena ZUŠ Púchov: Matej Justus – Život a smrť (Nimnica)

Kategória dospelí:

1. Víkendový pobyt pre dve osoby v Tatranskej Lomnici: Martina Bulková – Premena (Lednické Rovne)

2. Sada umeleckých fotiek: Pavlína Prekopová – Svetové problémy (Púchov)

3. Sada šperkov: Anna Hachlincová – Štyri ročné obdobia (Púchov)

4. Sada šperkov: Blanka Bieliková – Pokoj (Púchov)

5. Farbenie a strih vlasov: Marianna Pajtášová – Múdrosť (Púchov)

6. Večerné líčenie: Anna Jakubíková – Zrodenie hviezdy (Púchov)

7. Sada skla: Stanislav Krško – Pohľad srdcom (Púchov)

8. Séria obrazov: Mária Gorelková – Sny (Lednické Rovne)

9. Balíček zdravých dobrôt: Mária Kučíková – Ako ten čas letí (Púchov)

Cena ZUŠ Púchov: Pavol Kušnír – Krajinomaľba (Lednické Rovne)

Cena Zvončeka: Michaela Janíková – Farby folklóru (Púchov)

Cena CVČ Včielka: Lenka Pechová – Žena (Nimnica)

Cena DK Púchov a Anny Jakubíkovej: Eva Gabčová – Ticho a krása hôr (Púchov)

Cena Komisie kultúry: Daniela Valachová – Domkin sen (Púchov)

Cena pre najstarších účastníkov súťaže: Emília Filová – Vianoce (Púchov), kolektív ZPS Hubertus a kolektív ZPS Chmelinec.

Pripravil Rado Varga